Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/35/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného W. S., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 03.02.2020 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom 28. apríla 2022 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného W. S., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 03.02.2020 sp. zn. bol obžalovaný W. S. uznaný za vinného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 03.09.2021 v čase okolo 19.00 hod. v Senci, na Sokolskej ulici v pohostinstve „A.“, pristúpil k svojej matke, poškodenej Z. S.ovej, stojacej za pultom pohostinstva „A.“, kde pracuje ako výčapníčka so strieborným nožom s čepeľou dlhou 10 cm, ktorý držal v ruke a mieriac ním na poškodenú a požadoval od nej, aby otvorila pokladňu a odovzdala mu 20,- € a to aj so slovami „Ty kurva pokazila si mi život, keď mi nedáš 20,- € pichnem ťa do krku“, ktoré mu ona odmietla dať a povedala, že mu žiadne peniaze nedá, načo jej povedal, že jej zoberie tržbu, pričom na ňu mieril nožom a viac krát žiadal peniaze a počas toho jej adresoval viaceré vyhrážky so slovami „zabijem ťa, podrežem ťa, dopichám ťa“, pričom poškodená rukou chránila pokladňu, na čo jej povedal, aby nedávala ruku na pokladňu, lebo jej ju prepichne, potom poškodenú odtláčal od pokladne a strkal do nej, následne poškodená povedala zákazníkom v pohostinstve a to O. G. a M. G., sediacim pri stole, aby privolali políciu a následne ušla do skladu v zadnej časti pohostinstva, kde sa zamkla a odtiaľ privolala políciu, taktiež aj O. G. privolal políciu, pričom obvinený následne miesto činu opustil, pričom svojim konaním poškodenej Z. S.ovej nespôsobil žiadnu škodu ani zranenie.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to 1 ks strieborný nožík otvárací, vreckový v dĺžke 11 cm.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný W. S., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný W. S. uviedol, že na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že pil na námestí, tam sa pobil a potom išiel za svojou matkou do krčmy, keďže mal rozbitú hlavu, kde ho matka ošetrila. Chcel od nej 20,- eur na jedlo, avšak medzi sebou sa pohádali, matka mu hovorila, aby išiel preč, lebo inak zavolá policajtov. Ona sa potom uzamkla do inej miestnosti s tým, že ide volať policajtov. On následne z krčmy odišiel. V žiadnom prípade jej nechcel násilne ublížiť alebo jej hroziť násilím. Z predmetného skutku si všetko pamätá. Odvolateľ ďalej zdôraznil,

že poškodená - svedkyňa Z. S.ová vo svojej výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia odmietla vypovedať. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď syn prišiel za ňou do pohostinstva, bol dosť opitý, pristúpil k nej a pýtal si peniaze. Ona mu odpovedala, že peniaze nemá, na čo jej syn navrhol, aby ich vybrala z kasy, pričom ona to odmietla. Políciu zavolala len preto, aby jej tam nespravil hanbu a chcela, aby odišiel. Poškodená - svedkyňa poprela vedomosť o spáchaní skutku, ktorý bol opísaný v obžalobe. Mala vedomosť o tom, že syn nosil so sebou nôž, avšak tento nôž na ňu nevytiahol a to čo vypovedala v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, sa tak vôbec nestalo. Odvolateľ pripomenul, že poškodená svedkyňa logicky vysvetlila dôvod svojej skoršej výpovede v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia a to tak, že so synom mala dobrý vzťah, avšak keď je pod vplyvom návykových látok, tak je agresívny a preto mal by ísť na liečenie. Odvolateľ dal do pozornosti aj to, že prvotná výpoveď svedkyne bola uskutočnená pred vznesením obvinenia a nebola v tejto fáze uplatnená zásada kontradiktórnosti trestného konania. Pokiaľ ide o svedka O. G., ten vypovedal, že v kritickom čase konzumoval alkoholické nápoje. Na otázku obhajcu, kedy išiel vypovedať na políciu tento svedok uviedol: „po skutku sa rozprávali, ako to bude poškodená riešiť a ona povedala, že má problémy so synom dlhodobo, že od nej pýta peniaze, pričom sa dohodli, že pôjde aj on (svedok) vypovedať“. Čo sa týka výpovede svedka M. G., ten na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, či napadol obžalovaný poškodenú aj fyzicky, tento svedok uviedol: „len tak ju pritisol alebo pritlačil k stene ako sú dvere do skladu“. Napokon odvolateľ poukázal aj na závery znaleckého posudku MUDr. Jany Feldmarovej, z ktorých vyplynulo, že v prípade ponechania obžalovaného na slobode, hrozia naďalej jeho kriminogénne aktivity a preto znalkyňa navrhla obžalovanému liečenie ambulantnou formou. V tejto súvislosti obhajoba trvala na osobnom výsluchu znalkyne, avšak súd tento návrh nezrealizoval a predčasne ukončil dokazovanie a to bez náležitého zistenia skutkového stavu. Na základe uvedeného možno vyvodiť, že po vykonaní dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, nebol vyprodukovaný jediný priamy dôkaz preukazujúci účasť obžalovaného na skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe. V prípade odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje stopercentná miera istoty o páchateľovi trestného činu a zároveň o každom jednom zákonnom znaku skutkovej podstaty, ktorá sa mu kladie za vinu, vyžaduje sa ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať. Záverom sa odvolateľ domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný, jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej Z. S.ovej, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov podaného odvolania. Podľa jeho názoru vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná. Navyše okresný súd nepristúpil ani k výsluchu znalkyne - psychiatričky. Obhajca má za to, že nedošlo k náležitému ustáleniu skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Prvostupňový rozsudok považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch. Okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil. Nepochybil ani vo výroku o treste, keďže uložený trest je primeraný aj vzhľadom na osobu páchateľa a jeho doterajšiu recidívu.

