Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, pred sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobkyne: I.. T. C., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Q. XXX/XX, XXX XX J., v konaní právne zastúpená: JUDr. Zuzana Bejdová, LL.M., advokátka, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W.. K. N., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX E., v konaní právne zastúpený: JUDr. Zdenko Ďurčík, advokát, so sídlom Medený Hámor 7, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne I.. T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Q. XXX/XX, XXX XX J., a žalovaného W.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX E., k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, okres J., obec E., k. ú. E., a to k:

- bytu č. X, vchod XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku reg. „Q.“, par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2;

- spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, vo veľkosti podielu XX/XXX k celku;

- spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XX/XXX k celku na pozemok, parcela reg. „Q.“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva v celosti v podiele 1/1 žalobkyni I.. T. C.Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Q. XXX/XX, XXX XX J., nehnuteľnosť, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, okres J., obec E., k. ú. E., a to k:

- bytu č. X, vchod XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku reg. „Q.“, par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2;

- spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, vo veľkosti podielu XX/XXX k celku;

- spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XX/XXX k celku na pozemok, parcela reg. „Q.“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 29.041,66 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.12.2020 bola Okresnému súdu Brezno doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, okres J., obec E., k. ú. E., a to k bytu č. X, vchod XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku reg. „Q.“, par. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2; k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX, vo veľkosti podielu XX/XXX k celku; k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XX/XXX k celku na pozemok, parcela reg. „Q.“, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 480 m2 tak, že túto nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1. Súd mal zároveň žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 16.167 Eur. Žalobkyňa žiadala priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. -115 zo dňa 27.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2017, súd rozviedol manželstvo strán sporu a schválil rodičovskú dohodu. Strany sporu za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/6 k celku k nehnuteľnosti na adrese P. XXX/XX, E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, okres J., obec E., k. ú. E.. Žalobkyňa prejavila záujem vyporiadať zaniknuté BSM dohodou. Za uvedeným účelom adresovala protistrane dňa 05.11.2019, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, písomný návrh. Žalovaný predložený návrh usporiadania majetkových pomerov zo zaniknutého BSM neakceptoval, k dohode strán sporu nedošlo. Strany sporu do 28.04.2020 neuzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM a žiadny z manželov takýto spor na súde prvej inštancie nevyvolal. Uplynutím trojročnej lehoty po zániku BSM sa strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom - spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje veľkosť 7/12 k celku, a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje veľkosť 5/12 k celku. Uvedená právna skutočnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, obec E., k. ú. E.. V dôsledku uplatnenia zákonnej domnienky je vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalobkyňa je tak väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalobkyňa, prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, dňa 28.10.2020 adresovala protistrane návrh na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ako väčšinová spoluvlastníčka prejavila záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, oproti povinnosti vyplatiť vyrovnávací podiel. Za účelom objektívneho stanovenia hodnoty bytu s príslušenstvom obstarala, na vlastné náklady, vyhotovenie znaleckého posudku č. XXX/XXXX W.. C. K., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Znalec určil všeobecnú hodnotu bytu s príslušenstvom ku dňu 14.10.2020 na sumu 38.800,00 €. Hodnota spoluvlastníckeho podielu k spoločnej veci, vo veľkosti podielu 5/12 k celku, predstavuje sumu 16.167 €, ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhradiť titulom vyporiadavacieho podielu na účet žalovaného, v prípade akceptovania návrhu. Žalovaný si uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzal a dňa 12.11.2020 bola poštová zásielka vrátená odosielateľovi. Vzťahy medzi stranami sporu sú narušené a súčasný stav vytvára prekážku riadneho užívania bytu. S prihliadnutím na zlyhanie mimosúdnej komunikácie vzniká potreba autoritatívnej úpravy súdnym rozhodnutím, ktoré vyporiada vzájomné spoluvlastnícke a s tým súvisiace vzťahy medzi stranami sporu. Vo vyporiadavanom byte nebýva žiadna zo sporových strán. Žalobkyňa s maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva, riešila svoju bytovú otázku nadobudnutím vlastného bytu, zaťažila sa tak hypotekárnym úverom, ktorý pravidelne spláca. Žalovaný býva v rodinnom dome u svojich rodičov v Y., kde má vytvorené podmienky na stretávanie sa s maloletými deťmi v intenciách rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Žalobkyňa žalobou navrhuje zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty vyporiadavacieho podielu vo výške vyplývajúcej zo záveru znaleckého posudku W.. C. K. v prospech žalovaného. S prihliadnutím na charakter spoločnej veci, jej rozdelenie nie je možné. Jediným zákonným spôsobom akým súd môže zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je prikázanie spoločnej veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov oproti povinnosti vyplatiť odstupujúcemu spoluvlastníkovi vyporiadavací podiel. Žalobkyňa má záujem nadobudnúť vyporiadavanú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa je pripravená a disponuje prostriedkami nevyhnutnými na výplatu za odstupujúci spoluvlastnícky podiel.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila návrh na vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 05.11.2019; čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 28.10.2020; návrh na uzavretie dohody o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 28.10.2020; súkromný znalecký posudok č. XXX/ XXXX s prílohami.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -65 zo dňa 07.04.2021 rozhodol o prikázaní sporu na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Žiar nad Hronom, nakoľko sudcovia Okresného súdu Brezno boli z prejednania sporu vylúčený.

