Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-9-2018.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/9/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 588,75,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11991/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/417/2014-36 zo dňa 21. marca 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/417/2014-36 zo dňa 21. marca 2017 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/417/2014-36 zo dňa 21. marca 2017 exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25. júna 2014 poveril JUDr. Rudolfa Krutého PhD., vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 01179/13 zo dňa 13. júna 2013, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod sp. zn. SR 01179/13 zo dňa 13. júna 2013, ktorým bol žalovaný (povinná) zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú istiny, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej istiny od dátumu uvedeného v rozhodnutí do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej istiny, od dátumu uvedeného v rozhodnutí do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania s možnosťou splatiť uvedené v splátkach so sankciou straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Exekučný súd konštatoval, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v 2 2CoE/9/2018
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, exekučný súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú
to dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Exekučný súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá dňa 29. septembra 2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Povinná bola v zmluve označená iba ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorému bol úver poskytnutý na účel povolania, a preto pri uzatváraní a plnení zmluvy nemohla konať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalej exekučný súd uviedol, že povinná v danom prípade uzatvorila dňa 29. septembra 2011 v skutočnosti Zmluvu o spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere a táto zmluva mala mať náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.2 a nasl. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver. Za nekalú obchodnú praktiku exekučný súd považoval aj skutočnosť, že povinná musela vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú ),a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Z týchto dôvodov exekučný súd dospel k záveru, že exekúciu je nutné zataviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydaní rozhodnutia č. SR 01179/13 zo dňa 13. júna 2013 boli bez najmenších pochybností porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, resp. na ochranu spotrebiteľa nebolo vôbec prihliadnuté, pričom v časti výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi, keď rozhodcovský súd neposúdil záväzkovo-právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol mu náležitú ochranu. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Namietal, že záväzkovo- právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základe Zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je spotrebiteľským. Povinná pred uzatvorením zmluvy dobrovoľne uviedla, že má záujem, aby jej bol úver poskytnutý na účely výkonu povolania. Oprávnený mal zato, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (Zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojím konaním povinná vyvolala a iniciovala. Oprávnený ďalej uviedol, že právnu úpravu ochrany 3 2CoE/9/2018
spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. Zmluvy o úvere. Ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Povinná podľa oprávneného nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ďalej oprávnený namietal, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o akejkoľvek absencii náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška RPMN je uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru ako aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola povinná oboznámená pred poskytnutím úveru, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom. Zákon v čase uzatvorenia Zmluvy nestanovil maximálne možnú prípustnú výšky odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzatvorenej do 31. mája 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Namietal, že v prípade, ak povinná po podpise zmluvy nadobudla dojem, že podpísala pre ňu subjektívne nevýhodnú zmluvu, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodov v lehote 14. kalendárnych dní odo dňa uzavretia Zmluvy. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že povinná ako dlžník súhlasila s obsahom zmluvy a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Mal za to, že v predmetnom konaní nie je vhodné
poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu, ktorá svojím konaním porušila nie len ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka. Opačný postup by mal za následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti, porušenie princípov na ktorých je postavený CSP a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky. Oprávnený namietal, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Úplné zastavenie exekúcie by podľa oprávneného prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a zistené, že Rozhodcovská doložka je neplatná. Namietal, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy. Povinná mala možnosť pred uzatvorením zmluvy oboznámiť sa so zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a úver použije na účely povolania, tak ako to dlžník uviedol v zmluve. V Závere uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek námietky. Oprávnený mal za to, že si povinnosť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa 4 2CoE/9/2018
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) 5 2CoE/9/2018
11. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V Zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinná síce označila v Zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jej povolanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje len osobu, ktorá koná za účelom podnikania, teda nie za účelom povolania, ako je tomu v danom prípade. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinná nemohla v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“. V danom prípade ide teda o tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o tvrdený obchodno-právny vzťah, Zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. 12. Ako vyplýva z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s dobrými mravmi. Zmenkový úrok 0,25% denne (91,25% ročne) je potrebné považovať za absolútne neprimeraný, spôsobujúci hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj zmluvná sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z právom aprobovaných hraníc. Ak ich prekročí, nemožno im priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, ako určitého, spoločensky akceptovaného správania sa. Pod pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru. Je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od druhého účastníka zmluvného vzťahu odplatu v neprimeranej výške tak, ako to priznal rozhodcovský súd v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a že samotné plnenie priznané exekučným titulom je v rozpore s dobrými mravmi, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 13. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
14. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).