Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/55/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v správnej veci žalobcov: X/ U. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. X, 2/ O. Z.V., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. X, obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanej: E. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. X, zastúpená Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o uznanie vlastníckych práv, takto

rozhodol:

Súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamieta.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu Slovenskej republike sa priznáva náhrada trov štátu voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ žalobou zo dňa 04.03.2011, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.03.2011, následne doplnenou a zmenenou a po čiastočnom späťvzatí sa domáhali určenia, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - garáže, ktorá je súčasťou rodinného domu s.č. 4, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Q., obec Q., okres U., zapísaného na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade U., Správa katastra U. (uznesenie zo dňa 17.12.2012 a zo dňa 06.05.2016).

2. Po vykonanom dokazovaní a po riadnom oboznámení sa s listinami a pripojeným spisom tunajšieho súdu, sp.zn. 9C/401/1998, súd uznesením zo dňa 06.05.2016 konanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, t.j. res iudicata vzhľadom na rozhodnutie v konaní 9C/401/1998, v ktorom bola prejudiciálne riešená otázka vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2016, č.k. 7Co/336/2016-655, potvrdené, avšak následne rozhodnutím NS SR zo dňa 30.11.2017, sp.zn. 2Cdo/110/2017, bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30.11.2016 a uznesenie Okresného súdu U. zo dňa 06.05.2016 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa bodu 14 tohto rozhodnutia podmienka právoplatného rozhodnutia o veci musí reálne existovať a musia byť kumulatívne splnené obidve podmienky, t.j. totožnosť strán a totožnosť veci. V danom prípade podľa uvedenia NS SR je splnená iba jedna podmienka, a to totožnosť veci. Z toho dôvodu dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

3. Súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal všetky strany konania a vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom strán, vyjadrením sa právnych zástupcov, strán konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným spisom 9C/401/1998 a 6C/55/2010.

4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ tvrdili, že sú vlastníkmi rodinného domu postaveného v obci Q. na pozemku KNC parc.č. XXX/X na základe územného rozhodnutia zo dňa 05.11.1980 a stavebného povolenia vydaného dňa 01.12.1982 pod č. UP XXXX/XX, na základe darovacej zmluvy N XXX/XX, Nz XXX/ XX, ktorou O. Z. ako darca darovala parcelu č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2. Daná nehnuteľnosť je dom s.č. 4. Následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie zo dňa 07.08.1997 a týmto rozhodnutím bola stavba skolaudovaná na užívanie pre vlastníkov žalobcu v rade 1/ a žalobcu v rade 2/. V ich susedstve s ich rodinným domom je na pozemku KNC parc.č. XXX/X postavený rodinný dom žalovanej, ktorá ho nadobudla od J. a O. Z. zmluvou V XXXX/XX. Žalobcovia majú za to, že keďže dom postavený na parcele č. XXX/X je ich vlastníctvom nadobudnutým originálnym spôsobom ako uviedli, trvali na určení, že aj predmetná garáž je v ich vlastníctve bezpodielovom.

5. Podľa LV č. XXXX vyplýva, že žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s.č. 4, postavenom na parc.č. XXX/X, k.ú. Q..

6. Z rozhodnutia bývalého ONV - odbor územného plánovania v Žiline UP XXXX/XX-ČA vyplýva, že k vydaniu stavebného povolenia pre žalobcu 1/ na stavbu jeho rodinného domu došlo dňa 01.12.1982, kedy mu bolo povolené, aby staval na parc.č. XXX prístavbu - rodinný dom o jednej bytovej jednotke. Súd mal preukázané vydanie kolaudačného rozhodnutia dňa 07.08.1997, č. XX/XXXXXX/OU-OŽP/KD na návrh žalobcov zo dňa 25.06.1997, z ktorého vyplýva povolenie užívania stavby, a to prístavby rodinného domu jednej bytovej jednotky, pričom stavba obsahuje prízemie: garáž, práčovňa, WC, kuchyňa, komora, poschodie: spálňa, obývacia izba, detská izba, kúpeľňa, WC (čl. 14).

- súd poznamenáva, že pokiaľ garáž,... je uvedená v stavebnom povolení pre rodinný dom žalobcov, neznamená to, že garáž nemohla byť v skutočnosti postavená ako súčasť rodinného domu žalovanej, čím by bola zachovaná aj projektová dokumentácia, či stavebné povolenie pre dom s.č. 4, keďže minimálne „vizuálne“ by tvorila dom s.č. 4, hoci v skutočnosti garáž nebola jeho súčasťou, a to ani technicky.

7. Súdu bola predložená notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 31.08.1993, obsahom ktorej je darovacia zmluva, ktorou J. Z. a manželka O., rodená C. vyhlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu s.č. X v k.ú. Q., postaveného na KN parc.č. XXX/X a garáže, ktorá tvorí súčasť tohto rodinného domu. J. Z. a manželka O. touto zmluvou darujú svojej dcére E. K., rod. Z. dom s.č. X v k.ú. Q., postavený na KN parc.č. XXX/X spolu s garážou. Obdarovaná dcéra uvedené nehnuteľnosti nadobúda do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň touto darovacou zmluvou O. Z. darovala žalobcovi v rade 1/ a žalovanej záhradu KN parc.č. XXX o výmere XXX m2, každému v 1. Notárska zápisnica bola vlastnoručne podpísaná J. Z., O. Z., E. K., U. Z. a notárkou. Všetci účastníci zmluvy prehlásili, že zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, určite a bez akéhokoľvek nátlaku, tiesne, či omylu. (č.l. 15, 144 obsahu spisu) V danej zmluve darcovia prehlásili, že garáž tvorí súčasť rodinného domu s.č. 3. Darcovia svoje bezpodielové vlastníctvo k domu mali preukázať dodatočným rozhodnutím o stavbe č.vyst. XI/XXX.X-XXX/XXXX-XX-XX zo dňa 10.03.1956 a užívacím povolením vydaným ONV, odbor výstavby v U. pod. Š. XXXX/XX-H-XXXX. Matka žalobcu 1/ a žalovanej prehlásila, že je výlučnou vlastníčkou zastavanej plochy parc. KN č. XXX/X o výmere XXX m2 a záhrady parc.č. XXX o výmere XXX m2. Nehnuteľnosti v čase podpisu darovacej zmluvy boli vedené na LV č. XXX. Vlastnícke právo bolo preukázané aj rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp.zn. 6C/617/1982, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva a rozhodnutím bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva matke žalovanej a žalobcu 1/ - O. Z..

8. Na LV č. XXX je evidovaná Z. O. a K. E., každá v podiele 1, k nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 v k.ú. Q..

9. Žalobcovia trvali na tom, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcov, pričom je vedená na LV č. XXX, nadobudnuté darovacou zmluvou R pričom predložili aj fotodokumentáciu predmetnej nehnuteľnosti, z ktorej má vyplývať, že garáž je súčasť predmetného domu s.č. 4. (č.l. 20)

10. Podľa LV č. XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s.č. X postavenom na parc. KNC č. XXX/X v k.ú. Q., titul nadobudnutia V XXXX/XX-X/XX.