5. Spisový materiál Okresného súdu Brezno bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručený dňa 26.05.2021.

6. Na základe výzvy dňa 14.07.2021 doručil žalovaný súdu svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom uvedeným v žalobe žalobkyne, zrušiť podielové spoluvlastníctvo k bytu na ulici P. XXX/XX, E. a jeho vysporiadanie prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty vysporiadavacieho podielu vo výške vyplývajúceho zo znaleckého posudku W.. C. K. v prospech žalovaného, v celom rozsahu. Skutočnosti uvádzané v žalobe žalobkyne zo dňa 01.12. 2021 nie sú úplné, v určitých prípadoch nepravdivé a sporné. Uvedený byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu J., odbor katastrálny okres J., obec E., k.ú. E., kúpna zmluva E. XXXX/XX zo dňa 14.10.2011, žalobkyňa so žalovaným uhradili v mesiaci september 2011, kde nadobudli 5/6 bytu sumu 8.183 € a v mesiaci január 2012 uhradili sumu 1.800 € za ostávajúcu 1/6 bytu. Byt spoločne nadobudli do spoločného vlastníctva počas trvania manželstva. Skutočnosť o vlastníctve podielu žalobkyne k bytu vo výške 7/12 ňou uvádzaných je sporná a žalovaný je toho názoru, že ho nadobudli počas manželstva spoločne. Skutočnosť o väčšinovom spoluvlastníctve žalobkyne považuje žalovaný za spornú. Vzájomná komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným je od januára roku 2016 problematická. V tej dobe žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom žalovaný mal byť obvinený zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré bolo vedené v konaní č. k. na Okresnom súde Lučenec. Žalovaný uviedol, že návrhom žalobkyne na uzavretie dohody zo dňa 28.10.2020, ako aj znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2020 nedisponuje. Žalobkyňa mala vedieť zo strany žalovaného, že vzhľadom na spoločnú starostlivosť o ich deti, bol žalovaný 23.09.2020 zamestnávateľom vyslaný služobne pracovať mimo územie Slovenskej republiky, kde mal následne pracovať do 30.05.2021. Žalobkyňa mala mať vedomosť, kedy žalovaný príde domov. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že mu nebolo umožnené riadne a včas sa oboznámiť s návrhom dohody žalobkyne zo dňa 28.10.2020 ako aj znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2020 v uvedenej veci. Žalovaný nesúhlasí aj s tvrdením, že nie je pravda, že vo vyporiadavanom byte nebýva žiadna zo sporových strán. V uvedenom vyporiadavanom byte žije žalovaný a má tam trvalý pobyt od roku 2012. Je to jediný byt, kde má akékoľvek vlastníctvo, ako aj sociálnu istotu vo vzťahu k starostlivosti o spoločné deti. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa nikdy nemala trvalý pobyt v uvedenom vysporiadavanom byte. Po jej odchode z tohoto vysporiadavaného bytu v januári 2016 do tejto doby uhrádzam všetky náklady spojené z užívaním tohoto bytu. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

