Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich sudcov Márie Lukáčkovej a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci obžalovaného D. L., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 08.02.2018 takto

rozhodol:

obžalovaný

D. L. J. D. K. I. M. B. G. narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., K. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov v inej trestnej veci,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v presne nezistených dňoch mesiaca máj roku 2015 v Nitre v priestoroch Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Cintorínska č.3, Nitra, v úmysle pôsobiť na svedkov a ovplyvňovať konanie vedené na KRPZ Nitra pod ČVS: KRP-51/1-VYS-NR-2015 maril vyšetrovanie tým spôsobom, že vyhodil cez okno cely č.309, sektor A, blok A/3 smerom na Damborského ulicu v Nitre písomné správy svojej priateľke J. Š., M.. XX.XX.XXXX, v ktorých ju žiadal, aby osobne prípadne telefonicky kontaktovala S. R., ako i bližšie neidentifikované osoby menom L., U. J. L. s cieľom zmeny ich výpovedí v procesnom postavení svedkov v trestnej veci vedenej na KRPZ Nitra ČVS: KRP-51/1- VYS-NR-2015,

t e d a :

v trestnom konaní maril výpoveď svedka,

t ý m s p á c h a l :

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože považuje trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a osem mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/111/2015 zo dňa 27.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/87/2016, za dostatočný na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovaného.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 359/15/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 30.11.2017, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému D. L. a na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2018 za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním výpovedí svedkov S. R., U. F., D. B. J. J. Š., ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný D. L., po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie, výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 22.09.2017. Takto súd zistil, že obžalovaný sa ku spáchanému skutku priznal a oľutoval ho.

Svedkyňa S. R. v prípravnom konaní priznala, že keď bol obžalovaný vo väzbe, tak bola za ním aj s J. Š. pred väznicou, kde s ním cez okno väznice komunikovali. S. R. potvrdila, že keď bola za obžalovaným aj s J. Š., tak im obžalovaný vyhodil aj papierik, kde jej niečo odkazoval, ale nepamätala si čo. Svoju výpoveď ohľadne obžalovaného v drogovej trestnej veci však nemenila.

Svedok U. F. v prípravnom konaní vylúčil, že by bol niekým ovplyvňovaný v prospech obžalovaného v drogovej trestnej veci; svoju výpoveď nemenil.

Svedok D. B. v prípravnom konaní priznal, že za obžalovaným, ktorý keď bol vo väzbe, chodil pred väznicu, kde si niečo vykrikovali, pamätal si, že obžalovaný od neho žiadal hygienické potreby. Poprel, že by jemu obžalovaný vyhadzoval nejaký lístok z väznice.

Svedkyňa J. Š., bývalá priateľka obžalovaného, v prípravnom konaní potvrdila, že keď bol obžalovaný vo väzbe, tak za ním pred väznicu chodila, že jej obžalovaný cez okno väznice vyhadzoval aj lístočky, jeden bol aj pre S. R., s ktorou takto raz za obžalovaným bola. Pripustila, že obžalovaný v týchto lístočkoch od nej žiadal, aby išla za nejakými svedkami, čo na neho vypovedali; ich mená nevedela uviesť. Poprela, že by ona niekoho v tejto súvislosti kontaktovala.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Lístočky nájdené pred múrom väznice na Damborského ulici v Nitre preukazovali, že obžalovaný nimi nelegálnym spôsobom kontaktoval blízke osoby, bývalú priateľku J. Š. a navádzal ju ku kontaktu so svedkami, ktorí proti obžalovanému vypovedali v jeho drogovej trestnej veci, konkrétne ako má vypovedať S., U., L. J. L., za ktorými mala ísť jeho bývalá priateľka J. Š. alebo mama obžalovaného.

Záznam z pohovoru s obžalovaným zo dňa 19.05.2015 svedčil tomu, že obžalovaný naozaj cez poškodené sito na okne cely č. 309 vyhadzoval „motáky“ pre známych, v ktorých okrem iného bola uvedená aj jeho žiadosť, aby mu pomohli v jeho väzobnej veci.

Na základe návrhu prokurátora zo dňa 18.06.2015 boli uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 1Tp/112/2015 zo dňa 02.07.2015 dôvody väzby obžalovaného rozšírené tak, že obžalovaný bol vo väzbe podľa § 71 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku.

Zo záznamov ÚVV a ÚVTOS Nitra vyplynulo, že osoby T. C., T. D., V. R., R. B., U. W., U. Y. boli s obžalovaným na cele č. 309 počas výkonu väzby.

Dňa 27.10.2016 bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Nitra pod. sp. zn. 5T/111/2015 odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, právoplatne dňa 07.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/87/2016 na 11 rokov a osem mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V tejto trestnej veci boli okrem iných vypočutí aj svedkovia S. R., ktorá usvedčovala obžalovaného z protizákonnej činnosti, rovnako ako aj U. F.. V tejto veci ako svedkovia vystupovali aj J. Š.Á. J. D. B., ktorí obžalovaného z drogovej trestnej činnosti neusvedčovali.

