Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-159-2015.pdf
PDF · 124.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/159/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu X: V. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R.Á. Č.. XXX/XX, U. - P. V. Ž. X: S. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. Č.. XXX/XX, U. - P., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., Mierové námestie č. 14, Trenčín, IČO: 47 241110, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 81272 Bratislava, o zaplatenie 1.024,77 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 a žalobcovi 2 spoločne a nerozdielne sumu 1.024,77 eur k rukám ich spoločného právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca 1 a žalobca 2 majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Žalobca 1 a žalobca 2 (ďalej spolu ako „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 15.06.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.06.2015, domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.024,77 eur titulom zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000,- eur od 01.07.2012 do 06.05.2015.
1. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012, ktorý vo výroku I. nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 právoplatnosť dňa 28.06.2012 a vykonateľnosť dňom 01.07.2012, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný však uvedenú sumu 4.000,- eur uhradil žalobcom až dňa 06.05.2015, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto žalobcovia prípismi zo dňa 14.04.2015 a 06.05.2015 vyzvali žalovaného na úhradu úrokov z omeškania z dôvodu oneskoreného plnenia. Žalovaný žalobcom listom zo dňa 25.05.2015 oznámil, že uplatnený nárok žalobcov spočívajúci vo vyčíslení úrokov z omeškania neuhradí, pretože tento uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorý je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom žalovaného a uplatnený úrok z omeškania nepovažujú za premlčaný, pretože nejde o nárok na náhradu škody, ale o nárok na zákonné úroky z omeškania ako peňažnej sankcie za oneskorené splnenie peňažného záväzku v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda sa domáhajú zaplatenia peňažnej pohľadávky. Uplatnená suma 1.024,77 eur spočíva vo vypočítaní zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000,- eur od 01.07.2012, kedy žalovaný mal peňažnú pohľadávku žalobcom zaplatiť (deň vykonateľnosti rozsudku OS Lučenec v I. výroku) až do 06.05.2015, kedy žalovaný skutočne zaplatil žalobcom sumu 4.000,- eur, teda deň pripísania sumy 4.000,- eur na účet žalobcov. Zároveň si žalobcovia uplatnili aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.03.2016, súdu doručenom dňa 30.03.2016, uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 síce bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 4.000,- eur, avšak bez uvedenia konto údajov, kam má byť súdom priznaná suma zaplatená. Žalovaný po doručení rozsudku odvolacieho súdu sám vyzval zástupcu žalobcov listom č. Z.-A.-Z.-XXX/XX zo dňa 10.04.2015 na zaslanie čísla účtu a variabilného symbolu, na ktorý má byť suma poukázaná. Číslo účtu bolo žalovanému oznámené oficiálne až dňa 21.04.2015. Dňa 22.04.2015 dal žalovaný pokyn na úhradu sumy 4.000,- eur, pričom platba bola na účet žalobcov pripísaná dňa 06.05.2015. Žalovaný namietal právo žalobcov na úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, pretože úroky z omeškania sa viažu k záväzkovým právnym vzťahom a medzi žalobcami a žalovaným žiaden záväzkovo právny vzťah nevznikol. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého mal žalovaný zaplatiť žalobcom sumu 4.000,- eur, nezakladá zmluvný ani záväzkový vzťah. Žalobcovia žalovaného počas celej doby omeškania nevyzvali na úhradu dlžnej sumy, nezaslali platobné údaje a ani nežiadali uhradiť dlžnú sumu, čo nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalobcovia svojou nečinnosťou zapríčinili oneskorené vykonanie úhrady, pretože o vykonanie úhrady požiadali až dňa 14.04.2015. Žalobcovia taktiež nepodali návrh na vykonanie exekúcie, hoci tak urobiť mohli. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Lučenec žalovaný nebol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade neuhradenia náhrady nemajetkovej ujmy, práve naopak, súd zamietol žalobcami požadované úroky z omeškania. Zaplatením úrokov z omeškania žalobcom by podľa žalovaného prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcov. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade záväzok vznikol až právoplatným rozhodnutím súdu. Žalovaný by sa do omeškania dostal až vtedy, ak by po výzve žalobcov na úhradu dlžnej sumy túto neuhradil, čo však nie je tento prípad. Výšku uplatnených úrokov považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože úrokové sadzby ECB sa v roku 2013 pohybovali od 0,5 % do 0,25 %, v roku 2014 od 0,15% do 0,05% a v roku 2015 vo výške 0,05%, teda výška 9% ročne uplatnená žalobcami nie je správna a to ani po pripočítaní 5 percentuálnych bodov podľa Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z. Žalobcovia sami zodpovedajú za to, že žalovaný uhradil dlžnú sumu až dňa 06.05.2015, pretože tak spôsob, ako aj výzva na plnenie alebo návrh na vykonanie exekúcie a čas splnenie povinnosti bol plne v ich moci a túto zodpovednosť nie je možné prenášať na žalovaného. Žalobcovia požiadali o plnenie až v roku 2015 a následne žalovaný plnenie poskytol.