7. Dňa 11.08.2021 predložila žalobkyňa prostredníctvom právne zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Vo svojom vyjadrení uvádza, že popiera skutkové tvrdenie žalovaného o spornosti väčšinového spoluvlastníctva, ktoré ako uvádza, nevie preukázať, nedisponuje podkladmi o tom. Žalovaný interpretuje skutočnosti týkajúce sa skončeného trestného konania vedenom voči jeho osobe subjektívne, v rozpore s dôkaznou situáciou zabezpečenou v trestnom konaní. Žalobkyňa nepopiera, že rozsudkom krajského súdu bola vec postúpená na priestupkové konanie. V trestnom konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k násilnému správaniu voči osobe žalobkyne, čo vyplýva aj obsahu súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Žalovaný žiadnym dôkazom nepoprel skutkové tvrdenie žalobkyne, že pred podaním žaloby sa pokúsila so žalovaným vyvolať rokovania za účelom uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Dôvody pre ktoré si neprevzal poštovú zásielku sú pre spor irelevantné. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť spoluvlastníka pred podaním žaloby podľa ust. splniť povinnosť na ktorú sa odvoláva žalovaný. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s listinami pripojenými k žalobe. K dnešnému dňu na Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu s príslušenstvom nijako nereagoval. Žalobkyňa popiera skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že býva vo vyporiadavanej nehnuteľnosti a využíva byt na každodenné bývanie. Žalobkyňa popiera tvrdenie žalovaného že vo vyporiadavanom byte realizuje styk s maloletými deťmi. Zo samotného vyjadrenia

žalovaného k žalobe vyplýva, že sa zdržiava mimo uvedenej nehnuteľnosti. V konaní o zverenie maloletých detí pochádzajúcich z rozvedeného manželstva strán sporu bolo sociálne šetrenie zamerané na preukázanie bytových podmienok na adrese rodinného domu jeho rodičov v Hronci. Kolíznemu opatrovníkovi ako aj súdu prvej inštancie žalovaný preukazoval splnenie materiálnych podmienok na styk s mal. deťmi v rodinnom dome svojich rodičov v Hronci, kde podľa jeho slov vytvoril zázemie a kde sa v skutočnosti aj realizuje styk mal. dcér so žalovaným. Žalobkyňa popiera, že žalovaný má na adrese P. XXX/XX E. E. zapísaný trvalý pobyt od roku 2012. Žalovaný má na uvedenej adrese evidovaný trvalý pobyt od 19.09.2005, kedy v bytovom dome na uvedenej adrese nadobudol do svojho výlučného vlastníctva jednoizbový byt. Žalobkyňa popiera tvrdenie žalovaného, že na rozhodovanie o dôvodnosti podania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podstatné, či strana v spore má na uvedenej adrese trvalý pobyt. Trvalý pobyt je inštitút správneho práva a v zmysle z. č. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky má výlučne evidenčný charakter. Žalobkyňa popiera tvrdenie žalovaného o osobnej väzbe k nehnuteľnosti a popiera procesnú obranu žalovaného v plnom rozsahu. Žalobkyňa naďalej trvá na podanej žalobe a žiada náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Dňa 28.09.2021 predložil žalovaný súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na svoje osobné väzby k uvedenému bytu. Dôkaz o jeho trvalom pobyte predložil prostredníctvom svojho občianskeho preukazu s dátumom vystavenia občianskeho preukazu ku dňu 18.07.2012. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nemá a nikdy nemala trvalý pobyt v uvedenom byte, ani ho nemala počas manželstva. Podiel žalobkyne na predmetnom byte považuje za sporný, nakoľko ho nadobudli spolu za trvania manželstva. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že so spisovým materiálom sa oboznámil až v mesiaci august 2021 po nahliadnutí do spisu na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Žalovaný opätovne uvádza, že vykonáva úhrady na predmetnom byte, pričom vykonával aj úhrady na úvere z roku 2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu a vyporiada predmetné podielové spoluvlastníctvo k nehnutelnosti zapísanej na LV Č..XXXX Okresného úradu J., odbor katastrálny, okres J., obec E., k.u. E. prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaného, t. j. v podiele 1/l, bytu č. X, vchod XX, X poschodie bytového domu súp. číslo XXX, postavený na pozemku reg. "Q.", parc. č. XXXX s povinnosťou výplaty žalovaného v prospech žalobkyne vysporiadavacieho podielu vo výške vyplývajúceho zo znaleckého posudku W.. C. K. Č..XXX/XXXX zo dňa 14.10.2020, vzhl'adom na preukázaný vlastnícky podiel a po odpočítaní zhodnotenia investícii žalovaného do spoločného majetku.

9. K podanému vyjadreniu žalovaný predložil oznámenie o splatení Bezúčelového splátkového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.01.2017; stanovisko k žiadosti o predčasnú splatnosť Americkej hypotéky k úveru XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2017; stanovisko k žiadosti o predčasnú splatnosť Americkej hypotéky k úveru XXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2017; doklad o odoslaní platby internet banking dňa 19.09.2017 vo výške 5.356 Eur.

10. Súd termín pojednávania nariadil na deň 12.11.2021. Z dôvodu pracovnej neschopnosti žalovaného pojednávanie odročil na deň 26.01.2022.

11. Na pojednávanie dňa 26.01.2022 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný a právny zástupca žalovaného.

12. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že zastupovanie v tejto veci prevzal dňa 25.01.2022. Zároveň žiadal odročiť pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty riešenia veci vzájomne s klientom. Žalobkyňa súhlasila s odročením pojednávania. Súd odročil pojednávanie na deň 31.03.2022.

13. Dňa 21.02.2022 žalobkyňa oznámila súdu, že v prejednávanej veci prebiehajú mimosúdne rokovania s možnosťou prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na žalovaného. K ustálenie všeobecnej hodnoty vyporiadanej nehnuteľnosti poverila znalca vypracovať znalecký posudok, ktorý jej ešte nebol doručený. Dňa 16.03.2022 žalobkyňa predložila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX W.. C. K., ktorým je stanovená všeobecná hodnota spoločnej veci ku dňu 07.03.2022 vo výške 69.700 Eur.

14. Na pojednávanie dňa 31.03.2022 sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný a právny zástupca žalovaného.

15. Po otvorení pojednávania sa súd oboznámil s vyjadreniami a s predloženými dôkazmi strán sporu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe a na všetkých skutkových tvrdeniach tak, ako sú prezentované v predmetnom žalobnom návrhu vrátane stanoviska repliky vyjadreniu protistrany. Poukázal na mimosúdne rokovanie so žalovaným, ktoré z dôvodu jeho pasivity malo viesť k uplynutie trojročnej zákonnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a tým spoluvlastnícke podiely prešli do režimu podielového spoluvlastníctva. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne nedošlo k mimosúdnej dohode ani počas konania, nakoľko si žalovaný nepreberá poštu na byte, ktorý je predmetom vyporiadania, pričom tvrdil, že v predmetnom byte býva, že ho užíva a že má k nemu silný a emocionálny vzťah. Je preukázané, resp. žalobkyňa tvrdí že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu spoluvlastníckeho podielu, to znamená, že hľadisko kredibility solventnosti, je na strane žalobkyne absolútne splnené tak, ako to vyplýva z petitu žalobného návrhu. Ďalej uvádza, že žalovaný mal preukázať, že v prípade, ak mu bude prikázaná vec do výlučného vlastníctva je spôsobilý a má pripravené finančné prostriedky na úhradu vyporiadavaného spoluvlastníckeho podielu. Právny zástupcu žalobkyne má za to, že žalovaný je insolventný, je platobne nedisciplinovaný, že bolo voči nemu vedené exekučné konanie, že má nedoplatky voči svojej bývalej priateľke. Druhý znalecký posudok bol vypracovaný z dôvodu, že žalovaný chce nadobudnúť predmetný byt a je schopný vyplatiť spoluvlastnícky podiel. Z druhého znaleckého posudku by bola žalobkyňa ochotná vyplatiť žalovaného sumou 29.041,66 Eur. Žalobkyňa je solventná na vyplatenie takejto sumy. Maloleté deti boli zverené matke, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica.

16. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na neúspešné mimosúdne rokovania so žalovaným. K užívaniu bytu uviedla, že 5 a pol roka bol byt prázdny. K realizácií styku medzi deťmi a žalovaným malo dochádzať u priateľkách žalovaného a jeho rodičoch v Y.. Po oznámení, že to bude žalobkyňa riešiť súdnou cestou, žalovaný sa nasťahoval do predmetného bytu. Žalobkyňa je ochotná vyplatiť žalovaného a nechce, aby k vyplateniu malo dôjsť zo strany žalovaného, nakoľko má žalobkyni dlhovať výživné. Má mať dlhy u svojej bývalej priateľky a spolupracovníkov v práci. Od spoločných detí má mať informáciu, že žalovaný chce stavať dom. Žalobkyňa je ochotná vyplatiť žalovaného sumou 29.041,66 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že ceny nehnuteľností značne vzrástli.

17. Z uvedené vyjadrenia žalobkyne súd pripustil zmenu žalobného návrhu, nakoľko to odôvodňovali všetky okolnosti žaloby, a to predovšetkým s prihliadnutím na znalecký posudok a aktuálny cenový rast nehnuteľností.

18. Podľa vyjadrenia žalobkyne majú spoločné deti chodiť do predmetného bytu k žalovanému od júna minulého roku.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvajú na stanovisku zo dňa 24.09.2021 v časti, že žalovaný má záujem, aby nadobudol danú nehnuteľnosť v danom podiely do svojho výlučného vlastníctva s tým, že je ochotný a schopný vyplatiť daný podiel vychádzajúci zo znaleckého posudku predloženého v žalobe s tým, že svoju platobnú schopnosť je schopný preukázať úverovou ponukou Tatrabanky do určitej výšky, kde v podstate on ako osoba s určitým podielom vychádza zo skutočnosti, ktorá vychádzala zo znaleckého posudku zo sumy 38.800 Eur. Nehnuteľnosť má využívať výlučne pre rozvoj svojich detí. Znalecký posudok č. XX/XXXX na sumu 69.700 Eur považuje za nadhodnotený, nakoľko nárast v danom období mal byť podľa právneho zástupcu žalovaného maximálne 20-25 %. Dôvodom nekomunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným mal byť v tom, aby nedochádzalo k sporom, príp. k trestnému stíhaniu. Zároveň uviedol, že žalovaný v určitom období sa nachádzal v zahraničí v rámci pracovnej činnosti, teda nemohol preberať danú písomnosť a nevyhýbal sa preberaniu písomností, pričom to nepreukazuje, že sa v predmetnom byte nezdržiava. To či sa v predmetnom byte žalovaný nachádza, mala žalobkyňa predpokladať podľa styku so spoločnými deťmi. Svoju solventnosť má preukazovať úverovou ponukou, ktorú má odsúhlasenú v Tatrabanke SR.

20. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní uviedol, že byt bol nadobudnutý počas manželstva, čiže patril do BSM. Na tento byt sme brali počas manželstva úvery, ktoré mal splácať výlučne žalovaný. Celková réžia investícií mala predstavovať sumu 29.350 Eur. Žalovaný bol zároveň

upozornený na koncentračnú zásadu. Žalovaný uvádza, že nemá finančné dlhy. V určitom období sa so spoločnými deťmi zdržiaval pri svojich rodičoch z dôvodu súdneho zákazu priblíženia sa. Deťom mal oznámiť, že na dôchodku si chce postaviť dom, ale v súčasnosti dom stavať nebudem. Pracuje na základe pracovnej zmluvy. Má centrálu v G., pracuje v spoločnosti Q. S..D.. D. D. G. P. XX. Pracuje tam ako manažér kvality. Jeho mesačný príjem je cca 80.000 CZK. V predmetnom byte mal bývať do 29.01.2016, následne bol vzatý do väzby. Byt platil aj keď bol vo väzbe.

21. Žalovaný mal byť výlučným vlastníkom jednoizbového bytu, v lokalite sporného bytu, ktorý musel predať. Žalovaný uviedol, že byt predal v roku 2016 za cenu 19.000 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že je vlastníkom len tejto jednej nehnuteľnosti.

22. Právny zástupca žalobkyne v ďalšom vyjadrení zotrval na podanej žaloby s prihliadnutím na zmenu žalobného návrhu. Poprel listinné dôkazy, ktoré boli predložené protistranou označené ako úverová ponuka pre klienta, zmluva o prevode vlastníctva bytu a listinu, ktorou je vysporiadanie bytu na P. XXX/ XX E., ktorá predstavuje nejaký mesačný rozpis nákladov atď. Strany sporu boli poučené o sudcovskej koncentračnej zásade, ako aj o povinnosti splniť si svoje dôkazné bremeno bezprostredne po tom, ako sú súdom k tomu vyzvaní, resp. ako náhle sú ich skutkové tvrdenia popreté protistranou riadne a včas. Solventnosť žalovaného bola popretá už v replike, pričom už v prvotnom úkone žalovaný vedel, že je jeho povinnosťou vzhľadom k popretému skutkovému tvrdeniu inými relevantnými dôkazmi preukázať, že je naozaj schopný - solventný vyplatiť vyporiadavací podiel prináležiaci spoluvlastníckemu podielu žalobkyne. Právny zástupca protistrany mal preukázať solventnosť svojho klienta, avšak k dnešnému dňu žiadny takýto dôkaz, ktorý by preukázal popreté skutkové tvrdenie žalobkyňa nedostala. K užívaniu nehnuteľnosti právny zástupca žalobkyne poukazuje na fotografie, ktoré sú pripojené k znaleckému posudku, ktorý tvoril súčasť žaloby, z ktorých jednoznačne vyplýva, v akom rozsahu, a ako je zariadený tento byt. Zároveň poukazuje aj na prílohovú časť znaleckého posudku, ktorý bol doručený súdu dodatočne, z ktorého vyplýva ako je byt zariadený, a že naozaj nie je to byt, ktorý by bol obývaný trvalo a za okolností, ktoré popisuje protistrana.

23. Právny zástupca žalovaného v ďalšom vyjadrení žiadal, aby súd danú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovaný je schopný vyplatiť vyrovnávajúci podiel zo znaleckého posudku, ktorý bol určený v rámci žalobného návrhu. O trovách konania žiada rozhodnúť v podiely 50 na 50.

24. Súd pojednávanie odročil na deň 28.04.2022 za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

25. Súd po vykonanom dokazovaní, oboznámením sa so žalobou, priloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

26. Žalobkyňa a žalobca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej aj „predmetná nehnuteľnosť“), a to žalobkyňa v podiele 7/12 a žalovaný v podiele 5/12. Uvedená skutočnosť vyplýva z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX, predloženého žalobkyňou. Žalobkyňa a žalovaný nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -115 zo dňa 27.03.2017. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka podanou žalobou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že by táto bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva za súčasnej povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaného za vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva. Hodnota za vyrovnanie podielu bola v zmysle žaloby stanovená na sumu 16.167 Eur, vyplývajúca zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaný W.. C. K.. S prihliadnutím na zmenu žalobného návrhu žalobkyne na pojednávaní dňa 31.03.2022 bola pôvodná suma zvýšená na sumu 29.041,66 Eur. Zvýšená hodnota za vyrovnanie podielu tak bola stanovená na základe predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom W.. C. K., pričom žalobkyňa pri jej určení vychádzala zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je 69.700 Eur. Žalovaný s vyporiadaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a sumou za vyporiadanie nesúhlasil a žiadal, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva a žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť vyrovnávací podiel žalovaného v pôvodnej výške uvedenej v žalobe.