11. Súd mal preukázané, že bolo určené súpisné číslo 4 pre rodinný dom postavený na parcele č. XXX/ X v k.ú. Q., a to rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX. (č.l. 24 obsahu spisu) Podľa LV č. XXX žalobca 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. KNC č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, k.ú. Q..

12. Žalobcovia trvali na tom, že oni sú vlastníci predmetnej garáže, čo odvodzujú z toho, že na základe územného rozhodnutia z 15.11.1980 začal žalobca 1/ výstavbu svojho rodinného domu vrátane garáže, pričom stavebné povolenie nebolo vydané. Keď sa pozemky vysporiadali, došlo k darovacej zmluve vo forme notárskej zápisnice Nz XXX/XX, ktorou matka žalobcu 1/ mu darovala pozemok parc. KNC č. XXX/X a parc. KNC č. XXX/X v 1. Následne žalobca 1/ dostal 01.12.1982 stavebné povolenie, v ktorom bola zakreslená aj garáž, ktorá je súčasťou aj projektu. Žalobcovia spochybnili darovaciu zmluvu, ktorou mala byť darovaná žalovanej garáž a zároveň tvrdili, že tou darovacou zmluvou bola darovaná iná garáž a že nie je presne vymedzené, o ktorú garáž ide. A predsa ak by bola súčasťou domu s.č. 3, musela by byť na parc. KNC č. XXX/X, ako je aj dom.

- súd poukazuje na rozpor vo vyjadrení žalobcov, keď na jednej strane spochybňovali danú darovaciu zmluvu, ktorej zmluvnou stranou bol dokonca aj žalobca 1/ a na druhej strane tvrdia, že išlo o darovanie inej garáže, než je predmetom tohto konania. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na stavebné konanie, stavebné povolenie,... to ešte nezakladá vlastnícky vzťah. Pokiaľ aj zo zápisnice stavebnej komisie MNV Q. v roku 1978 sa nachádza údaj o doporučení pridelenia staveného povolenia pre výstavbu celomurovanej garáže pre žalobcu 1/, neznamená to, že ju skutočne aj postavil. Sám uviedol, že stavebné povolenie získal až po začatí stavby a stavebné povolenie obsiahnuté garáž, či projekt zahrňujúci garáž nezakladá automaticky vlastníctvo k tomu, ako ani pravdivosť o tom, že garáž staval žalobca 1/. Predsa je prirodzené zahrnúť do projektu aj garáž a pokiaľ už bola postavená, tak nebolo potrebné garáž už stavať, avšak existencia garáže neznamená, že je automaticky súčasťou nejakého domu žalobcov len preto, že je to tak v projekte, či v stavebnom povolení. Súd zároveň poznamenáva, že podľa oznámenia MV SR údaj o stavebnom povolení na garáž pre žalobcu 1/ sa nenachádza v žiadnej evidencii. Zároveň súd poukazuje na nezmyselnú argumentáciu žalobcov, že ak by garáž bola súčasťou domu s.č. 3, musela by byť na parc.č. XXX/X, ako je aj rodinný dom. Súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko dom a garáž nemusia byť na pozemku s tým istým parcelným číslom a dokonca pozemok, na ktorom je postavená garáž, v čase výstavby bol vo vlastníctve matky žalobcu 1/ a žalovanej. Pokiaľ ich matka danú nehnuteľnosť darovala žalobcovi 2/, neznamená to, že darovala aj danú garáž. Platí predsa zásada - čo je na pozemku, nepatrí pozemku, teda pri prevode pozemkov sa automaticky neprevádzajú aj nehnuteľnosti na nich postavené.

13. Žalovaná trvala na tom, že dom s.č. postavili jej rodičia cca v roku 1956 a v období rokov 1978-1979 začali dostavovať garáž k domu, ktorá mala 1 obvodovú stenu spoločnú s rodinným domom s.č. 3. Pred dokončením garáže žalobca 1/ sa rozhodol, že si pristaví k rodičovskému domu a garáži svoj dom s.č.4, pričom napojil sa na elektrickú sieť, ktorú zaviedli do garáže rodičia žalobcu 1/ a žalovanej. Dokončeniu garáže chýbala len omietka, ktorú žalobca prispôsobil k svojmu domu. Vstup do garáže bol z domu s.č. X a v garáži boli zabudované aj sociálne zariadenia určené pre imobilnú matku žalobcu 1/ a žalovanej. Správne poukázala na to, že pokiaľ by bola garáž vo vlastníctve žalobcov, nebol by predsa dôvod priameho vstupu do garáže stavať ďalšie sociálne zariadenie, ktoré bolo využívané rodičmi žalobcu 1/ a žalovanej.

14. Z listín je nepochybné, že garáž bola postavená na pozemku, ktorý bol darovaný žalobcovi 2/, avšak daný pozemok pod garážou bol darovaný až po výstavbe garáže.

15. Súd poznamenáva, že rodičia žalovanej a žalobcu 1/ výslovne pred notárom vyhlásili, že sú vlastníkmi domu s.č. 3, ktorého súčasťou je garáž. Notárska zápisnica je zo dňa 31.08.1993 a už vtedy bolo právnymi predchodcami tvrdené to, čo žalobcovia v tomto konaní rozporujú, a to vlastníctvo ku garáži. Teda v darovacej zmluve je jednoznačne uvedené, čo je predmetom daru a keďže zmluvnou stranou bol aj žalobca 1/, je vylúčené, aby nevedel o tom, že predmetom daru je aj garáž, ktorú nadobudla žalovaná danou zmluvou.

16. Svedkyňa S.. P., notárka, ktorá spisovala notársku zápisnicu N XXX/XX, uviedla, že keby niekto namietal obsah darovacej zmluvy, nemohlo by dôjsť k spísaniu danej zápisnice. Vysvetlila, že súčasť domu neznamená, že je vnútri v dome, ale môže ísť o garáž ako vedľajšiu stavbu, čo tak aj považovala pri spisovaní zápisnice.

- Svedkyňa aj v konaní 9C/401/1998 vypovedala, kde uviedla, že keby niekto spochybňoval obsah zápisnice, tak by to bolo v zápisnici zaznamenané a ak by niekto namietal vlastníctvo garáže, tak by v zápisnici uviedla iba dom a nie aj garáž a predsa v zápisnici je jasne uvedené, že garáž tvorí súčasť domu rodičov obdarovaných, čo jej bolo povedané pri spisovaní zápisnice. Ak by žalobca 1/ sa domnieval, že išlo o starú plechovú garáž, ako teraz tvrdí, muselo by to byť do zápisu na LV uvedené, že sa jedná o samostatne stojacu garáž. V danom prípade podľa vyjadrenia notárky však išlo o garáž, ktorá bola súčasťou rodinného domu darcov. Dodala, že v prípade, že by sa jednalo o samostatne stojacu garáž, bola by táto skutočnosť zvýraznená a to tým, že stojí na parcele s uvedením parc. čísla. (viď zápisnica z pojednávania 9C/401/1998)

17. Svedkyňa X.. M.Z., ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX za účelom určenia ceny rodinného domu s príslušenstvom, objasnila, že ohodnocovala rodinný dom s.č. 3, v rámci čoho hodnotila aj garáž, pričom je evidentné, že ide o murovanú samostatnú časť postavenú pod druhé nadzemné podlažie susednej novostavby a ide o samostatnú časť a zahŕňa aj sociálne zariadenie. Uviedla, že žalobcovia jej povedali, že garáž je súčasťou domu.

