Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/72/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. A. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Q. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na O. ul. č. X v A. právne zastúpenej JUDr. Marcelou Kuníkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Bernolákovej ul. č. 17 v Spišskej Novej Vsi a Mgr. V. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. XX v C. právne zastúpeného KubalaLegal s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom na Rozvojovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 2.3.2022 č.k. - 100 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne zakázal styk otca s maloletou a súčasne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému a sociálnemu poradenstvu v Centre pre deti a rodiny C. G. Z., M. XXA, 040 14 Košice. Zároveň dočasne upravil styk otca s maloletou každý týždeň v pondelok od 15.30 do 16.30 hod. v priestoroch Centra pre deti a rodiny C. G. Z., so sídlom na M. XX/A v C. s tým, že matka maloletej je povinná riadne a včas pripraviť maloletú na styk s otcom a zabezpečiť prítomnosť maloletej v určenom čase v priestoroch Centra.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že jej návrhu vyhovie a neodkladné opatrenie nariadi. Namietala, že súd nerešpektoval názor maloletej, že sa nechce stretávať s otcom, prejavený pred kolíznym opatrovníkom, aj keď má už 8 rokov a vie sa vyjadriť k veciam, ktoré sa jej týkajú. Súdu prvej inštancie vytýka, že pri rozhodovaní neprihliadal na záver ošetrujúcej lekárky MUDr. P., že nie je v záujme maloletej stýkať sa s otcom, ktorého správanie je konfliktné, útočné a agresívne a spôsobuje maloletej závažnú a neodstrániteľnú ujmu. Maloletá sa pred touto lekárkou vyjadrovala, že sa veľmi bojí otca, pretože sa aj nedávno vyhrážal, že matka pôjde do basy a ona bude bývať s ním, že sa vtedy aj pomočila. Na návštevách jej otec opakuje, že spratá matku a bude patriť len jemu, budú žiť spolu, na matku veľmi nadáva. Zároveň citovala, „že nestretával sa s ňou 4 roky a teraz, keď príde, spočiatku bola iba pri bráničke, keď stále nadával ani nešla dole, iba z balkóna kričala, udáva, že sa otca bojí a nechce byť s ním“. Zo správy kolízneho opatrovníka je tiež zrejmé, že maloletá bola pri náhodnom stretnutí s otcom úzkostná a pri rozhovore o otcovi prejavovala známky rozrušenia. Je toho presvedčenia, že dôvodom takéhoto správania sa maloletej nie je jej vplyv, pretože ten by sa prejavil tým, že by sa maloletá nechcela stretnúť s otcom vôbec od začiatku obnoveného kontaktu. Maloletá je na ňu naviazaná a akékoľvek (aj vulgárne) vyjadrenia otca smerujúce voči nej, spôsobili absolútne odmietanie otca a strach z neho. Poukázala na to, že ich vzťah s otcom je rovnaký

