Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Ľ. Č., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho v J., N. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom v Poprade, ul. 1.Mája 220/19, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Radničné námestie 8, ( odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, Košice), IČO: 36 022 047, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37Cpr/3/2014-81 zo dňa 5.1.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 7.7.2014 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny je neplatné Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 7.7.2014 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je neplatné. Žalobca dôvodil, že u žalovanej organizácie pracoval ako technický pracovník, poverený vedením prevádzkového strediska Spišská Nová Ves na základe pracovnej zmluvy, uzavretej na dobu neurčitú od 7.6.1994. Dňa 7.7.2014 mu bolo zamestnávateľom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s odôvodnením, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi upovedomilo žalovanú organizáciu o tom, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre prečin krádeže, ktorého sa mal dopustiť v presne nezistenej dobe od roku 2012 do mája 2013, čím mal žalovanej organizácii spôsobiť škodu 377,46 €. Dôvodil, že počas celej jeho doby zamestnania v žalovanej organizácii nikdy nebola pri inventúre zistená žiadna nezrovnalosť, ani žiadna škoda, ktorá by mala vzniknúť jeho zapríčinením. S dôvodmi žalovanej organizácie, na základe ktorých s ním okamžite ukončila pracovný pomer, nesúhlasí, žiadnej krádeže sa nedopustil a nebol právoplatne odsúdený pre uvedený trestný čin. Ak sa mu dáva za vinu, že mal žalovanej zamestnávateľskej organizácii spôsobiť škodu vo výške 377,46 € v období od roku 2012 do mája 2013, mohla s ním žalovaná zamestnávateľská organizácia okamžite skončiť pracovný pomer najneskôr do 31.5.2014.

3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť, pričom v prvom rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore v zmysle tom, že žalobca ho nesprávne označil, keďže žaloval odštepný závod. K skutkovým okolnostiam uvedeným v žalobe uviedol, že nemožno od zodpovedného zamestnávateľa, ani

od štátneho podniku požadovať, aby vo svojom pracovnom kolektíve strpel osoby podobné žalobcovi, pretože akákoľvek benevolencia ktoréhokoľvek zamestnávateľa v podobných prípadoch je neprípustná pre svoje škodlivé následky. Orgány činné v trestnom konaní zistili, že žalobcove tvrdenia o interných kontrolách sú irelevantné, keďže došlo k rozkrádaniu štátneho majetku. Ihneď po doručení uznesenia policajta zo dňa 19.6.2014 sa žalovaný snažil napraviť uvedený stav a to formou pokynu žalobcovi k odstráneniu tohto nežiaduceho stavu. Nesplnením tohto pokynu žalobca nielenže stratil dôveru svojho zamestnávateľa, ale aj závažne porušil pracovnú disciplínu, ak umožnil naďalej pretrvávanie stavu rozkradnutia štátneho majetku.

4. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne svojho nesprávneho označenia súd prvej inštancie uviedol, že v písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2015 žalobca správne označil žalovaného ako Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, správne označil jeho IČO s tým, že na dôvažok uviedol, že ide o Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 7.6.1994 bol založený medzi stranami konania pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce vodohospodársky robotník s miestom výkonu práce v okrese Poprad. Listom zo dňa 7.7.2014 žalovaný okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil nasledovnými konaniami: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi upovedomilo žalovaného o tom, že 19. júna 2014 bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Takéhoto konania sa žalobca dopustil neoprávneným predajom dubových foršní v počte 22 kusov a polovegetačných panelov v počte 8 kusov súkromným osobám, čím spôsobil žalovanému škodu vo výške 377,46 €. Podľa platného pracovného poriadku časť V. pracovná disciplína, bod 44. písm. b) sa rozkrádanie majetku zamestnávateľa považuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré zamestnávateľ môže okamžite ukončiť pracovný pomer. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo prerokované vopred so ZV DLV v Košiciach dňa 7.7.2014. Súd vykonal dokazovanie aj rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, pričom z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2T/7/2014-236 zo dňa 12.3.2015 bolo zistené, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby pre skutok, že presne v nezistené dni v období mesiaca marec 2012 do mesiaca jún 2012 v Spišskej Novej Vsi zo Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica, Odštepný závod Košice, Správa povodia Hornádu a Bodvy, prevádzkové stredisko Spišská Nová Ves, ako vedúci strediska svojvoľne a bez toho, aby plnil pracovné povinnosti, so zištným úmyslom odcudzil závodu 22 ks dubových foršní a najmenej 8 ks polovegetačných dielov, čím spôsobil pre poškodeného - Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Banská Bystrica škodu vo výške najmenej 377,46 €, lebo skutok nie je trestným činom.

6. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77, § 81, § 82, § 63 ods. 4,5, § 36 ods. 1 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Uviedol, že ako vyplýva z judikatúry, povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinnosti stanovených právnymi predpismi, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí obsahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

7. Súd konštatoval, že je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku tohto dôvodu. Ak ide o subjektívnu lehotu na strane zamestnávateľa, stačí, ak sa o tomto dôvode dozvie bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi, vo vzťahu ku ktorému sa má okamžite pracovný pomer skončiť, ukladať pracovné úlohy a dávať mu záväzné pokyny. Jednoročná lehota je objektívnou prekluzívnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy dôvod okamžitému skončeniu pracovného pomeru vznikol. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne a ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode,

ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania a to z uznesenia OR PZ, Odbor poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Novej Vsi, ČVS: ORP-928 /SN-SN-2013 zo dňa 9.6.2014 bolo preukázané, že konanie pred iným orgánom, t.j. pred orgánom polície sa začalo ešte pred začatím plynutia subjektívnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty (na základe trestného oznámenia zo dňa 10.6.2013 oznamovateľa H. H.) dňa 9.7.2013. Zamestnávateľ dozvedel o porušení pracovnej disciplíny, keďže nadriadený zamestnanec žalobcu E.. M. vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že pri jeho výsluchu dňa 25.7.2013 bol upovedomený o tom, že vo veci bolo dňa 9.7.2013 začaté trestné stíhanie. Uviedol že je splnomocnený od generálneho riaditeľa žalovaného v konaniach vecne týkajúcich sa štátneho podniku a to najmä Odštepného závodu Košice. Žalovanému teda začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota bez prerušenia a právny model ustanovenia § 63 ods. 5 Zákonníka práce sa v prejednávanej veci neuplatnil. Žalovanému teda začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota od času, keď sa dozvedel nadriadený zamestnanec žalobcu o porušení pracovnej disciplíny žalobcu, t.j. od 25.7.2013 a uplynula dňa 25.9.2013. Navyše, z vykonaného dokazovania v trestnom konaní bolo preukázané, že ku krádeži polovegetačných dielcov nedošlo v období mesiaca marec až jún 2012, ale v období roku 2010 najneskôr do jari roku 2011. Márnym uplynutím hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce právo žalovaného na uplatnenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo, najneskôr v júni roku 2013. Žalovaný však ukončil pracovný pomer so žalobcom až dňa 7.7.2014, teda po uplynutí jednoročnej objektívnej prekluzívnej lehoty.

8. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.

9.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 262 ods. 1,2 o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s tým, že ho považuje za nesprávny a nespravodlivý, súd prvej inštancie nesprávne zistil a zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s procesnou obranou žalovaného a v konaní neboli splnené procesné podmienky. Z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, z akého dôvodu sa súd nevysporiadal so skutočným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý spočíva na nezodpovednom konaní žalobcu ako niekdajšieho vedúceho zamestnanca pri plnení pokynu a povinnosti zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku žalovaného. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odôvodnenie v odsekoch 25. a 26. rozsudku je nepresvedčivé a ako také neobstojí, keďže výklad v ňom uvedený nevychádza z celého textu právneho úkonu a jeho usporiadania a jednak neprihliada na situáciu, v ktorej sa žalovaný ocitol ako vedúci zamestnanec po oboznámení sa žalovaného s výsledkami šetrenia rozkrádania štátneho majetku. Žalobca ako vedúci zamestnanec ani v deň prerokovania porušenia pracovnej disciplíny nevedel preukázať splnenie pokynov zamestnávatel'a k odstráneniu pochybných dispozícií s majetkom zamestnávatel'a a v tejto súvislosti dokonca spochybňoval práva žalovaného na tento majetok. V danej veci mal súd postupovať podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a teda okrem iného rozhodnúť, že pracovný pomer medzi stranami sporu sa končí dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku, keďže nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával. Konajúci súd sa bez rozumného dôvodu v odôvodnení vyhýbal skonštatovaniu a zisteniu, že žalovaný aj napriek svojmu oslobodeniu spod obžaloby, preukázatel'ne spáchal všetky protiprávne skutky, ktoré sa mu kládli za vinu a boli proti majetku žalovaného, avšak tieto neboli trestnými činmi. Žiadny zamestnávateľ nemôže tolerovať poškodzovanie či nedostatočne chránenie a zabezpečenie svojho majetku vlastnými zamestnancami a od žiadneho zodpovedného zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby vo svojom pracovnom kolektíve trpel osoby podobné žalobcovi. Navyše kontroly v štátnom podniku zistili, že všetko nasvedčuje tomu, že žalobca sa mohol v minulosti dopustiť ďalších neoprávnených dispozícií zo štátnym majetkom, napr. trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktoré mu bolo zverené. Taktiež sa nestotožňuje odvolateľ so záverom súdu ohľadne procesnej subjektivity v žalobe označeného odštepného závodu štátneho podniku - žalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh žalovaného zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, príp. zmení napadnutý rozsudok tak, že sa pri určení neplatnosti právneho úkonu doplní o výrok, ktorým sa rozhodne,

že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával a že pracovný pomer medzi stranami sporu sa končí dňom právoplatnosti rozsudku.