- Pokiaľ svedkyňa uviedla, že išlo o súčasť ohodnocovaného rodinného domu, lebo nemalo svoje samostatné číslo, z toho nemožno usudzovať, že by bola garáž súčasťou domu s.č. 4, nakoľko na garáž bola postačujúca ohlasovacia povinnosť, pokiaľ išlo o vedľajšiu stavbu a neprideľovalo sa žiadne číslo.

18. Svedok S. Z., brat žalobcu 1/ a žalovanej, uviedol, že rodičia mu povedali, že garáž je prístavba ich domu, čo je zrejmé aj z toho, že vchod ide tade do pivnice domu rodičov a je tam aj sociálne zariadenie patriace k domu rodičov. Keď sa vrátil v r. 1981 z vojny, tak sa začala stavať nadstavba nad garážou. (viď bod 41) Menovaný svedok vypovedal aj v konaní 9C/401/1998, pričom v tom konaní potvrdil, že predmetná garáž, ktorá je predmetom sporu, vždy vnímal ako súčasť rodičovského domu s.č. 3. Garáž bola spolu s kuchynkou pristavená k rodinnému domu, ktorý teraz vlastní žalovaná. V tom čase sa svedok vrátil z vojny a stavba už stála. Túto mali stavať rodičia s tým, že otec (toho času už nebohý) povedal svedkovi, že na obecnom úrade je žiadosť o povolenie vybudovania prístavby. Rozšírenie starého rodičovského domu bolo financované z finančných prostriedkov rodičov, ale na stavbu finančne prispel aj svedok, nakoľko si spomenul, že v apríli alebo v máji r. 1981 čerpal na účel dostavby zo Slovenskej sporiteľne pôžičku vo výške 5.000,- Sk. Až následne po dokončení sa mala robiť prístavba pre žalobcu 1/, ktorá v súčasnosti tvorí jeho rodinný dom súp.č. 4. Z hľadiska časovej postupnosti sa teda najskôr postavila garáž a kuchynka a následne sa dostavovala nadstavba nad garáž.

19. Svedok C. H. (navrhnutý žalobcom 1/) potvrdil, že chodil pomáhať žalobcom stavbu na pozemku vedľa rodičovského domu, kde bol „holý“ pozemok. Uviedol, že sa kopalo aj pod garáž a robilo sa to súčasne, teda zároveň sa stavala chalupa žalobcov. Uviedol, že ponúkala sa aj strava, ale všetko zabezpečoval žalobca 1/. Svedok C. H. vypovedal aj v konaní 9C/401/1998, kde uviedol, že na stavbe rodinného domu žalobcu 1/ pomáhal vo viacerých profesiách. Uviedol, že v tom čase, t.j. v čase začatia stavby domu žalobcu ešte nebola pristavená k rodičovskému domu žiadna garáž. Pri jej výstavbe mal svedok osobne pomáhať tak, ako aj na stavbe celého rodinného domu žalobcu 1/. K tomu, ako vyzeral priestor, ktorý tvorí vstup do rodičovskej chalupy, ktorú teraz vlastní žalovaná, sa však svedok nevedel vyjadriť, keďže si nevedel spomenúť.

20. Svedok I. C. (navrhnutý žalobcom 1/) chodil pomáhať žalobcom na stavbu a tvrdil, že nebola tam žiadna garáž postavená. Tvrdil, že ho volal pomôcť iba žalobca 1/, a že rozvody nerobil na dome. Avšak zo zápisnice z 29.07.2005 v konaní 9C/401/1998 uviedol, že ho volala matka žalobcu pomôcť na stavbu a robil rozvody. Dokonca uviedol, že si je na 100% istý, že v dome rodičov žalobcu 1/ bolo WC. Svoje rozpory odôvodnil otázkou voči súdu, či si musí pamätať 30 rokov niečo. Uviedol, že občerstvenie sa ponúkalo a pripravovala ho matka žalobcu 1/. (uvedené je v rozpore s tvrdením svedka V.H.a - bod č. 19)

21. Svedok K. C. nič podstatné neuviedol, iba že pomáhal pri nakladaní materiálu na stavbu.

22. Svedok K. H. (navrhnutý žalobcom 1/) pomáhal žalobcom na stavbe domu a pozemok, kde sa mal stavať dom, bol úplne prázdny a stavali dom s garážou. - Tvrdil, že nerozprával sa o predmete sporu so žalobcom 1/, avšak na opakovaný dotaz súdu priznal, že pred pojednávaním bol za ním sa spýtať.

23. Žalobcovia predložili doklady za účelom preukázania financovania stavby a teda aj garáže, avšak z predložených listín vyplýva, že boli predložené aj také, ktoré nesúvisia s predmetnou stavbou alebo svedčia o vykonaní prác v prospech tretích osôb alebo listiny o zakúpení materiálu podpísané otcom žalobcu 1/, hoci svedkovia ním navrhnutí zhodne uvádzali, že stavbu financoval žalobca 1/ a jeho otec nepomáhal, aj keď nie je zrejmé, ako pomocníci môžu s istotou tvrdiť, kto financoval stavbu,.... Taktiež niektoré listiny preukazujúce zakúpenie materiálu sú datované z obdobia po postavení prístavby a z času, keď mal žalobca stavať maštaľ. Žalobca 1/ uviedol, že ho vyšetrovala polícia, ale predložil všetky doklady, ktoré mu už následne neboli vrátené, lebo vyšetrovateľ v jeho veci tragicky zahynul. (- to však podľa názoru súdu nie je dôvod na nevrátenie dokladov, pokiaľ boli skutočne odovzdané polícii. Preto taký dôvod nepredloženia listín žalobcom 1/ v tomto konaní je nehodnoverné a spočíva iba na nehodnovernom žalobcovom tvrdení bez preukázania toho dôvodu, ako ani existencie listín.)

24. Svedok X. C., kolega žalobcu 1/, chodil pomáhať na stavbu žalobcom, uviedol, že vedľa bola postavená nejaká stavba. Uviedol, že pri vykladaní tehál videl začaté nejaké výkopové práce vedľa starej chalupy. - aj u tohto svedka bolo súdom zistené, že svedok deň pred pojednávaním bol za žalobcom 1/. Súd však poznamenáva, že na rozdiel od ostatných svedkov, tento potvrdil pri dovoze stavebného materiálu na dom s.č.4 začatie stavby vedľa domu s.č. 3.

25. Svedok V. C., bol pomáhať na stavbe žalobcov hneď vedľa domu rodičov. Žiadne maštale,...nevidel.

26. Súd poznamenáva, že svedkovia si značne rozporovali o stave pozemku pred výstavbou garáže a príprave občerstvenia,...

27. Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného X.. K.om J., znalcom z odboru stavebníctvo, dom s.č. X a s.č. X má svoju vlastnú nosnú stenu v mieste, kde sa spájajú - v mieste pôvodného RD s.č. X a terajšej garáže. Na stavbu garáže a domu s.č. X bol použitý ten istý materiál - Ipeľský tehloblok 365. Medzi garážou a RD s.č. X nie je žiadna diletácia. Znalec uviedol, že základy pod RD s.č. X a pod garážou sú založené na súčasne liatych betónových základoch bez dilatácie a tvoria jeden konštrukčný celok a prízemie RD s.č. X a garáž boli postavené v roku 1980 a poschodie domu s.č. X v roku 1981. (l.č. 475)

- súd poukazuje na to, že znalec vychádzal pri odpovedaní zadaných úloh z vyjadrení strán, keďže presne stanovil rok postavenia bez technického posúdenia a predsa z vykonaného dokazovania vyplynulo, že garáž a následne dom žalobcov sa staval takmer súčasne, postupne, pričom použitie rovnakého materiálu je prirodzené pri stavaní stavieb spojených 1 stenou a predsa k výstavbe došlo s minimálnymi časovými odstupmi. Znalec odpovedal na niektoré otázky na základe odpovedí strán konania bez odborného zistenia.

28. Znalec Ing. K. J. sa vyjadril aj ústne pred súdom a uviedol, že vstup do garáže je jednak z domu s.č. X a jednak zvonku a v rámci garáže je WC a kúpeľňa, ktoré sú súčasťou domu s.č.X, pričom dom s.č. 3 bol postavený v roku 1956 a garáž v r. 1980-1981 a následne nad garážou bolo pristavené ďalšie podlažie v r. 1981-1982. Ak by garáž patrila domu s.č. 4, tak dom s.č. X stratí prístup do pivnice, ako aj sociálne zariadenie, ktoré používajú z domu s.č. 3. Jediný prístup do pivnice domu s.č. 3 je cez garáž.

29. Z uvedeného vyplýva aj po technickej stránke, že garáž je súčasťou domu s.č. 3. Ak by totiž garáž patrila k domu s.č. 4, nie je žiadny logický dôvod, aby tade bol prístup do pivnice domu s.č.3, ako aj WC,..., všetko v užívaní vlastníka domu s.č.3, ako aj vstup do garáže cez dom s.č.3. Keby patrila domu s.č. 4 ako tvrdia žalobcovia, tak by prístup do garáže predsa nebol zvonku a z domu s.č. 3, ale prirodzene a logicky aj z domu s.č. 4, resp. vôbec by nebol prístup z domu žalovanej.

30. Čo sa týka znaleckého posudku, či vyjadrenia znalca X.. J., súd posúdil znalecký posudok za nehodnoverný, nakoľko znalec evidentne odpovedal na úlohy na základe tvrdení strán konania bez odborného posúdenia. Avšak z posudku je zrejmé, že sa stavala garáž a dom žalobcov takmer súčasne za použitia rovnakého materiálu. Tieto zistenia však nebránia k posúdeniu vlastníckeho práva,... pre garáž inej osobe a pre dom inej osobe. To, že sa stavali takmer súčasne, neznamená, že to musí patriť

všetko vlastníkovi domu. Čo sa týka použitia rovnakého materiálu, veď predsa sa to stavalo v 80.rokoch, teda v čase socializmu, keď nebol dostatočný výber stavebného materiálu a pokiaľ sa stavali takmer súbežne dané stavby, tak je logické, že v tom čase bol použitý rovnaký materiál. Uvedené však nezakladá vlastnícke právo ku garáži automaticky vlastníkovi domu s.č. 4. Pokiaľ zástupca žalobcov považuje za nelogické pri rozširovaní domu s.č. 3 o sociálne zaradenie ho umiestniť do pivnice, súd poznamenáva, že v mnohých prípadoch sú postupy bežných ľudí nelogické, avšak v danom prípade je možné usúdiť, že si týmto takto rozšírili o 1 izbu priamo v dome. Pokiaľ svedkovia tvrdili, že dom s.č. 3 mal kúpeľňu, toto nikto nespochybňoval, avšak je zarážajúca ich nepochybná vedomosť o tom, keďže toto s istotou vedeli, ale nevideli v dome rodičov žalobcu, nevedeli, kto a čo zabezpečoval, mnohé iné veci ohľadom prác, na ktorých sa zúčastňovali, si nepamätali, ako ani to, čo všetko stálo na daných pozemkoch pred začatím stavby domu žalobcov. Ale kúpeľňu v dome s.č. X si pamätali. Súd podotýka, že išlo o svedkov navrhnutých žalobcom.

31. Čo sa týka znaleckého posudku č. XX/XXXX o cene rodinného domu s.č. 4, je v ňom uvedené postavenie garáže v roku 1984. Znalec X.. J. však tvrdil iný rok a žalovaná taktiež, ktorá uviedla, že pravdepodobne došlo ku chybe v písaní alebo rodičia nesprávne uviedli rok znalcovi. Súd však poznamenáva, že znalci o daný ch skutočnostiach ustálili rok výstavby len na základe tvrdení strán konania, či ich právnych predchodcov, bez odborného posúdenia.

32. Je potrebné zdôrazniť, že vstup do pivnice pod RD s.č. 3 je z priestoru garáže a je jediným jej vstupom.

33. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že žalobca 1/ dobre vedel, kto je vlastníkom garáže, keďže žiadne nároky si neuplatňoval za života jeho rodičov. Spory začali až po smrti otca žalobcu 1/ v roku 1998.

34. Právny zástupca žalobcov uviedol, že podľa projektovej dokumentácie súčasťou domu žalobcov bola aj garáž. Súd však poznamenáva, že to neznamená, že predmetnú garáž postavili žalobcovia, a že už nebola predtým postavená, resp. súbežne s domom s.č. 4 a že žalobcovia si dom postavili podľa projektovej dokumentácie tak, že zahŕňa skutočne garáž, hoci v skutočnosti je súčasťou domu žalovanej. Taktiež to neznamená, že žalobca 1/ pristavil dom už ku garáži tak, aby to bolo zhodné s projektovou dokumentáciou, hoci v skutočnosti garáž je dodatočne pristavaná súčasť domu s.č. 3. Pokiaľ nikto nenamietal garáž v územnom rozhodnutí, či v kolaudačnom rozhodnutí, predsa dané rozhodnutia sú vecou žalobcov a nie žalovanej, či inej tretej osoby, preto nemala možnosť namietať. Žalobcovia poukázali, že J.Z. potvrdil, že keď prišiel z vojny, tak sa stavala garáž spolu s domom žalobcov. Uvedená skutočnosť však nezakladá to, že garáž je súčasťou domu žalobcov, keďže sa súčasne stavala spolu s domom žalobcov, avšak svedok J.Z. uviedol, že garáž už bola postavená a následne sa staval dom, teda tvrdenie žalobcu 1/ je zavádzajúce a rozporné s výpoveďou svedka.