Obžalovaný W. S. na verejnom zasadnutí uviedol, že cíti sa byť nevinným. Na strane druhej si je vedomý toho, že je závislý na alkohole a drogách a podľa neho by bolo lepšie, keby mu bola uložená ústavná liečba, nie liečba ambulantná. Nepoprel, že sa s matkou v kritickom čase pohádali, ale on matke neublížil.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného W.a S.a nie je dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný W. S.. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd podrobne a mimoriadne presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný W. S. sa v kritickom čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, dopustil konania, ktoré je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.

S. obžalovaného W.a S.a bola preukázaná predovšetkým svedeckou výpoveďou poškodenej Z. S.ovej z prípravného konania zo dňa 03.09.2021, ktorá bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa ods. prečítaná. S prvotnou výpoveďou poškodenej - svedkyne z prípravného konania, korešpondovali aj ostatné vo veci vykonané dôkazy. Tvrdenia poškodenej - svedkyne z prípravného konania majú oporu predovšetkým vo výpovediach svedkov O. G. a M. G., tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania. Svedok O. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný sa vyhrážal svojej matke takým spôsobom, že jej dobodá ruku, keď nechá ruku na pokladni. Obžalovaný mal nôž v ruke, keď stál za barom. Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný žiadal od poškodenej peniaze iba raz, nie opakovane. Ona mu žiadne peniaze nedala, na čo obžalovaný reagoval podráždene. Svedok si pamätal, že tam padlo, že ju zabije. Matke hovoril o sume 20 -, eur. Obžalovaný mal v ruke nôž v čase, keď jej hovoril, že nemá chytať pokladňu, že jej prepichne ruku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom popísal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a napokon aj to, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z uvedených hľadísk odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá požiadavkám upraveným v

Výroky napadnutého rozsudku sú výsledkom hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové a právne závery, ktoré si v plnom rozsahu osvojil aj odvolací súd. Vzhľadom na podrobne rozvedené dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku a ktoré sú obsiahnuté v jeho odôvodnení, krajský súd naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko ich opätovné uvádzanie by bolo len ich duplicitným opakovaním.

Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za neopodstatnené, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a ich náležitom vyhodnotení spôsobom upraveným v

Krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybniť hodnovernosť výpovede poškodenej - svedkyne Z. S.ovej z prípravného konania, bez ohľadu na to, že táto jej výpoveď sa uskutočnila ešte pred vznesením obvinenia W.ovi S.ovi. V tejto výpovedi poškodená - svedkyňa podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo popísala všetky rozhodné skutočnosti významné pre posúdenie viny obžalovaného. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj výpoveďami svedkov O. G. a M. G..

Na strane druhej treba vysloviť aj to, že poškodená - svedkyňa Z. S.ová na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch zmenila svoju výpoveď oproti svojej skoršej výpovede z prípravného konania a tvrdila, že keď syn prišiel do pohostinstva v opitom stave, začal od nej pýtať peniaze, na čo ona mu odvetila, že peniaze nemá. Na to syn od nej žiadal, aby peniaze vybrala z kasy, čo ona odmietla a posielala ho preč. lebo inak zavolá policajtov. On jej začal nadávať, aby mu peniaze dala, lebo je na ulici a potrebuje peniaze na jedlo. Políciu privolala preto, aby jej nerobil pred ľuďmi hanbu a chcela, aby odišiel.