11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správne, žiada ho preto potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a jeho odôvodnenie je vecné a presvedčivé. Všetky dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní považuje za právne irelevantné, pretože skutočným dôvodom podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 7.7.2014 bola vedomosť zamestnávateľa o vznesení obvinenia Okresným riaditeľstvom PZ Spišská Nová Ves zo dňa 19.6.2014 vo vzťahu k žalobcovi pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v neuvedenom období pre neoprávnený odpredaj dubových foršní a polovegetačných panelov súkromným osobám, čím žalovanému vznikla škoda vo výške 377,46 €. V čase prerokovania porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľ ani nemal ujasnené časové obdobie, v ktorom údajnej krádeži malo dôjsť, teda nesprávne vykladá obsah právneho úkonu. Pokiaľ ide o zabezpečenie prijatia včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa, tento odkaz je už vo vzťahu k povinnostiam zamestnanca, ktoré podľa zamestnávateľa žalobca porušil. Z obsahu zápisu o prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny vyplýva, že sám žalovaný sa pred urobením významného právneho úkonu, ktorým je okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom dostatočne nezaoberal meritom veci. Dôvodom, pre ktorý bolo žalobe žalobcu vyhovené je skutočnosť, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom po uplynutí subjektívnej i objektívnej lehoty na nemožnosť skončenia pracovného pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Tento nedostatok treba pričítať jednoznačne žalovanej organizácii, ktorá ako zamestnávateľ porušila povinnosti vo vzťahu ku kontrole spravovaného mu štátneho majetku, vykonávaniu pravidelných riadnych inventarizácií zásob majetku. Vyjadrenia vo vzťahu k výsledkom kontroly vo vzťahu k žalobcovi na strane žalovaného sú v odvolaní vágne a ničím nepodložené. Žalobca poukázal na to, že ešte listom zo dňa 23.7.2014 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Zo zisteného skutkového stavu vo veci pred prvoinštančným súdom neexistuje relevantný dôvod, aby súd mohol rozhodnúť, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a na základe tohto rozhodnutia sa skončil pracovný pomer.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. februára 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

13. Žalobca, ako to vyplýva z dôvodov odvolania, použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v § 161 ods. 1 CSP, za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nie je naplnený. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie ale aj na podanie žalobcu na č.l. 38 spisu, ktoré odkazuje na pripojený výpis s Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vl. č. 713/S oddiel Pš, čo sa napokon odrazilo aj v písomnom vyhotovení rozsudku (záhlaví) súdom prvej inštancie, keď odštepný závod môže byť uvedený ako jednotka, ktorej sa spor týka.

15. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

17. V zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1). Podľa § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

18. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvedené žalovaným v jeho písomnom vyhotovení. Tvrdenie žalovaného v odvolaní (ale aj v priebehu sporu), že skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva na nezodpovednom konaní žalobcu ako niekdajšieho vedúceho zamestnanca pri plnení pokynu a povinnosti zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku žalovaného aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. V Okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 7.7.2014 je jednoznačne popísaný skutok, ktorý podľa žalovaného predstavoval porušenie pracovnej disciplíny žalobcu - rozkrádanie majetku zamestnávateľa v zmysle oznámenia orgánu polície. Všeobecné konštatovanie o povinnosti vedúceho pracovníka zabezpečiť prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa a o tom, že nezodpovedným konaním žalobca stratil dôveru zamestnávateľa a preto ďalšie zotrvanie v pracovnom pomere nie je možné, nemožno vyhodnotiť ako popis konkrétneho konania žalobcu, ktorým by porušil závažne pracovnú disciplínu. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval začiatok plynutia subjektívnej prekluzívne lehoty zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru, ak ho viazal na dátum, kedy sa poverený pracovník žalovaného dozvedel o dôvode a správne posúdil aj plynutie ročnej objektívnej lehoty. Keďže svoje zamietavé rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zániku práva v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty, nezaoberal sa dokazovaním pravdivosti skutkových tvrdení žalovaného a neobstojí preto odvolacia námietka, že sa vyhýbal skonštatovaniu a zisteniu, že žalobca napriek svojmu oslobodeniu spod obžaloby skutky spáchal, len tieto neboli trestnými činmi.

19. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47. Výnimkou je, ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V tomto prípade sa pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom skončí na základe súdneho rozhodnutia. Domáhať sa v tomto smere rozhodnutia súdu bude na zamestnávateľovi. Toto právo môže uplatniť podaním samostatného návrhu na začatie konania alebo uplatnením vzájomného návrhu v konaní o náhradu mzdu ( § 97 OSP). Naliehavý právny záujem na takomto určení zamestnávateľ nemusí preukazovať.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, v záverečnej reči jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 5.1.2017 ale i v odvolaní prezentoval svoje presvedčenie, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Vôbec však nešlo o vznesenie vzájomnej žaloby, pretože absentovali jej náležitosti (§ 147 . Ani požiadavka žalovaného v odvolaní, aby odvolací súd v prípade zistenej neplatnosti právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru doplnil rozsudok o výrok, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával a že pracovný pomer skončil dňom právoplatnosti rozsudku nemá požadované náležitosti. Je potrebné konštatovať, že pokiaľ by aj náležitosti vzájomnej žaloby už v odvolaní táto požiadavka mala, podľa § 372 je vzájomná žaloby v odvolacom konaní neprípustná.

21. Z uvedených dôvodov bola rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny odvolacím súdom potvrdený vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému a o ich výške rozhodne v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .