Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-84-2017.pdf
PDF · 125.91 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: SWIMEA, s.r.o., so sídlom Jánošíkova č. 264, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 531, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 24.553,66,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.533,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21.206,39 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017 a zo sumy 24.553,66 Eur od 24.11.2017 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40, Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.347,27 Eur od 04.03.2017 do 23.11.2017 zamieta.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2017 sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.206,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.03.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania a následne po pripustení zmeny uznesením zo dňa 20.11.2017 (l.č. 114 obsahu spisu) sa domáhal zaplatenia sumy 24.533,66 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01.10.2016 došlo k poistnej udalosti, keď vodičovi M. O. do jazdnej dráhy vbehol jeleň, v dôsledku čoho došlo k škode na vozidle žalobcu O., M. Y. J., EČV: R., ktoré bolo poistené na základe poistnej zmluvy zo dňa 15.03.2016 u žalovaného. Žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanému dňa 14.11.2016 s predložením potrebných dokladov, na základe čoho žalovaný oznámil posúdenie škody na vozidle ako totálnu škodu a odkázal žalobcu na odpredaj zostatku vozidla prostredníctvom ním určenej spoločnosti. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že škodu na vozidle vybavuje bez plnenia, nakoľko podľa zmluvných dojednaní nevzniká právo na plnenie.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.05.2017. (č.l. 39). V rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých nespochybnil poistnú udalosť a výpočet všeobecnej hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti na sumu 278.569,73 eur s tým, že vrak vozidla bol odpredaný v sume 6.363,34 eur. Zotrval však na tom, že na predmetnú škodovú udalosť sa vzťahuje čl. V písm.b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel, a to výluka z poistenia, preto žalobu považuje za neopodstatnenú.
3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2017 (l.č. 38), v ktorom uviedol, že žalovaný neuviedol riadny dôvod neplnenia, ale iba odkazoval bez uvedenia konkrétneho dôvodu na zmluvné dojednania, neuviedol, prečo citovaný článok V. Zmluvných dojednaní by sa mal vzťahovať na danú škodovú udalosť. Má za to, že žalovaný poprel tvrdenia žalobcu neúčinne s poukazom na § 151 CSP. /Súd má za to, že žalovaný svoje popretie zdôvodnil práve odkazom na čl. V. Zmluvných dojednaní, preto súd neposúdil popretie za neúčinné./
4. Súd nariadil pojednávania, na ktoré boli predvolaní všetci riadne a včas. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa zástupcov strán konania, žalobcu, výsluchom svedka a oboznámením sa listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom predloženým žalobcom.
5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
7. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 01.10.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu O., EČV: R. tak, že vodičovi M. O. do jazdnej dráhy vbehol jeleň. Žalovanému bola riadne oznámená škodová udalosť spolu s predložením záznamu dopravnej nehody ODI O., z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo v dôsledku nehody nepojazdné a odhadovaná škoda 20.000 eur.
11. Súd mal preukázané, že predmetné vozidlo žalobcu bolo poistené u žalovaného na základe Zmluvy pre havarijné poistenie V. G. - A. Č.. XXX zo dňa 15.03.2016 so začiatkom poistenia 17.03.2016. Podľa bodu 7 Zmluvy zmluvné dojednania (č. 106, 356, 156, 206, 911, 2010) sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. (l.č. 10) Podľa poistky č. XXXXXXXXXX cena vozidla bola určená 31.420,- eur. (l.č. 15)
12. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný po viacerých výzvach zo strany žalobcu oznámil listom zo dňa 20.01.2017 totálnu škodu k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z dôvodu, že vypočítané náklady žalovaným na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla. Pre výpočet poistného plnenia ku dňu vzniku škody na vozidle bola žalovaným vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 27.569,73 Eur. Zároveň žalovaný v danom liste odporučil možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla prostredníctvom spol. B. Z. H. a uviedol, že prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 7.636,- eur. Dokonca žalovaný v liste uviedol telefonický kontakt na odporúčanú spoločnosť s tým, aby pri kontaktovaní uviedli ID číslo z daného listu a hodnotu predajných zvyškov uvedenú žalovaným. (l.č. 24 obsahu spisu)
13. Z mailovej korešpondencie medzi stranami konania vyplýva, že žalobca kontaktoval odporúčanú spoločnosť žalovaným a vyzval žalovaného, aby mu zaslal sumu 19.933,73 eur ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej samotným žalovaným a hodnoty predajných zvyškov tiež určenej žalovaným (27.569,73 eur - 7.636 eur).
14. Súd mal preukázané vystavenie faktúry žalobcom č. XX-XXX zo dňa 13.02.2017 na sumu 6.363,34 eur za predaj predmetného motorového vozidla. (l.č. 36) Teda žalobca kontaktoval odporúčanú spoločnosť, ktorá však dokázala sprostredkovať predaj vozidla za nižšiu sumu, než stanovil žalovaný ako sumu zistenú prieskumom trhu, a to za sumu 6.363,34 eur, preto následne žalobca požadoval vyplatenie sumy 21.206,39 eur ako rozdiel všeobecnej hodnoty určenej žalovaným a skutočnej hodnoty z predaja (27.569,73 eur - 6.363,34 eur). Žalobca pôvodne akceptoval výšku všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody určenú žalovaným.
15. Žalovaný listom zo dňa 23.01.2017 oznámil žalobcovi, že škodu na vozidle vybavuje bez plnenia, nakoľko podľa zmluvných dojednaní č. 911 nevzniká právo na plnenie podľa čl. V. ods.b) Výluky z poistenia, na základe čoho nie je možné poskytnúť náhradu za uplatnenú škodu. (l.č. 27)
16. Napriek uvedenému žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 21.02.2017 na zaplatenie sumy do 7 dní o doručenia danej výzvy, nakoľko v danom prípade použitie výluky neprichádza do úvahy, keďže v poistnej zmluve nebol osobitne určený účel, na ktorý sa má vozidlo používať alebo na ktorý sa nesmie používať. List bol doručený žalovanému dňa 24.02.2017. (l.č. 28-29)
17. Súd zdôrazňuje, že zmluvné strany si v poistnej zmluve nedojednali osobitný spôsob užívania a teda nebol určený ani koeficient pre taký prípad. V zmluve pre určenie spôsobu užívania nebola žiadna kolónka vyplnená - taxislužba, autoškola, autopožičovňa, iné.
18. Podľa článku V. písm.b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911 poistenie sa nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxi, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča.
19. Žalobca trval na tom, že vodič motorového vozidla M. O. dňa 01.10.2016 vykonával prácu pre žalobcu na základe príkazu konateľa žalobcu za účelom dojednania, rokovania ohľadom obstarávania prenájmu nehnuteľností so spol. C., Z..F..P.. S. C. (v sídle danej spoločnosti), ktorá podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti aj prenájom nehnuteľností. Uvedené potvrdila aj konateľka žalobcu - W. O..
20. Žalovaný trval na tom, že v zmluve bol dojednaný bežný účel užívania majiteľom vozidla, či jeho držiteľom, pričom sa zohľadňoval vek vodiča, v dôsledku čoho vraj bola poskytnutá zľava a teda zmluva bola viazaná na konkrétneho majiteľa vozidla, ktorý bude vozidlo prevádzkovať a na ňom jazdiť. Keby vraj bolo využívané inými zamestnancami, tak by bolo poistné vyššie. Žalovaný má za to, že došlo k porušenou poistných podmienok, keďže žalobca umožnil využívanie vozidla tretím osobám na účel vykonávania pracovných ciest, čím zvýšil riziko nehody, či už neskúsenosťou vodiča alebo vyšším opotrebovaním vozila. Dokonca žalovaný na pojednávaní uviedol, že vozidlo tak poistené mohol žalobca využívať napríklad na vystavenia (uvedené je zrejmé zo zvukového záznamu z pojednávania), avšak takúto argumentáciu už vonkoncom nemožno tolerovať.
