Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. XXX/XX, proti manželke navrhovateľa: B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. XXX/XX, zast. Mgr. Martinom Balvanom, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova 74/138, o určenie výživného na manžela, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. septembra 2017 č. k. 6Pc/11/2017-59 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 20. 02. 2017 domáhal, aby súd zaviazal jeho manželku platiť mu výživné v sume 450 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom február 2017.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 18 Zákona o rodine, ako aj ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2016. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia manželského výživného, požadujúc výživné vo výške 450 eur mesačne ako polovičku z nájmu za prenájom bytov v rodinnom dome v K.. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť manželov je viazaná na existenciu trvania manželstva, pričom platí zásada, že životná úroveň manželov má byť rovnaká. Pri rozhodovaní o určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods.1). V danej veci navrhovateľ žije v prenajatom byte svojho priateľa, je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22. 07. 2014. Nepoberá a nikdy nepoberal dávku v hmotnej núdzi, ani iné sociálne dávky. Táto situácia vlastne u navrhovateľa pretrváva odvtedy, ako ukončil podnikateľskú činnosť. Manželka navrhovateľa vo veci poukázala na to, že súčasnú situáciu si navrhovateľ zapríčinil sám, nič mu nebránilo v tom, aby sa zamestnal, s čím sa súd stotožnil, vzhľadom na skutočnosť, odkedy je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie nepoberajúci žiadne dávky, pričom sám v konaní ani nepreukazoval, že sa uchádza, resp. uchádzal o zamestnanie. Skúmajúc schopnosti a možnosti manželky navrhovateľa prispievať na jeho výživu, dospel súd k záveru, že tieto v konaní neboli preukázané. Manželka navrhovateľa pracuje s čistou mzdou 470,09 eura mesačne, stará sa o maloletú M., na ktorej výživu prispieva navrhovateľ mesačne sumou 28 eur. Tiež manželka navrhovateľa zabezpečuje potreby syna X., ktorý síce ukončil štúdium v 1. ročníku VŠ, avšak sa nezamestnal a začal