35. Strany konania zhodne navrhli oboznámenie sa so spisom 9C/401/1998, obsahom ktorého sú listiny a zápisnice z pojednávaní s výsluchmi svedkov, ktoré strany konania žiadali zohľadniť aj v tomto konaní. Z daného spisu vyplýva rozsiahle vykonanie dokazovania, a to predovšetkým oboznámením sa s obsahom listín, ako a výsluchom svedkov a strán konania. Vykonaným dokazovaním v rámci tohto konania, súčasťou ktorého bolo aj oboznámenie sa so spisom 9C/401/1998, súd mal tiež zistené:

36. Zo spisu 9C/401/1998 súd mal zistené, že predmetom konania bolo vypratanie garáže ako súčasť rodinného domu žalobcu 1/ tohto konania (žalobca 2/ tohto konania nebol účastníkom konania 9C/401/1998), postaveného na pozemku parc. KNC č. XXX/X v k.ú. Q., pričom žalobca 1/ tohto konania sa daného nároku domáhal voči žalovanej tohto konania, ktorá je jeho sestrou. Rozsudkom zo dňa 31.10.2005 bola žaloba zamietnutá, nakoľko prejudiciálne bolo súdom posúdené, že daná garáž je súčasťou rodinného domu s.č. 3, ktorého vlastníkom je žalovaná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2006. (l.č. 636)

37. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou X.. K. Z. súd zistil, že bol vypracovaný v súvislosti s vyššie uvedenou darovacou zmluvou. Podľa časti A - sprievodná správa posudku. predmetom ocenenia bola okrem iného aj garáž. V časti dispozičné riešenie oceňovaného rodinného domu znalkyňa uviedla, že prízemie pozostáva z troch izieb, chodby. špajze, suterén zo skladu paliva a kotolne. Na objekt (rodinný dom) nadväzuje garáž so sociálnym zariadením - kúpeľňou a WC.

ktoré boli vybudované vr. 1984 a sú ocenené v samostatnej časti posudku. V tejto znalkyňa uviedla, že garáž je murovaná, jednopodlažná, postavená pod druhým nadzemným podlažím susednej novostavby, realizácia v r. 1984.

38. Z ohliadky na mieste samom vykonanom v konaní 9C/401/1998, súd zistil, že garáž, ktorá je predmetom konania, je v užívaní žalovanej, žalobca 1/ kľúče od garáže nemá. Garáž je prístupná ako zvonku, tak aj zvnútra, cez vchodové dvere rodinného domu žalovanej. Priestor v garáži bol zväčša voľný. Na podlahe sa v čase ohliadky nachádzali dva koberce. V zadnej časti garáže, ktorá bola od zvyšku oddelená priečkou, sa nachádzalo WC a kúpeľňa, v ktorej bola vaňa a umývadlo, bojler a práčka. V garáži sa ďalej nachádza vchod do pivničných priestorov, ktoré sú pod rodinným domom s.č. 3 a v ktorých má žalovaná umiestnený kotol, ako aj hlavný uzáver vody. Hodiny zaznamenávajúce spotrebu elektriny sú umiestnené v priestore vchodových dverí rodinného domu žalovanej a na vonkajšej stene garáže. Prístup k nim je možný len cez garáž, resp. cez vchodové dvere rodinného domu žalovanej.

39. Z výsluchu svedkyne O. Z., rod. C., matky strán konania, vykonaného v konaní 9C/401/1998 (v tomto konaní nebolo možné výsluch vykonať z dôvodu úmrtia svedkyne), súd zistil, že k stavbe garáže, ktorá je predmetom konania, malo dôjsť súbežne so stavbou rodinného domu žalobcov. Garáž a aj jeho dom teda boli postavené naraz. Na vysvetlenie svedkyňa uviedla, že v tom čase bývali ešte všetci spoločne v starom rodinnom dome č. 3, v ktorom sa však nepočítalo s miestnosťou pre kúpeľňu. Situáciu preto riešili tak, že sa rozhodli k prístavbe garáže, v ktorej mala byť aj kúpeľňa a WC. Stavbu garáže pritom mala financovať svedkyňa z vlastných finančných prostriedkov. Žalobca 1/ predmetnú garáž a teda ani kúpeľňu, ani WC, nikdy neužíval, ani nikdy v nej neparkoval svoje autá. Žalobca 1/ sa nepodieľal ani na zakupovaní a zariadení kúpeľne, ani WC, ani neprispieval finančne na stavbu garáže. Je však pravdou, že súbežne, ako bola stavaná garáž, došlo aj k stavbe rodinného domu žalobcu 1/. Tento potom, ako sa rodičia rozhodli pristaviť garáž, požiadal otca, aby sa začalo stavať širšie, nielen garáž, aby teda aj on mal kde bývať, keď sa ožení, pričom stavba garáže a domu žalobcu 1/ sa robila bez stavebného povolenia na pozemku, ktorý patril rodičom strán konania. Stavebné povolenie sa vybavilo až dodatočne, až potom, ako bola stavba postavená.

40. Žalobca 1/ spochybnil výpoveď jeho matky v konaní 9C/401/1998 s tým, že sú to iba klamstvá a zosnované zástupcom žalovanej a s niekým zo súdu, avšak bez uvedenia žiadnej relevantnej skutočnosti.

41. Z dokladov o dodávkach stavebného materiálu predložených žalovanou v konaní 9C/401/1998, súd zistil, že rodičia žalobcu 1/ a žalovanej v priebehu rokov 1978 - 1979 zakúpili rôzny stavebný materiál (cement, štrk, vápno, drť, ....).

42. Z fotky predloženej žalovanou v konaní 9C/401/1998 mal súd toho konania za preukázané, že k stavbe garáže, ako aj k prístavbe rodičovského domu sup. č. 3 došlo cca v tom istom čase. Na predmetnej fotke je zobrazená časť hrubej stavby garáže, ako aj verandy k rodinnému domu s.č. 3.

43. Z výsluchu svedka J. F. v konaní 9C/401/1998 súd zistil, že na rodinnom dome žalobcu 1/ vykonával elektroinštalačné práce. V tom čase už stála tak garáž, ako aj hrubá stavba domu žalobcu. Ku garáži svedok uviedol len to, že jedna priečka garáže bola nová, druhá priečka bola tvorená stenou starého rodinného domu, strop bol nový, keramický. Priestor garáže bol prázdny. Elektroinštalačné práce svedok vykonával v garáži a následne pokračoval v rodinnom dome žalobcu 1/. Ťahal taktiež ešte jeden elektrický kábel z elektromerania rodičov účastníkov do priestoru pod starým rodinným domom, teda do pivnice tak, aby sa vytvorilo napájanie pre vodáreň. Svedok pripustil, že elektroinštaláciu, ktorú robil na rodinnom dome žalobcu 1/, pripojil na elektrohodiny rodičov účastníkov, keďže žalobca 1/ mohol požiadať o samostatné hodiny až potom, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, t.j. až po revíznych správach.

44. Z výsluchu svedka F. N. v konaní 9C/401/1998 súd zistil, že žalobcovi 1/ mal raz pomáhať na stavbe jeho rodinného domu, konkrétne „pri ťahaní deky nad prvým podlažím". Svedok vykonával len betonárske práce a už v čase, kedy garáž stála. Práce sa vykonávali v celej šírke rodinného domú žalobcu 1/, vrátane priestoru nad garážou.