- súd sa s argumentáciou žalovaného absolútne nestotožňuje, je absurdná a nelogická a vymyká sa bežnému obchodnému styku. Poistná zmluva bola uzavretá so žalobcom ako s právnickou osobou, teda nie s konkrétnou fyzickou osobou, ale s právnickou osobou, ktorú vlastnia/a aj vlastnili viacerí spoločníci, čo vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že zmluva sa viaže na konkrétneho vodiča. V zmysle argumentácie žalovaného by nebolo možné vozidlo vôbec využívať, keďže právnická osoba nie je žiadna hmatateľná osoba, ale je to subjekt tvorený z viacerých spoločníkov a v mene ktorého koná štatutárny orgán, v danom prípade tvorený z 2 konateľov. V zmluve nie je žiadna špecifikácia, ktorá konkrétna fyzická osoba môže užívať vozidlo a na čo konkrétne.
- Je vrcholne absurdné tvrdenie žalovaného, že vozidlo malo byť využívané iba konateľom spoločnosti, v opačnom prípade by bol koeficient vyšší a pokiaľ žalobca chcel využívať vozidlo nie výlučne konateľom, malo to byť uvedené v zmluve. Veď predsa v zmluve sú uvedené možnosti užívania vozidla, ktoré nie sú bežným užívaním. Bežné užívanie je predsa užívanie pri podnikateľskej činnosti žalobcu, keďže ide o právnickú osobu, nie je stanovená konkrétna osoba. Konateľ nie je osoba, ktorá by mala výlučne užívať vozidlo, ale konateľ je osoba konajúca v mene spoločnosti. Pokiaľ bol M..O. poverený, či splnomocnený na vykonanie nejakej činnosti pre žalobcu, týka sa to podnikateľskej činnosti žalobcu. Bolo preukázané,
že M. O.L. nevykonával žiadnu svoju osobnú činnosť pri využití vozidla, ale vozidlo mu bolo poskytnuté za účelom vykonania nejakej činnosti pre žalobcu, a to na základe ústneho príkazu.
- Keďže zmluva bola uzavretá s právnickou osobou, je nelogické požadovať, aby vozidlo využíval iba konateľ spoločnosti.
21. Žalovaný výslovne pred súdom uviedol, že nespochybňuje, že M.D. O. využil vozidlo za účelom vykonania nejakých pracovných, či služobných záležitostí pre žalobcu. Návrh na jeho výsluch považoval tak za nadbytočný. Následne zrazu žalovaný v písomnom vyjadrení po vyššie uvedenom stanovisku z jeho strany, uviedol, že spochybňuje, že M. O. konal v záujme žalobcu. Teda zmenil svoje tvrdenie bez relevantného dôvodu. Súd však poukazuje na to, že samotná konateľka žalobcu potvrdila, že M. O. rokoval s tretím subjektom pre žalobcu, na čo mu bolo poskytnuté vozidlo, aby sa prepravil na dané rokovanie a teda plnil ústne pokyny žalobcu, a to s poukazom na § 724 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Písomná forma sa nevyžaduje. Súd poukazuje na to, že aj svedok W. U. potvrdil vykonávanie a zabezpečovanie záležitostí M. O. pre žalobcu.
22. Teda súd nepovažoval za sporné, že vozidlo v deň dopravnej nehody využil M. O. za účelom vykonania záležitostí pre žalobcu. Žalovaný však mal za to, že M.D. O. nebol v zmysle poistnej zmluvy oprávnený vozidlo využiť, že to mohol iba žalobca. Súd však opätovne uvádza, že žalobca je právnickou osobou, teda zmluva sa neviaže na konkrétnu fyzickú osobu, či vek vodiča, ako nezmyselne uviedol žalovaný a je vecou žalobcu ako vozidlo využije pri svojej podnikateľskej činnosti, avšak tak, aby nešlo o autopožičovňu, prenájom, taxislužbu,..., čo však žalobca ani nemá v predmete podnikania. Predsa bežné veci pri činnosti právnickej osoby sú predsa služobné účely,... Žalobca pri svojej argumentácii si rozporuje, pokiaľ tvrdil, že sa zohľadňoval vek,... a že vozidlo by mal využívať ten, kto uzavrel zmluvu, keďže je nepochybné, že zmluvu uzavrel žalobca - PRÁVNICKÁ OSOBA, ktorá ako taká nemôže sadnúť do vozidla,... a za žalobcu dojednával poistnú zmluvu M. O.. Bolo nepochybne zistené, že vozidlo bolo využité M. O. pri plnení pokynu žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti a nešlo o žiadny nájom,... zo strany žalobcu v prospech M. O. pre prípadné vykonávanie jeho súkromných vecí.