študovať na leteckej škole. Pokiaľ ide o majetkové pomery manželky navrhovateľa, táto je výlučnou vlastníčkou spomínanej nehnuteľnosti v kat. úz. K. zapísanej na LV č. XXX rodinný dom súp. č. XXX, v ktorom sa nachádzajú 4 byty, ktoré sa prenajímajú a prenajímali. V súčasnosti však, ako to uviedla aj preukázala manželka navrhovateľa, nájom sa týka 3 bytov. U jedného je nájom mesačne 250 eur a u dvoch bytov po 250 eur, t. j. 650 eur. Treba však zohľadniť s týmto spojené výdavky. Aj keby šlo o príjem manželky navrhovateľa z prenájmu bytov vo výške 650 eur a pripočítajúc čistý zárobok 470,09 eura, súd má za to, že naďalej nemožno hovoriť o jej schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa, najmä vzhľadom na jej výdavky spojené so starostlivosťou o deti, domácnosť, v ktorej spolu žijú s deťmi a tiež treba zohľadniť aj výšku výživného určenú na maloletú M. voči navrhovateľovi. Preto, vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa aj preto, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Inštitút manželstva je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktoré dodržiavanie treba posudzovať aj pri rozhodovaní o manželskom výživnom. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Na prípadný rozpor s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, najmä pre správanie sa navrhovateľa voči manželke a s tým súvisiace správanie voči deťom účastníkov. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že posledné obdobie manželstva s navrhovateľom bolo neznesiteľné, bol to psychický teror posledné dva roky. Navrhovateľ ju odpočúval, v aute mala nainštalované GPS, o ktorom nevedela, takže navrhovateľ vedel presne, kde sa nachádza. Podala trestné oznámenie na navrhovateľa, pretože ju prenasledoval autom, vyhrážal sa zabitím jej a tiež jej otcovi. Incident sa zopakoval, keď navrhovateľ prenasledoval svojou jazdou deti, keď išli zo školy, kde bol X. pre maloletú M.. Z dokazovania ďalej vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil na blízkej osobe úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví, k čomu došlo dňa 11. 05. 2016, ako to vyplýva zo spisu Okresného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-TO-OVVS-2017/000418-4JA. Uvedené konanie znemožňuje priznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi, poukazujúc tiež na ustanovenie § 18 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, vychádzajúc z ustanovenia § 52 CMP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so záverom súdu, že možnosti jeho manželky prispievať mu na výživu neboli preukázané, pretože to nezodpovedá skutočnosti. Tieto možnosti neboli preukázané preto, že ani riadne neboli skúmané. Pokiaľ by súd riadne skúmal tvrdenia jeho manželky, tak by zistil, že aj prevod obchodného podielu zo dňa 11. 01. 2016 je spojený s podstatnými ekonomickými výhodami pre prevádzajúcu. Čestné vyhlásenie pre takýto prevod samozrejme nemôže byť dostatočným dôkazom k vyhodnoteniu, aké benefity mohli, či nateraz plynú, z takéhoto obchodu. Súd si nezadovážil ani spomínanú zmluvu o prevode obchodného podielu. Taktiež nedostatočne skúmal a vyhodnotil náklady a potreby manželky a domácnosti vrátane nákladov na deti. Príjmy jeho manželky sú v ďaleko väčšom rozsahu, ako ich uvádzala pred súdom a súd mal zamerať svoje dokazovanie na existujúce účty v bankách, ktoré vlastní jeho manželka. Rovnako sa súd nezaoberal výpoveďou jeho manželky, že platí nájomné vlastnej matke za užívanie domu, ako aj výšku nájomného. Záver odôvodnenia o zamietnutí jeho návrhu súd nepochopiteľne spojil s konaním v rozpore s dobrými mravmi. Považuje to za zvláštne, pretože jeho vyjadrenia o odcudzení vecí z jeho domu, ktoré sú spojené s dobrými mravmi, absolútne nevzal súd do úvahy.

4. K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila manželka navrhovateľa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadala priznať trovy odvolacieho konania. Má za to, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal všetky jej tvrdenia, správne vyhodnotil predložené dôkazy, pričom špekulatívna argumentácia navrhovateľa ním účelovo prezentovaná v odvolaní nie je založená na žiadnom faktickom základe. Táto je vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zavádzajúca a právne neobstojí. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa v jeho odvolaní poukázala na to, že ich manželstvo je vo finálnej fáze konania o jeho rozvod. Navrhovateľ, ktorý si podal návrh na určenie výživného na manžela nemá ani len marginálny záujem, či akúkoľvek snahu zabezpečiť si sám finančné

prostriedky pre svoju obživu. Žije v prenajatom byte svojho priateľa, je dlhodobo a nanajvýš bezdôvodne nezamestnaný, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie nepretržite od apríla 2014, pričom ani nepoberá a nikdy nepoberal dávky v hmotnej núdzi, či iné sociálne dávky. Poukázala na to, že má v starostlivosti dve deti pochádzajúce z manželstva, pričom na výživu syna navrhovateľ neprispieva vôbec a na kompletnú starostlivosť a výživu dcéry zasiela sumu 27,13 eura. Zároveň konštatovala absolútnu a nepochybnú nemožnosť priznania výživného vo vzťahu k § 75 Zákona o rodine, keď je pre navrhovateľa „nepochopiteľné“ jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala na rozhodnutie, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku, keď ju ako blízku osobu a jej otca hrubo napadol a vyhrážal sa im ublížením na zdraví, zabitím a zároveň poukázala na uznesenie OS Topoľčany zo dňa 12. 05. 2016 č. k. 5C/170/2016-13 a jeho odôvodnenie, keď týmto rozhodnutím bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým navrhovateľovi bolo uložené nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a tiež mu uložil nevstupovať do rodinného domu súp. č. 374 v obci C..

