Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozhodnutie_9C-195-2014.pdf
PDF · 96.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/195/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, proti žalovanému: K. H., R.. X.X.XXXX, D. Bratislava - I. K., o zaplatenie 669,- eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 585,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 585,- eur od 30.9.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e ta.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 74,88%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť EURO-PERSONAL s.r.o., IČO: 35 977 817, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.10.2013 domáhal zaviazania žalovaného na sumu 669,- eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 669,- eur od 30.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 20.3.2012 uzatvorená Pracovná zmluva a Dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - DHL EXEL Slovakia s.r.o., areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy a Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi, obe zo dňa 30.4.2012. Žalovaný dňa 29.5.2013 požiadal pôvodného žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou uplynutím dňa 29.5.2013. Žalobca ešte v ten deň písomne oznámil žalovanému, že so skončením pracovného pomeru dohodou uplynutím dňa 29.5.2013 nesúhlasí, preto jeho podanie považoval za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce tak, ako to žalovaný aj uviedol. Žalobca mu tiež oznámil, že výpovedná doba začína plynúť dňom 1.6.2013 a končí uplynutím dňa 31.7.2013. Žalobca súčasne upozornil žalovaného na jeho právo uplatniť si peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku v prípade, ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu. Uvedené žalovaný neprevzal v odbernej lehote ani na adrese trvalého pobytu, či predchádzajúceho trvalého pobytu. Žalovaný počas plynutia výpovednej doby u žalobcu nezotrval. Žalobca dňa 16.9.2013 zaslal žalovanému pokus o zmier a vyzval ho na zaplatenie peňažnej náhrady najneskôr do 26.9.2013. Žalovaný predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal žalobe vyhovieť, pričom v žalobe ešte uviedol, že výška priemernej mesačnej mzdy žalovaného je 669,- eur.
2. Predmetná vec bola dňa 10.9.2014 postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.
3. Súd dňa 17.9.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 52Ro/654/2014-39, ktorý však pre jeho nemožnosť doručenia žalovanému bol uznesením č. k. 9C/195/2014-57 zo dňa 15.12.2014 zrušený v celom
rozsahu. Uvedeným uznesením súd zároveň pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava.
4. Žalovaný sa k žalobe ani k predloženým listinným dôkazom nevyjadril.
5. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
6. Na pojednávanie dňa 8.2.2018 sa nedostavili žalobca ani žalovaný, predvolanie mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne neospravedlnili. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 20.3.2012, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2012, dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 20.3.2012, dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 30.4.2012, skončenia pracovného pomeru zo dňa 29.5.2013, oznámenia žalobcu zo dňa 29.5.2013, kópií doručeniek - závady od žalovaného, pokusu o zmier zo dňa 16.9.2013, kópie doručenky - závady od žalovaného, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.8.2014 spolu s prílohou a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. 8. Z pracovnej zmluvy zo dňa 20.3.2012 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným súd zistil, že pôvodný žalobca ako Agentúra dočasného zamestnávania prijala žalovaného do pracovného pomeru a zaviazala sa zabezpečiť pre zamestnanca dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Podľa čl. I bod 2 pracovnej zmluvy žalovaný vykonával prácu ako vodič MV a VZV logistiky, bol zaradený do 2. stupňa náročnosti pracovných činností a v zmysle čl. II. zmluvy bola miestom výkonu práce prevádzka spoločnosti EURO-PERSONAL a dočasne vysunuté pracovisko DHL EXEL Slovakia, s.r.o. areál VOLKSWAGEN Slovakia, a.s. Bratislava. Podľa čl. III. bod 1 a 2 zmluvy bol dňom nástupu do práce a zároveň dňom vzniku pracovného pomeru deň 22.3.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú - do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa, a to bez skúšobnej doby. V zmysle čl. V bod 1 a 3 zmluvy sa pôvodný žalovaný zaviazal poskytovať žalovanému základnú mesačnú mzdu podľa stupňa náročnosti práce vo výške 567,60 eur brutto najneskôr v 20. deň každého nasledujúceho mesiaca, v ktorom vznikol zamestnancovi nárok na mzdu. Podľa čl. V. bod 4 zmluvy sa pôvodný žalobca dohodol so žalovaným, že v prípade nezotrvania žalovaného u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, žalovaný zaplatí žalobcovi sankciu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru. Podľa čl. XI. bod 1 a 2 zmluvy bolo možné pracovný pomer skončiť v súlade s § 59 a nasl. Zákonníka práce, výpovedná doba je jeden, resp. dva mesiace v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru u žalobcu.
9. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2012 - dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. V ods. 1 pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.5.2012 tak, že základná mesačná mzda žalovaného sa určila na sumu 585,- eur brutto.
