Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-65-2017.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému D. I., nar. XX.X.XXXX v Q., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a), ods.2 písm.c) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 8. februára 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. mája 2017, sp.zn. 2T/194/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch o treste.
Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa
obžalovaný D. I. - nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom M., U. Q. č. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Sučany
o d s u d z u j e
podľa § 188 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods.3, § 36 písm. l), písm. n) s použitím § 39 ods.1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému D. I. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/193/2016 zo dňa 23.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/13/2017 zo dňa 23.3.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. mája 2017, sp.zn. 2T/194/2016 bol obžalovaný D. I. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 22. 08. 2016 v čase o 23:04 h v Handlovej, okres Prievidza, na Námestí baníkov, oproti Mestskému úradu, za prítomnosti P. I., nar. XX. XX. XXXX, H. S., nar. XX. XX. XXXX, H. D., nar. XX. XX. XXXX, S. W., nar. XX. XX. XXXX a U. I., nar. XX. XX. XXXX, napadol poškodeného U. Q., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho jedenkrát udrel čiastočne zavretou dlaňou v päsť ľavej ruky do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, na betónovú dlažbu, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu
na čele, zlomeninu kosti čelovej bez vtlačenia úlomkov, pomliaždenie mozgu, vnútrolebkové krvácanie s narušením obvyklého spôsobu života závažným spôsobom minimálne po dobu 8 týždňov a s poranením životne dôležitého orgánu - mozgu.
Obžalovaný D. I. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého obžalovaného okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému D. I. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/193/2016 zo dňa 23.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/13/2017 zo dňa 23.3.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M., 1. mája č. X/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním obžalovaný D. I. pre nesprávnosť výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na to, že k spáchanému skutku sa v plnom rozsahu priznal a aj ho oľutoval a poškodeného pritom udrel dlaňou iba z dôvodu, že ten sa jeho kamarátke a aj ostatným kamarátom vyhrážal fyzickým napadnutím, nadával mu do cigáňov a chcel ho udrieť fľašou od alkoholu, ktorú držal v ruke a s touto sa zaháňal a vyzeralo to tak, že svoje vyhrážky aj uskutoční. Zranenia, ktoré poškodenému vznikli, vyplynuli aj z toho, že v čase incidentu bol silne pod vplyvom alkoholu a spadol aj preto, že už neovládal svoje telo. Uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny aj z pohľadu uvedených okolností a naviac aj preto, že on iba odvracal hroziace nebezpečenstvo a jeho zákrok bol nevyhnutný a primeraný. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 8. februára 2018 na podklade podaného odvolania obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21. augusta 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov o treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že napadnutými výrokmi o uloženom treste u obžalovaného boli porušené ustanovenia Trestného zákona.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného D. I. vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu veci a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým obžalovanému D. I. podľa § 188 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože trest uložený obžalovanému D. I. bol uložený v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona (pritom za súčasného správneho zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T 193/2016 zo dňa 23.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To 13/2017 zo dňa 23.3.2017).
Vzhľadom na právny záver o vine obžalovaného D. I. mal okresný súd pri správnom postupe ukladať obžalovanému D. I. súhrnný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 188 ods.2 Tr.
zák., § 42 ods.1, § 41 ods.2, § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a aj s použitím § 39 ods.1 Tr. zák.
K vyššie uvedeným záverom dospel krajský súd na podklade nasledovných právnych záverov:
Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval (túto poľahčujúcu okolnosť okresný súd správne vzhliadol), ale aj podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (túto poľahčujúcu okolnosť okresný súd obžalovanému D. I. nepriznal), keďže na hlavnom pojednávaní okresného súdu urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016).
Krajský súd na druhej strane u obžalovaného D. I. nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Okresný súd u obžalovaného nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov. Je síce pravdou, že v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd trest za viacero trestných činov, avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej zásady, na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby, pretože trest bol ukladaný za viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Z uvedeného dôvodu, i s poukazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by bolo aplikovanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. u obžalovaného porušením zásady zákazu dvojitého pričítania okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby (viď. stanovisko Najvyššieho súdu SR č.1/2011).
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. sa nemôže odôvodniť len ktorýmikoľvek bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u týchto trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto Trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.
V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže nepochybne dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie pritom nie je bežné, ale je možné len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu.
V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré majú vplyv na potrestanie obžalovaného D. I., týkajú sa tak okolností spáchaného skutku, ako aj osoby obžalovaného a odôvodňujú postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.. Krajský súd pritom zistil, že obžalovaný sa priznal ku spáchaniu stíhaného skutku i na hlavnom pojednávaní, svoje konanie oľutoval, čím výrazne a podstatným spôsobom napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom svoje priznanie a oľutovanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Okrem týchto skutočností však krajský súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania vyplynul tiež záver o spoluzavinení samotného poškodeného U. Q. na spáchaní predmetného trestného činu.
Odvolací súd pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému D. I. uložil podľa § 188 ods.2 Tr. zák., § 42 ods.1, § 41 ods.2, § 38 ods.2, ods.3, § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a aj s použitím § 39 ods.1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému D. I. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/193/2016 zo dňa 23.1.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/13/2017 zo dňa 23.3.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, ako v tomto smere správne rozhodol už okresný súd v napadnutom rozsudku. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie obžalovanému D. I. v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov, vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zistených poľahčujúcich okolností, ako aj pomerov obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody obžalovanému D. I. v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia spoločnosťou.
V súvislosti s ukladaním druhu a výmery trestu obžalovanému považuje odvolací súd za potrebné uviesť i to, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.