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

6. Predmetom konania je návrh navrhovateľa voči svojej manželke o určenie vyživovacej povinnosti, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal manželku navrhovateľa prispievať mu na výživu sumou 450 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom február 2017. Navrhovateľ dôvodil tým, že návrh podal z dôvodu, že s manželkou od mája 2016 nežije v spoločnej domácnosti, keď ho vysťahovala z domu na adrese , C., C. XXX. Napriek tomu, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX kat. úz. K. sú vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, príjem z nájomného, ktorý by sa mal pohybovať okolo 900 eur mesačne, patrí do BSM, a preto žiada, aby aspoň polovicu z nájomného mu poukazovala na účet. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol, keď mal za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nie je možné konštatovať, že je v schopnostiach a možnostiach manželky navrhovateľa prispievať na jeho výživu, vzhľadom na jej výdavky spojené so starostlivosťou o deti, domácnosť, v ktorej spolu žijú a tiež zohľadnil aj výšku výživného určenú na maloletú M. voči navrhovateľovi. Ako druhý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie návrh zamietol, bolo konštatovanie, že priznanie výživného navrhovateľovi od jeho manželky by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na správanie navrhovateľa, ako aj na priestupkové konanie, v ktorom bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku voči blízkej osobe (manželke).

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine v platnom znení), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (odsek 2 citovaného §-u).

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Plnenie vyživovacej povinnosti voči oprávneným osobám je zákonnou povinnosťou stanovených subjektov. Ak si tieto svoju povinnosť neplnia dobrovoľne, oprávnený sa môže s návrhom na stanovenie povinnosti plniť konkrétne výživné obrátiť na súd. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, ako aj o konkrétnej výške výživného, okrem iného, prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a na to, či nebude priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi. V zásade platí, že výživné nemožno priznať, ak by boli prítomné skutočnosti, v dôsledku ktorých by takéto priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie, čo je možné považovať za okolnosti alebo konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, záleží vždy na okolnostiach konkrétneho prípadu. Dobré mravy nie sú zákonom výslovne definované, ale rozumejú sa nimi nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, poctivosti a ľudskosti, mravné princípy na danom mieste a čase akceptované spoločnosťou, ktoré sa posudzujú v kontexte konania účastníkov v každom konkrétnom prípade individuálne. Výživné by tak nebolo možné priznať, len ak by tu boli prítomné dôvody na jeho nepriznanie. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Samotné posúdenie toho, či ide o porušovanie dobrých mravov, je vždy ponechané na úvahe príslušného súdu.