10. Podľa dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 20.3.2012 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bol žalovaný dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi - DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava s totožným miestom dočasného výkonu práce. Podľa čl. II dohody bol zamestnanec dočasne pridelený na pracovnú pozíciu vodič MV a VZV logistiky. Podľa čl. III dohody dočasné pridelenie vzniklo dňom 22.3.2012 a uzatvorilo sa na dobu určitú - do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. V zmysle čl. VI bod 1 a 2 dohody pôvodný žalobca poskytoval žalovanému mzdu a náhradu mzdy, základná mesačná mzda bola určená vo výške 567,60 eur brutto. Podľa čl. VIII dohody sa skončenie pracovného pomeru riadilo pracovnou zmluvou - čl. XI Skončenie pracovného pomeru a skončenie dočasného pridelenia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.
11. Z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 30.4.2012 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bolo zistené, že zamestnanec bol dňom 1.5.2012 dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi - DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava s totožným miestom dočasného výkonu práce, a to na dobu určitú, do skončenia výkonu prác u užívateľského zamestnávateľa. Podľa čl. VI bod 1 a 2 dohody pôvodný žalobcu poskytoval žalovanému mzdu a náhradu mzdy po dobu dočasného pridelenia, pričom základná mesačná mzda bola určená vo výške 585,- eur brutto.
12. Z podania žalovaného zo dňa 29.5.2013 označeného ako skončenie pracovného pomeru a adresovaného pôvodnému žalobcovi súd zistil, že žalovaný žiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 29.5.2013 z dôvodu inej práce. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k označenému dňu žalovaný žiadal, aby predmetné podanie bolo považované za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce. Na predmetnom podaní bol aj podpis a vyjadrenie koordinátora zamestnávateľa, podľa ktorého žalovaný nastúpil dňa 22.3.2013 ako bezproblémový pracovník. Ďalej bolo uvedené, že žalovaný oznámil, že nastupuje do iného zamestnania a výpovednú dobu nechce akceptovať.
13. Z oznámenia žalobcu zo dňa 29.5.2013 adresovaného žalovanému bolo zistené, že žalobca potvrdil prijatie žiadosti žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil, avšak podanie žalovaného evidoval ako výpoveď. Z dôvodu, že pracovný pomer žalovaného trval najmenej jeden rok, podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce upovedomil žalovaného o tom, že výpovedná doba je dva mesiace, začína plynúť 1.6.2013 a končí uplynutím dňa 31.7.2013. Zároveň žalobca upozornil žalovaného na čl. V ods. 4 pracovnej zmluvy. Žalobca ako prílohu k oznámeniu predložil kópiu doručenky - závady od žalovaného z adresy H. D. XX, podľa ktorej bol dňa 29.5.2013 daný na poštovú prepravu (do vlastných rúk) nesúhlas žalobcu s dohodou, avšak zásielka sa dňa 25.6.2013 vrátila žalobcovi s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z ďalšej kópie doručenky - závady od žalovaného bolo zistené, že nesúhlas žalobcu s dohodou bolo žalovanému v ten istý deň doručené aj na adresu Z.Ö. XX, Bratislava, avšak zásielka sa vrátila s poznámkou pošty adresát neznámy dňa 3.6.2013.
14. Podľa pokusu o zmier zo dňa 16.9.2013 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 669,- eur ako priemernej mesačnej mzdy žalovaného najneskôr do 26.9.2013 z dôvodu, že žalovaný nezotrval u žalobcu počas plynutia výpovednej doby. Uvedené žalobca doručoval žalovanému, zásielka sa však dňa 30.9.2013 vrátila s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
15. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava dňa 18.8.2014 a jej prílohy súd zistil, že pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní prešla na spoločnosť EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Ružinovská 42, Bratislava.