- V danej súvislosti súd poukazuje na § 186 ods.2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada, keďže žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 29.09.2017 výslovne uviedol, že nespochybňuje využitie vozidla M.D. O. pre pracovné, či služobné záležitosti žalobcu (čo vyplýva nielen zo zápisnice, ale detailnejšie aj zo samotnej nahrávky z pojednávania), avšak následne v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2017 zmenil svoju argumentáciu a spochybnil využitie vozidla M. O. na účely žalobcu.
23. Súd poukazuje na to, že v poistnej zmluve nie je uvedený žiadny osobitný spôsob užívania motorového vozidla, teda je logické jeho využitie na bežné účely, na štandardný spôsob používania vozidla, nešlo ani o taxislužbu, ani autoškolu, ani požičovňu... Pod štandardný spôsob užívania sa chápe v bežnej praxi použitie vozidla na vlastné účely, teda na účely žalobcu, ktorý je právnickou osobou. Za bežné veci žalobcu možno považovať výkon činnosti aktivít, ktoré súvisia s predmetom činnosti žalobcu a predmet činnosti žalobcu je uvedený v obchodnom registri. Čiže pokiaľ si žalobca, resp. ktokoľvek iný, kúpi motorové vozidlo a pokiaľ si ho poistí, tak predpokladá, že ho poistí práve pre riziko škody, ktorá vznikne s činnosťou žalobcu, ktorá vyplýva z jeho predmetu činnosti. Nebolo zistené žiadne využitie vozidla, ktoré by bolo zahrnuté pod čl. V. písm. b) Zmluvných dojednaní. Pokiaľ žalovaný mal na mysli iné bežné účely, než vyplýva z vyššie uvedeného, je predsa subjektom dlhoročne fungujúcim na trhu v oblasti poisťovníctva, preto bolo v jeho záujme bližšie definovať, či špecifikovať pojmy pre účely poistenia tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Avšak v bežnej praxi je nepochybné chápanie bežného využívania podnikateľským subjektom v rámci jeho podnikania, a to bez ohľadu na to, kto za spoločnosť využije vozidlo pre účely spoločnosti, ako to bolo aj v tomto prípade. Predsa žalobca ako podnikajúci subjekt - právnická osoba si zaobstaral vozidlo na účely výkonu podnikateľskej činnosti a teda výkonu svojho predmetu podnikania a s tým spojené záležitosti, čo je logické, prirodzené, bežné a samozrejmé a toto vozidlo si poistil pre prípadný vznik škody na vozidle. Teda ak vozidlo bolo použité aj inou osobou než konateľom, či spoločníkom, a to so súhlasom oprávnenej osoby (v danom prípade konateľkou žalobcu), na zabezpečenie nejakej veci, či vykonanie činnosti pre žalobcu v rámci jeho podnikateľských aktivít, vozidlo bolo použité na bežné účely žalobcu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že M. O. bol takou osobou, čo vykonávala určité činnosti pre žalobcu, na čo mu bolo poskytnuté za
tým účelom vozidlo, čo je bežný postup a nie je v rozpore s platným právnym právom a dokonca ani s uzavretou zmluvou.
