Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-117-2016.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: B. Illeš, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, J., štátny občan SR, o zaplatenie 242,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 75,18 eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne zo sumy 75,18 eur od 18.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 242,89 eur s príslušenstvom a to titulom ceny poskytnutých a neuhradených služieb, náhrady škody a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A8225916, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky (ďalej len „zmluva“). V súlade so zmluvou žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo: XXXXXXXXXX. Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Ace 4 black a to vo výške 167,71 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Žalovaný si bol vedomý toho, že v zmysle Dodatku k zmluve, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu uvedenú v Dodatku. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 75,18 eur. Tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny telefónu porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 167,71 eur. Pokusom o pokonávku žalobca oznámil žalovanému cenu neuhradených splátok a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.
2. Žalovanej bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňom 22.09.2017.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 177 ods. 2 písm. c) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak to ustanovuje tento zákon.
6. Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listinné dôkazy predložené žalobcom, a to: so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A8225916 a dodatkom k nej, faktúrami č. 5283101934, 5287171081, pokusom o pokonávku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete Orange Slovensko a. s., a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Dňa 18.12.2014 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca sa žalobou domáhal nároku na zaplatenie ceny žalovanému poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 75,18 eur a nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za predaný telefón žalovanému a to, Samsung Galaxy Ace 4 black a to vo výške 167,71 eur.
8. Faktúrou žalobcu číslo 5283101934 na sumu 45,06 eur, splatná 06.02.2015 a faktúrou č. 5287171081 na sumu 39,08 eur splatná 09.03.2015, boli žalovanému fakturované sumy za poskytnuté telekomunikačné služby.
9. Listom zo dňa 03.06.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 252,89 eur (neuhradené faktúry, náhrada škody a náklady za prevzatie veci) najneskôr do 17.06.2015.
10. Podľa § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravujú týmto zákonom.
Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 44 odsek 1 z.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 odsek 12 z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.10.2013 do 31.05.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 odsek 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 odsek 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 odsek 1, 2 ,3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
11. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu vyššie uvedených zmlúv o pripojení v znení dodatku podľa § 43 zákona č.610/2003 Z. z. a teda medzi účastníkmi mal vzniknúť obchodno - právny záväzkový vzťah podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka (tzv. nepomenovaná zmluva), na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalobcovi verejné telekomunikačné služby a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu. Na základe tohto zmluvného vzťahu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a na náhradu škody. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, vyplýva, že predmetný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Orange Slovensko, a.s. zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v nej vystupovala ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia zmluvy o pripojení nebol podnikateľom, vystupoval ako spotrebiteľ. Z jednotlivých faktúr pripojených k žalobe, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom žalobcom vyúčtovanú cenu poskytovaných elektronických komunikačných služieb aktivovaného účastníckeho programu nerozporoval, dospel súd k záveru, že návrhom uplatnený nárok žalobcu vo výške 75,18 eur, ktorý predstavoval len časť jeho nároku podľa faktúr č. 5283101934, 5287171081 je dôvodný a žalovaný tento peňažný nárok žalobcu nezaplatil, preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Žalovaný zaplatenie, uvedenými faktúrami vyúčtovaných služieb nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 75,18 eur titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb.
12. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, a preto súd priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa ako dlžník dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t. j. dňa 18.06.2015, kedy už bol žalovaný preukázateľne v omeškaní.
13. Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal dvoch samostatných nárokov s odlišným skutkovým základom. Okrem nároku na zaplatenie ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 75,18 eur, ktorý nárok považoval súd za dôvodný, sa voči žalovanej domáhal aj nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 167,71eur.
14. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje. Vo vzťahu ku porušeniu právnej povinnosti žalobca uviedol, že podpisom Dodatku sa žalovaný zaviazal používať služby žalobcu a za tieto služby platiť po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas cenu poskytovaných elektronických komunikačných služieb. Súd nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie neuhradenej ceny za poskytnuté komunikačné služby považoval za dôvodný v časti 75,18 eur a tomuto vyhovel. Žalovaný teda svoju povinnosť riadne a včas platiť žalobcovi cenu ním poskytnutých elektronických komunikačných služieb porušil. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalovaného, prevzatej v Dodatku ku Zmluvám o pripojení, žalobca nepreukázal zrušenie alebo ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti dohodnutej na 24 mesiacov od uzatvorenia Dodatku, ani nepreukázal, nevyužívanie služieb alebo žiadosť o deaktiváciu SIM karty.
15. Vo vzťahu ku vzniku škody, tvrdil žalobca, že prišlo v jeho majetkovej sfére k ujme vo výške spolu 167,71 eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Ace 4 black vo výške 167,71 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Žalovaný si bol vedomý toho, že v zmysle dodatku k zmluve, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu uvedenú v Dodatku. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 75,18 eur. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb ani Dodatku uzatvoreného účastníkmi, nie je možné vyvodiť povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi za splnenia určitých podmienok zľavy z akciovej ceny mobilných telefónov. Medzi účastníkmi nebola dohodnutá ani rozväzovacia podmienka pri splnení, ktorej by pominuli následky dohody účastníkov o predaji zariadenia, resp. zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nie je možné uvedené vyvodiť. V súvislosti s dohodou o výške kúpnej ceny mobilných telefónov odpredaných žalobcom žalovanému platí zmluvná voľnosť a výška tejto ceny nie je regulovaná žiadnym cenovým predpisom. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca predal mobilný telefón žalovanému za nižšiu cenu ako bola cena, za ktorú zariadenie kúpil, nie je možné dospieť k záveru, že rozdiel medzi cenami predstavuje škodu žalobcu, ktorú zavinil žalovaný a táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti riadne a včas uhrádzať poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby. V tomto prípade absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi úbytkom majetku žalobcu a porušením povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby. Medzi žalobcom tvrdenou škodnou udalosťou spočívajúcou v porušení povinnosti žalovaného platiť riadne a včas poplatky za služby alebo v ukončení zmluvy o pripojení prípadne dodatku k zmluve pred dohodnutou dobou viazanosti, aj keď takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a vznikom škody na strane žalobcu, nie je daný vzájomný pomer príčiny a následku, pričom v právnej teórii sa vyžaduje, aby vzťah príčiny a následku bol priamy, bezprostredný a neprerušený. Zodpovednosť za škodu nie je možné
robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody v uplatnenej výške 167,71 eur nie je dôvodný a tento zamietol, keď medzi porušením povinnosti žalovaného a žalobcom tvrdeným vznikom škody neexistoval vzťah príčinnej súvislosti, ako nevyhnutý predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu.
16. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku 2. a 3. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti 1. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).