3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2017, doručenom súdu dňa 07.02.2017, poukázali na § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone, pričom za túto inú skutočnosť možno považovať situáciu, keď sa dlžník dostane do omeškania so splnením svojho záväzku na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Zbavovanie sa zodpovednosti zo strany žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z dôvodu, že medzi žalobcami a žalovaným nevznikol záväzkový vzťah, považovali za neprijateľné. Súdnym rozhodnutím bol medzi žalobcami a žalovaným založený právny vzťah, z ktorého žalobcom ako veriteľom vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) a žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok žalobcom. Odmietali argumentáciu žalovaného, že neposkytli žalovanému bankové spojenie, a preto žalovaný nemohol plniť, pretože žalovanému nič nebránilo splniť si peňažný záväzok voči žalobcom formou úhrady cez poštový poukaz na adresu, t. j. zaslať peniaze v hotovosti adresátovi, ktorému budú v hotovosti vyplatené. Veriteľ nie jej povinný domáhať sa splnenia záväzku voči dlžníkovi, ale dlžník je povinný splniť si svoj záväzok. Skutočnosť, že žalobcom nebol priznaný úrok z omeškania v rozhodnutí Okresného súdu Lučenec, je právne irelevantná, pretože v danom konaní sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v dôsledku omeškaného splnenia peňažného záväzku žalovaného, teda o odlišný nárok, ako bol uplatnený v konaní na Okresnom súde Lučenec. K námietkam žalovaného ohľadom toho, že žalobcovia nepodali návrh na vykonanie exekúcie, hoci tak mohli urobiť, žalobcovia uviedli, že to bolo vecou ich slobodného a vlastného rozhodnutia, či, kedy a ako budú vymáhať svoju pohľadávku. K výške úrokov z omeškania uviedli, že táto je vypočítaná správne, pretože omeškanie s plnením nastalo dňa 01.07.2012, kedy rozsudok OS Lučenec nadobudol vykonateľnosť, a preto je potrebné na vec aplikovať právnu úpravu účinnú ku dňu 01.07.2012, preto odkazy žalovaného na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, sú nesprávne.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.07.2017, súdu doručenom dňa 31.07.2017, uviedol, že z odvolania podaného žalobcami voči rozsudku OS Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 nebolo zrejmé, ktorý výrok žalobcovia napadli, preto sa žalovaný domnieval, že žalobcovia napadli rozhodnutie v celom rozsahu, t. j. aj prvý aj druhý výrok rozhodnutia. Podľa jeho názoru sa nemožno stotožniť s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobcovia napadli len druhý výrok prvostupňového
rozhodnutia. Z tohto dôvodu žalovaný nepristúpil k uhradeniu pohľadávky. Vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti samostatne pri prvom a druhom výroku prvostupňového rozhodnutia je podľa žalovaného nepochopiteľné. Ďalej uviedol, že žalobcovia si v žalobe opätovne uplatnili nárok na úroky z omeškania, hoci nárok na úroky si uplatnili už v konaní pred Okresným súdom Lučenec, kde im súd tieto úroky zamietol, preto podľa názoru žalovaného tu existuje prekážka rozhodnutej veci, nakoľko o úrokoch z omeškania zo sumy 4.000,- eur ako nemajetkovej ujmy už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalobcovia si teda žalobou uplatňujú časť nároku, ktorý im bol prvostupňovým súdom právoplatne zamietnutý. V rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 neboli uvedené žiadne údaje na realizovanie platby, preto podľa žalovaného takýto výrok súdneho rozhodnutia nebol dostatočne určitý na to, aby uložená povinnosť mohla byť zo strany žalobcu splnená, a to bez nevyhnutnej súčinnosti žalobcov. K splneniu povinnosti inou formou úhrady, na ktorú poukázali žalobcovia, žalovaný uviedol, že musí postupovať v súlade s internými predpismi pri úhrade peňažnej pohľadávky, podľa ktorých sa uprednostňuje forma bankového prevodu. Žalobu navrhol zamietnuť.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcov uviedol, že v danom prípade uplatnenia pohľadávky sa jedná o klasický nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany žalovaného riadne a včas. Vyslovovanie úvah žalovaného nad správnosťou či nesprávnosťou súdnych rozhodnutí považoval pre dané konanie za irelevantné. Rozhodujúce je len posúdenie skutočnosti, kedy žalovanému vznikla povinnosť na plnenie voči žalobcom a kedy k takémuto plneniu zo strany žalovaného reálne došlo. Rovnako považoval za irelevantné tvrdenia žalovaného, že podľa neho rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo, alebo malo byť napadnuté odvolaním v celom rozsahu. V zmysle právneho poriadku SR nie je žiadnemu veriteľovi ukladaná povinnosť vyzývať dlžníka na splnenie jeho dlhu, a to zvlášť za situácie, ak o príslušnom nároku bolo dokonca rozhodnuté formou súdneho rozhodnutia tak, ako tomu bolo v danej veci, práve naopak, je povinnosťou dlžníka, v tomto prípade žalovaného, aby vykonal všetko potrebné k splneniu si zákonnej povinnosti plniť dlh riadne a včas. Nie je prípustné, aby sa žalovaný zbavoval svojej povinnosti tvrdením, že z postupu žalobcov predpokladal, že títo nemali záujem na úhrade dlhu zo strany žalovaného. Vylúčil tvrdenia žalovaného ohľadom prekážky rozhodnutej veci, pretože už z logiky uplatneného nároku vyplýva, že sa uplatňuje nárok od doby, kedy žalovanému vznikla povinnosť na zaplatenie do doby, kým k splneniu takejto povinnosti zo strany žalovaného reálne došlo, teda je nepochybné, že takýto nárok nebol a ani nemohol byť v predchádzajúcom konaní ani uplatnený a už vôbec nie, aby bolo o ňom rozhodované. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobcom, pričom v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia, podľa ktorého toto jeho omeškanie malo byť spôsobené alebo vyvolané údajnou nečinnosťou žalobcov.
7. Poverený zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Trval na tom, že z obsahu odvolania žalobcov podaného proti rozhodnutiu OS Lučenec vyplývalo, že toto odvolanie bolo podané voči všetkým výrokom rozsudku a žalobcovia napadli prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, preto žalovaný nepristúpil k úhrade pohľadávky. Sami žalobcovia v čase odvolacieho konania nemali vedomosť, že by žalovaný mal byť v omeškaní. Žalobou uplatnený nárok predstavuje úroky z omeškania zo sumy 4.000,- eur, teda zo sumy, ktorá už bola uplatnená na OS Lučenec, pričom si žalobcovia v tomto konaní uplatnili aj úroky z omeškania, ktoré im priznané neboli, a preto tu existuje prekážka v už rozhodnutej veci.
8. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
9. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, rozsudku KS v Banskej Bystrici č. k. 17Co/231/2012-193, rozsudku OS Lučenec č. k. 5C/168/2010-178, výzvy na zaplatenie zo 14.04.2015, predžalobnej výzvy zo 06.05.2015, odpovedi na predžalobnú výzvu z 25.05.2015, výpisu z účtu Č.. XXXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX, žiadosti o zaslanie čísla účtu z 10.04.2015, platobného poukazu z 22.04.2015, mailu - informácia o platbe zo 04.05.2015, prehľadu úrokových sadzieb ECB, nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., lustrácií v RO, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho
zástupcu žalobcov a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 96.000,- eur a úrokov z omeškania súd žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, pričom žiadali, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť im sumu 100.000,- eur. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 vo výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie sumy 96.000,- eur a úrokov z omeškania zo sumy 100.000,- eur. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 tak vo výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012 a vykonateľnosť dňa 01.07.2012 a vo výroku II. právoplatnosť dňa 07.04.2015 a vykonateľnosť dňa 13.04.2015. Žalovaný listom zo dňa 10.04.2015 č. p. Z.-A.-Z.- XXX/XXXX požiadal zástupcu žalobcov o zaslanie čísla účtu a variabilného symbolu, na ktoré môže žalovaný poukázať dlžnú sumu. Žalobcovia listom zo dňa 14.04.2015 vyzvali žalovaného na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 22.04.2015 žalovaný dal na základe platobného poukazu pokyn oddeleniu ekonomiky, odbor účtovníctva uhradiť žalobcom dlžnú sumu 4.000,- eur. Dlžná suma bola pripísaná na účet žalobcov dňa 06.05.2015. Keďže žalovaný dlžnú sumu 4.000,- eur uhradil žalobcom až dňa 06.05.2015, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobcovia listom zo dňa 06.05.2015 zaslali žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorom žiadali zaplatenie zákonných úrokov v dôsledku oneskoreného plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný žalobcom listom zo dňa 25.05.2015 oznámil, že uplatnený nárok žalobcov spočívajúci vo vyčíslení úrokov z omeškania neuhradí, pretože tento uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorý je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nesúhlasili s názorom žalovaného a uplatnený úrok z omeškania nepovažovali za premlčaný. Nárok na zákonné úroky z omeškania si uplatnili ako peňažnú sankciu za oneskorené splnenie peňažného záväzku v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uplatnenú sumu 1.024,77 eur žalobcovia vypočítali ako zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000,- eur od 01.07.2012, kedy žalovaný mal peňažnú pohľadávku žalobcom zaplatiť, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozsudku OS Lučenec v I. výroku až do 06.05.2015, kedy žalovaný skutočne zaplatil žalobcom sumu 4.00,- eur, teda do dňa pripísania sumy 4.000,- eur na účet žalobcov.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
14. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
15. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
16. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
20. Podľa prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; t. j. platná ku dňu 01.07.2012, (deň vykonateľnosti rozsudku OS Lučenec), platná od 14.12.2011 do 10.07.2012, (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>) bola 1% + zvýšená o 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo predstavuje zákonnú výšku úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne, tak, ako si žalobcovia správne uvedený úrok z omeškania i uplatnili.
23. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 228 ods. 1CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
25. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
26. Z listinného dôkazu rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 ako aj z pripojené spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/168/2010 mal súd preukázané, že žalovaný bol v I. výroku prvostupňového rozhodnutia zaviazaný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom uvedený rozsudok Okresného súdu Lučenec v I. výroku nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012 a vykonateľnosť dňa 01.07.2012. Žalovaný bol teda na základe súdneho rozhodnutia povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do 01.07.2012.
27. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dlžnú sumu 4.000,- eur žalobcom uhradil až dňa 06.05.2015, t. j. takmer tri roky po lehote splatnosti. Uvedené potvrdzuje výpis z účtu žalobcov ku dňu 31.05.2015, z ktorého je zrejmé pripísanie sumy na ich účet vo výške 4.000,- eur ako platba prijatá od žalovaného.
28. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že medzi žalobcami a žalovaným nevznikol žiaden záväzkovo právny vzťah ako ani s tvrdením, že keďže ustanovenia § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka sa viažu k záväzkovým právnym vzťahom, žalobcovia nemajú nárok na úroky z omeškania, pretože záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovaným bol založený na základe súdneho rozhodnutia, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/168/2010-178 zo dňa 30.05.2012, ktorým súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 4.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, t. j. súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti spočívajúcej v peňažnom plnení. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec bol teda medzi žalobcami a žalovaným založený vzťah, v ktorom žalobcovia mali postavenie veriteľa, pretože boli oprávnení na plnenie v sume 4.000,- eur od žalovaného a žalovaný mal postavenie dlžníka, pretože bol povinný plniť dlžnú sumu žalobcom. Je zrejmé, že tento vzťah je záväzkový, pretože žalovaný bol zaviazaný na splnenie záväzku voči žalobcom, teda mal voči žalobcom peňažný záväzok. Navyše sám žalovaný si vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2016 odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že medzi žalobcami a žalovaným nevznikol a neexistoval žiaden záväzkovo právny vzťah a na druhej strane tvrdí, že v danom prípade vznikol záväzok medzi žalobcami a žalovaným až právoplatným rozhodnutím súdu.
29. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danom prípade ide o prekážku rozhodnutej veci, pretože žalobcovia si nárok na úroky z omeškania uplatnili už v konaní pred Okresným súdom Lučenec, kde požadovali náhradu nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 100.000,- eur od podania žaloby, t. j. od 06.09.2010 do zaplatenia, pričom súd im nárok na úroky z omeškania nepriznal, s odôvodnením, že žalovaný sa nedostal do omeškania s plnením svojej povinnosti voči žalobcom , pretože o výške oprávnených nárokov žalobcov sa môže dozvedieť len z právoplatného rozhodnutia súdu. V danom konaní však bolo predmetom sporu nárok na zákonné úroky z omeškania spočívajúce v oneskorenom zaplatení dlžnej sumy 4.000,- eur, na ktorú bol žalovaný zaviazaný súdnym rozhodnutím. Rozhodne nejde o totožný predmet sporu, teda o totožný nárok na úroky z omeškania, pretože v danom prípade žalovaný mal vedomosť o výške sumy, ktorú má plniť žalobcom a mal vedomosť aj o dobe, do kedy má žalobcom dlžnú sumu zaplatiť. Skutočnosť, že úroky z omeškania z nároku na náhradu škody uplatnené pred Okresným súdom Lučenec boli zamietnuté, nemá žiaden vplyv na daný spor, pretože nejde o rovnaký nárok. Priamo z odôvodnenia Okresného súdu Lučenec vyplýva, že úroky z omeškania tento súd zamietol z dôvodu, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, keď nevedel, akú sumu a v akej dobe má žalobcom zaplatiť. V danom spore žalovaný vedel, akú sumu a v akej dobe má žalobcom zaplatiť, no napriek tomu dlžnú sumu včas neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Keďže v tomto konaní ide o úplne odlišný nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v dôsledku omeškaného splnenia peňažného záväzku, v žiadnom prípade nemôže ísť o prekážku rozhodnutej veci. Súd preto žalovaného námietku prekážky rozhodnutej veci považoval za irelevantnú a účelovú.
30. Argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že žalobcovia žalovaného nevyzvali na plnenie, ani nežiadali o vykonanie platby a ani nepodali návrh na vykonanie exekúcie a tým sami zapríčinili oneskorené poskytnutie plnenia zo strany žalovaného, ako aj tvrdenia žalovaného, že povinnosť splniť záväzok vzniká až po tom, čo oprávnený písomne požiada o plnenie, neobstojí a je úplne scestná. Povinnosť plniť v žiadnom prípade nevzniká po tom, ako oprávnený písomne vyzve na plnenie dlžníka. Ak by tomu tak v zmysle zákona bolo, nebol by dôvod určovať lehoty splatnosti, lehoty na plnenie a už vôbec by sa v samotných rozhodnutiach súdu nemusela uvádzať lehota, do ktorej je dlžník povinný splniť záväzok, na ktorý ho súd zaviazal. Uvedené je však v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dňom splatnosti je určená lehota na dobrovoľné plnenie povinnosti, počas ktorej je dlžník povinný splniť svoj záväzok a ak tak neurobí, dostáva sa do omeškania a veriteľovi vzniká právo požadovať úroky z omeškania, právo podať návrh na vykonanie exekúcie a iné. Uvedené práva sú však oprávnenia veriteľa, v danom prípade žalobcov, nie ich povinnosti. Bolo na žalobcoch, či si svoju splatnú pohľadávku voči žalovanému budú vymáhať cestou exekúcie, nebola to však ich povinnosť. Dlžník, v danom prípade žalovaný, sa v žiadnom prípade nemôže zbaviť svojej povinnosti splniť dlh riadne a včas s odôvodnením, že oprávnení (žalobcovia) ho nevyzvali na plnenie.
31. Pokiaľ ide o poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcov žalovanému, je potrebné uviesť, že žalovaný ani raz počas doby omeškania s peňažným plnením žalobcov nevyzval na poskytnutie čísla účtu, až listom zo dňa 14.04.2015, t. j. takmer tri roky po splatnosti, preto sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti za oneskorené plnenie z dôvodu, že žalobcovia mu neposkytli číslo účtu, kam má zaplatiť dlžnú sumu. Nebolo povinnosťou žalobcov domáhať sa svojej pohľadávky, ale bolo povinnosťou žalovaného splniť si svoj záväzok, ku ktorému ho zaviazal súd. V tejto súvislosti súd navyše uvádza, že číslo účtu žalobcov, na ktorý žalovaný poskytol plnenie, bol totožný ako číslo účtu uvedený žalobcami v Doplnení návrhu na začatie konania a vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.09.2010 podaný na Okresný súd Lučenec, teda uvedené číslo účtu žalobcovia uvádzali už v konaní pred Okresným súdom
Lučenec a žiadali na toto číslo účtu poskytnúť plnenie. Žalovanému teda uvedené číslo žalobcov bolo známe. Správna bola aj argumentácia žalobcov, že ak by žalovaný chcel riadne a včas plniť, mohol tak urobiť aj iným spôsobom ako prevodom na účet a to napríklad formou poštovej poukážky.
