Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-65-2016.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: C. V., N.. XX.X.XXXX, A. A. XX/XXXX, XXX XX A. Š., o zaplatenie 3 914,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti sumy - istiny 1200,- € z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2814,34 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.214,34 EUR od 04.08.2017 do 18.09.2017, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.014,34 EUR od 19.09.2017 do 16.10.2017, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.914,34 EUR od 17.10.2017 do 15.11.2017, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.814,34 EUR od 16.11.2017 do zaplatenia, čo mu súd umožňuje splácať v splátkach po 100,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy nastane splatnosť celého dlhu.
III. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3914,34 € ako dlžnú istinu, sumy 1770,25 € ako dlžné úroky z istiny, zmluvný úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 3914,34 € od 1.10.2016 do zaplatenia, a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3914,34 € od 1.10.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedol, že dňa 06.09.2012 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ"), Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej aj „VOP). Žalovaný svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 4.000,00 EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj „Úver"). Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením
úveru, žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ"), v spojení s § 53 ods. 9 OZ, vyhlásil dňa 30.01.2014 úver za predčasne splatný. 2.2. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 28.09.2016. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal. 2.3. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 30.09.2016 povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 3.914,34 EUR, dlžné úroky z istiny do 30.09.2016 vo výške 1.770,25 EUR, zmluvný úrok vo výške 19,00% ročne zo sumy 3.914,34 EUR od 01.10.2016do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.914,34 EUR od 01.10.2016 do zaplatenia.
3. Žalobca pripojil k podanej žalobe zmluvu o úvere dostupná pôžička, z ktorej vyplýva, že bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej aj ako „banka“) a žalovaným dňa 6.9.2012. zo zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému ako žiadateľovi o úver sumu 4000,- €, s výška mesačnej úhrady 94,- €, dátum prvej splátky 6.10.2012, dátum každej ďalšej splátky ku 6. dňu v mesiaci, výška úrokovej sadzby 19 % ročne, dátumu konečnej splatnosti úveru 6.9.2018, ročná percentuálna miera nákladov banky 20,74 %, počet mesačných splátok 72, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 19,08 %, a celková výška nákladov 2701,63 €. Žalobca ako dôkaz predložil aj obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička účinné od 1.12.2012. Z predloženej listiny - výzva na úhradu dlžnej sumy vyplýva, že banka vyzvala žalovaného dňa 30.1.2014 na zaplatenie dlžnej sumy 4751,62 € v lehote do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Z fotokópie doručenky vyplýva, že zásielka bola vrátená odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, dátum vrátenia 26.2.2014. Z listiny predloženej žalobcom s názvom „ aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2016 “ súd zistil, že výška poskytnutého a čerpaného úveru bola 4000,- €, z čoho bolo splatené 85,66 € . Z predmetnej listiny vyplývajú vyčíslené úroky 1765,05 €, zaplatené poplatky 78,34 € a úroky na účte 5,20 €.
4. Žalovaný sa v konaní vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 12.6.2017, kde uviedol, že úver prestal splácať, pretože mal finančné problémy. T.č. spláca úver po 140,- € mesačne. Ústne na pojednávaní uviedol, že úver chcel vyplatiť, požiadal o splatenie úveru ale veriteľ na to nereagoval. Dlžnú sumu spláca, zaplatil splátky aj za december 2017 aj za január 2018. Požiadal o možnosť splatiť dlžnú sumu v splátkach. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný, čistý príjem dosahuje 430,- € mesačne (predložil výplatnú pásku od zamestnávateľa AGROSPOL Hontianske Nemce, družstvo, z ktorej vyplýva príjem za mesiac apríl 2017 vo výške 396,92 € v čistom), iný príjem okrem tohto nemá. Nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok a má ďalší úver v spoločnosti Slovenská sporiteľňa, kde platí splátky 60,- € mesačne. Očakáva narodenie dieťaťa a to už 22.01.2018, s čím mu vzniknú ďalšie výdavky. Splátky žiadal vo výške 50,- € mesačne. Býva t. č. s priateľkou v byte, kde platí nájomné 211,- € mesačne a navyše má výdavky na energie a internet, stravu a bežné mesačné výdavky.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom (bod 3. odôvodnenia) a zistil skutkový stav ako je uvedený v bodoch 1 - 3 tohto odôvodnenia.