Na otázku prokurátora, ako reagoval obžalovaný, keď mu povedala, že mu nedá peniaze, poškodená uviedla: „Bol agresívny, mal vypité, ja si to presne nepamätám. Na doplňujúcu otázku prokurátora, či je to všetko, čo si pamätá k priebehu skutku, poškodená uviedla: „Áno.“ Po prečítaní jej svedeckej výpovede z prípravného konania postupom podľa poškodená - svedkyňa uviedla: „Ja viem, že mal nožík, ale ten na ňu nevytiahol. Čo vypovedala v prípravnom konaní, tak to sa tak presne nestalo a chlapci (svedkovia) to tiež nevideli.“

Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa neuveril zmenenej výpovedi poškodenej

- svedkyne z hlavného pojednávania, túto považoval za účelovú, v snahe napomôcť svojmu synovi (obžalovanému W.ovi S.ovi) zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Nemožno totiž prehliadnuť výpovede svedkov O. G. a M. G., ktorí v podstatných bodoch popísali priebeh skutkového deja v zhode s prvotnou výpoveďou poškodenej - svedkyne a na hlavnom pojednávaní nepodporili tú zmenenú verziu poškodenej, ktorú učinila na hlavnom pojednávaní. K odvolacím námietkam, že jednak svedok O. G. bol pod vplyvom alkoholu a neboli schopný správne reprodukovať udalosti, ktoré sa odohrali, jednak, že svedok M. G., nepotvrdil na hlavnom pojednávaní fyzické násilie obžalovaného voči svojej matke, krajský súd vyslovuje, že obaja svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch zhode so svojimi skoršími výpoveďami v prípravnom konaní. Pokiaľ sa vyskytli určité rozdiely, nešlo o zásadné rozpory, ale o menej podstatné fakty, ktoré si nemuseli pamätať aj z dôvodu plynutia času. Svedok O. G. v prípravnom konaní vypovedal, že hoci vypil štyri veľké pivá, opitý nebol, všetko dobre vnímal, navyše sedel hneď za prvým stolom vedľa výčapu, kde sa to všetko odohrávalo. Svedok M. G. v prípravnom konaní vypovedal, že žiadny alkohol nepil, všetko dobre vnímal. Konflikt medzi výčapníčkou a jej synom sa začal stupňovať, obžalovaný ju začal opierať o stenu, tlačil do nej, stále chcel peniaze a stále vykrikoval niečo o peniazoch. Oprel ju o stenu a potom na chvíľu od nej odskočil a ona rýchlo utiekla do skladu. Obžalovaný povedal matke, „zabijem ťa“, také veci dokola opakoval, rozprával, že „zabijem a prepichnem“, ten nôž mal stále v rukách.

Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v dôvodoch podaného odvolania namietal, že prvotná výpoveď poškodenej - svedkyne bola uskutočnená ešte pred vznesením jeho obvinenia a táto nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, tak odvolací súd pripomína, že umožňuje vykonávanie dôkazov po začatí trestného stíhania ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe. Výpoveď poškodenej - svedkyne Z. S.ovej zo dňa 03.09.2021 nemožno označiť za nezákonnú výpoveď, resp. takú výpoveď, ktorá by trpela procesnými chybami, bez ohľadu na to, že nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Kontradiktórnosť svedeckej výpovede menovanej poškodenej sa naplnila práve jej výsluchom na hlavnom pojednávaní. Nakoľko poškodená - svedkyňa Z. S.ová na hlavnom pojednávaní neodmietla vypovedať, pričom medzi jej skoršou a neskoršou výpoveďou vznikli podstatné rozpory, súd prvého stupňa nepochybil, keď na návrh prokurátora prečítal jej prvotnú výpoveď z prípravného konania a následne z nej vychádzal pri ustálení viny obžalovaného. K prečítaniu prvotnej výpovede poškodenej by nemohlo dôjsť iba v takom prípade, keby poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. V posudzovanej veci však takáto situácia nenastala. Z uvedených dôvodov nemožno vysloviť (ako to tvrdí odvolateľ), že na hlavnom pojednávaní nebol vyprodukovaný jediný priamy dôkaz preukazujúci účasť obžalovaného na žalovanom skutku.