od roku 2015, no i napriek tomu sa stretávanie otca s maloletou realizovalo a maloletá mala do roku 2018 pozitívny vzťah k nemu. Z uvedených dôvodov nemôže byť ich vzťah dôvodom aktuálneho stavu dieťaťa. Maloletá sa opakovane vyhráža, že si siahne na život, keď ju budú nútiť stretnúť sa s otcom. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia pritom stačí, aby tvrdené skutočnosti boli osvedčené a so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javili ako vysoko pravdepodobné. Uviedla, že potom, ako sa maloletá dozvedela o neodkladnom opatrení, a o tom, že nebol zakázaný jej styk s otcom, mala opäť samovražedné vyhrážky. Vytiahla na kuchynskú linku veľké kuchynské nože a nožnice a kričala, že sa zabije, ak ju budú nútiť stretávať sa s otcom. Z uvedených dôvodov navštívila ráno dňa 3.3.2022 psychiatrickú ambulanciu MUDr. P. a psychologickú ambulanciu M.. O. Z. W.. V ten istý deň bola maloletá na základe odporúčania MUDr. P. hospitalizovaná na detskom psychiatrickom oddelení v nemocnici v Michalovciach. Na podporu svojho tvrdenia predložila lekársku správu MUDr. P. z 3.3.2022 a lekársku správu M.. Z. W. z toho istého dňa. Má za to, že osvedčila existenciu dôvodov na dočasný zákaz styku otca s maloletou a až v konaní vo veci samej bude priestor na dôkladné dokazovanie. Bez poznania bližších súvislostí a dôvodov aktuálneho zdravotného stavu maloletej, nie je v jej záujme realizovať styk s otcom, ak ju len myšlienka na stretnutie s otcom vedie k hraničným psychickým stavom.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bude potrebné veľmi dôsledne zistiť príčiny a dôvody, pre ktoré maloletá odmieta otca s cieľom pomôcť maloletej opätovne nadobudnúť voči otcovi pocit dôvery a obnoviť ich vzájomný vzťah, aby sa mohol postupne podieľať na jej výchove. Z uvedených dôvodov súd vhodne dočasne zmenil realizáciu styku otca s maloletou, a to za prítomnosti psychológa prostredníctvom asistovaného styku, ktorý bude mať možnosť usmerňovať správanie rodičov, styk otca s maloletou a napomáhať jeho obnove.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Má za to, že matkou prezentované lekárske správy z 23.11.2021 a 27.1.2022 sú nesprávne, neobjektívne a neprofesionálne, nakoľko vychádzajú zo subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení matky. Jediným účelom týchto tvrdení matky je vykresliť ho ako agresívneho človeka a znemožniť tak realizáciu jeho styku s maloletou. Ošetrujúce lekárky mu nedali žiadnu možnosť reagovať na tvrdenia matky. Postoj maloletej, ktorý prezentovala, je podľa jeho názoru dôsledkom zámerného pôsobenia preferenčného rodiča (matky) s cieľom zmanipulovať maloletú a vyvolať v nej nechuť stretávať sa s ním. Po hospitalizácii maloletej sa opakovane informoval na psychiatrickom oddelení ohľadom jej zdravotného stavu. Primárka akútneho detského psychiatrického oddelenia mu oznámila, že zdravotný stav maloletej je bez akýchkoľvek subjektívnych ťažkostí, maloletá neužíva medikamentóznu liečbu a nevidí už akýkoľvek dôvod na zotrvanie maloletej v nemocnici. Súčasne ho upovedomila, že zakrátko prepustia maloletú, čo sa aj dňa 18.3.2022 stalo. Na podporu svojich tvrdení priložil prepúšťaciu správu, z ktorej je zrejmé, že maloletá aktuálne nemá psychotické prejavy, je bez auto a heteroagresívnych prejavov, bez suicidálnych úvah ev. tendencií, afebrilná, bez subjektívnych ťažkostí. Domnieva sa, že primárnym dôvodom hospitalizácie maloletej je snaha matky zabrániť v realizovaní čo i len asistovaného styku s maloletou a všemožnými prostriedkami ho vytesniť z jej života, o čom svedčí skutočnosť, že k jeho realizácii ešte vôbec nedošlo. Nemôže sa stotožniť s názorom matky, že na nariadenie dočasného zákazu styku s maloletou postačuje uviesť skutočnosti, resp. okolnosti, ktorými musí súd za každých okolností uveriť bez preukázania, resp. osvedčenia skutočnej a nevyhnutnej potreby na nariadenie takéhoto druhu neodkladného opatrenia relevantnými a hodnovernými dôkazmi. Je presvedčený, že neexistujú žiadne skutočnosti odôvodňujúce ani len uloženie dočasného zákazu jeho styku s maloletou, a nie to ešte úplný zákaz. Striktne popiera, že by maloletá mala zlý zdravotný stav v dôsledku jeho negatívneho pôsobenia.

5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa (ďalej len „“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že matka neosvedčila naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v ňou navrhovanom znení. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dôsledne vyargumentoval, na základe akých okolností nevidel nutnosť/potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle matkou podaného návrhu a správne zohľadnil tzv. prioritný záujem o zdravie, riadny vývin a riadnu starostlivosť o dieťa. Iba v záujme zvýraznenia vecnej správnosti záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie, zároveň plniac svoju povinnosť aj voči matke ako odvolateľke, považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k zásadným vecným otázkam, ako aj k základným odvolacím argumentáciám matky.

