Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-135-2021.pdf
PDF · 89.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/135/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. B., V.. XX.XX.XXXX a mal. E. B., V.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., pochádzajúcich z rodičov: matky Q.Í. B., V.. XX.XX.XXXX, P. T., X. XX/XX a otca R. B., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/153/2019-133 zo dňa 30.06.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol návrh otca na zníženie výživného od 01.03.2020 a vo výroku II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Citoval ustanovenie § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“).
3. V odôvodnení uviedol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.01.2021 zrušil jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu o zníženie výživného za obdobie od 01.03.2020, pričom prvoinštančný súd prvýkrát vo veci rozhodol 16.03.2020 a vychádzal z pomerov daných v danom čase. Po zrušujúcom rozsudku krajského súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere krajským súdom a zistil, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný ani po marci 2020. V prvom rade zdôraznil, že otec poberal do 31.08.2020 podporu v nezamestnanosti vo výške 950 eur, pričom od februára 2020 mal invalidný dôchodok 464 eur, čo je spolu vyše 1.400 eur, teda zvýraznil otcovi, že do 01.09.2020 jeho príjem tým, že už poberal aj čiastočný invalidný dôchodok nebol nižší ako v čase posledného rozhodovania, kde tak ako bolo uvedené vyššie, jeho príjem bol 1.000 eur. Uviedol, že skúmal možnosť zníženia výživného od 01.09.2020 a dospel k záveru, že sa nemohol prikloniť k tvrdeniu otca, že sa nemohol zamestnať. Vyžiadal si z úradov práce, jednak v Q. ako aj v Y. voľné pracovné miesta, ktoré boli preukázané a kde príjem otca aj na pozíciu vrátnik (ak by súd bral do úvahy tvrdenie otca, že nemohol sa zamestnať v T.-ke, pretože ešte nemá dokončený kurz kvôli korone), tak ak by aj túto okolnosť zobral do úvahy, mohol sa zamestnať ako vrátnik, nie ako T.-kár, pričom voľných pracovných miest na oboch úradoch práce v tejto pozícii bolo viacero, kde predpokladaný príjem otca by bol okolo 600 eur. Konštatoval, že príjem otca a teda schopnosti a možnosti spoločne s čiastočne invalidným dôchodkom predstavujú sumu 1.000 eur mesačne, čo je suma, od ktorej sa mala odvíjať zmena vyživovacej povinnosti. Na základe uvedeného súd prvej inštancie mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, poukazujúc
na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dosahovať aj od 01.09.2020 príjem min. 1.000 eur mesačne (spolu s čiastočne invalidným dôchodkom) a teda nie je dôvodné pristúpiť k zníženiu výživného. Na druhej strane poukázal aj na zmenu pomerov na strane maloletých detí, kedy od určenia výživného po 150 eur mesačne, ktoré bolo v roku 2018, už uplynula doba troch rokov a zvýšili sa na nich výdavky, zvýšil sa aj vek maloletých detí, škola a pod. Taktiež aj na strane matky sa zmenili pomery a toho času od 01.05.2021 je nezamestnaná, keďže jej pracovný pomer bol len na dobu určitú a tak ako súd zisťoval cez jej predchádzajúceho zamestnávateľa - K. T., nebola jej obnovená pracovná zmluva z dôvodu znižovania počtu zamestnancov v štátnom podniku K. T..
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že nemá do dnešného dňa ukončený kurz na prácu v T. skúškou a licenciou, preto sa zatiaľ nemôže zamestnať v tejto oblasti. Chodí na rôzne pracovné pohovory a je jeho snahou sa riadne zamestnať. Poznamenal, že keď oznámi na pohovore, že je osoba ZŤP a čiastočný invalidný dôchodca, nikto ho z tohto dôvodu nechce zamestnať. Jeho bývalá manželka zavádzala súd vo viacerých veciach. Poprel tvrdenie, že mu bola ponúknutá práca zámočníka, nakoľko nemá na tú prácu kvalifikáciu. Tiež zavádzala, že býva v podnájme, kde podľa nej platí prenájom bytu 400 eur mesačne, inkaso 120 eur, internet 15 eur. Býva s deťmi u svojho priateľa, kde nevie preukázať, koľko prispieva na bývanie. Po prepustení zo zamestnania sa dala účelovo vypísať za práceneschopnú. Nie je v jeho možnostiach platiť súdom určené výživné po 150 eur mesačne na každé dieťa. Tohto času poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 464 eur mesačne. Jeho náklady na bývanie predstavujú brikety na vykurovanie v zime 750 eur ročne, inkaso 45 eur, voda 15 eur, plyn 5 eur, hypotéka 243 eur a 109 eur, pôžička 60 eur, káblová televízia, internet, telefón spoločne 50 eur mesačne. Pravidelne musí užívať lieky, za ktoré dopláca 20 mesačne. Navrhol upraviť výživné na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa. Dodal, že keď sa jeho situácia zlepší, je ochotný prispievať na deti väčšou sumou.
6. Vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v zaujme maloletých detí, preto bol návrh otca na zníženie výživného v plnom rozsahu zamietnutý. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil a navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený ako vecne správny.
7. Vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec maloletých detí zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Opätovne zdôraznil, že po zaplatení minimálneho výživného na každé dieťa 66 eur a nákladov na bývanie a lieky, neostane mu ani suma životného minima na dospelú osobu. Toho času sa nemôže sa zamestnať, nakoľko mal úraz s dlhou dobou liečenia.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo posúdenie návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného na maloleté deti zo 150 eur na 100 eur mesačne stanoveného schválenou rodičovskou dohodou v rozsudku zo dňa 08.02.2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 24P/27/2017 z dôvodu straty zamestnania. O návrhu otca na zníženie výživného už skôr rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.03.2020, č.k. 28P/153/2019-45 a to tak, že návrh otca zamietol. Na odvolanie otca tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.01.2021, č.k. 21CoP/92/2020-96 vo výroku I. potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu v časti za obdobie od 08.10.2019 do 01.03.2020 a vo výroku II. zrušil rozsudok v prevyšujúcej časti a v zrušujúcej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť doplniť dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu existencie alebo neexistencie zmeny pomerov na strane otca maloletých detí v období po 01.03.2020.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného súdu, ktoré ho viedli k opätovnému zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného za obdobie po 01.03.2020 z dôvodu existencie schopnosti a možnosti na strane otca maloletých detí dosahovať v období od 01.03.2020 do 01.09.2020 skutočný a od 01.09.2020 potenciálny mesačný príjem 1.000 eur (vrátané invalidného dôchodku 464 eur mesačne), čo predstavuje sumu, od ktorej sa mala odvíjať zmena vyživovacej povinnosti.
12. Odvolacia argumentácia otca bola založená na tvrdení o doterajšom neukončení kurzu na prácu v T. skúškou a odovzdaním licencie a nemožnosťou sa riadne zamestnať s ohľadom na odmietanie zamestnávateľov pre jeho ZŤP a čiastočnú invaliditu. Poukázal na svoje príjmy (invalidný dôchodok 464 eur mesačne) a výdavky (celkovo 504 eur mesačne + 750 eur ročne na brikety na vykurovanie), ktoré mu neumožňujú platiť výživné 150 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je v celom rozsahu dôvodné.
13. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu tak, ako ho doplnil súd prvej inštancie na základe pokynov odvolacieho súdu, bolo nutné zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať vo vzťahu k obdobiu po 01.03.2020, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, pretože požadované zníženie zo stanovenej sumy 150 eur na sumu 100 eur nezodpovedá potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale tiež najmä na jeho schopnosti a jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby pracoval a zarábal s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potenciálne mohol dosahovať. Dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce.
16. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletých detí poberal v čase poslednej úpravy výživného, t.j. schválenia rodičovskej dohody o výživnom rozsudkom v roku 2019 mzdu vo výške 1.000 eur, pričom pracovný pomer ukončil v spoločnosti C..T.. T. T..I..N.. dohodou ku dňu 02.09.2019, kedy sa jeho priemerná mzda pohybovala okolo 1.200 eur. Do 17.02.2020 bol otec práceneschopný s príjmom vo výške 1.000 eur. Do 31.08.2020 poberal otec podporu v nezamestnanosti vo výške 950 eur, pričom od februára 2020 začal poberať invalidný dôchodok vo výške 450 eur, teda v období od 01.03.2020 do 31.08.2020 jeho mesačný príjem predstavoval sumu 1.400 eur a po 31.08.2020 sumu 450 eur. Je teda zrejmé, že porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom s pomermi aktuálnymi po 01.03.2020 do 31.08.2020 nedošlo k podstatnému poklesu príjmov u otca. Podstatný pokles príjmov - z priemerného mesačného čistého príjmu 1.000 eur po strate zamestnania na 450 eur len z invalidného dôchodku nastal až po 31.08.2020, a preto bolo povinnosťou súdu skúmať skutočné a potenciálne možnosti zabezpečenia príjmu otca maloletých detí.
17. Pokiaľ je povinný nezamestnaný ako v prejednávanej veci, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne (v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou) so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ako aj zistený žalobcov zdravotný stav (invalidita s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45 % a ZŤP), súd prvej inštancie zistil z úradov práce v Q. a v Y. voľné pracovné miesta, vrátane pozície vrátnika (keďže vzal do úvahy aj tvrdenie otca, že nemohol sa zamestnať v T.-ke, pretože ešte nemá dokončený kurz skúškami kvôli COVIDU-19 a mohol sa zamestnať ako vrátnik, nie ako T.-kár), pričom voľných pracovných miest na týchto úradoch práce v tejto pozícii bolo viacero, kde predpokladaný príjem otca by bol okolo 600 eur. V kombinácii s invalidným dôchodkom vo výške 450 eur, schopnosti a možnosti otca maloletých detí (potenciálny príjem) predstavujú sumu okolo 1.000 eur, teda ani pokiaľ ide o obdobie po skončení príjmu z podpory v nezamestnanosti dňa 31.08.2020, nedošlo k podstatnému poklesu príjmov na jeho strane od poslednej úpravy výživného.
18. V súvislosti s uvedenými zisteniami bolo treba posudzovať aj odôvodnené potreby maloletých detí a náklady s tým spojené, keďže maloleté deti za tri roky od poslednej úpravy výživného podrástli a nepochybne sa im zvýšili výdavky na živobytie a vzdelanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Zároveň nepochybne dôležitou skutočnosťou bola tá, že u matky došlo k zmene pomerov, keď táto prišla k 01.05.2021 o zamestnanie v štátnom podniku K. T..
19. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že okolnosti prípadu neumožňujú pristúpiť k zníženiu výživného zo strany otca a preto správne jeho návrh zamietol.
20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiaci výrok II. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať matke náhradu trov konania podľa § 55 CMP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).