Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/234/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: A. S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX/XX, XXX XX D. zastúpený: JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava proti žalovanému: S. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, XXX XX D. o určenie otcovstva takto,

rozhodol:

I. Súd u r č u j e že žalovaný S. Z.W., R.. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX je otcom žalobcu A. S. N., R.. XX.XX.XXXX narodeného z matky K.. C.É. N., W.. J., R.. XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2015 domáhal, aby súd určil že žalovaný je jeho otcom. Podaný návrh odôvodnil tým, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, č.k. 7C 14/2015-20 súd vyslovil, že A. N., R.. XX.XX.XXXX nie je otcom žalobcu A. S. N., R.. XX.XX.XXXX. A. N. bol zapísaný v matrike ako otec na základe uplatnenia prvej domnienky otcovstva ako manžel matky. Biologickým otcom je podľa tvrdení žalobcu žalovaný s ktorým matka žalobcu udržiavala intímny styk v rozhodnom období.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.05.2015. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí. Ako dôvod uviedol, že matka žalobcu si bola vedomá, že jej manžel A. N. nemôže mať deti zo zdravotných dôvodov. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj A. N.. Podľa žalovaného sa teda dohodli, že si nájdu niekoho koho by mohli zviesť a dieťa si následne osvojiť. Žalovaného často pozývali na návštevy, pričom raz ho tak opili, že nad sebou stratil kontrolu. Asi po roku od narodenia žalobcu, matka žalobcu vyhodila svojho manžela z bytu a pokúsila sa opäť obnoviť vzťah so žalovaným. Žalovaný si najskôr myslel, že to robí kvôli dieťaťu a aj on sám rozmýšľal, že by to mohli skúsiť. Skutočným dôvodom podanej žaloby sú podľa žalovaného snahy žalobcu a jeho matky o majetok žalovaného.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámil sa s listinami tvoriacimi obsah spisu ( Sobášny list matky žalobcu, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 14/2015-20 zo dňa 16.03.2015, rodný list žalobcu) a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 14/2015 -20 zo dňa 16.03.2015 súd určil, že A. N., R.. XX.XX.XXXX nie je otcom žalobcu A. S. N., R.. XX.XX.XXXX narodeného z matky K.. C. N., R.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2015.

5. Žalovaný v konaní pred súdom nespochybnil tvrdenia žalobcu, že v rozhodnom období udržiaval s matkou žalobcu intímny vzťah. Vo výpovedi pred súdom taktiež uviedol, že žalobcu pozná, avšak žiadny vzťah s ním neudržiava. S návrhom na určenie otcovstva však nesúhlasil. O tom, že žalobca chce určiť otcovstvo sa dozvedel až podaním návrhu na súd. Kontaktovala ho matka žalobcu, avšak on už vtedy vedel, že je v sekte a nechcel mať s nimi nič spoločné. Matkou žalobcu mu bol prezentovaný účel tejto žaloby tak, že žalobca chce mať k nemu potvrdený príbuzenský vzťah.

6. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný si je vedomý, že je jeho otcom o čom sa pred ním aj niekoľkokrát vyjadril. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný je jeho biologickým otcom navrhol v konaní vykonať test analýzy DNA. Žalovaný však podmieňoval podrobenie sa znaleckému dokazovaniu vydaním miestoprísažného vyhlásenia žalobcu, že nie je členom sekty AMORC.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

9. Zistenie otcovstva podľa § 94 prichádza do úvahy v prípade, ak nebolo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Cieľom aplikácie domnienky upravenej v § 94 ods. 2 Zákona o rodine, je určiť biologického otca dieťaťa a to najmä za pomoci vykonania testov analýzou DNA, ktoré dokážu určiť otcovstvo s 99 % presnosťou.

10. Podľa § 210 strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§132 ods. 1, § 150 ods. 1 . Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 . Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13. Súd si je vedomý skutočnosti, že v takomto konaní je povinný zistiť skutkový stav čo najobjektívnejšie, preto mu zákon ukladá povinnosť vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré účastníci navrhli. To znamená, že súd aj bez aktivity účastníkov vykonáva dôkazy, ktoré majú čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav veci. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300-180 dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti. Aplikácie tejto domnienky však čoraz stráca na význame, keďže skutočnosť „súlože“ ako rozhodujúcej udalosti ustupuje biologickej istote, ktorú poskytuje analýza DNA. Analýza DNA dokáže s určitosťou na 99 % potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža.

14. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia otcovstva k žalovanému. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný udržiaval s matkou žalobcu intímny vzťah v rozhodnom období, pričom otcovstvo A. N., R.. XX.XX.XXXX bolo zapreté rozhodnutím súdu a nakoniec aj žalovaný sa vyjadril, že A. N. nemohol mať zo zdravotných dôvodov deti. Ako je už vyššie uvedené v takomto konaní je nosným dôkazom na preukázanie otcovstva podrobenie sa testu analýzou DNA, ktorý dokáže určiť otcovstvo takmer na 100%. Žalobca tento dôkaz v konaní navrhol vykonať, zaplatil preddavky na vykonanie znaleckého posudku v plnej výške. Žalovaný sa však odmietol znaleckému dokazovaniu podrobiť. Nakoľko už v čase rozhodnutia súdu nežili žiadny priamy pokrvný príbuzný žalovaného, súd nemal možnosť vyzvať tieto osoby na podrobenie sa znaleckému dokazovaniu. Žalobca predložil žalovanému čestné prehlásenie, že nie je čelnom sekty AMORC, avšak žalovaný vyhodnotil toto prehlásenie ako nedostatočné. Súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 400,- eur, ktorú žalovaný aj uhradil. Súd nevyužil aj druhý z donucovacích inštitútov Civilného sporového poriadku, ktorým je predvedenie nakoľko žalovaný sa k súdom ustanovenej znalkyni W.. H. N.J. dostavil dobrovoľne, avšak materiál potrebný na vykonanie znaleckého dokazovania poskytnúť odmietol. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal možnosť súdu predložiť iný dôkaz na preukázanie ním uvádzaných tvrdení aké predložil. Nakoľko žalovaný súdu v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by vylučoval, že môže byť biologickým otcom žalobcu, znaleckému dokazovaniu sa podrobiť odmietol, súlož s matkou žalobcu v rozhodnom období nepoprel, súd vyhodnotil žalobcom podanú žalobu ako dôvodnú a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

15. Súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 987/07 podľa ktorého v konaní o určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine je súd oprávnený uložiť žalovanému mužovi, aby sa v súlade s § 127 ods. 3 OSP dostavil k znalcovi a strpel odber vzorky DNA, a to na účely určenia, resp. vylúčenia otcovstva tohto muža. Nie je v rozpore s ústavným poriadkom, a k si súd vynucuje splnenie tejto povinnosti od žalovaného muža, ktorý sa odmieta podrobiť vyšetreniu, prostredníctvom poriadkových pokút či predvedenia.

16. Súd si je vedomý, že jedine znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky by bolo dôkazom schopným, či už jednoznačne vyvrátiť otcovstvo k žalobcovi alebo naopak v prípade jeho nevyvrátenia s vysokou mierou pravdepodobnosti, rovnajúcou sa až istote, jeho otcovstvo potvrdiť. Pokiaľ sa však žalovaný znaleckému dokazovaniu podrobiť odmietol, súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z preukázaných skutočností a u žalovaného vychádzal z toho, že neuniesol dôkazné bremeno.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.