Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/X, F., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. júna 2017 číslo XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. ( ďalej len „zákon“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 6. marca 2017 č. XXX XXX XXXX 0 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 6. marca 2017 potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 6. marca 2017 zamietla podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z 21. februára 2017 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Záväzným podkladom pre rozhodnutie bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov z 21. februára 2017.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 26. apríla 2017, v ktorom namietal posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu účastník konania priložil napadnuté rozhodnutie z 6. marca 2017.

4. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia.

5. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti

posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

6. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 700 427 8600 0 z 6. marca 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny.

8. V napadnutom rozhodnutí citoval § 71 ods. 1 - 9 zákona a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov 9. mája 2017, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený komplexne, a vzhľadom na to, že zotrval na svojom predchádzajúcom posudkovom závere, predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove (ďalej len „posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne“).

9. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Prešove 20. júna 2017 posúdil zdravotný stav účastníka konania s nasledovným záverom: Účastník konania od roku 2013 bol opakovane posudzovaný na žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodov rozdielnych názorov na základnú diagnostickú jednotku, keď v psychiatrickom obraze dominovali príznaky svedčiace o psychiatrickej diagnóze z okruhu neuróz (zmiešaná úzkostná a depresívna porucha). Na túto diagnózu bol dlhodobo vedený a liečený u psychiatričky MUDr. Koťulákovej, diagnózu neurotickej poruchy potvrdila prísediaca odborná lekárka pre psychiatriu v Prešove a tiež prísediaci odborný lekár pre psychiatriu v Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Košiciach. Po zmene obvodného psychiatra zdravotné postihnutie účastníka konania je vedené ako depresívna porucha endogénna ťažkého stupňa. Na základe správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Prešove a zmeny diagnózy z okruhu neuróz na depresívnu poruchu, došlo k uznaniu invalidity účastníka konania s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, nakoľko po preliečení bol stav zlepšený na úroveň stredne ťažkej depresie. Po uznaní invalidity účastník konania žiada o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. U účastníka konania v popredí príznakov nie je psychické poškodenie, ale nízka hodnota dôchodku, na internete mu píšu dôchodcovia s podobnými príznakmi a „radia mu, že má nárok na vyšší dôchodok, musí mať dobre vypracovanú epikrízu a psychologické vyšetrenie“. Pri posúdení zdravotného stavu účastník konania dôvodil, že nemá uznanú invaliditu podľa príslušného paragrafu a odseku... a iné. Aktuálny zdravotný stav účastník konania prezentuje ako F 41. Z predložených odborných nálezov psychiatrických a psychologických, z nálezu z hospitalizácie v marci 2015, ktorý bol zhodnotený už pri posúdení zdravotného stavu dňa 24. marca 2015, kde v aktuálnom klinickom obraze pretrváva depresívne ladenie s pocitom somatopsychickej insuficiencie pri depresívnej poruche ťažkého stupňa, pri liečbe na úrovni stredne ťažkej depresie. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje u účastníka konania premorbidne introvertovanú osobnosť, IQ 92 - hraničné pásmo priemeru, MQ 83 - výkon subnormný, hodnoty nevykazujú známky organickej patológie, účastník konania je bez psychotických príznakov a pretrváva u neho syndróm závislosti od viacerých psychoaktívnych látok - BDZ a Tramadol. Po zhodnotení nových odborných nálezov posudkový lekár sociálneho poistenia nepotvrdil zhoršenie zdravotného stavu. Pokles miery schopnosti aj naďalej vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45 % a akútne lumbago nemá vplyv na výšku mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

10. Podľa žalovaného pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania boli vyhodnotené následné lekárske správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Prešove od 5. februára 2015 do 6. marca 2015, správy z psychologického vyšetrenia z 13. decembra 2016, z psychiatrických vyšetrení z 9. januára 2017 a z 25. mája 2017, z neurologického vyšetrenia z 17. mája 2017 a z ortopedického vyšetrenia z 12. júna 2017.

11. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, ako i po vlastnom objektívnom vyšetrení, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne sa stotožnil s vypracovaným posudkom posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť na pobočke v Prešove a potvrdil ho.

12. Podľa žalovaného celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 45 % podľa kapitoly V, položky 3, písmena a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, stredne ťažké formy - kapitola V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Iné zdravotné postihnutia - akútne lumbalgo nepodmieňujú podľa posúdenia posudkového lekára zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45 %.