27. Podľa a (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

28. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

29. Podľa , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

30. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

31. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Ustanovenie upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek (jedným alebo viacerými) z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, súd nemôže prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: 1. Rozdelenie veci, 2. Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. V prípade, ak strany v konaní pred súdom dosiahnu zmier, je možné docieliť hocktorý spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj z jazykového vyjadrenia posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne „iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti prípadu.

35. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Z povahy predmetnej nehnuteľnosti, t. j. bytu v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného je zrejmé, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné, pričom takého rozdelenie ani žiadna so strán nežiadala. Obidve sporové strany žiadajú vec prikázať do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť sumu na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že v danom prípade spoluvlastníci majú záujem udržať si vlastnícke právo k veci, pričom akákoľvek deľba predmetnej

nehnuteľnosti nie je možná vzhľadom na jej povahu, reálnu nedeliteľnosť, t. j. faktickú aj funkčnú, a teda rozdelená vec by už tak nemohla slúžiť účelu, na ktorý je určená.

36. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov, a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie stými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi, a to za primeranú náhradu. Primeranou náhradou treba rozumieť cenu veci stanovenou podľa cenových predpisov. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov nemožno prikázať podiely ostatných spoluvlastníkov, prikázať do výlučného vlastníctva možno len celú bývalú spoločnú vec. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým bývalým podielovým spoluvlastníkom. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že podielový spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak by totiž podielový spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.

37. Súd sa tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom a rozdelením výťažku podľa podielov nezaoberal, nakoľko toto by prichádzalo do úvahy, ak by vec žiaden zo spoluvlastníkov nechcel, ale počas konania žalobkyňa aj žalovaný ako strany sporu prejavili vôľu vec naďalej vlastniť.

38. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným majetkovým hodnotám (nezáleží na tom z akého dôvodu), mal súd za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci žalobkyni, ktorá mala záujem stať sa vlastníčkou celej predmetnej nehnuteľnosti, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný s takýmto vyporiadaním nesúhlasil a žiadal, aby súd prikázal celú predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Pri tomto rozhodovaní súd zohľadnil jednak veľkosť spoluvlastníckych podielov sporových strán na vyporiadavanej nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 7/12 a spoluvlastnícky podiel žalovaného je vo výške 5/12, a jednak z celkovej finančnej solventnosti žalovaného a jeho vôle vyplatiť žalobkyni časť reálnej trhovej ceny nehnuteľnosti na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva. Žalovaný počas konania neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce finančnú solventnosť, ktorá by dávala žalobkyni také záruky, aby bola finančne uspokojená zo strany žalovaného na vyplatenie požadovanej sumy žalobkyňou na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva. Žalovaný sa svoju solventnosť snažil preukázať na pojednávaní dňa 31.03.2022, keď súdu predložil dokumenty označené ako úverová ponuka pre klienta, zmluva o prevode vlastníctva bytu a vysporiadanie bytu na P. XXX/XX E.. Žalovaný bol povinný tieto dôkazy produkovať už pri prvom procesnom úkone, pričom na pojednávaní bol upozornený na sudcovskú koncentráciu konania. Súd v tejto súvislosti uvádza, že strany sporu boli poučené v zmysle (písomné poučenie) okrem iného aj o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

39. Pre civilné sporové konanie platí zásada koncentrácie konania, ktorá je vyjadrená vo viacerých ustanoveniach. Podstatou koncentrácie konania je povinnosť strán sporu predkladať svoje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (ktorými sú skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dokazovania.....atď.) včas tak, aby konali so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania v záujme predchádzať zbytočnému odročovaniu pojednávaní a vznikom prieťahov v konaní. Znamená to, že sporové strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany sporu, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v tak, že strany sporu sú povinné vykonať

prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas (, ).