24. Čo sa týka výšky škody, žalovaný spochybňoval výšku škody s odôvodnením, že je na žalobcovi, aby ju preukázal. Súd zdôrazňuje, že žalovaný bol ten, kto určil výšku škody vozidla, či jeho hodnotu a žalobca ju akceptoval, pričom žalovaný, ktorý určil hodnotu vozidla, túto ničím nepreukázal, nepredložil žiadny výpočet, žiadnu relevantnú listinu preukazujúcu výšku všeobecnej hodnoty vozidla v čase dopravnej nehody. Napriek tomu žalobca tak určenú hodnotu akceptoval.
25. Žalovaný následne pred súdom rozporoval výšku, ktorú sám pri likvidácii určil a dokonca pred súdom uviedol, že je vecou žalobcu uviesť skutočnú výšku škody, preto ju namieta. Dokonca uviedol, že rozporuje ju preto, lebo tú výšku určil ešte pred podaním žaloby, čo je nezmyselná argumentácia. Z konania žalovaného je evidentná špekulácia a účelovosť s cieľom vyhnúť sa plneniu, a to aj za cenu takých absurdných a nelogických argumentácií, keďže najprv sám určil všeobecnú hodnotu vozidla, a to bez relevantného preukázania, napriek tomu to žalobca akceptoval a následne po podaní žaloby spochybňoval hodnotu vozidla, ktorú sám určil!!! Žalobca navrhol znalecké dokazovanie s tým, že zabezpečí znalecký posudok.
26. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom L.. O. O. v odbore doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, všeobecná hodnota predmetného vozidla predstavuje ku dňu 01.10.2016, t.j. ku dňu vzniku škody, sumu 30.917,- eur. (l.č. 88 obsahu spisu)
- Na základe záveru znaleckého posudku žalobca zmenil žalobu na zaplatenie sumy 24.553,66 eur s poukazom na hodnotu vozidla podľa znaleckého posudku a hodnotu predaných zvyškov, teda rozšíril žalobu o 3.347,27 eur spolu s úrokmi z omeškania od 04.03.2017. /zmena bola pripustená uznesením zo dňa 20.11.2017, doručená žalovanému dňa 23.11.2017/
27. Žalovaný aj po predložení znaleckého posudku namietal výšku škody, avšak bez relevantných dôvodov. Súd nezistil žiadny dôvod spochybniť záver znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný určil inú všeobecnú hodnotu vozidla v čase dopravnej nehody, toto svoje určenie ničím relevantným nezdôvodnil, ani nepredložil, z čoho vychádzal, ako hodnotu vypočítal, ako ju zistil a či nešlo len o svojvoľné posúdenie. Teda súd posúdil všeobecnú hodnotu vozidla stanovenú znaleckým posudkom za jediný relevantný dôkaz.
28. Čo sa týka hodnoty predaných zvyškov, tú taktiež žalovaný spochybňoval, hoci súdu bola predložená faktúra preukazujúca skutočný predaj zvyškov vozidla. Faktúru žalovaný nespochybnil, spochybnil iba sumu na faktúre, nakoľko je rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou určenou žalovaným. Súd však zdôrazňuje, že žalovaný hodnotu predajných zvyškov určil s uvedením, že danú hodnotu stanovil prieskumom trhu, pričom žiadny skutočný prieskum trhu nepreukázal. Žalovaný ničím relevantným a hodnoverným nepreukázal ním stanovenú hodnotu predajných zvyškov, na rozdiel od žalobcu, ktorý riadne preukázal, že kontaktoval odporúčanú spoločnosť žalovaným, teda snažil sa predať zvyšky vozidla podľa odporúčania žalovaného a zároveň preukázal skutočný odpredaj zvyškov vozidla, ktorý nebol namietaný. Námietka voči skutočnej predajnej cene zo strany žalovaného je irelevantná, nakoľko hradí sa skutočná cena a cena uvedená žalovaným z ničoho nevyplýva. Nebolo preukázané, či skutočne vyplýva z prieskumu trhu, resp. či bola stanovená žalovaným svojvoľne. Avšak aj keby bol prieskum trhu skutočne vykonaný, hoci z ničoho nevyplýva, tak predsa prieskum trhu je len orientačný, nestanovuje skutočnú cenu pre konkrétny prípad. Je to iba určitý odhad, určitý priemer z obdobných predajov, ale nie skutočná cena. Na základe uvedeného súd posúdil za hodnoverný dôkaz predloženú faktúru za predaj vozidla.
29. Čo sa týka namietaného tvrdenia žalovaného, že súdny znalec neocenil v znaleckom posudku hodnotu zvyškov, toto možné nebolo, pretože súdny znalec nemal zvyšky k dispozícii, avšak hodnota zvyškov bola preukázaná jednak samotnou korešpondenciou medzi žalobcom a žalovaným, jednak výsluchom svedka a ním predloženými listinami, ako aj žalobcom doloženými listinami do spisu, z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo odpredané za 6.363,34 Eur s DPH. Pokiaľ žalovaný namietal cenu za zvyšky vozidla z dôvodu, že je nižšia, než on stanovil, súd poukazuje, že ním stanovená cena bola určená bez relevantného podkladu a vraj prieskumom trhu, čo však ničím nepreukázal a z ničoho nevyplýva
a predsa predajná cena bola preukázaná z predložených listín a dokonca predaj bol realizovaný po kontaktovaní subjektu, ktorý odporučil sám žalovaný.
30. Svedok W. U., ktorý rokoval za žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy, ako aj pri predaji vozidla, potvrdil, že vozidlo bolo používané na účely spoločnosti žalobcu. Taktiež potvrdil, že za predaj zvyškov vozidla boli ponúkané nižšie sumy, než im oznámil žalovaný, preto kontaktoval odporúčanú spoločnosť žalovaným, ktorá im sprostredkovala kupujúceho za sumu, ktorá vyplýva z faktúry. Svedok predložil listiny, z ktorých vyplývajú ponuky na kúpu zvyškov vozidla od viacerých záujemcov za cenu 3.500,- eur,... Zároveň potvrdil, že M. O. vykonával nejaké záležitosti pre žalobcu. Svedok predložil plnú moc na zastupovanie žalobcu v určitých veciach.
31. Žalovaný namietal žalovanú istinu aj z dôvodu, že zahŕňa DPH. Žalobca však správne uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca nemal mať nárok na hodnotu motorového vozidla vrátane dane z pridanej hodnoty. Poistné zmluvy poisťovne uzatvárajú vždy buď s tým, že sa uplatňuje nárok, že poisťovne plnia vrátane DPH alebo plnia bez DPH. V tomto prípade v poistnej zmluve nie je stanovené, že by poisťovňa mala plniť bez DPH. Pokiaľ žalovaný poukázal na údajnú zhodu fakturovanej sumy za predaj vozidla a sumy stanovenej žalovaným bez DPH, toto je irelevantné a bez právneho základu a s irelevantným spochybňovaním žalovaným, pričom nie je vylúčená zhoda náhod, avšak súd poukazuje, že nejde o totožnú sumu, ako uvádza žalovaný, čo možno konštatovať za zavádzanie z jeho strany, pričom všade je uvádzaná suma s DPH, dokonca aj na oznámeniach žalovaného, hoci pred súdom namietal DPH.