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že počas výkonu väzby správanie obžalovaného nebolo vždy na požadovanej úrovni, z výkonu trestu je už ale hodnotený kladne. Obžalovaný bol 14x priestupkovo prejednávaný pre porušenie pravidiel cestnej premávky a 3x bol súdne riešený, naposledy o odsek vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Nitra.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pretože pôsobil na svedkov a ovplyvňoval vyšetrovanie vo veci vedenej na KRPZ Nitra ČVS: KRP-51/1-VYS-NR-2015 cez svedkyňu J. Š., bývalú priateľku tým spôsobom, že ju usmerňoval, aby svedkyňa R. a osoby menom U. J. L. J. L. vypovedali v jeho prospech.

Pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu bolo potrebné uviesť, že zo žalovanej trestnej činnosti obžalovaného usvedčilo nielen jeho samotné priznanie k spáchanému skutku, ktoré je kráľovnou dôkazov, ale jednoznačne a priamo ho usvedčila aj svedkyňa J. Š., ktorá potvrdila, že ju obžalovaný žiadal, aby ovplyvnila svedkov, ktorí na neho vypovedali v drogovej trestnej veci, nepriamo ho usvedčila aj S. R. a D. B., ktorí priznali, že sa s obžalovaným kontaktovali nedovoleným spôsobom počas výkonu jeho väzby. Jednoznačným a priamym dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného boli ale aj samotné nájdené lístočky pred múrmi budovy väznice, v ktorých obžalovaný navádzal J. Š., aby kontaktovala S. R., L., U. J. L., aby vypovedali v jeho prospech, k čomu sa pri pohovore ešte počas výkonu väzby dňa 19.05.2015 priznal.

Dôkazy z prípravného konania, ako i z hlavného pojednávania teda jednoznačne preukázali, že skutok spáchal obžalovaný.

Skutková podstata zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 Trestného zákona obsahuje štyri samostatné základné skutkové podstaty, ktoré sú jednotlivo uvedené v osobitných písmenách a) až d), pričom spoločné majú to, že sa ich páchateľ môže dopustiť len v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní.

Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona postačí len to, že páchateľ úmyselne predloží súdu alebo v trestnom konaní sfalšovaný alebo pozmenený dôkaz, pričom, z hľadiska zavinenia stačí, ak páchateľ len vie o tom, že dôkaz je sfalšovaný či pozmenený a podľa písmena b) je potrebné, aby páchateľ dôkaz sfalšoval alebo pozmenil v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Pre alternatívu podľa písmena c) sa zas vyžaduje to, aby páchateľ maril alebo bránil napríklad aj prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka súdneho konania alebo jeho zástupcu alebo aj svedka.

Obžalovaný svojím úmyselným protiprávnym konaním, porušil záujem chránený zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na spravodlivom rozhodnutí súdu. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že v trestnej veci vedenej na KR PZ Nitra, ČVS: KRP-51/1-VYS-NR-2015 maril vyhodenými lístočkami z budovy väznice výpovede svedkov, ktorí mali proti nemu v uvedenej trestnej veci vypovedať,

v úmysle dosiahnuť priaznivejší postup, prípadne pre neho vyhovujúce rozhodnutie v jeho obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, teda že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom.

Súd všetky uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného s tým, že tieto obžalovaného jednoznačne a priamo usvedčili zo žalovaného trestného činu.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný bol trikrát súdne riešený naposledy rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/111/2015 zo dňa 27.10.2016, právoplatným dňa 07.02.2017, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a osem mesiacov pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti obžalovaný aj vykonáva. Keďže zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona mal obžalovaný spáchať niekedy v mesiaci máj 2015, teda pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/111/2015 dňa 27.10.2016, tento potom spáchal vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu boli splnené všetky zákonné predpoklady - formálne podmienky zakotvené v ustanoveniach § 42 odsek 1 a § 41 odsek 2 Trestného zákona na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady. Napriek

uvedenému konštatovaniu však súd považoval uloženie navýšeného súhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady v rozmedzí od 10 rokov do 20 rokov za neprimerane prísne, čo by bolo v rozpore so zásadou proporcionálnosti trestu.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovení § 42 odsek 1 a § 41 odsek 2 Trestného zákona súd teda skúmal aj to, či sú splnené podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona, teda či trest uložený skorším rozsudkom možno pokladať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. V zmysle ustanovenia § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Postup podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia v danom prípade nebol vylúčený. Opačný záver, ku ktorému by mohol viesť príliš reštriktívny výklad tohto zákonného ustanovenia, by inak znamenal nemožnosť „zmierniť neprimeranú tvrdosť zákona“ v takých prípadoch, ako je i tento, a s čím by bolo nevyhnutne späté nerešpektovanie jednej zo základných zásad ukladania trestu - zásady proporcionálnosti trestu, ktorá je jedným z kritérií prispievajúcich k tomu, aby bol trest uložený na základe zákona trestom spravodlivým.

Podľa názoru súdu trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/111/2015 z 27.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/87/2016 zo dňa 07.02.2017 vo výmere 11 rokov a osem mesiacov, je dostatočný - primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného, ktorý sa k tomuto skutku priznal. Tento trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Súd v danom prípade využitie inštitútu fakultatívneho zastavenia trestného stíhania podľa § 215 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku kvôli právoplatne uloženému vysokému trestu, tak ako to obhajoba súdu navrhla použiť, však nepovažoval za vhodné, za adekvátne a ani za dostačujúce na dosiahnutie prevýchovy obžalovaného (dôkazy: správy o povesti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.