12. Doposiaľ zistené okolnosti prejednávanej veci, a to aj vrátane tých, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia, ani podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú záver pre tak významný zásah do práv dieťaťa/práv rodiča, ako je úplné vylúčenie kontaktu maloletého dieťaťa s jedným z rodičov a pozbavenie otca jeho rodičovských práv. Účelom sledovaným návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdom je o.i. ochrana maloletej pred možnou ujmou, ktorú jej spôsobuje už len myšlienka na stretnutie s otcom. Prostriedkom na dosiahnutie predmetného účelu, resp. cieľa má byť v podstate izolácia, aj keď len dočasná, maloletej od otca. Odvolací súd je toho názoru, že matkou navrhnutý prostriedok sa javí v tomto štádiu konania neprimeraný pre dosiahnutie sledovaného účelu. K odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, príp. zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný napr. tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa s týmto postojom vysporiadala tak, že súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením preferenčného rodiča, t.j. rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi, aký je citeľný aj medzi rodičmi maloletej v danej veci, sa dieťa stáva

nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

13. Ako je to zrejmé z osvedčených dôkazov (č.l. 33,110), maloletá sa vyše 4 roky nekontaktovala s otcom. Ich styk v poslednej dobe prebehol len 3 krát v prítomnosti matky údajne tak, že maloletá bola pri bráničke alebo na balkóne, odkiaľ počula od otca také slová, ktoré v nej mali vyvolať strach sa s ním stretnúť. Mali spočívať predovšetkým vo vyhrážkach, že ju vezme od matky, že matka skončí v base, ako aj vo vulgárnych nadávkach na matku. Potom, ako matka oboznámila maloletú s tým, že súd prvej inštancie nezakázal jej styk s otcom, stav maloletej sa zhoršil, v dôsledku čoho došlo až k jej hospitalizácii na detskej psychiatrickej klinike. Aj odvolací súd je toho presvedčenia, že obavy maloletej z otca v tomto štádiu konania nie sú objektívne podložené takými vážnymi a konkrétnymi okolnosťami, pri ktorých by jediným možným východiskom bol dočasný zákaz styku ešte pred vykonaním potrebného dokazovania na určenie skutočného pôvodu obáv maloletej. Súd prvej inštancie reagoval na zmeny v pomeroch v rodine dostatočne, ak výrazne obmedzil styk otca s maloletou tak, že bude prebiehať asistovane len 1 hodinu týždenne v priestoroch Centra pre deti a rodiny KU. za účasti psychologičky. Takto bude aj podľa názoru odvolacieho súdu dosiahnutý sledovaný účel, aby styk otca s maloletou prebiehal pokojne bez akýchkoľvek hrozieb, že sa otec bude nevhodne vyjadrovať, a nie je tak dôvod zamedziť styku maloletej s otcom úplne. Odvolaciemu súdu zatiaľ nie je zrejmé, ako matka maloletej podala maloletej informáciu o spôsobe vybavenia jej návrhu na zákaz styku maloletej s otcom, keď reakciou na to boli suicidálne sklony maloletej a jej následná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Súd prvej inštancie pritom v odôvodnení vysvetlil, ako bude prebiehať len hodinový asistovaný styk otca s maloletou a zdôraznil, že odborníci sa pokúsia eliminovať nielen následky nepriaznivého zdravotného stavu maloletej, ale budú sa venovať aj jeho príčinám, ktoré boli podľa matky a maloletej jeho spúšťačom, t.j. maloletej pri takejto forme styku reálne nehrozí žiadna ujma. Úplný - hoci aj dočasný zákaz styku maloletej s otcom, nie je v tomto prípade vhodným riešením pomerov v rodine, pretože by mohol maloletú utvrdiť vo vzorci, že masívnou manifestáciou svojej nechuti stretávania sa s otcom, zatiaľ bez osvedčeného objektívneho vážneho dôvodu, docieli, že sa s ním už nebude musieť (hoci len dočasne) stretnúť vôbec. Týmto spôsobom práve nedôjde k želanej reparácii vzťahov v rodine, ktorá by bola ako jediná v záujme maloletej, ale len k utvrdeniu maloletej, že jej dôvody odmietania otca boli opodstatnené, čo sa však ešte nepodarilo vôbec osvedčiť. Odvolací súd v tomto smere nemohol akceptovať vôľu maloletej a zakázať otcovi stretávať sa s ňou, pretože aj keď má 8 rokov a je schopná formulovať svoje názory, nie je schopná posúdiť ich dopad na svoj aktuálny aj budúci zdravý psychický vývin. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že aj keď maloleté dieťa má právo slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov mal. dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie. Odvolací súd tiež konštatuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavami o výkone rodičovských práv a povinností, pretože prioritným je vždy najlepší záujem mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o správy MUDr. P. a M.. Z. W., na ktoré sa matka odvoláva, ani tie dostatočne neosvedčujú nevyhnutnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože tieto lekárky vôbec nepracovali aj s otcom maloletej, celú situáciu vnímali len z rozprávania matky a maloletej, a vlastnými zmyslami nevnímali, čo sa skutočne odohráva pri stretnutiach otca s maloletou. V tejto súvislosti sa preto javí minimálne predčasný a veľmi subjektívny záver MUDr. P., že správanie otca pri stretnutiach s maloletou je konfliktné, útočné a agresívne, a že nie je v záujme maloletej stretávať sa s otcom. Posúdenie, čo je v danej veci v záujme dieťaťa, je otázka právna a tú je súd povinný vyhodnotiť komplexne, nielen na podklade subjektívnych správ a jednostranných tvrdení preferenčného rodiča.

14. Omnoho objektívnejším je už znalecký posudok podaný vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , kde boli naposledy upravené pomery v rodine. Z posudku je zrejmé, že maloletá mala vytvorený pozitívny vzťah k otcovi, nebála sa ho, navštevovala ho. U otca neboli spozorované žiadne psychopatické vlastnosti, ktoré by ho ako rodiča mali nejakým spôsobom obmedzovať pri výkone jeho rodičovských práv, najmä pri realizácii práva na styk s maloletou. Znalkyňa si už vtedy všimla, že matka má nevyrovnané správanie smerom k otcovi, kedy mu práve ona menej kultivovaným spôsobom dávala najavo svoje pocity pred maloletou dcérou. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že maloletá v súčasnosti preberá rétoriku matky (keď napríklad otca oslovuje „A.“), jej postoje, osvojuje si ich, a všimol si aj to, že matka informuje maloletú o prebiehajúcich konaniach. Za takejto

situácie je nevyhnutné, aby sa podrobným dokazovaním skúmalo v konaní o zmene výchovného prostredia, ktoré inicioval otec, čo, resp. kto v skutočnosti stojí za odmietaním otca maloletou, ako matka pôsobí výchovne na maloletú, ako jej podáva informácie o otcovi, ako maloletú pripravovala na styk s otcom, a ako jej vysvetľuje podstatu nariadených opatrení, keď to malo za následok až jej suicidálny pokus a následnú hospitalizáciu. Za povšimnutie v tejto súvislosti tiež stojí, že matka sa počas vykonávaných opatrení na Referáte poradensko - psychologického poradenstva odmietala stretnúť s otcom spoločne, potom ako sa náhodne stretli na referáte, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a následne už ďalšie poradenstvo odmietala.

15. Je potrebné, aby si rodičia a prostredníctvom nich aj maloletá uvedomili, že účelom nariadeného neodkladného opatrenia je poskytnúť maloletej pomoc zorientovať sa vo vlastných pocitoch, pomôcť jej pochopiť správanie sa rodičov tak, aby získala racionálny pohľad na situáciu a bola schopná korigovať svoje terajšie postoje k otcovi. Odborné poradenstvo bude z psychologického hľadiska zamerané na možnosti rozvinutia stratégie, ktorá môže prispieť k obnoveniu citových väzieb medzi otcom a dieťaťom. Je zjavné, že lekárky, ktoré navštevovala matka s maloletou, nevedeli poskytnúť maloletej takú komplexnú a hlavne objektívnu pomoc, akú je schopné zabezpečiť Centrum pre deti a rodiny formou nariadeného odborného poradenstva a asistovaného styku, pretože to bude pracovať so všetkými dotknutými osobami. Rovnako je vhodné, aby rodičia absolvovaním poradenstva porozumeli ako neprispievať k neurotizácii dieťaťa a aby matka pochopila, ako začať konzistentne podporovať vzťah maloletej k otcovi.

16. Možno preto uzavrieť, že v preskúmavanom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení dočasného zákazu otcovi stretávať sa s maloletou a dočasnom pozbavení otca výkonu rodičovských práv k maloletej, ale len na obmedzenie styku otca s maloletou na 1 hodinu týždenne v priestoroch Centra pre deti a rodiny v prítomnosti odborníkov a uloženie výchovného opatrenia celej rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.