16. Podľa § 58 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 29.5.2013 (ďalej len "Zákonník práce"), dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Podľa § 67 Zákonníka práce zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 20.3.2012 uzatvorená pracovná zmluva, ktorá bola v článku V ods. 1 dohodou o zmene pracovnej zmluvy - dodatkom č. 1 zo dňa 30.4.2012 k pracovnej zmluve zmenená. Podľa uvedenej pracovnej zmluvy právny predchodca žalobcu ako agentúra dočasného zamestnávania prijal žalovaného do pracovného pomeru a zaviazal sa zabezpečiť mu dočasný výkon práce u užívateľského zamestnanca. Žalovaný bol zaradený na výkon práce ako vodič MV a VZV logistiky a do 2. stupňa náročnosti pracovných činností. Miestom výkonu práce bola určená prevádzka spoločnosti EURO- PERSONAL a dočasne vysunuté pracovisko DHL EXEL Slovakia, s.r.o. areál VOLKSWAGEN Slovakia, a.s. Bratislava. Ako deň nástupu do práce a zároveň deň vzniku pracovného pomeru bol určený deň 22.3.2012 s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú. V pracovnej zmluve sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému základnú mesačnú mzdu podľa stupňa náročnosti práce vo výške 567,60 eur brutto, pričom táto suma bola dodatkom č. 1 k zmluve zmenená na sumu vo výške 585,- eur brutto. Súčasťou pracovnej zmluvy v čl. V bod 4 bola dohoda zmluvných strán o povinnosti žalovaného zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu jeho priemerného zárobku za jeden mesiac, ak by nezotrval u žalobcu počas výpovednej doby. Z predložených dohôd o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dohodnuté dočasné pridelenie v zmysle Zákonníka práce na výkon k inej právnickej osobe, a to DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava. Žalovaný dňa 29.5.2013 doručil právnemu predchodcovi žalobcu podanie označené
ako skončenie pracovného pomeru, podľa ktorého žiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 29.5.2013 z dôvodu inej práce, alternatívne, v prípade neakceptovania žiadosti malo byť uvedené podanie považované za výpoveď. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.5.2013 žalovanému oznámil, že skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptuje, avšak podanie žalovaného považoval za výpoveď tak, ako to žalovaný žiadal. Keďže dohoda o skončení pracovného pomeru sa považuje za dvojstranný právny úkon, t.j. pracovný pomer sa na základe nej končí súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru, súd vzhľadom na skutkové opísanie v texte podania žalovaného a vzhľadom na oznámenie žalobcu zo dňa 29.5.2013 posúdil spôsob rozviazania pracovného pomeru žalovaným ako skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Súd mal za to, že daný pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca, keď výpoveď je jednostranný právny úkon, obligatórne písomný a doručený druhému účastníkovi. Právny predchodca žalobcu preukázal, že žalovanému doručoval oznámenie o akceptácii jeho výpovede, a to predložením fotokópie závady v doručení, pričom sa oznámenie doručovalo tak na adresu uvedenú žalovaným, ako aj na adresu jeho trvalého pobytu.
18. Zákonník práce v ustanovení § 62 ods. 8 zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej náhrade písomne dohodli v pracovnej zmluve. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace s končiacim sa pracovným pomerom.
19. Podľa vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný bol u právneho predchodcu žalobcu zamestnaný od 20.3.2012, pričom výpoveď bola daná dňa 29.5.2013. Keďže výpoveď bola daná zamestnancom - žalovaným, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba bola určená na dva mesiace. Výpovedná doba preto začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (1.6.2013) a skončila sa uplynutím posledného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (31.7.2013). Keďže v písomnej pracovnej zmluve v čl. V bod 4 sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na peňažnej náhrade v sume priemerného mesačného zárobku žalovaného pre prípad, že žalovaný nezotrvá u žalobcu počas výpovednej doby, súd mal za to, že žalobca správne uplatnil svoj nárok voči žalovanému. Avšak čo sa týka výšky uplatnenej sumy 669,- eur, ktorá podľa žalobcu predstavovala priemernú výšku mesačnej mzdy žalovaného, súd uvedenú sumu nepovažoval za preukázanú. V zmysle čl. V bod 1 pracovnej zmluvy zo dňa 20.3.2012 v znení dodatku č. 1 k pracovnej zmluve - dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.2012, bola určená základná mesačná mzda žalovaného vo výške 585,- eur brutto. Iné dôkazy ohľadom stanovenia výšky priemernej mesačnej mzdy žalovaného neboli súdu predložené. Z dôvodu, že súd považoval žalobcom uplatnenú výšku jeho nároku len za čiastočne preukázanú, t.j. mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno len sčasti, súd žalobe vyhovel len v časti sumy 585,- eur. Súd na základe vyššie uvedeného považoval za priemerný mesačný zárobok žalovaného v zmysle ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce sumu vo výške 585,- eur, t.j. sumu, ktorá vyplýva z pracovnej zmluvy v znení jej dodatku č. 1. Vo zvyšnej časti v sume presahujúcej sumu 585,- eur súd žalobu zamietol.
20. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením peňažnej náhrady, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne tak, ako si to uplatnil, avšak len zo súdom priznanej sumy 585,- eur, a to od 30.9.2013, t.j. odo dňa, keď sa žalobcovi vrátila zásielka s pokusom o zmier ako neprevzatá v odbernej lehote. Žaloba bola aj v časti úroku z omeškania 5,50% ročne od 30.9.2013 do zaplatenia zo sumy presahujúcej sumu 585,- eur zamietnutá.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobcu bol 74,88 % (pôvodne uplatnená suma 669,- eur, priznaná suma 585,- eur, úspech žalobcu 87,44%,
úspech žalovaného 12,56%, celkový úspech žalobcu 74,88%). Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.