Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Co-19-2017.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 528,- eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/104/2016-49 zo dňa 17.10.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 528,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 528,- eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, teda od 09.04.2016 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013, uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 293,10 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3,4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 24.07.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 600,- eur za poplatok 528,- eur, t.j. spolu žalobkyňa mala vrátiť žalovanému 1.128,- eur. Celkové náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, t.j. vo výške 234,90 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 293,10 eura. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 88 %. So zmluvou bola zároveň uzatvorená dohoda o plnení v splátkach v zmluve o spotrebiteľskom úvere s tým, že celková suma úveru bude uhradená v 12-tich splátkach po 94,- eur. V dohode je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 263,64 %. Žalobkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nechcela splatiť úver inak ako v splátkach, úver brala s tým, že ho splatí v splátkach. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si vzala úver na súkromné účely, nie na účely podnikateľské. Zmluva o
úvere mala mať náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať má, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ zmluva neobsahuje tieto náležitosti je síce platná, avšak úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá suma 600,- eur z titulu úveru a mala zaplatiť sumu 1.128,- eur. Je zrejmé, že suma 528,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, a preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka žalobe v tejto časti vyhovel.
Súd prvej inštancie citoval ust. § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že čo sa týka poplatku tento je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je 293,90 eura, teda takmer 49 % z úveru (banky požadujú 1 až 2 percentný poplatok za spracovanie úveru). Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto časti preto súd prvej inštancie určil neplatnosť dojednaného poplatku. Takéto ustanovenie zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nedojednal a navyše nevyjadruje skutočné náklady úverovej spoločnosti s poskytnutím úveru. V konaní absentuje dôkaz, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka bola s podstatou poplatku oboznámená, keďže bol súčasťou formulárových všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovaného. Poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o cenu za poskytnutie úvere, pretože túto odráža úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Taktiež súd prvej inštancie považoval za nekalé konanie žalovaného, ktorým v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 88 %, a to za situácie, keď zmluva so žalobkyňou je uzatváraná s tým, že úver, ktorý sa požaduje zaplatí v splátkach, pričom ten istý deň v rovnaký čas žalovaný uzatvoril so žalobkyňou aj dohodu o plnení v splátkach, kde sa vo vzťahu k výške úveru a sume, ktorú má žalobkyňa zaplatiť nič nezmení, avšak je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 263,64 %. Ide o skutočnú sumu ročnej percentuálnej miery nákladov za podmienok, že poskytnutý úver je zaplatený v 12-tich splátkach. Súd bol toho názoru, že takéto konanie žalovaného je neprípustné a smeruje k zavádzaniu spotrebiteľa, a to v tom zmysle, že v samotnej zmluve je uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je 3-násobne nižšia, pričom žalobkyňa od začiatku mala záujem o splácanie úveru v splátkach. Žalovaný nemal žiaden dôvod vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov z iných vstupných údajov, než sú tie, ktoré sú uvedené v dohode o plnení v splátkach. Dôvod takéhoto konania žalovaného je oklamanie spotrebiteľa v tom zmysle, že jeho celkové ročné náklady sú oveľa nižšie. Konanie žalovaného považoval za nekalé a následne vychádzal z toho, že v zmluve je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, čo taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zásadou úspechu žalobkyne v konaní, ktorej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Ďalej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že právo strany sporu spočíva v tom, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi, ktoré sú relevantné a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, vrátane judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k poplatku uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecného súdu Českej republiky. Ďalej uviedol, že novela Zákona o spotrebiteľských úveroch vykonaná zákonom č. 132/2013 Z.z. účinná od 10.06.2013 v čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona umožňuje od spotrebiteľa požadovať úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, alebo účtu, alebo
zrušenie účtu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že uplatnenú námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom považoval za nedôvodnú. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne a zrozumiteľne zaoberal všetkými rozhodnými skutočnosťami. Vo vzťahu k poplatku používanému žalovaným, ktorý súd určil za neprijateľnú podmienku poukázal na to, že žalovaný reálne neposkytol za takýto poplatok žiadne plnenie, a preto v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluvná podmienka neprijateľná. Navyše ide o neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. K námietke žalovaného ohľadne nemožnosti preskúmania neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa administratívneho poplatku opätovne poukázal na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu konania a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-26/13, C-143/13, ako aj rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov s tým, že uviedol, že hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/98 až C-244/98. V tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa, lebo naliehavý právny záujem je daný zákonom a sa nepreukazuje. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
4. Žalovaný v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Výška, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.128,- eur, ak nie je dohodnuté inak do 25.07.2014. Termín konečnej splatnosti teda nastal 25.07.2014. Nemožno preto hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nesúhlasil s názorom súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje náležitosti v zmysle právnych predpisov. Podľa jeho názoru, zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona účinného v čase jej uzavretia. Poukázal na to, že uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež okolnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách bolo medializované v tlači, a to po obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalobkyňa mala možnosť tieto poznatky nadobudnúť už v čase uzatvorenia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa týka. Z tohto dôvodu považoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčaný na základe uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.
Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne uplatnený nárok posúdil na základe uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu dňa 24.07.2013 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (č.l. 5 - 6 spisu), vrátane dohody o splnení v splátkach uzavretej 24.07.2013. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vyplýva, že bol poskytnutý úver v sume 600,- eur, za ktorý sa žalobkyňa z titulu celkových nákladov zaviazala zaplatiť celkom sumu 1.128,- eur, t.j. navýšenú o 528,- eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z dôvodu nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k), j) zákona č. 129/2010 Z.z., považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z tohto dôvodu žalobe vyhovel ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni v sume 528,- eur v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa 2/3-ín administratívneho poplatku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013 vo výške 293,10 eura, za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Správne súd prvej inštancie poukázal na neurčitosť, neprimeranú výšku dojednaného poplatku, ktorý predstavuje z ceny úveru 49 % a takéto dojednanie poplatku je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K novele vykonanej zákonom č. 132/2013 Z.z. vo vzťahu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 10.06.2013, a to oprávneniu veriteľa účtovať poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktorý výklad z čl. 9 ods. 10 novelizovaného ustanovenia zákona prijal žalovaný, odvolací súd ho nepovažuje za správny. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že dojednanie poplatku je v rozpore s ustanovením na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi (§ 53 ods. 5, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ani v tejto časti podané odvolanie z hľadiska nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
9. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými argumentmi uplatnenými stranami v spore, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj právneho posúdenia veci. Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou žalovaným, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo odôvodnenie rozhodnutia je náležité. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého v práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). Argument porušenia základného práva na spravodlivý proces by bolo možné uznať vtedy, ak by súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite nezdôvodnil všetky právne a skutkovo relevantné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 76/07 je postačujúce, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Aj v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Hinggisová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Ani táto námietka týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom, uplatnená žalovaným v odvolaní nebola dôvodná.
10. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne k odvolaniu žalovaného (v spise na č.l. 91) podaním zo dňa 21.11.2017, žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty. V zmysle citovaného ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolací súd sa námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v odvolacom konaní nezaoberal z dôvodu, že táto námietka bola uplatnená po uplynutí odvolacej lehoty. Žalovaný prevzal napadnutý rozsudok 25.11.2016, t.j. zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť 26.11.2016 a uplynula 12.12.2016. Vznesená námietka premlčania žalovaným bola vznesená podaním zo dňa 21.11.2017. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy, čo je v súlade so zásadou koncentrácie konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 dos. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.