Ak obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vytýkal súdu prvého stupňa, že odmietol vyhovieť jeho návrhu na osobný výsluch znalkyne - psychiatričky, čím náležite nezistil skutkový stav, tak krajský súd odvolateľovi pripomína, že konajúci súd si vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení (rozhodnutie o uložení ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia) verejnému zasadnutiu, nakoľko znalkyňa - psychiatrička sa pre pracovnú zaťaženosť nemohla dostaviť na hlavné pojednávanie. Pre úplnosť treba dodať, že z doposiaľ vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevyplynuli žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by len naznačovali, že by obžalovaný trpel závažným duševným ochorením t. j. psychotickým ochorením, resp. organickým poškodením mozgu, ktoré by viedlo k poruche rozpoznávacích a ovládacích schopností v neintoxikovanom stave. Pokiaľ obžalovaný v súdnom konaní deklaroval, že v čase skutku požil návykové látky (alkohol), prípadne v predchádzajúci deň užil drogy a išlo o „dojazd“ vplyvu týchto látok, tak potom nemôže ani prehliadať, že tento stav si privodil vlastným pričinením, hoci dobre poznal účinok týchto látok na svoj organizmus.

Sumarizujúc všetky vyššie rozvedené skutočnosti krajský súd uzatvára, že všetky vo veci vykonané dôkazy vytvárajú ucelenú, logickú a na seba nadväzujúcu a vzájomne sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktorých náležité a zásadám správneho logického usudzovania zodpovedajúce vyhodnotenie

nepripúšťalo iný záver, než je záver o vine obžalovaného za spáchaný skutok. Tento skutok napĺňa všetky formálne znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a §139 1 písm. a/ Tr. zák. K tomu treba dodať, že preukázané konanie obžalovaného napĺňalo spáchanie zločinu lúpeže závažnejším spôsobom konania (t. j. so zbraňou a na blízkej osobe).

Na podklade uvedených úvah odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním boli rozhodné skutkové okolnosti preukázané v rovine požadovaného najvyššieho možného stupňa istoty, ktoré možno od ľudského poznania požadovať, t. j. na úrovni pravidla „istoty bez rozumných pochybností.“

Neuniklo však pozornosti krajskému súdu, že okresný súd sa dopustil formálneho pochybenia, keď vo výroku o vine napadnutého rozsudku, pri právnej kvalifikácii skutku opomenul aplikovať aj ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., hoci na strane druhej, v právnej vete prvostupňového rozsudku správne vyslovil, že obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a na blízkej osobe. Nadriadený súd vychádzajúc zo stability súdnych rozhodnutí na uvedené formálne pochybenie len upozorňuje, bez potreby ho korigovať, lebo z materiálneho hľadiska naznačený stav nemá vplyv na meritum veci.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu ako celku (obžalovanému boli uložené dva druhy trestu popri sebe, jednak trest odňatia slobody, jednak trest prepadnutia veci).

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Rovnako nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, v dôsledku čoho správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.

S prihliadnutím na povahu spáchaného trestného činu a jeho závažnosť, ako aj na osobu obžalovaného, odvolací súd považuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov za adekvátne a zákonné, zodpovedajúce danému rozpätiu základnej trestnej sadzby (od 7 rokov do 12 rokov) a reflektujúce tak účel trestu, ako aj všetky zásady pre ukladanie trestov.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest odňatia slobody, vrátane jeho výmery, je odôvodnený aj osobou obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dvakrát dopustil trestnej činnosti (vždy išlo trestný čin lúpeže), pričom ani ostatné odsúdenie (rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 02.10.2019 sp. zn. ) ho neviedlo k náprave a zmene spôsobu života. V tomto smere je preto odôvodnené také výchovné a preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. V neposlednom rade uložený trest zodpovedá aj ochrannej funkcii trestu.

Vychádzajúc zo všetkých skutočností významných pre výrok o treste odňatia slobody krajský súd uzatvára, že takto uložený trest vo výmere 7 rokov (t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby) zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestov, ako aj účelu trestu a rozhodne ho nemožno považovať za neprimeraný.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vôbec vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Napokon súd prvého stupňa rozhodol správne aj vo výroku o treste prepadnutia veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vlastníkom predmetného nožíka bol obžalovaný W. S., pričom išlo o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. K tomuto sa žiada ešte dodať, že trestom prepadnutia veci sa odníma vlastnícke právo obžalovaného k veci, ktorá je v istom vzťahu k spáchanému trestnému činu, pričom toto právo prechádza na štát.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil riadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného W.a S.a podľa ako nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.