45. Z výsluchu svedka I.a C. v konaní 9C/401/1998 súd zistil, že aj on pomáhal pri stavbe rodinného domu žalobcu 1/. O pomoc ho požiadala matka účastníkov, resp. sám žalobca 1/. Keďže svedok je elektrikár, prišiel pomôcť pripraviť rozvody, resp. prípojky na stavebné stroje. V tom čase ešte vraj nemala byť pristavaná k rodinnému domu, ktorý pôvodne patril matke žalobcu 1/, žiadna garáž. V priestoroch, kde teraz stojí garáž, stála šopa, resp. prístrešok, ktorý bol urobený z dosák. /uvedené si však rozporuje so zistenými skutočnosťami v rámci vykonávania dokazovania v tomto konaní, v ktorom aj podľa svedkov navrhnutých žalobcami, nestála na mieste garáže šopa/

46. Z výsluchu svedka S.a K. v konaní 9C/401/1998, súd zistil, že od roku 1987 žije spoločne so žalovanou v starom rodičovskom dome s.č. 3. V tom čase spornú garáž užívali rodičia účastníkov, a to kúpeľňu, resp. práčovňu. Garáž sa zvnútra uzamykala, pričom kľúče od nej mali svokrovci. K tomu, či sporná garáž bola postavená súčasne so stavbou domu žalobcu 1/, resp. predtým, sa svedok vyjadriť nevedel, resp. len sprostredkovane z informácii manželky a rodičov účastníkov. Títo svedkovi povedali, že garáž postavili oni z materiálu, ktorý zakúpili z vlastných finančných prostriedkov.

47. Po vykonanom dokazovaní v konaní 9C/401/1998 súd v tom konaní skonštatoval, že žalobný návrh žalobcu toho konania je nedôvodný s tým, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že žalobca spolu s manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu s.č. 4 a žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s.č. X v k.ú. Q.. Sporné medzi stranami konania bolo to, či garáž, ktorá sa nachádza medzi rodinnými domami s.č. X a 4, je vo vlastníctve žalobcu alebo žalovanej. Súd preto v tom konaní po vyhodnotení dôkazov prejudiciálne posúdil, že garáž je súčasťou rodinného domu s.č. 3, ktorého vlastníkom je žalovaná.

48. Súd v tomto konaní zhodne ako súd v konaní 9C/401/1998, skonštatoval a vyhodnotil dokazovanie, ktoré zahŕňa aj oboznámenie sa s listinami obsiahnutými v spise 9C/401/1998 (kolaudačné rozhodnutie, výpovede strán konania, svedkov,...), nasledovne:

49. Žalobcovia na preukázanie svojho vlastníckeho práva predložil súdu kolaudačné rozhodnutie zo dňa 07.08.1997, v ktorom sa uvádza, že dom s.č. X obsahuje na prízemí aj garáž. Svedkovia navrhnutí žalobcami potvrdili tvrdenia žalobcu 1/ o tom, že v čase začatia stavby jeho rodinného domu s.č. 4 ešte predmetná garáž nestála. Žalobca svoje vlastnícke právo preukazoval predloženou projektovou dokumentáciou, z ktorej však súd nemohol zistiť, kto bol zodpovedným projektantom. Súd však zdôrazňuje, že projektová dokumentácia nezakladá vlastnícke právo aj ku garáži len preto, že je v dokumentácii zakreslená, zahrnutá. Žalovaná svoje vlastnícke právo preukazovala Darovacou zmluvou, ktorou jej rodičia darovali rodinný dom s.č. 3,v ktorej sa aj predmetná garáž spomína, ďalej znaleckým posudkom, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s predmetnou zmluvou a taktiež projektovou dokumentáciou. V prospech tvrdení žalovanej svedčili aj výpovede svedkov, a to O. Z. a S.a Z. - matky a brata žalovanej a žalobcu 1/. Pravdivosť a správnosť obsahu Darovacej zmluvy a znaleckého posudku potvrdila vo veci konajúca notárka JUDr. T. P. a znalkyňa X.. K. Z.. Keďže sporná garáž nemá samostatné súpisné číslo, súd v danom prípade pri rozhodovaní o veci samej vychádzal nielen z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu strán konania a svedkov, ale aj z výsledkov ohliadky vykonanej na mieste samom v konaní 9C/401/1998. Z tejto súd zistil, že sporná garáž stavebne súvisí s rodinným domom s.č. X a nie 4, aj keď navonok i podľa predloženej fotografie sa môže javiť, že je súčasťou rodinného domu s.č. 4. Avšak vstup do garáže okrem hlavných vchodových dverí, od ktorých žalobcovia nemali kľúče, vedie ďalej cez bočné dvere, ktoré nadväzujú na letnú kuchynku, ktorá musela byť vybudovaná z dôvodov ďalej uvedených súčasne s garážou. V zadnej časti garáže sa ďalej nachádza vstup do pivničných priestorov pod rodinným domom s.č. 3, v ktorom sú umiestnené hlavné uzávery vody a plynu. Žalobca 1/ prístup do garáže zo svojho rodinného domu č. sup. X nemá. Na pojednávaní konanom dňa 14.12.1998 vo veci 9C/401/1998, pritom tvrdil, že: „...v čase začatia jeho stavby bol starý rodinný dom s.č. X postavený do tvaru „L", teda ešte tam nebola letná kuchyňa, ktorá je vpredu a na nej sklenené dvere s chodbou a cez ktorú je prístup do garáže. Preto aj žalobca 1/ ešte vtom čase, keďže letná kuchynka nestála, riešil vchod do garáže dverami z dvora, vtedy ešte nezastavaného. Žalovaná pristavila letnú kuchyňu až neskôr do tohto dvora a tým zarovnala rodinný dom s.č. X do štvorca, čo malo byť asi v roku 1986.“ Predložená fotografia, na ktorej je zobrazená tak hrubá stavba garáže ako aj letnej kuchynky, pritom svedčí o opaku. Garáž a aj letná kuchynka boli stavané súčasne. Tá fotografia predložená v konaní 9C/401/1998 nasvedčuje pravdivosť tvrdenia matky žalobcu 1/ a žalovanej, ako aj ich brata, že najskôr sa stavala garáž, resp. súčasne so stavbou rodinného domu s.č. 4. /pokiaľ v znaleckom posudku vyhotovenom za účelom darovacej zmluvy bol uvedený rok výstavby garáže r. 1984, súd to nepovažoval

