Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., R. XXX/XX, občan SR a otca: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Z. XXX/XX občan SR o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto

rozhodol:

I. Maloletá S. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju b u d e zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec maloletého dieťaťa M. I., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletej S. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 450,- eur mesačne vopred, vždy do 15-teho dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, z toho výživné v sume 300,- eur je povinný platiť k rukám matky maloletej a výživné v sume 150,- eur je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý pre neho zriadi matka pre účely tvorby úspor; na nakladanie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas súdu.

III. Matke maloletého dieťaťa sa u k l a d á, aby v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku zriadila osobitný účet maloletého dieťaťa a oznámila otcovi jeho číslo a názov banky, v ktorej je účet vedený.

IV. Súd vo zvyšku návrh matky o určenie výživného na maloleté dieťa v sume 500,- eur s účinnosťou od 01.11.2017 z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 18.10.2017 domáhala zverenie maloletej S. do svojej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca vo výške 500,- eur mesačne počnúc podaním návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej do podania návrhu žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý patrí starým rodičom zo strany matky. Otec maloletej pracuje a zdržiava sa v Taliansku, na Slovensko chodieva jeden krát za mesiac a zdržiava sa tu asi 5 dní. Počas týchto dní medzi rodičmi dochádzalo k hádkam, nevedeli sa dohodnúť ohľadom výchovy dcéry, ktorá bola často svedkom ich hádok. Po vzájomnej dohode sa preto otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, od októbra 2017 rodičia nežijú s maloletou v spoločnej domácnosti, maloletá žije len so svojou matkou. Maloletá navštevuje 4. ročník Základnej školy v Oslanoch, aktívne hráva hokej za HK Iskra Partizánske, s čím sú spojené zvýšené výdavky na maloletú dcéru. Navštevuje aj tanečný krúžok, ktorý je spoplatnený. Doposiaľ otec maloletej hradil všetky výdavky na dcéru a podľa vzájomnej dohody posielal na účet matky sumu od 300 do 1200,- a viac mesačne. Rodičia sa dohodli na stretávaní sa s otcom raz mesačne.

2.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril do zápisnice o predbežnom výsluchu zo dňa 16.11.2017. S návrhom matky v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti v sume 500,- eur mesačne, vyjadril sa, že mimoriadne výdavky s hokejom je ochotný matke uhrádzať. Otec matke na výživu maloletej za mesiac október 2017 poslal peniaze ako aj na úhradu nákladov v súvislosti s bývaním. Zaplatil dcére výstroj na hokej, matke poskytol peniaze na oslavu dcériných narodením, urobil matke nákup do jej kvetinárstva za 130,- eur a natankoval jej plnú nádrž paliva do auta. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pracuje ako SZČO od roku 2004 mimo územia SR na zmluvu o dielo so slovenským dodávateľom, je vyučený ako mechanik elektronik, mesačne dosahuje obrat 4000,- eur , z čoho mu ostáva suma 2000,- eur mesačne ( po úhrade všetkých nákladov) . Iný príjem nemá. Od januára 2018 otec mení zamestnávateľa, bude pracovať ako dodávateľ pre taliansku firmu, zvýšia sa mu náklady na bývanie, súvisiace s prenájmom bytu, t.č. má výdavok na bývanie za apartmán v sume 200,- eur, keď je na Slovensku býva v hoteli, s čím súvisí výdavok 100,- eur plus strava pre neho a maloletú. Na stravu v Taliansku minie 200,- eur mesačne. Cestovné výdavky do práce má 280,-eur mesačne vlastným autom, zn. BMV rok výroby 2009, každý tretí mesiac ho nutná údržba auta stojí 150,- eur, auto spláca leazingovými splátkami v sume 244,- eur do decembra 2017. Spláca hypotekárny úver v sume 228,- eur mesačne do mája 2018. Výdavky na telefón má 50,- eur sebe a 20,- eur dcére, spláca poistky sebe a dcére spolu 59,- eur. Jeho zdravotný stav je dobrý. Družka s ktorou žil v spoločnej domácnosti nepracovala, zariadil jej kvetinárstvo v júni 2017, druhé auto je napísané na družku, jeho kúpu taktiež financoval on , pretože družka 11 rokov nerobila, bola s dcérou doma. Družka záujem o obnovenie spolužitia nemá, otec predložil súdu návrh rodičovskej dohody k výške výživného 350,- eur mesačne.

