Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-16-2017.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu SMSCREDITS s.r.o., so sídlom v Žiline, Dlhá 95C, IČO 44 769 911, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom v Žiline, Národná 10, IČO 47 248 327, proti žalovanému V. Y., narodenému XX.X.XXXX, bytom v X. nad O., T. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 187,62 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 116,80 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 1. 2. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 24 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 187,62 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 1. 2. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.1.2014 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 022474/17.01.2014 (ďalej aj "Zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 100,00 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so Zmluvnými podmienkami žalobcu, ktorými sa spravoval záväzkovoprávny vzťah strán. Žalovanému boli peňažné prostriedky poskytnuté bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 17. 1. 2014. Za poskytnutie pôžičky bola dojednaná odplata 16,80 eur, splatná spolu s istinou. K uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila, pričom Zmluva bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil a so zaplatením splatnej pôžičky ako aj odplaty sa dostal do omeškania. Žalobca sa domáhal ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty 27,52 eur v súlade s bodom 7 Zmluvných podmienok a provízie 43,30 eur v súlade s bodom 7 Zmluvných podmienok.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Tvrdenia žalobcu neboli sporné, zároveň boli doložené listinnými dôkazmi.
4. Podľa bodu 4 Zmluvných podmienok, za poskytnutie pôžičky je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť odplatu, ktorá zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú
odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi a jej výška je pri výške pôžičky 100 Eur a splatnosti 15 dní v sume 16,80 Eur.
5. Podľa bodu 7 zmluvných podmienok, pre prípad že pôžička alebo jej časť, odplata alebo prípadná odplata za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky nebude včas splatená, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške režijného paušálu za zaslané upomienky veriteľom dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10 Eur, za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky + 15 % z celkovej dlžnej sumy.
6. Podľa bodu 8 zmluvných podmienok, veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka je oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu, alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej istiny poskytnutej pôžičky a odplaty za poskytnutie pôžičky a odplaty za predlženú lehotu splatnosti pôžičky, rovnako aj úrokov a zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenia v splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok. V takom prípade sú veriteľ alebo takéto tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.
7. Žalobca sa teda predmetnou žalobou domáhal zaplatenia istiny pôžičky vo výške 100,00 eur, odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 16,80 eur, zmluvnej pokuty podľa bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 27,52 eur a provízie podľa bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 43,30 eur.
8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len "Občiansky zákonník"), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon"), zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
10. Podľa § 2 písm. e) Zákona, prostriedkom diaľkovej komunikácie sa rozumie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
13. Podľa § 2 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
17. V zmysle § 3 Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17. 1. 2014 vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovo-právny vzťah uzatvorením zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v celkovej výške 100,00 eur, za odplatu 16,80 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, čo ani nerozporoval, súd žalobe v tejto časti vyhovel.
19. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyšších ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,25 % (základná úroková sadzba EBC je 0,25 %) odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti poskytnutej sumy, teda od 1. 2. 2014.
20. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
21. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Za nedôvodný súd považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Predmetná časť zmluvy je zakomponovaná do bodu 7 Zmluvných podmienok žalobcu. Nejde o platne dojednanú zmluvnú pokutu uzavretú v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka. Súd v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11. 11. 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011, podľa ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná pokuta nebola v danom prípade individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom zmluvu môže spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Vzhľadom na uvedené nie je zmluvná pokuta uzavretá v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka, rovnaký názor bol vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/299/2015, resp. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/202/2013. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme umiestnil dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Takáto zmluvná pokuta by neobstála ani v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Zmluvná pokuta špecifikovaná v Zmluvných podmienkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, nakoľko požadovaná zmluvná pokuta vo výške 27,52 eur predstavuje takmer 1/3 z požičanej istiny, navyše si v nej žalobca určitým paušálnym spôsobom uplatňuje zaplatenie nákladov v súvislosti so zaslaním upomienky až v sume 10 eur, ktorá je vzhľadom na bežné poštovné a prípadné vecné náklady žalobcu za zaslanie jednej upomienky neprimerane vysoká. Záver o neprijateľnosti (a teda neplatnosti) takejto zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka bol už judikovaný aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22C 303/2015 zo dňa 3.3.2016.
23. Za nedôvodný súd považoval aj nárok na zaplatenie provízie za vymáhanie pohľadávky. Predmetná časť zmluvy je zakomponovaná do bodu 8 Zmluvných podmienok žalobcu. V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom je tento oprávnený domáhať sa náhrady trov, vrátane hotových výdavkov, ktoré mu v súvislosti s procesom vymáhania vzniknú, avšak vo výške skutočne vynaložených trov a nie určeným percentom z vymáhanej pohľadávky. Provízia za vstup do procesu vymáhania tak ako ju má žalobca naformulovanú, umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, keďže umožňuje požadovať paušálne plnenie nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Paušálna výška provízie za proces vstupu do vymáhania predmetnej pohľadávky bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože od neho požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Dojednaná provízia za vymáhanie dlhu predstavuje ďalšiu samostatnú sankciu za nesplnenie dlhu, ktorej výška 30 % z celkovej sumy pohľadávky, t.j. istina pôžičky + odplata za pôžičku + zmluvná pokuta, je neprimerane vysoká a žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula je tiež v rozpore s § 54 ods. 1 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako náklady skutočne vynaložené.
24. Žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu a províziu preto súd zamietol.
25. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
26. Pretože boli splnené podmienky z vyššie citovaného ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 62 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 38 %, žalobcovi ako úspešnejšej strane bola preto priznaná náhrada trov konania v rozsahu 24 % (62 - 38).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.