32. Podľa § 797 Občianskeho zákonníka (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
33. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, jeho námietky súd posúdil ako účelové a neopodstatnené. Súd posúdil, že pre daný prípad poistnej udalosti nie je daná výluka, nárok žalobcu je opodstatnený. Vozidlo bolo využívané v deň poistnej udalosti na bežné účely žalobcu v rámci jeho podnikateľských aktivít a zmluva nestanovovala konkrétnu osobu riadiť vozidlo a je nepochybné, že vozidlo využil v ten deň M. O. ako poverená osoba žalobcom a na príkaz a na účely žalobcu. Vozidlo nebolo využité na účel, ktorý by odôvodňoval výluku z poistného plnenia. Pokiaľ by sa zohľadňoval vek pri uzavretí poistnej zmluvy (ako tvrdil žalovaný), predsa vozidlo poisťoval žalobca ako právnická osoba - kde vek je absurdný vzhľadom na formu subjektu žalobcu a zmluvu dojednával svedok U. a aj M. O. ako poverené osoby a nikde v zmluve nebolo dojednanie, kto konkrétne má byť vodičom, preto je irelevantný vek a zároveň aj nezmyselný v danom prípade a pokiaľ by bola poskytnutá zľava pre vek, je to vecou žalovaného, že také niečo poskytla. Súd poukazuje, že hoci žalovaný sám určil všeobecnú hodnotu vozidla, v súdnom konaní túto ním určenú hodnotu spochybňoval, avšak účelovo a neopodstatnene. Hodnota bola riadne určená znaleckým posudkom, ktorý súd posúdil za hodnoverný dôkaz bez dôvodu jeho spochybnenia. Žalobca riadne všetky svoje tvrdenia preukázal, uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Žalovaný sa snažil svojou absurdnou a rozpornou a účelovou argumentáciou špekulatívne zbaviť svojej povinnosti plniť.
34. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
35. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
37. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 04.03.2017, keďže výzva zo dňa 21.02.2017 bola doručená žalovanému dňa 24.02.2017, pričom vo výzve bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie do 7 dní od doručenia. Teda žalobca správne si uplatnil úroky z omeškania od 04.03.2017, keďže lehota na plnenie uplynula dňa 03.03.2017. Doručenie výzvy bolo riadne preukázané potvrdením príslušného poštového úradu. (l.č. 29)
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR 5Obo/19/2009, kde oznámenie poisťovne o tom, že plniť nemôže, sa považuje za termín ukončenia poistnej udalosti, od ktorého zakladá nárok na úrok z omeškania, avšak v danom prípade žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, a to od uplynutia lehoty v jeho výzve. 39. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu Obchodného zákonníka pre priznanie úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, súd poukazuje na to, že ide o vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom poistná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku, preto pre jej posúdenie sa aplikuje Občiansky zákonníka, avšak podľa § 261 ods.9 Obchodného zákonníka daný zmluvný typ sa riadi príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom, teda ostatné skutočnosti sa spravujú Obchodným zákonníkom, pokiaľ ich upravuje. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse právnickej osoby, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného zákonníka vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o úrokoch z omeškania a o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa Obchodného zákonníka.
40. Žalobca si zmenou návrhu uplatnil úroky z omeškania od 04.03.2017 zo sumy 24.533,66 eur, hoci pôvodne žalovanú istinu navýšenú o 3.347,27 eur požadoval až návrhom na zmenu návrhu, čo bolo žalovanému oznámené až uznesením o pripustení zmeny doručeným dňa 23.11.2017. Teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením sumy 3.347,27 eur pred týmto dátumom, preto súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 3.347,27 eur za obdobie od 04.03.2017 do 23.11.2017 zamietol a úroky teda priznal zo sumy 21.206,39 eur (pôvodne uplatnená suma) od 04.03.2017, t.j. od uplynutia dodatočnej lehoty na plnenie od doručenia výzvy, do 23.11.2017, t.j. do doručenia žalovanému uznesenia o pripustení zmeny, keďže žiadna podchádzajúca výzva na zaplatenie takej sumy rozšírenej o 3.347,27 eur, nebola zistená a v zmysle súdnej praxe dané uznesenie možno považovať za výzvu a zo sumy 24.533,66 eur od 24.11.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení uznesenia o pripustení zmeny žaloby, ktorou sa žalobca domáha vyššej sumy s poukazom na znalecký posudok.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
44. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný vo väčšom pomere, a to v celej žalovanej istine a v časti úrokoch z omeškania, pričom jeho neúspech je nepatrný a spočíva iba v príslušenstve za veľmi krátke obdobie, a to v úrokoch z omeškania od 04.03.2017 do 23.11.2017, súd posúdil pri aplikácii čl.4 CSP vzhľadom na nepatrný neúspech spočívajúci iba v príslušenstve a zároveň za krátke časové obdobie, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).