za hodnoverný údaj, nakoľko jednak bol uvedený znalkyňou vraj podľa informácii jej daných a možno došlo ku chybnej informácii a jednak je v rozpore so skutočnosťami zistenými v rámci vykonaného dokazovania/. Žalobca 1/ síce na pojednávaní konanom dňa 28.10.2005 vo veci 9C/401/1998, pripustil, že letná kuchynka mohla byť pristavená až neskôr, avšak týmto tvrdeniam už súd ani v tomto konaní neuveril. Umiestnenie vchodových dverí do garáže z kuchynky a ďalej umiestnenie aj WC, kúpeľne ako aj hlavných uzáverov vody, elektriny a plynu nasvedčuje tomu, že garáž je súčasťou rodinného domu s.č. 3. Fotografia predložená žalovanou na poslednom pojednávaní v konaní 9C/401/1998, jednak preukazuje nepravdivosť tvrdení žalobcu 1/ ohľadom stavby garáže a kuchynky, ale aj vyvracia jeho tvrdenia o tom, že garáž je súčasťou jeho rodinného domu. Totiž ako stavebník by potom prístup do údajne svojej garáže, WC a kúpeľne a ďalej aj prístup k uzáverom energií, riešil tak, že by musel vyjsť zo svojho rodinného domu, tento celý obísť, vstúpiť cez vchodové dvere do priestorov, ku ktorým uznáva vlastnícke právo žalovanej a cez tieto sa dostať cez dvere do svojej údajnej garáže. Navyše, z projektovej dokumentácie žalobcu 1/ vyplýva, že má WC a kúpeľňu postavenú práve nad garážou, ktorá je predmetom konania. Bolo by naozaj zvláštne, ak by žalobcovia cez cudzí rodinný dom, resp. cez garáž chodili na WC a do kúpeľne, keď také isté príslušenstvo má vybudované vo svojom rodinnom dome. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam súd v tomto konaní zhodne s konštatovaním súdu v konaní 9C/401/1998, dospel k záveru, že tvrdenia žalobcov o ich vlastníckom práve ku garáži sú vykonštruované a v celom rozsahu nepravdivé. Aj keď v ich prospech svedčia výpovede niektorých svedkov, je potrebné poznamenať, že všetci sú v priateľskom vzťahu k žalobcovi 1/, nakoľko sú/boli to jeho kamaráti, či kolegovia zo zamestnania. Tieto výpovede teda súd vyhodnotil ako nehodnoverné. Taktiež je potrebné poznamenať aj to, že žalobca 1/ mal možnosť vlastníctvo k spornej garáži namietať už v roku 1993, kedy došlo k prevodu rodinného domu s.č. 3 spolu s garážou. Jeho tvrdenia o tom, že bol uvedený do omylu, resp. že nevedel, čo podpisuje a následne tvrdenie, že išlo o inú garáž, súd považuje za účelové. Z výpovede notárky predsa jednoznačne vyplynulo, že účastníci boli poučení o tom, čo je predmetom právneho úkonu a k veci mali možnosť sa vyjadriť. Ak by sa žalobca 1/ skutočne cítil byť vlastníkom, podľa názoru súdu by už túto skutočnosť namietal minimálne pri uzatvorení darovacej zmluvy, čo však neučinil, a dané začal namietať až po smrti ich otca a to všetko len potvrdzuje pravdivosť výpovede žalovanej.

50. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na stavebné povolenie, či kolaudačné rozhodnutie ako dôkaz ich vlastníctva k predmetnej garáži, súd zdôrazňuje, že dané listiny automaticky nezakladajú vlastníctvo k danej garáži. Taktiež vlastníctvo automaticky nesvedčí tomu, kto platí daň z nehnuteľnosti, ako sa žalobcovia mylne domnievajú.

51. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predmetom darovacej zmluvy nebola daná garáž, ale iná - plechová, jednak z ničoho to nevyplýva, takto to nebolo ani definované v zmluve spísanej pred notárom, ktorý má právnické vzdelanie a teda aj vzhľadom na to by to tak v notárskej zápisnici bolo špecifikované (ako aj notár uviedol svoj postup v takom prípade) a garáž bola uvedená ako súčasť rodinného domu s.č. 3 a jednak aj vykonaným dokazovaním v konaní 9C/401/1998 - výsluchom darkyne, uvedené bolo potvrdené. Jej výsluch v tomto konaní nebolo možné vykonať z dôvodu jej úmrtia.

52. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že bez akýchkoľvek pochybností je vyslovený už právny názor Krajského súdu v Žiline, že samostatná prístavba má charakter rozšírenia objemu pôvodnej veci zhotovením jej ďalších súčastí a príslušenstva. Preto bez inej dohody by vlastnícke právo k prístavbe nadobudol vlastník hlavnej veci. Poukázala aj na rozhodnutie NS ČSR 2Cz40/84 a stanovisko NS SR Cjp38/78. Vzhľadom na charakter prístavby, ktorou mala byť zhotovená bytová jednotka, však bolo potrebné posudzovať tento právny stav účastníkov podľa zákona č. 52/1966 Zb. v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s ust. § 128 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991. Zároveň s poukazom na zistený charakter garáže, ktorá bola pristavaná k rodinnému domu, ktorý súvisí s užívaním bytovej jednotky v pôvodnom dome a zámer a prejavenú vôľu účastníkov pri výstavbe, teda stavebníkov, je potrebné garáž považovať za nebytový priestor náležiaci k bytovej jednotke v pôvodnej stavbe označenej ako s.č. 3.

53. Podľa § 121 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991

(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. (2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

54. Podľa § 7 zák.č. 52/1966 Zb. v znení do 31.12.1991 (1) V dome s bytmi v osobnom vlastníctve (ďalej len "dom") môžu byť aj miestnosti neslúžiace na bývanie, najmä garáže, ateliéry a iné miestnosti, ktoré slúžia osobnej potrebe. (2) Miestnosti neslúžiace na bývanie, ktoré sú v dome postavenom občanmi (§ 12, 13), nesmú výmerou presahovať jednu tretinu podlahovej plochy bytov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na spoločné časti domu uvedené v § 13 ods. 1 písm. c). (3) Vlastníkom (spoluvlastníkom) týchto miestností môže byť len vlastník bytu v tom istom dome.

55. Je nesporné, že postavenie stavby predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je však potrebné rozlišovať, či sa jedná o zhotovenie novej veci, spracovanie alebo zhotovenie príslušenstva k inej hlavnej veci. súd znovu opakuje, že stavebné povolenie, či kolaudačné rozhodnutie, nie je pre súd záväzné vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva a súd dané listiny posudzuje len ako jeden z dôkazov. Vydanie kolaudačného rozhodnutia, či stavebného povolenia nespája so sebou vznik vlastníckeho práva, hoci môže slúžiť ako podklad pre záznam vlastníckeho práva.

56. V konaní bolo nepochybne preukázané, že právni predchodcovia žalovanej mali záujem začať s výstavbou garáže k domu s.č. 3, ktorej súčasťou mali byť aj sociálne zariadenia pre vtedy imobilnú matku žalovanej a žalobcu 1/. V tú dobu prejavil žalobca 1/ záujem o výstavbu bytovej jednotky slúžiacej pre jeho ďalšie bývanie realizovaním prístavby k existujúcemu rodinnému domu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že započatie stavby došlo bez stavebného povolenia okolo roku 1980 a stavebné povolenie bolo realizované dodatočne.. dokonca aj v stavebnom povolení je stavba uvádzané ako prístavba k rodinnému domu s.č. 3, jedna bytová jednotka. Samotná prístavba má charakter rozšírenia objemu pôvodnej veci zhotovením jej ďalších súčastí a príslušenstva. Preto bez inej dohody by vlastnícke právo k prístavbe nadobudol vlastník hlavnej veci. (§ 121 OZ, rozhodnutie NS ČSR 2Cz40/84 a stanovisko NS SR Cjp38/78) Vzhľadom na charakter prístavby, ktorou mala byť zhotovená bytová jednotka, však bolo potrebné posudzovať tento právny stav účastníkov podľa zákona č. 52/1966 Zb. v znení účinnom do 31.12.1991 v spojení s ust. § 128 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 a násl. § 872 v platnom znení tak, že žalobca 1/ si vystaval bytovú jednotku v obytnom dome, ktorú následne nadobudol do osobného vlastníctva. Zároveň s poukazom na zistený charakter garáže, ktorá bola pristavaná k rodinnému domu, ktorý súvisí s užívaním bytovej jednotky v pôvodnom dome a zámer a prejavenú vôľu účastníkov pri výstavbe, teda stavebníkov, je potrebné garáž považovať za nebytový priestor náležiaci k bytovej jednotke v pôvodnej stavbe označenej ako s.č. 3.