13. Podľa žalovaného účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o výške invalidného dôchodku. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a záverov lekárskej správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vyhodnotil podľa § 196 ods. 7 zákona všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ako aj každý dôkaz jednotlivo, a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru sa žalovaná neriadi podľa jeho aktuálnej diagnózy na základe lekárskych nálezov aj psychologických testov, ale riadi sa podľa diagnózy F 33.1, pričom takáto diagnóza sa v jeho lekárskych nálezoch nenachádza. Ďalej sa riadi podľa omylu z hospitalizácie z roku 2015 a neberie na vedomie ani nariadenie Krajského súdu zo dňa 29.10.2014, lebo sa mala riadiť podľa F 33.2 a psychologických testov. Naopak, dňa 27.1.2015 bol prinútený k hospitalizácii na psychiatrickom oddelení. Pri zistení od obvodného psychiatra sa jeho diagnóza F 33.2. má pohybovať v rozsahu 50 % až 80 %. Ďalej žalovaná nepripočítala mieru poklesu zárobkovej činnosti 10 % a to M 54 - lumbago a I 10 - hypertenzia. Žiadal, aby správny súd preskúmal lekárske správy a psychologické testy a priznal mu mieru poklesu zárobkovej činnosti v rozsahu 75 % a to pre F 33.2 - ťažký stupeň depresie 65 % a pre M 54 - lumbago a I 10 - hypertenzia 10 %.

15. K žalobe pripojil listinné dôkazy a to správu z psychologického vyšetrenia u PhDr. Anny Komarovej z 13.12.2016 a z 26.11.2013, správu z psychiatrického vyšetrenia u MUDr. Mária Kríža z 25.5.2017, posudok z 21.2.2017, správu z psychiatrického vyšetrenia u MUDr. Mária Kríža z 9.1.2017 a z 19.10.2016, správu z 10.10.2014 od všeobecného lekára MUDr. Kvetoslavy Lukáčovej, správu z psychiatrického vyšetrenia z 16.10.2014, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení prešovskej nemocnice od 5.2.2015 do 6.3.2015 a správu z 9.12.2013 z psychiatrického vyšetrenia u MUDr. Mária Kríža.

16. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žalovaná nežiadala, aby súd vo veci nariadil pojednávanie.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu s tým, že v súlade s § 114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, lebo má naďalej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

25. Vzhľadom na obsah žaloby, žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia čo sa týka posúdenia jeho zdravotného stavu, t.j. posúdenia medicínskej podmienky pre zvýšenie invalidného dôchodku.

26. Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa § 71 ods. 2 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

28. Podľa § 71 ods. 3 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods. 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 218 ods. 1 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

25. Podľa § 218 ods. 2 zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

27. Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

28. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu pre účely jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 21. februára 2017 posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia. V obidvoch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami žalobcu a ich vplyvom na jeho zárobkovú činnosť, a v obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že zdravotný stav žalobcu naďalej podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári správne zaradili pod príslušnú kapitolu V., položku 3 písmena a/ prílohy 4 zákona a rozhodli v súlade so zákonom, ak pri zákonnom rozpätí 35 %

- 45 % určili 45 %-tnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je na hornej hranici rozpätia. V posudkoch svoj postoj náležite vysvetlili. Zároveň v súlade s § 71 ods. 8 zákona nezvýšili percentuálnu mieru za iné zdravotné postihnutia, pričom aj tento svoj postup v posudkoch náležite vysvetlili, keďže tieto iné zdravotné postihnutia neodôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery.

30. Z uvedených dôvodov keďže žalobca má naďalej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nepochybila Sociálna poisťovňa, ústredie ak s poukazom na § 112 ods. 4 zákona žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla. Nepochybil ani Generálny riaditeľ žalovanej, ak odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil, keďže v priebehu odvolacieho konania, ale ani v podanej žalobe žalobca bližšie nekonkretizoval, v čom správne orgány pochybili, resp. v čom postupovali nezákonne a nepredložil také dôkazy, ktoré by boli dôvodom na zmenu posudkových záverov. Listinné dôkazy predložené žalobcom, prevažne lekárske správy, nijakým spôsobom nepreukazujú, že by správne orgány pri posudzovaní miery poklesu zárobkovej činnosti pochybili a postupovali nezákonne a nesprávne, naopak, skôr korešpondujú so závermi posudkových lekárov žalovanej.

31. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

32. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobca domáhať priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou.

33. Prvostupňový správny orgán a žalovaná teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom ak žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zamietli.

34. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).