Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-43-2012.pdf
PDF · 90.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha, IČ: 25 117 483, v konaní právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. E. XXXX, 2/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom O. E. XXX, o zaplatenie sumy 46.687,04 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 46.687,04 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 36.202,06 CZK od 02.09.2009 do 31.12.2009, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 36.202,06 CZK od 01.01.2010 do 30.06.2010, s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 36.202,06 CZK od 01.07.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2012 žiadal žalobca uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 46.687,04 CZK s úrokmi z omeškania ako sú tieto uvedené vo výroku rozsudku a nahradiť trovy konania s odôvodnením, že dňa 20.12.2006 žalovaní uzavreli s Českou spořitelnou, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,50 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v splátkach po 1.730,- CZK mesačne. V bode 13 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaných so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má Česká spořitelna právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním splátok, došlo k zosplatneniu úveru a nedoplatok ku dňu 25.08.2009 (ako dňu, kedy bola pohľadávka Českou spořitelnou, a.s. postúpená žalobcovi) tvoril sumu 46.687,04, z ktorej istina je 36.202,06 CZK, úroky 10.288,98 CZK a poplatky 196,- CZK.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.09.2014 č.k. 6Cb/43/2012-121 tak, že žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov konania nepriznal a vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v sume 177,92 Eur vychádzajúc z názoru, že žalovaný nárok je spotrebiteľského charakteru a je premlčaný vzhľadom na uplynutie trojročnej premlčacej doby a vznesenie námietky premlčania vtedajším vedľajším účastníkom OZ HOOS.
3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.11.2017 č.k. 14Co/248/2015-169 rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu nesprávne právne posúdenie veci, resp. nedostatok dôvodov, ktoré viedli tunajší súd
k neaplikovaniu právneho poriadku Českej republiky, i keď všeobecné obchodné podmienky úverovej zmluvy obsahovali dohodu o voľbe českého práva ako rozhodného.
4. Po vrátení veci tunajší súd prejednal vec na pojednávaní dňa 08.02.2018 bez účasti žalovaných, ktorí sa napriek predvolaniu zasielanému na adresu trvalého pobytu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali pojednávanie odročiť. Žalovaní sa pritom počas celého konania k veci nijako nevyjadrili, i keď žalovaný 1/ žalobu prevzal ešte dňa 27.08.2012 a kvôli neznámemu pobytu žalovanej 2/ bola žaloba doručená jej vtedajšej opatrovníčke.
5. Žalobca cestou právneho zástupcu žiadal na pojednávaní žalobe vyhovieť poukazujúc na potrebu aplikácie právneho poriadku Českej republiky, podľa ktorého žalovaná pohľadávka premlčaná nie je.
6. Na základe už prv vykonaného dokazovania (keďže krajský súd neuložil opakovať dokazovanie ani ho doplniť) mal súd za preukázaný skutkový stav ako bol popísaný žalobcom v podanej žalobe. Žalovaní 1/ a 2/ to nijako nespochybnili a tak len súd opakuje, že bolo preukázané uzavretie zmluvy datovanej dňom 20.12.2006 označenej ako „smlouva o úvěru č. XXXXXXXXXX“ medzi Českou spořitelnou, a.s. ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 50.000,- CZK (čerpanie úveru v tejto výške dňa 20.12.2006 dokazuje predložený prehľad). Žalovaní sa zaviazali platiť banke úroky z úveru vo výške 14,50 % ročne, pričom sa zaviazali splatiť úver celkovo v 36. splátkach - z toho 35 splátok po 1.730,- CZK mesačne a posledná splátka bola splatná vo výške 1.687,- CZK. Splátky boli v zmysle zmluvy splatnými 25. dňa každého kalendárneho mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 25.01.2007 a splatnosťou poslednej dňa 28.12.2009. Zmluva uvádza RPSN na úrovni 16,34 %. V bode 13 časti I zmluvy je uvedené, že ak sa niektorý z dlžníkov omešká so zaplatením jednej úverovej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má banka právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom v ňou určenej lehote. Nakoľko žalovaní splátky riadne a včas nesplácali, banka ich listom zo dňa 11.06.2008 vyzvala k úhrade dlžnej sumy 7.018,- CZK najneskôr do 24.07.2008. Súčasne boli žalovaní upozornení, že ak v tejto lehote svoj dlh nevyrovnajú, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným dňom nasledujúcom po uvedenom dni. Zmluva v bode 9 časti III zároveň uvádza, že súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky Českej spořitelny, a.s. a žalovaní svojim podpisom na zmluve potvrdzujú, že tieto obdržali a boli s nimi oboznámení. Je potom faktom, že článok 29 týchto všeobecných obchodných podmienok uvádza, že právne vzťahy medzi klientmi a bankou sa spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Súdu bolo tiež predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.09.2009 a „Smlouva o postoupení pohledávek“ zo dňa 25.08.2009 medzi Českou spořitelnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a z tejto v nadväznosti na jej prílohu vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 46.687,04 Eur z predmetnej úverovej zmluvy č. 3234875823 bankou na žalobcu.
7. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu Českou spořitelnou, a.s. a žalovanými, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vrátiť poskytnutú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Nesporne si žalovaní túto povinnosť nesplnili a tak banka v súlade so zmluvou dôvodne požadovala predčasné vrátenie zostatku úveru s príslušenstvom.
8. Vzhľadom na znenie článku 29 Všeobecných obchodných podmienok je potom potrebné aplikovať na právny vzťah sporových strán právny poriadok Českej republiky, pretože takáto voľba rozhodného práva bola vykonaná v súlade s článkom 3 bodom 1 Rímskeho dohovoru z 19.06.1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy s tým, že voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Súd len dodáva, že nemohol aplikovať (v podstate totožné znenie) čl. 3 bodu 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008, pretože toto je podľa jeho článku 29 druhej vety uplatniteľné od 17. decembra 2009 a v súdenom prípade bola zmluva uzavretá dňa 20.12.2006.
9. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej „smlouvy o úvěru“ zo dňa 20.12.2006 je nepochybné, že ide o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodního zákonníku platného v Českej republike, ktorý určuje, že smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
10. Súčasne sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru (a o změně zákona č. 64/1986 Sb.) účinného ku dňu 20.12.2016, ktorý v § 2 písm. a) určoval, že spotrebiteľským úverom sa rozumie „poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit.“ Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa podľa § 2 písm. c) cit. zákona a žalovaní mali postavenie spotrebiteľov podľa § 2 písm. b) cit. zákona.
11. Citovaný zákon č. 321/2001 Sb. v § 4 určoval, že smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.
12. Zmluva má písomnú formu podľa § 4 ods. 1 cit. zákona a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 cit. zákona. Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovaným posúdiť rozsah svojho záväzku. Súčasne podľa § 6 cit. zákona platí, že nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.
13. Nakoľko si žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci svoju povinnosť z úverovej zmluvy nesplnili, sú povinní zaplatiť žalobcovi tak istinu 36.202,06 CZK, ako aj úroky 10.288,98 CZK a poplatky 196,- CZK, čo ani jeden z nich nijako nespochybnil. Na zaplatenie tohto dlhu má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občanského zákonníku účinného v Českej republike do 01.01.2014, v zmysle ktorých věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému. S postoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená.
14. V danom prípade síce bola zo strany bývalého vedľajšieho účastníka občianskeho združenia HOOS (ktoré dňa 13.02.2015 oznámilo svoje vystúpenie z konania, z ktorého dôvodu súd potom ani nerozhodoval o jeho trovách) vznesená námietka premlčania žalovaného nároku, no táto nebola dôvodnou. Súd totiž poukazuje aj na žalovaným správne označený judikát Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010, ktorý posudzoval otázku premlčania nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konkrétne najvyšší súd uviedol, že vo vzťahu k ustanoveniu § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku (znejúceho tak, že „Ve vztazích podle § 261 (ktorým je aj úverová zmluva - poznámka tunajšieho súdu) nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.“) nemožno považovať ustanovenia o premlčaní v Občianskom zákonníku za ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa a teda na vzťah ručiteľa zabezpečujúceho záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy treba aplikovať premlčaciu dobu podľa § 397 Obchodního zákoníku v trvaní 4 rokov.
15. Aplikujúc najvyšším súdom vyslovený všeobecný princíp potom treba konštatovať, že ani na záväzok dlžníka vrátiť poskytnutý úver a jeho príslušenstvo vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno podľa českého práva aplikovať trojročnú všeobecnú občianskoprávnu premlčaciu dobu (§ 101 Občanského zákoníku účinného do 01.01.2014), ale treba použiť úpravu premlčania obchodnoprávnu.
16. Pokiaľ teda v súdenej veci nastala splatnosť celého úveru dňa 25.07.2008 (ako dňom nasledujúcim vo výzve zo dňa 11.06.2008), tak premlčacia doba štyri roky podľa § 397 Obchodního zákoníku začala plynúť týmto dňom a evidentne do podania žaloby na tunajší súd dňa 17.05.2012 neuplynula. Preto k premlčaniu žalovaného nároku nedošlo.
17. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku (a nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.), podľa ktorého je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
18. Žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania je v súlade s uvedenou právnou úpravou § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., podľa ktorej výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.