6. V priebehu konania pôvodný žalobca spoločnosť Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 postúpil zmluvou svoju pohľadávku proti žalovanému na žalobcu. O zmene žalobcu súd rozhodol uznesením č.k. 22Csp/65/2016-41 zo dňa 10.8.2017.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.8.2017 vzal čiastočne žalobu späť z dôvodu prijatých úhrad žalovaným v priebehu konania, a to: úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 31.10.2016, úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 30.11.2016, úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 28.03.2017,úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 12.05.2017, úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 31.05.2017, úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 03.07.2017, úhrada vo výške 100,- EUR zo dňa 03.08.2017. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to konkrétne v časti uplatnenej dlžnej istiny v sume 700,- EUR. Následne podaním doručeným súdu
dňa 4.12.2017 vzal žalobu späť o sumu istiny 400,- €, vzhľadom na úhrady zo strany žalovaného, a to úhradu vo výške 200,- EUR zo dňa 19.09.2017, úhradu vo výške 100,- EUR zo dňa 17.10.2017 a úhradu vo výške 100,- EUR zo dňa 16.11.2017. Súd z dôvodu tohto dispozitívneho úkonu žalobcu, v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v časti sumy 1200,- € zastavil.
8. Po vykonanom dokazovaní považoval súd za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere a žalovaný čerpal úver vo výške 4000,- €.
9. Spornou zostala otázka výšky splatenej sumy vzhľadom na rozdielnosť tvrdení strán sporu o splácanej sume. Výšku vykonaných splátok počas konania žalovaný nepreukázal, preto na tieto tvrdené skutočnosti súd nemohol prihliadnuť. Súd považoval za preukázanú istinu vo výške ( po čiastočných späťvzatiach ) 2814,34 €.
10. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy:
10.1. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10.2. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10.3. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Súd po právnom posúdení uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému vznikla povinnosť pri dohodnutých podmienkach poskytnutý úver splácať. Súd považuje zmluvu o poskytnutom úvere za spotrebiteľskú a na tento zmluvný vzťah je treba aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý si úver bral ako bezhotovostný, spotrebiteľský. Súd preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje náležitosti, ktoré podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať musí. Po preskúmaní predloženej zmluvy súd zistil, že táto je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.
12. Súd po vykonanom dokazovaní považoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný čo do dôvodu uzatvorenou zmluvou aj výšky (výpisom z úverového účtu žalovaného) v sume 2814,34 €, t.j. v časti uplatnenej istiny po čiastočných úhradách zo strany žalovaného vykonaných počas konania.
13. Čo sa týka zmluvných úrokov po zosplatnení súd uvádza, že zmluvný úrok predstavuje určitú cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru veriteľa oprávňuje na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať a teda niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Z toho vyplýva ďalší záver, spočívajúci v tom, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
14. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobcovi uplatnené zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepriznal a aj v tejto časti žalobu zamietol.
15. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zo zmluvy o úvere dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlžnej sumy (t.j. 1.2.2014). Súd v súlade so žalobným petitom priznal preto žalobcovi úrok z omeškania od 1.10.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške určenej podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zákonov platnej v čase uzatvorenia zmluvy. Súd preto žalobcovi vyhovel a priznal mu úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne (výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavovala výšku 0,25 % ročne), pretože v tomto čase bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho dlhu žalobcovi. Pri priznaní úroku z omeškania bola suma istiny ponížená v dôsledku čiastočných úhrad zo strany žalovaného tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
16. Súd umožnil priznanú sumu splácať po 100,- € mesačne s prihliadnutím na výšku priznanej sumy (žalovanú istinu bude žalovaný splácať 28 mesiacov), čo súd považuje vzhľadom na majetkové pomery žalovaného za primerané. Žalovaný však stratí výhodu splátok ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy nastane splatnosť celého dlhu.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní úspech (neúspech len v časti uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení), preto mu súd ich náhradu priznal v plnej výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.