57. Jednoznačne je možné vyvodiť záver, že garáž spolu so sociálnym zariadením slúžila v prospech vlastníkov pôvodnej nehnuteľnosti, pre tento účel bola zhotovená, prístavba bytovej jednotky vo vlastníctve žalobcov je funkčne oddelená od tejto časti. Garáž ako súčasť veci zdieľala osud hlavnej veci, bola prevedená darovacou zmluvou v prospech žalovanej a o tomto nakladaní dokonca žalobca 1/ mal vedomosť.

58. Vzhľadom na uvedené je preto bezpredmetné, či garáž bola stavaná súčasne s prístavbou bytovej jednotky, prípadne či ju predchádzala, takisto je bezpredmetné, či garáž konštrukčne súvisí s ostatnou časťou prístavby. Zároveň nie je podstatné, že garáž je zhotovená na pozemku žalobcu, ktorý mu bol darovaný rodičmi žalobcu 1/ a žalovanej ako vlastníkov domu s.č.3, pred alebo po jeho prevode. / Uvedený názor v bode 56-58 tohto odôvodnenia totožne skonštatoval ak Krajský súd v rozhodnutí zo dňa 20.09.2006, 6Co/162/2006 v odvolacom konaní o rozhodnutí OS U. 9C/401/1998-185./

59. Súd zároveň poznamenáva, že podľa rozhodnutia NS SR z 30.11.2017, sp.zn. 2Cdo/110/2017, ktorým bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30.11.2016 a Okresného súdu U. zo dňa 06.05.2016 (ktorými bolo konanie zastavené z dôvodu prekážky res iudicata s poukazom na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní 9C/401/1998), zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, tak podľa bodu 14 tohto rozhodnutia podmienka právoplatného rozhodnutia o veci musí reálne existovať a musia byť kumulatívne splnené obidve podmienky, t.j. totožnosť strán a totožnosť veci. V danom prípade je však splnená iba jedna podmienka, a to totožnosť veci. Z uvedeného vyplýva konštatovanie NS SR, že pre splnenie podmienky res iudicata bola splnená iba jedna podmienka, a to totožnosť veci. Je nepochybné, že v konaní 9C/401/1998 s predmetom sporu „vypratanie garáže“ bol žalobcom iba U. Z., to je žalobca v rade 1/ tohto konania a je nesporné, že v danom konaní bola žaloba zamietnutá a rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený v rámci odvolacieho konania Krajským súdom v Žiline č.k. 6Co/162/2006. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplýva, t.j. okresného a aj krajského

súdu, že vzhľadom na predmet konania bola riešená otázka vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Teda aby súd mohol rozhodnúť o návrhu žalobcu v tom konaní, bolo potrebné najprv prejudiciálne vyriešiť otázku vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Okresným súdom v Žiline, ako aj odvolacím súdom bolo skonštatované, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou domu s.č. X a žalobca spolu s manželkou domu č. 4. Okresný súd U. v tom konaní jednoznačne zastal názor, že garáž tvorí príslušenstvo rodinného domu s.č. X a patrí vlastníkovi rodinného domu s.č. 3 ako vlastníkovi hlavnej veci. Dokonca aj odvolací súd v tom konaní skonštatoval, že predmetnú garáž je potrebné považovať za nebytový priestor náležiaci k bytovej jednotke v pôvodnej stavbe, označenej ako dom s.č. 3. Teda z odôvodnenia obidvoch rozhodnutí vyplýva skonštatovanie, že predmetná garáž je súčasťou s.č. 3, ktorého vlastníkom je žalovaná, a preto žalobný návrh na vypratanie garáže žalovanou bol zamietnutý. Súd znovu zdôrazňuje, že Najvyšší súd SR v dovolacom konaní v bode 14 uviedol, že v tomto prípade je splnená iba jedna podmienka, a to totožnosť veci, keďže v tomto konaní je žalobcom nielen U. Z., ktorý bol jediným žalobcom v konaní 9C/401/1998, ale aj jeho manželka O. Z.. Teda Najvyšší súd SR jednoznačne skonštatoval, že v danom prípade je splnená iba jedna podmienka, a to totožnosť veci, ktorá bola prejudiciálne riešená v konaní 9C/401/98 a skonštatovaná tak, že garáž je priestor náležiaci k bytovej jednotke, teda je súčasťou domu s.č. 3, ktorej vlastníkom je nepochybne žalovaná. Z uvedeného možno konštatovať, ustáliť, že otázka vlastníctva k predmetnej garáži bola právoplatne vyriešená už v konaní 9C/401/1998. Avšak z dôvodu, že stranou toho konania nebol aj žalobca 2/, nebolo možné podľa názoru NS SR aplikovať res iudacata.

60. Napriek tomuto konštatovaniu Najvyššieho súdu SR, ako aj Okresného súdu U. v konaní 9C/401/98 o vlastníctve ku garáži, súd opätovne vykonal dokazovanie a zaoberal sa otázkou vlastníckeho práva k predmetnej garáži, a to tak, ako vyplýva z tohto rozhodnutia (bod 1-52).

61. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom posúdil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou domu s.č. X a žalobca spolu s manželkou domu č. 4. Bolo nepochybne preukázané hodnovernými dôkazmi v spojení s vykonaným dokazovaním v konaní 9C/401/1998, že garáž tvorí príslušenstvo rodinného domu s.č. X a patrí vlastníkovi rodinného domu s.č. X ako vlastníkovi hlavnej veci, teda žalovanej. Predmetnú garáž je potrebné považovať za nebytový priestor náležiaci k bytovej jednotke v pôvodnej stavbe, označenej ako dom s.č. 3. Teda predmetná garáž je súčasťou domu s.č. 3, ktorého vlastníkom je žalovaná. Z toho dôvodu žaloba žalobcov je nedôvodná a preto ju súd zamietol. Súd nezistil žiadne nové a iné skutočnosti, ktoré by spôsobili zmenu posúdenia vlastníckeho práva ku garáži a ktoré by zmenili aj vyslovený názor súdu v konaní 9C/401/1998.

62. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

64. Podľa § 258 ods.1 svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

65. Podľa čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. (2) Ak takéto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktrú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít.

66. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Úspešnou stranou konania bola žalovaná v celom rozsahu, preto jej súd na základe citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. V konaní vznikli aj náklady spojené s vykonaným dokazovaním (znalecké dokazovanie, výsluch svedkov), v rámci ktorého bolo uplatnené svedočné a aj znalečné, ktoré bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Z toho dôvodu súd dané náklady - „trovy štátu“ s poukazom na citované zákonné ustanovenia priznal štátu SR voči žalobcom 1/ a 2/ ako neúspešným stranám tohto konania, a to v celom rozsahu. Súd však vzhľadom na predmet konania a na povahu spoločenstva žalobcov s poukazom na § 77 a § 78 rozhodol o spoločnom a nerozdielnom plnení žalobcov, čo sa týka trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).