32. Spochybnenie výroku súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/231/2012-193 zo dňa 19.03.2015 zo strany žalovaného, že uvedený výrok súdu nebol dostatočne určitý na to, aby žalovaný mohol splniť uloženú povinnosť, je absurdné, výrok súdu bol dostatočne jasný a určitý a bolo povinnosťou žalovaného zistiť si údaje, ako má dlžnú sumu uhradiť. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že žalovaný takmer tri roky nevyvinul žiadnu snahu o zistenie čísla účtu žalobcov, aby si splnil svoju povinnosť, rovnako mohol plniť aj inou formou, napríklad formou poštovej poukážky.
33. Neobstojí ani odôvodnenie žalovaného, že si myslel, že žalobcovia napadli odvolaním celého rozhodnutie prvostupňového súdu a vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti samostatne v prvom a druhom výroku prvostupňového rozhodnutia je pre žalovaného nepochopiteľné. Žalovaný sa mal sám zaujímať a zistiť si, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Domnievať sa, že žalobcovia podali odvolanie aj proti výroku, ktorým súd rozhodol v ich prospech, a z tohto dôvodu byť takmer tri roky nečinný ohľadom splnenia si svojej povinnosti, nemá opodstatnenie. Preto súd nemohol na uvedený argument žalovaného prihliadať.
34. K námietke žalovaného ohľadom nesprávneho vypočítania výšky úrokov z omeškania súd uvádza, že nariadenie vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré žalovaný odkazoval, nadobudlo účinnosť dňa 01.02.2013. Omeškanie žalovaného s peňažným plnením nastalo odo dňa 01.07.2012, t. j. pred účinnosťou Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. Keďže omeškanie žalovaného nastalo od 01.07.2012, je potrebné na vec aplikovať právnu úpravu účinnú v čase vzniku omeškania, t. j. účinnú v čase 01.07.2012, preto pri určení výšky úrokov z omeškania je potrebné aplikovať Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v čase účinnom k 01.07.2012, kde podľa ustanovenia § 3 ods. 1 bola výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškaniu s plnením peňažného dlhu. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že výška úrokov je nesprávne vyčíslená, pretože je v rozpore s nariadením vlády SR č. 20/2013 Z.z., pretože uvedené Nariadenie vlády SR č. 20/2013 na daný vzťah nemožno aplikovať a to vzhľadom k tomu, že toto Nariadenia vlády SR č. 20/2013 nadobudlo účinnosť až dňa 01.02.2013. Žalobcami uplatnená výška úrokov z omeškania vo výške 9% ročne bola žalobcami správne uplatnená, v súlade s citovanými ustanoveniami§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013, pretože v danom prípade bolo potrebné postupovať podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31. januáru 2013, keďže deň vzniku omeškania bol dňa 01.07.2012. Podľa prechodného ustanovenia § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, pri určení výšky úrokov bolo potrené postupovať podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31. januáru 2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; t. j. platná ku dňu 01.07.2012, platná od 14.12.2011 do 10.07.2012, bola 1% + zvýšená o 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo predstavuje zákonnú výšku úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne, tak, ako si žalobcovia správne uvedený úrok z omeškania i uplatnili. Súd sa preto stotožnil s takto uplatnenou výškou úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Rovnako správne bola vypočítaná aj žalobcami uplatnená suma 1.024,77 eur, vypočítaná titulom zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000,- eur od 01.07.2012 do 06.05.2015, čo predstavuje sumu vo výške 1.024,77 eur, tak, ako žalobcovia správne vypočítali a uplatnili.
35. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval nárok žalobcov za dôvodný a preukázaný a zároveň aj za správne uplatnený a vyčíslený v sume 1.024,77 eur, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 a žalobcovi 2 spoločne a nerozdielne sumu 1.024,77 eur, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
36. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca 1 a žalobca 2 majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto majú nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).