3. Uznesením č.k. 18P/48/2017-12 z 24.11.2017 súd maloletému dieťaťu v konaní ustanovil kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej v texte ako ,,ÚPSVaR Prievidza“).

4.Súd vec riadne prejednal v prítomnosti všetkých účastníkov konania a vykonal dokazovanie, keď vypočul matku maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, zápisnicou o predbežnom výsluchu otca, uznesením č.l. 12, výpisom zo Živnostenského registra na matku, písomným vyjadrením matky z 13.12.2017, potvrdením č.l. 20, dokladmi o výdavkoch na maloletú na čl. 21, správou o šetrením pomerov kolíznym opatrovníkom č.l. 22, žiadosťou o odročenie pojednávania, doplnením aktuálnych výdavkov na dieťa č.l. 34, pracovnou zmluvu č.l. 37, nájomnou zmluvou č.l. 41, dokladmi o výdavkoch na bývanie č.l. 44 až 47 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn.18P/48/2017.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

-Z rodného listu maloletého dieťaťa boli preukázané skutočnosti: dátum narodenia maloletého dieťaťa, rodičia dieťaťa.

-Zo správy ÚPSVaR Prievidza z 27.12.2017 o prešetrení pomerov bolo zistené, že matka s dcérou žijú v rodinnom dome matkiných rodičov, v domácnosti okrem starých rodičov zo strany matky žije aj sestra matky, maloletá má vytvorené vhodné podmienky na bývanie. Matka sa vyjadrila, že rodičom finančne neprispieva, zakupuje potraviny, drogériu a pod. podľa potreby. Od júla 2017 je matka SZČO, prevádzkuje kvetinárstvo, ktoré však zatiaľ finančne neprosperuje. Matka má výdavky na telefón 48,- eur, maloletej telefón uhrádza otec v sume 20,-eur, tanečný krúžok 3,- eurá mesačne, plus zakúpenie obuvi a tanečného úboru, zakupovanie výstroje na hokej, pravidelné brúsenie korčúľ, zápasy hrané mimo bydliska a s tým súvisiace výdavky na ubytovanie, stravu. Maloletá má atopický ekzém, zakupuje krém v sume 24,- eur mesačne na pravidelné používanie , má alergiu na syntetický materiál, musí nosiť len bavlnené oblečenie, nosí okuliare, chodieva na pravidelné kontroly. Z pohovoru maloletej bolo zistené, že je v pravidelnom kontakte s otcom, telefonujú si aj sa stretávajú. Uviedla, že chce zostať bývať u matky, s otcom sa chce naďalej pravidelné stretávať.

-Matka maloletej vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.2.2018 uviedla, že trvá na svojom návrhu v celom rozsahu, nesúhlasila s návrhom rodičovskej dohody, ktorý predložil otec maloletého dieťaťa. Uviedla, že prevádzkuje kvetinárstvo v D., ktoré t.č. neprosperuje, čerpala štátnu dotáciu na otvorenie prevádzky v sume 3500,- eur, ktorú by musela vrátiť, keby ukončila podnikanie. Za prenájom priestoru platí nájomné v sume 370,- eur, ktorú sumu na nájom jej momentálne požičiava otec maloletej. Na chod

domácnosti rodinným príslušníkom finančne neprispieva, pomáhajú jej so stravovaním. Má výdavky: paušál na mobil 48,- eur, vlastní motorové vozidlo Seat Leon r.v. 2008, dcére zistili aj alergiu na nikel, matka by súhlasila s bežným výživným po 350,- eur mesačne a 150,- eur na tvorbu úspor maloletej. Matka potvrdila, že od podania návrhu na súd otec prispieval na maloletú sumou 300,- eur mesačne plus kúpou ošatenia, obuvi, potrieb na hokej.

-Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 9.2.2018 uviedol, že jeho situácia v roku 2018 ( v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2017) sa zmenila. Musel si po opustení spoločnej domácnosti zobrať do prenájmu dvojizbový byt v A., náklady na bývanie na území Slovenska má preto v sume 370,- eur mesačne, na Slovensko chodí na 4-5 dní , spočiatku bol na hoteli aj s dcérou, ale má za to , že takto je to pre dcéru vhodnejšie. Na stravu vtedy minie cca 40,- eur. Otec splátky úveru na auto už nemá ( 244,- eur mesačne) , spláca ďalej úver na dokončenie bývanie v sume 228,- eur mesačne. Zmenil zamestnávateľa zo slovenského na talianskeho, t.č. dosahuje obrat od 4.500 do 4.700,- eur mesačne, novú prácu má od 1.1.2018. V Taliansku má v prenájme byt s mesačným nájomným 440,- eur, musel zaň zaplatiť depozit 1200,- eur, uhrádza energie ( elektrika + plyn) 170 až 180,-eur mesačne, platí si odvody v sume 150,- eur mesačne, do zdravotnej poisťovne v sume 61,84 eur, na stravu v Taliansku minie 200 až 220,- eur mesačne, cestovné náklady sa nezmenili ostali v sume 280,- eur, daň z motorového vozidla 9,- eur mesačne, PZP 8,60 eur mesačne, vyživovacia povinnosť 300,- eur mesačne, mobil maloletej 20,- eur mesačne, platí jej poistku mesačne spolu s poistkou otca v sume 59,- eur mesačne. Súdu tvrdil, že matke na výživu prispieva aj nad rámec sumy 300,- eur , snaží sa vypomáhať aj matke maloletej napr. kúpou zimných pneumatík, pôžičkou na zaplatenie nájomného. Počas stretnutí s dcérou jej vždy kúpi všetko čo potrebuje , všetku hokejovú výstroj jej doposiaľ kúpil on, matka počas ich vzťahu pracovala len príležitostne, aj stavbu domu v jej výlučnom vlastníctve financoval celú on. Jeho zdravotný stav je dobrý. Je ochotný prispievať na dcéru sumou 300,- eur mesačne s tým, že dcére bude prispievať na výživu úhradou mobilu a poistky, je tiež ochotný jej kúpiť všetko, čo bude dcéra potrebovať, o čom má vedomosť aj expriateľka, že je ochotný prispievať na výživu dcéry aj nad rámec, avšak chce tak robiť zo svojho osobného presvedčenia a nie z donútenia súdnym rozhodnutím. Otec má za to, že momentálne náklady v súvislosti so starostlivosťou o dcéru nie sú v takej výške, aké výživné v sume 500,- eur mesačne požaduje matka. S takouto vyživovacou povinnosťou otec nesúhlasil ani formou tvorby úspor. K jeho pôvodnému návrhu rodičovskej dohody upresnil, že pokiaľ uviedol pôvodne sumu 350,- eur mesačne , mal na mysli sumu 300,- eur mesačne k rukám matky a 50,- eur ako suma, ktorú platí on na poistku dcére a telefón, navrhol súdu určiť výživné v sume 300,- eur mesačne s tým, že poistku vrátane nákladov na telefón bude maloletej aj naďalej uhrádzať on. S prihliadnutím na vek maloletej a stále pretrvávajúcu finančnú výpomoc otca matke maloletej navrhol určiť výživné v sume 300,- eur mesačne.

-Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že suma 350,- eur mesačne je primeraná veku maloletej. V ostatnom poukázal na písomnú správu.

6.Po právnej stránke súd návrh posúdil a rozhodol podľa týchto ustanovení zákonov:

-Podľa článku 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákona o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

-Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

-Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného, ods. 2 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

-Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

-Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

-Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

-Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

-Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

-Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

-Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

-Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

-Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .

-Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

-Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

-Podľa § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

-Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

7. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu.

8.Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona.

9.K schopnostiam otca plniť si určenú vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.

10.Pojem „záujem maloletého dieťaťa“ slovenský právny poriadok (ani medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná) nedefinuje. Podľa názoru súdu je záujmom maloletého dieťaťa zabezpečenie jeho biologických, psychologických a sociálnych potrieb a stabilita výchovného prostredia. V zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa musí dieťa vyrastať v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné prihliadať na záujmy maloletého.

11.Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na odôvodnené potreby oprávneného súd prihliada vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, ekonomické, sociálne, kultúrne prostredie a zázemie. Vyživovacia povinnosť rodičov slúži najmä na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, a tieto potreby oprávneného možno rozdeliť do troch kategórií a to: a) základné, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, b) rozvíjajúce, ako je športová činnosť, vzdelávanie, školské potreby, rozvíjanie duševnej, kultúrnej a vzdelanostnej úrovne, c) tvorba úspor pre budúce potreby. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné a jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade maloletého dieťaťa. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávneného sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávneného a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávneného. U povinnej osoby ( v tomto prípade otca maloletej) sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.

12. Na základe vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že je v záujme maloletej S., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Súhlasili s tým obaja rodičia aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletú určil otcovi celom v sume 450,- eur, pričom v sume 300,- eur k rukám matky a 150,- eur na tvorbu úspor mesačne. Takto určenú vyživovaciu povinnosť považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, zdravotný stav, mimoškolské aktivity, športové aktivity, aj vzhľadom reálnym schopnostiam a možnostiam

otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, za stavu, keď otec nemá iné vyživovacie povinnosti za primeranú a plne dôvodnú. S poukazom na dosahovaný príjem otca maloletého dieťaťa má súd za to, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu sumou 450,- eur mesačne, keď na pokrytie odôvodnených, aktuálnych potrieb maloletej je súd názoru, že matke postačuje mesačne suma 300,- eur ( s poukazom na to, že náklady na telefón ako aj poistné uhrádza otec dieťaťa), ktorý sa naviac dobrovoľne podieľa na úhrade všetkých výdavkov, ktoré u maloletej vzniknú v súvislosti s jej mimoškolskými aktivitami, najmä športom. Súd u otca zistil vyššiu životnú úroveň a preto určil vyživovaciu povinnosť v sume, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletej Vanessy. Pre rozhodnutie súdu sú rozhodujúce reálne schopnosti a možnosti otca poskytovať výživné, preto s poukazom na § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Preto na tvorbu úspor súd určil vyživovaciu povinnosť v sume 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať na osobitný účet maloletej, s finančnou čiastkou na tomto účte môže matka nakladať po súhlase súdu. Pokiaľ matka trvala na určení výživného v sume 500,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, vo zvyšku súd návrh matky zamietol , keď dospel k záveru, že suma výživného 450,- eur plne pokryje výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa. Otec v priebehu konania poukázal na to, že doposiaľ všetky potreby maloletej uhrádzal on, pretože matka maloletej nepracovala, ak tak len príležitostne. Pomohol matke zriadiť kvetinárstvo, ktoré neprosperuje, matke aktuálne na platenie nájomného za priestory mesačne požičiava sumu 370,- eur. Uvedenú skutočnosť však súd nemohol zohľadniť vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté dieťa. Súd podaný návrh posúdil a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že súdom určené výživné v sume 450,- eur ( z toho 150,- eur na tvorbu úspor) mesačne je primerané a plne dôvodné a preto v tomto rozsahu návrhu matky vyhovel.

13.Počiatok vyživovacej povinnosti súd určil od právoplatnosti rozsudku, keď nebolo v konaní sporné, že otec sa od podania návrhu na súd t.j. od 18.10.2017 pravidelne podieľal na výchove maloletej a prispieval na jej výživu finančne sumou 300,- eur k rukám matky, sumou cca 50,- eur na úhradu telefónu a poistného, materiálne kúpou oblečenia, ošatenia, športových potrieb. Súd mal za to, že otcovi nevzniklo zameškané výživné, pretože jeho schopnosti a možnosti poskytovať výživné v sume 450,- eur boli preukázané po 1.1.2018, pričom samotná matka maloletej aj pred súdom potvrdila, že na úhradu potrieb nielen dcéry ale aj matky otec od opustenia ich spoločnej domácnosti dobrovoľne prispieval sumou vyššou ako 300,- eur mesačne. V zmysle uvedeného potom súd o zročnom ( zameškanom) výživnom v konaní nerozhodoval.

14. Súd vo výroku III. rozsudku zaviazal matku zriadiť maloletej osobitný účet, určený na tvorbu úspor, keď z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že maloletá má zriadený osobitný účet.

15.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa § 52 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.