Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-232-2017.pdf
PDF · 68.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8Er/232/2017
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava proti povinnému: H. G., X.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/ XX, XXX XX J. L. o vymoženie 370,36 € vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka so sídlom Samoty 1061, Púchov takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povi je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,69 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom proti povinnému domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky na podklade výkazu nedoplatkov č. 1627420913.
2. V priebehu exekúcie bol doručený na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie. Oprávnený v návrhu uviedol, že dňa 16.01.2018 mu boli doručené doklady potvrdzujúce, že povinný je zdravotne poistený od 1.09.2012 v Českej republike, pričom zdravotné poistenie v zahraničí naďalej trvá. Po zapracovaní uvedených dokladov do dokladov do informačného systému pristúpil oprávnený k zrušeniu exekučného titulu. Oprávnený ďalej navrhol súdu, aby zaviazal k náhrade trov exekúcie povinného, pretože ten si nesplnil oznamovaciu povinnosť, čím zavinil vydanie výkazu nedoplatkov, ktorý sa stal podkladom pre vedenie exekúcie. Oprávnený v čase vydania exekučného titulu nemal vedomosť o tom, že nastali dôvody pre zánik účasti povinného na verejnom zdravotnom poistení. Táto skutočnosť mu nebola známa ani v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd exekúciu zastaví, ak jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Vzhľadom na uvedené, súd exekúciu zastavil.
6. Podľa § 200 ods. 1 Ex.por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Ex.por. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 196 Ex.por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 Ex.por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 114,97 € bez DPH. Trovy exekúcie pozostávali z náhrady hotových výdavkov 12,05 € a odmeny 102,92 €, pričom oboje ešte žiadal súdny exekútor navýšiť o DPH.
11. Odmena bola uplatnená za 31 úkonov exekučnej činnosti, a síce - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, každé zisťovanie platiteľa mzdy 1x, každé zisťovanie účtu 25x, každé zisťovanie majetku povinného 2x. Po preskúmaní predloženého spisu súd zistil, že súdny exekútor nevykonal 25 úkonov exekučnej činnosti, ktorými by zisťoval účty povinného, ale vykonal len 1 úkon, ktorým zistil účty povinného naraz v 25 bankách, preto súd priznal odmenu len za vykonanie 1 úkonu exekučnej činnosti. Avšak po tom, ako súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon zisťovanie účtu 24 x, ale iba raz, patrí súdnemu exekútorovi odmena len za 7 úkonov exekučnej činnosti a takáto odmena už nedosahuje ani výšku minimálnej odmeny podľa ust. § 14 vyhl. MS č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu 33,19 €.
12. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov v rozsahu 12,05 €, ktoré pozostávali z poštovného 4,80 €, náhrady za telefóny, fax, internet 2,- €, poplatku za elektronickú komunikáciu 0,25 € a kancelárskych nákladov 5,- €.
13. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov 1,30 € za odoslanie 1 zásielky á 1,30 €. Súd priznal aj náhradu poplatku za elektronickú komunikáciu 0,25 €, vynaloženie ktorého súdny exekútor taktiež preukázal. Súd nepriznal náhradu ďalšieho poštovného, pretože z predloženého spisu nevyplýva, že by boli odoslané aj ďalšie zásielky. Čo sa týka náhrady kancelárskych nákladov a náhrady za telefóny, fax, internet, tieto súdny exekútor bližšie nešpecifikoval, pre súd sú nepreskúmateľné, a preto ich náhradu nepriznal.
14. Spolu tak vznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 34,74 € bez DPH, pričom žiadal trovy exekúcie navýšiť aj o DPH 20 %, teda súd mu priznal trovy exekúcie vo výške 41,69 € vrátane DPH.
15. Vo všeobecnosti je povinnosťou povinného, aby nahrádzal trovy exekúcie, výnimky z tejto zásady stanovuje ust. § 203 Ex.por., pričom jednou z výnimiek je aj prípad, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
16. Oprávnený uviedol, že povinný až dodatočne uviedol okolnosti, na základe ktorých bol zrušený exekučný titul. Povinný uvedené nepoprel. V každom prípade, na exekučnom titule bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, z čoho vyplýva, že exekučný titul mu bol riadne doručený a on nevyužil možnosť podať proti nemu opravný prostriedok. Pokiaľ aj bol exekučný titul nesprávny, povinný nemal zostať pasívnym a podať proti nemu opravný prostriedok. V dôsledku pasivity povinného sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným, teda sa na jeho podklade začala viesť táto exekúcie. Preto je podľa názoru súdu povinnosťou povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré mu vznikli.
Poučenie:
Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.