40. Na základe uvedeného súd na predložené dokumenty neprihliadal, nakoľko neboli produkované v súlade zo zásadou sudcovskej koncentrácie konania, o ktorej bol žalovaný riadne poučený.

41. Súd sa ďalej zaoberal otázkou prikázania predmetnej nehnuteľnosti žalovanému a jeho väzieb k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že dôvodom, pre ktorý má byť predmetná nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva je, okrem iného, realizácia styku so spoločnými deťmi so žalobkyňou. Súd považuje takéto konanie žalovaného za účelné s úmyslom vytvoriť si väzby k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo až čase, kedy sa žalovaný dozvedel, že vyporiadanie predmetného bytu bude žalobkyňa riešiť súdnou cestou, pričom sa styk realizoval predovšetkým v domácnosti rodičov žalovaného. Zároveň predmetný byt je len jednoducho zariadený. Súd zároveň uvádza, že trvalý pobyt podľa má len evidenčný charakter, nezakladá nijaké právo k predmetnej nehnuteľnosti, a tým nemá žiadny vplyv na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

42. Súd pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 07.03.2022 predloženého žalobkyňou. Znalecký posudok bol vypracovaný W.. C. K., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 69.700 Eur. Súd mal uvedenú sumu vyplývajúcu zo znaleckého posudku za dostatočne odôvodnenú, a to aj s prihliadnutím na aktuálny cenový rast nehnuteľností. Žalovaný označil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v znaleckom posudku za nadhodnotenú, avšak neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých malo dôjsť k nesprávne určenej hodnote nehnuteľnosti. Žalovaný súdu nepredložil žiadny znalecký posudok, pričom v rámci svojich podaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili výšku hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. V prípade, že by mala byť predmetná nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, žalovaný žiadal, aby ho súd zaviazal na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva na pôvodnú sumu uvedené v žalobe, čo predstavuje sumu 16.167 Eur. Súd v tejto veci uvádza, že takto určená suma nie je v súlade s aktuálnou trhovou hodnotou predmetnej nehnuteľnosti, a takéto zrušenie a vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti nie je možne vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať. Navyše aktuálne majetkové pomery žalobkyne a vôľa žalobkyne vyplatiť sumu na vyrovnanie podielu zo zrušenia podielového spoluvlastníctva dostatočne odôvodňujú finančnú solventnosť žalobkyne a dávajú záruku, že predmetná suma za vyrovnanie bude vyplatená riadne a včas v súlade s uloženou povinnosťou v rozhodnutí.

43. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku je časť podielu pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalovaného suma vo výške 29.041,66 Eur. Preto súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 29.041,66 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobkyne na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanému akceptoval tak, ako to navrhla v alternatívnom petite predneseného na pojednávaní dňa 31.03.2022 v zmysle jeho ďalšej modifikácie, kedy súd pripustil zmenu žalobného návrhu a na úhradu uvedenej sumy žalobkyňu zaviazal v zmysle uvedeného.

44. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Citované ustanovenie a predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania, a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že tak ako žalobkyňa aj žalovaný žiadali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, boli obe strany sporu v tejto časti úspešné. Avšak nezhodli sa na sume za vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalovaný namietal výšku všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom (sám iný doklad súdu v zmysle nepredložil). Súd zároveň vzal do úvahy aj postoj strán vo vzťahu k mimosúdnej dohode, pričom bolo zistené, že žalobkyňa žalovaného za účelom uzavretia dohody viackrát oslovila, avšak žalovaný dohodu buď neakceptoval alebo si ju neprevzal, pričom z vlastnej iniciatívy neprejavil žiadnu snahu o uzatvorenie takejto dohody a stretnutiu so žalobkyňou sa skôr vyhýbal. V konečnom dôsledku žalobkyňa produkoval všetky rozhodujúcu dôkazy, nechala vypracovať dva znalecké posudky na ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, pričom bola úspešná so svojím návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súd sa taktiež stotožnil aj s jej vyjadreniami vrátane výšky finančnej náhrady na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva pre žalovaného. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Žiari nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).