13. Vo svetle vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver, že priznanie výživného pre navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 75 ods. 3 Zákona o rodine a § 3 Občianskeho zákonníka, jeho rozhodnutie je vecne správne. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči svojej manželke určenia vyživovacej povinnosti podľa § 71 Zákona o rodine. Dôvodil tým, že návrh podával z dôvodu, že s manželkou od mája 2016 nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko ho táto vysťahovala z domovej nehnuteľnosti na adrese C. C. XXX. S manželkou prenajímali nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v kat. úz. K., vedené Okresným úradom Topoľčany ako stavbu rodinný dom súp. č. XXX a podľa jeho zistení by manželka za uvedené nehnuteľnosti mala dostávať nájomné približne 900 eur mesačne. Napriek tomu, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve manželky, je toho názoru, že príjem z tejto nehnuteľnosti patrí do BSM a žiada, aby mu aspoň polovicu z nájomného poukazovala ako výživné na manžela. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že manželstvo už dlhšiu dobu nefunguje a na OS Topoľčany prebieha konanie o rozvod manželstva. Poukázala na to, že predbežne opatrením bola maloletá M., dcéra pochádzajúca z manželstva, zverená do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 27,13 eura, pričom na plnoletého syna nemá stanovenú vyživovaciu povinnosť a ani si ju neplní. K vyprataniu navrhovateľa z domovej nehnuteľnosti predchádzalo konfliktné správanie navrhovateľa, ktorý sa jej vyhrážal, napádal ju a psychicky ju vydieral cez dcéru M., v noci ich budil, pričom tento dlhodobý stres sa nepriaznivo odrazil na jej zdravotnom stave, ako aj na stave maloletej M.. Navrhovateľ ju psychicky terorizoval, sledoval, bránil jej v kontakte s blízkymi osobami. Manželka navrhovateľa ďalej tvrdila, že v dome, bez jej vedomia, navrhovateľ nainštaloval interiérovú kameru s obrazom a zvukom, o čom bolo vedené i trestné konanie na OO PZ v Topoľčanoch pre prečin ochrany súkromia v obydlí a pre prečin nebezpečného prenasledovania. Uznesením OS Topoľčany sp. zn. 5C/170/2016-13 zo dňa 12. 05. 2016 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil navrhovateľovi, aby sa nepribližoval k manželke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zároveň mu uložil, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele 243/4 v kat. úz. C., zapísaného na LV č. XXX. Z pripojeného spisu OÚ Topoľčany, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-TO-OVVS-2017/000418-4JA bolo zistené, že rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, Odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 05. 06. 2017 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil na blízkej osobe úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví tým, že dňa 11. 05. 2016 po tom, ako autom prenasledoval svoju manželku B. B., zaparkoval svoje auto od dverí vodiča jej auta a následne, keď z kancelárie vyšiel jej svokor P. J., tohto sa pravou rukou snažil chytiť a počas ich vzájomného slovného konfliktu povedal jemu a manželke B. B., že „ich pozabíja“. Následne, keď si P. J. sadol do auta k B. B. s úmyslom odísť, nasadol tiež J. B. do auta, predbehol ich, vyšiel pred nich, postavil sa pred nich autom, na čo B. B. z obavy o seba a otca zacúvala späť do areálu, on vyšiel odtiaľ von, zostal stáť na pravej krajnici, po čom na objekte zatvorili bránu a zavolali políciu. Navrhovateľovi bolo za uvedené správanie uložené ako obvinenému pokarhanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 07. 2017.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností v konaní pred súdom prvej inštancie, je potrebné konštatovať, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je síce súčasťou ich vzájomného vzťahu, avšak na tento je nevyhnutné aplikovať aj princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je síce právna povinnosť, ale nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy boli premietnuté morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť upravená.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie navrhovateľa, ktorý požaduje manželské výživné od svojej manželky za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ nerešpektuje dôstojnosť svojej manželky, nepomáha jej a spolu ani nevytvárali zdravé rodinné prostredie. Práve svojím konaním vytvoril také nezdravé rodinné prostredie, majúce vplyv nielen na psychický stav manželky, ale aj maloletej dcéry, ktorá trpí úzkostnou poruchou, pričom tu bol nevyhnutný i okamžitý zákrok súdu, ktorý neodkladným opatrením uložil navrhovateľovi povinnosť nepribližovať sa k manželke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Vyššie uvádzaným rozhodnutím priestupkového orgánu bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to osoby blízkej - svojej manželke, ktorej sa vyhrážal „zabitím“. Takéto konanie navrhovateľa nemožno považovať za morálne, slušné, ohľaduplné, jednoznačne napĺňa znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Tak, ako súdu prvej inštancie, aj odvolaciemu súdu sa javí absolútne nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľovi bolo priznané výživné od jeho manželky. Keďže v danom prípade nebolo splnené jedno z kritérií pri určovaní vyživovacej povinnosti (výživné musí byť v súlade s dobrými mravmi), nebolo potrebné sa už potom ani zaoberať odôvodnenými potrebami oprávneného (navrhovateľa) a schopnosťami a možnosťami povinnej (manželky). V prejednávanej veci navrhovateľovmu návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .