Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-918-2015.pdf
PDF · 193.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/918/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 12, Banská Bystrica, IČO 30 232 295, zastúpeného SAACH LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, IČO 35 869 500 proti žalovanému Dupres - Consulting s.r.o., so sídlom Dukelská štvrť 1404/613, Dubnica nad Váhom, IČO 36 311 839, zastúpenému JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25, Trenčín o zaplatenie 331.341,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2013, č. k. 12C/213/2008-443, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 331.341,69 Eur so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 29.09.2007 do zaplatenia z dôvodu, že Zmluvu o prenájme programového vybavenia zo dňa 08.04.2004 s Dodatkami č. 1/2004 a č. 5/2006 považoval za neplatnú pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre absentujúcu určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, s ustanovením § 40 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z. autorského zákona pre chýbajúce náležitosti licenčnej zmluvy, pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že predmet nájmu podľa Dodatku č. 1/2004 mal byť žalobcovi dodaný až po skončení doby nájmu napriek tomu, že žalobca bol povinný už počas doby nájmu platiť nájomné a z dôvodu, že podľa Dodatku č. 5/2006 mali byť dodané iba podklady (návrh analýzy) na vytvorenie informačného systéme (ďalej len IS), hoci v zmysle skôr uzavretého Dodatku č. 1/2004 mal byť vytvorený IS samotný, čím došlo aj k duplicitnému zaplateniu ceny plnenia. Za predpokladu, že by sa predmetné Zmluvy považovali za platné, žalobca listom zo dňa 04.07.2007 odstúpil od Zmluvy s dodatkami z dôvodu, že modul "Uchádzač" nie je vôbec použiteľný, modul "Študent" vôbec nebol dodaný, ani jeho analýza, ani návrh systémovej štruktúry.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Zmluvu o prenájme programového vybavenia elektronického spracovania didaktických testov a prijímacieho konania a poskytovania služieb zo dňa 08.04.2004 uzavrel ako nájomca žalobca so žalovaným ako prenajímateľom. Predmetom tejto Zmluvy bolo zavedenie nových technológií, prenájom programového vybavenia - skúšobného AUTOTEST spoločnosti žalovaného s dodaním najneskôr do 14 dní odo dňa podpisu Zmluvy na dobu do 31.12.2004. V bode 3 Zmluvy boli dohodnuté povinnosti žalobcu a povinnosti žalovaného. V bode 4 Zmluvy bola
dohodnutá cena prenájmu vo výške (426.000,-Sk) 14.140,61 Eur, cena za počet licencií. 0,-Sk, cena za školenie odborných garantov prijímacieho konania (19.000,-Sk) 630,68 Eur, cena údržby programového vybavenia vo výške (48.000,-Sk) 1.593,31 Eur, spolu (586.670,-Sk) 19.473,88 Eur vrátane DPH. Podľa čl. 6.4. bol zánik Zmluvy možný odstúpením od zmluvy jednej resp. oboch strán pre porušenie niektorého záväzku zo Zmluvy alebo písomnou dohodou zmluvných strán ku ktorémukoľvek dňu. Žalovaný v Zmluve deklaroval, že je nositeľom autorských práv k počítačovému programu AUTOTEST. K tejto Zmluve bol dňa 15.10.2004 písomne uzavretý Dodatok č. 01/2004, kde je žalobca označený ako používateľ (nájomca) a žalovaný ako zhotoviteľ (prenajímateľ). Podľa preambuly Dodatku bol tento dodatok uzavretý na dopracovanie modulárneho akademického informačného systému pre potreby UMB (žalobcu). Podľa čl. 2 predmetom dodatku je vývojové dopracovanie tohto systému " MAIS" pre spracovávanie dát, ktorý vyvinie zhotoviteľ (žalovaný) v spolupráci s UMB (žalobcom) a predmetný softvér, IS "MAIS" bude vyvinutý, dodaný, testovaný a implementovaný na UMB v jednotlivých moduloch, z ktorých ako prvý bude dopracovaný modul " Uchádzač", následne modul "Študent". V čl. 3 sú uvedené jednotlivé povinnosti zmluvných strán. Podľa čl. 3.2.1 zhotoviteľ (žalovaný) zabezpečí dodanie predmetného programového vybavenia a jeho inštaláciu podľa dohodnutého harmonogramu: analýza systému modul "Uchádzač" - 1/2005, pilotná verzia VII/2005, spustenie verzie 1.0 do testovacej prevádzky IX/2005, odovzdanie a nábeh plnej prevádzky XII/2005 s tým, že modul "Študent" predpokladá zhotoviteľ (žalovaný) ukončiť najneskôr do XII/2006. V čl. 4 bola dohodnutá cena za prenájom a služby za modul "Uchádzač" a to za: a) nájomné (2.325.000,-Sk) 77.175,86 Eur, za počet licencií 0,-Sk, c) za školenie odborných garantov (55.000,-Sk) 1.825,67 Eur, za d) údržbu programového vybavenia (420.000,-Sk) 13.941,45 Eur, celkom spolu (3.332.000,-Sk) 110.602,13 Eur s DPH. Dodatok bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2005 s možnosťou zániku Zmluvy odstúpením od Zmluvy pre porušenie niektorého záväzku z Dodatku. K základnej Zmluve bol dňa 10.07.2006 písomne uzavretý Dodatok č. 05/2006, kde je žalobca označený ako používateľ a žalovaný ako zhotoviteľ. Podľa preambuly Dodatku bol tento dodatok uzavretý na rozšírenie využiteľnosti modulárneho akademického informačného systému pre potreby UMB (žalobca). Podľa čl. 2 predmetom Dodatku je vypracovanie návrhu analýzy a návrh systémovej štruktúry akademického IS MAIS pre modul "Študent". V čl. 3 sú uvedené jednotlivé povinnosti zmluvných strán. Podľa čl. 3.2.3 sa zhotoviteľ zaviazal vykonať práce na analýze a návrhu systémovej štruktúry modulu "Študent" v termíne do 30.9.2006. V čl. 4, ktorý mal síce názov: "Cena za prenájom a služby podľa tohto dodatku u modulu "Uchádzač", bola však dohodnutá cena za prenájom a služby za modul " Študent" vo výške (5.520.000,-Sk) 183.230,43 Eur s DPH. Dodatok bol uzavretý na dobu určitú do 30.09.2006 s možnosťou zániku Zmluvy odstúpením od Zmluvy pre porušenie niektorého záväzku z Dodatku. List právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.06.2007, adresovaný žalovanému, potvrdzuje poskytnutie plnenia modulu "Uchádzač" žalovaným žalobcovi. V liste žalobcu zo dňa 02.04.2007, podpísanom P. O. a adresovanom žalovanému, sa uvádza, že prvá časť modulárneho akademického informačného systému MAIS a to " Uchádzač" bola v marci 2006 spustená do pilotnej prevádzky a po jej úspešnom skončení a vyhodnotení bola v októbri 2006 zavedená do rutinnej prevádzky. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 18.04.2006, podpísaného F.. Q. Q. za žalobcu, žalobca prevzal od žalovaného 2 ks produkčných serverov uvedených značiek v pôvodnom balení od výrobcov vrátane napájacích káblov a pevných diskov s inštalovaným operačným systémom SunSolaris10, aplikačným serverom Jboss, webkontainerom, databázovým serverom vrátane aplikačného programového vybavenia pre prípravu a spracovanie prijímacieho konania. V preberacom a odovzdávajúcom protokole k Dodatku č. 05/2006 k Zmluve o prenájme softvérového vybavenia zo dňa 08.04.2004, ktorý podpísal za žalobcu jej kvestor PaedDr. P. A., PhD a za žalovaného jeho konateľ D.. L. E., sa uvádza, že žalobca prevzal od žalovaného analýzu a návrh systémovej štruktúry modulu "Študent" akademického IS v písomnej forme v počte 2 ks a sa dohodli, že k odovzdaniu kompletnej analýzy v zmysle bodu 4.2. Dodatku č. 05/2006 dôjde po nábehu modulu "Študent" do testovacej prevádzky. V písomnej odpovedi kvestorky Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 29.01.2006 (č.l. 102-103 vyšetrovacieho spisu KR PZ Trenčín ČVS:KRP-2/OEK-TN-2007), adresovanej Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne sa uvádza, že víťazom verejnej súťaže ohľadne MAIS na ich univerzite bola spoločnosť žalovaného. V roku 2005 sa začala rozvíjať spolupráca 3 univerzít a to Trnavskej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na spoločnom centrálnom projekte MAIS, ktorý získal podporu Ministerstva školstva SR a aj finančné prostriedky na implementáciu prvého podsystému "Uchádzač". Trnavská univerzita nezaznamenala snahu dodávateľa (žalovaného) zvyšovať cenu zmluvne dohodnutého diela. Do januára 2007 členovia Riadiacej rady projektu MAIS nezaregistrovali výhrady či problémy UMB (žalobcu) s implementáciou MAIS. Až dňa 25.01.2007 bola Riadiaca rada projektu oboznámená so zámerom UMB (žalobcu) odstúpiť od spoločného projektu bez predloženia relevantných dôvodov.
3. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že podľa Zmluvy, Dodatkov č. 01/2004 a 05/2006 žalobca zaplatil sumy uvedené v žalobe. Súd prvej inštancie nepovažoval Zmluvu s dodatkami za neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je v nich vymedzený predmet Zmluvy, povinnosti oboch zmluvných strán, časové vymedzenie, cena za poskytnuté plnenia. Vypočutí svedkovia potvrdili, že obom stranám bol známy presný rozsah predmetu plnenia jednotlivých zmlúv a konkrétne technické požiadavky sa zámerne do Zmluvy nezapracovali pre ich veľký objem a riešili sa vzájomnou komunikáciou, s čím nemali obe strany problém do odvolania kvestora žalobcu Dr. J. A.. Súd prvej inštancie nevidel nezrozumiteľnosť a neurčitosť ani medzi Dodatkami č. 01/2004 a 05/2006 ohľadne modulu "Študent", pretože v Dodatku č. 01/2004 je zrozumiteľne dohodnutá lehota ukončenia do 12/2006 a v Dodatku č. 05/2006 je dohodnutá lehota do 30.09.2006 iba pre časť z prác na module "Študent" a to vypracovanie návrhu analýzy a systémovej štruktúry, čo neodporuje zneniu Dodatku č. 05/2006. Tak isto nie je neurčitosť a ani rozpor ohľadne ceny modulu "Študent", pretože Dodatok č. 01/2004 upravuje iba cenu za modul " Uchádzač" a Dodatok č. 05/2006 upravuje iba cenu za analýzu a návrh systémovej štruktúry, čo je v dodatkoch výslovne a zrozumiteľne uvedené.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu mohli uzavrieť zmluvu o vytvorení diela, predmetného MAIS, avšak podľa § 39 ods. 6 Autorského zákona boli povinní súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzavrieť s autorom licenčnú zmluvu. Z vyjadrení oboch strán vyplynulo, že strany tento právny problém neriešili, teda či uzatvárajú licenčnú zmluvu samotnú, alebo zmluvu, ktorá obsahovala zároveň náležitosti jednak zmluvy o vytvorení diela a zároveň aj licenčnej zmluvy, alebo len samotnú zmluvu o vytvorení diela. Predmetná zmluva s dodatkami podľa jej obsahu obsahuje jednak náležitosti zmluvy o vytvorení diela ako aj náležitosti licenčnej zmluvy. Ak by súd považoval zmluvy len za zmluvy o vytvorení diela, účastníci mali povinnosť následne uzatvoriť licenčnú zmluvu. Avšak Autorský zákon neurčuje stranám žiadnu lehotu na uzavretie licenčnej zmluvy. Ak by k uzavretiu licenčnej zmluvy nedošlo, jedna zo zmluvných strán by sa tejto povinnosti mohla domáhať súdnou cestou, čo však nespôsobuje neplatnosť uzavretých zmlúv s dodatkami. Pokiaľ by súd považoval Zmluvu s Fodatkami za "zmiešanú" zmluvu, teda aj za zmluvu vytvorení diela a aj za licenčnú zmluvu, bolo potrebné skúmať náležitosti oboch typov zmlúv. Predmetné Zmluvy obsahovali označenie predmetu diela, cenu diela a čas vytvorenia diela. Technická špecifikácia podľa vyjadrenia svedkov bola určená názvom modulu a bola aj dostatočná, pretože technické detaily sa riešili vzájomnou komunikáciou v zmysle zmlúv s čím nebol problém do odvolania kvestora Dr. A.. Okrem toho základná Zmluva ako aj Dodatky v časti " Povinnosti zmluvných strán" obsahovali určenie spôsobu použitia diela, rozsahu použitia diela, teda základné náležitosti aj zmluvy o dielo aj licenčnej zmluvy. Súd prvej inštancie nepovažoval predmetné Zmluvy za neplatné podľa § 40 ods. 1 Autorského zákona a ani podľa Občianskeho zákonníka a ani podľa Obchodného zákonníka.
5. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmet základnej Zmluvy, ako aj Dodatkov č. 01/2004 a č. 05/2006, za ktorý žalobca zaplatil bol aj odovzdaný žalobcovi. Modul "Autotest" a "Uchádzač" bol žalobcom aj využívaný. Podľa odovzdávajúceho protokolu žalobca prevzal od žalovaného aj analýzu a návrh systémovej štruktúry modulu "Študent". Za existenciu prevzatej analýzy a návrhu systémovej štruktúry modulu "Študent" na pôde žalobcu je zodpovedný pracovník resp. funkcionár žalobcu, ktorý tieto dokumenty prevzal a nemôže niesť zodpovednosť za ich prípadnú stratu žalovaný. Na základe uvedených skutočností súd nevidel u žalobcu dôvod na odstúpenie od zmluvy s dodatkami podľa § 344 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúci právny titul na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovanému ku dňu rozhodovania bola zaplatená cena za poskytnuté plnenie a neprevzal zálohu bez odovzdaného plnenia.
6. Súd prvej inštancie nepovažoval Zmluvu s Dodatkami za právne úkony v rozpore s dobrými mravmi alebo s poctivým obchodným stykom, pretože Zmluva a jej Dodatky sa uzatvárali postupne, potom ako bolo plnené vždy podľa predchádzajúcej z nich, bez vzájomných výhrad, za účasti ďalších 2 vysokých škôl a problémy nastali až po odvolaní kvestora Dr. A.. Zmluvy vypracovali zamestnanci žalobcu, ktorý má v rámci svojej univerzity aj právnickú fakultu. Súd prvej inštancie na záver poznamenal, že pokiaľ by zmluva s dodatkami bola neplatná, je pravdou, že obe strany sú si povinné vrátiť prijaté plnenia, to znamená, že žalovaný vyplatenú cenu plnenia, avšak žalobca nie iba hardvérové zariadenie, ale aj cenu vykonaných prác na vytvorení počítačového programu za všetky moduly spolu so zaučením zamestnancov žalobcu a ďalšími poskytnutými plneniami. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 39, § 50 Autorského zákona. O trovách konania rozhodol podľa §
150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca vo veci samej a žalovaný, čo do výroku o náhrade trov konania.
8. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže zaplatiť mu sumu 331.341,70 Eur s príslušenstvom a to proti jeho povinnosti vrátiť žalovanému 2 ks serverov značky SUN Fire V20z so sériovými číslami Frontend-XG060567272P/N:602-3040-01 a Backend-XG060567280P/ N:602-3040-01, vrátane napájacích káblov a pevných diskov SCSI 2x72GB s nainštalovaným operačným systémom SunSolaris10, aplikačným serverom Jboss, webkontainerom Tomcats5.5, databázovým serverom MySQL4.0.15, webserverom Apache 2.0. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.. Uviedol, že Zmluva o prenájme programového vybavenia zo dňa 08.04.2004 s Dodatkami č. 1/2004 a č. 5/2006 sú neplatné pre rozpor s ustanovením § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre absentujúcu určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu a § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom pre chýbajúce podstatné náležitosti licenčnej zmluvy. Uvedené Zmluvy sú neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že predmet nájmu podľa Dodatku č. 1/2004 mal byť dodaný až po skončení doby nájmu, napriek tomu bol žalobca už počas doby nájmu povinný platiť nájomné za nedodané plnenie, ktoré nepoužíval a z dôvodu, že podľa Dodatku č. 5/2006 mali byť dodané iba podklady - návrh analýzy na vytvorenie informačného systému MAIS, hoci v zmysle skôr uzavretého Dodatku č. 1/2004 mal byť vytvorený MAIS vrátane modulu „Uchádzač“, „Študent“, v dôsledku čoho došlo k duplicitnému zaplateniu ceny za toto plnenie. Z dôvodu opatrnosti odstúpil dňa 04.09.2007 od Zmluvy s Dodatkami z dôvodu, že modul „Uchádzač“ sa stal v júni 2007 úplne nepoužiteľným a modul „Študent“ nebol žalobcovi vôbec dodaný a to ani vo forme analýzy, či návrhu systémovej štruktúry v záväzne dohodnutom ani v neskoršom termíne. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť Dodatkov k predmetnej Zmluve spočívala v absencii akejkoľvek bližšej špecifikácii systému MAIS v Dodatkoch, resp. absencia odkazu na špecifikáciu v inom dokumente, predovšetkým v Rozvojovom projekte na rok 2006, nezrozumiteľnosť ohľadne toho, čo sa myslí „prenájom“ programového vybavenia, ako aj „darovaním práva“ používať programové vybavenie, keďže ide z právneho hľadiska o nelogické pojmy, modul „Študent“, ako súčasť MAIS sa uvádzal v predmete Dodatku č. 1/2004 s termínom dodania 12/2006, čo zodpovedalo aj rozvojovému projektu na rok 2006, pričom Dodatok č. 5/2006 uzatvorený až následne, uvádzal ako predmet plnenia len analýzu k modulu „Študent“, neurčitosť ohľadne celkového počtu modulov, z ktorých mal MAIS pozostávať, ktorá vyplývala najmä z výpovede svedka PaedDr. A. a F.. Q., neurčitosť ohľadne ceny plnenia na základe Dodatku č. 5/2006 vyplýva najmä z výpovede svedka X.. A. a zo zmätočného označenia ust. čl. 4 Dodatku. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 133/10/10/2008. Mal za to, že Dodatky k Zmluve boli neurčité ohľadne predmetu plnenia, pretože informačný systém MAIS nebol nikde definovaný a nebolo zrozumiteľné koľko modulov má obsahovať. Na základe Dodatku 1/2004 mal zaplatiť najskôr za dodanie celého MAIS vrátane modulu „Študent“ a následne na základe Dodatku č. 5/2006 samostatne aj za analýzu tohto modulu, pričom analýza nebola pre neho vôbec potrebná, pretože k jej dodaniu bol žalovaný zaviazaný v rámci celkového plnenia Dodatku č. 1/2004. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, že Zmluva vrátane jej Dodatkov uzavretá medzi stranami sporu nie je platná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, považoval za nesprávne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal predloženým listinným dôkazom - znaleckým posudkom a nevysporiadal sa s jeho právnou argumentáciou, keď nezdôvodnil prečo je jeho právna argumentácia nesprávna, osvojil si len argumentáciu žalovaného, ktorý postup považuje za vadu konania, keď súd nevysvetlil, prečo sa priklonil k jednej z argumentácií, čo je kľúčovou otázkou tohto sporu. Z odbornej literatúry totiž vyplýva, že pri písomnom právnom úkone nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy, aké sú ich práva, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal Rozvojovým projektom na rok 2006 ako významným dokumentom pre objasnenie dôležitých skutkových okolností predmetu konania, najmä záväzného termínu dodania modulu „Študent“ a ceny. Modul „Študent“ mal byť záväzne dodaný do konca roku 2006 a cena MAIS je v zjavnom rozpore s Dodatkom č. 5/2006. Preto považoval za nesprávny i záver súdu prvej inštancie, že nie je nezrozumiteľnosť a neurčitosť daná medzi Dodatkami č. 1/2004 a č. 5/2006 ohľadne modulu Študent, pretože v Dodatku č. 1/2004 je zrozumiteľne dohodnutá lehota do 12/2006 a v Dodatku č. 5/2006 je dohodnutá lehota do 30.09.2006 iba pre časť prác na module Študent a to vypracovanie návrhu analýzy a systémovej štruktúry, čo neodporuje Dodatku č. 5/2006. Ďalej uviedol, že zmluvné strany mali povinnosť postupovať podľa ustanovení Autorského zákona a
uzatvoriť licenčnú zmluvu, pretože predmetom zmluvného plnenia boli práva súvisiace s autorským dielom - počítačovým programom. Zmluva a Dodatky sú neurčité a zmätočné, pretože z nich nie je zrejmé akým spôsobom mal žalobca nadobudnúť práva k používaniu softvéru, keď sa v nich uvádza „prenájom programového vybavenia“ a následne „darovanie“, pričom práva k softvéru ako autorskému dielu sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať, jedine môže poskytnúť súhlas na ich používanie na základe licenčnej zmluvy. Zmluva a Dodatky neobsahujú žiadne určenie spôsobu použitia diela, na ktorý dáva žalovaný ako ten kto vykonáva majetkové autorské práva k dielu žalobcovi súhlas v zmysle Autorského zákona, neobsahuje žiadne určenie, či je licencia poskytnutá v neobmedzenom rozsahu, alebo v územne alebo vecne obmedzenom rozsahu, chýba určenie času, na ktorý sa právo používať programové vybavenie poskytuje a ustanovenia Dodatkov sú v tomto smere neurčité a zmätočné, keď v jednom dokumente sa súčasne uvádza, že programové vybavenie sa poskytuje na dobu určitú, ale následne má byť žalobcovi darované právo používať toto programové vybavenie. V Dodatku č. 5/2006 chýba stanovenie odmeny za licenciu na používanie analýzy k modulu Študent, ktoré je samostatným autorským dielom. Mal za to, že pokiaľ programové vybavenie ako počítačový program bolo prenajaté, resp. darované, toto samo o sebe spôsobujú neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvy a Dodatkov. Vyslovil názor, že strany boli povinné uzatvoriť licenčnú zmluvu, ktorá bez ohľadu na jej názov, či označenie musela spĺňať všetky povinné náležitosti podľa Autorského zákona, pretože inak by nemohol byť dosiahnutý účel, akým je „prenájom“ (poskytnutie práv používať) programového vybavenia a žalobcovi by síce bolo dodané programové vybavenie, ktoré by mohol používať. Vytýkal súdu prvej inštancie, že konštatoval, že zmluva a Dodatky spĺňajú náležitosti licenčnej zmluvy podľa Autorského zákona, pričom opomenul sa vysporiadať s jeho podrobnou a rozsiahlou argumentáciou vo vzťahu k jednotlivým náležitostiam licenčnej zmluvy, čo zakladá vážne procesné pochybenie súdu. Spôsob a rozsah použitia diela v predmetných Dodatkoch nie je stanovený, čo je vážnym skutkovým a právnym pochybením. Licenčná zmluva nemá ďalšie dve zákonné povinné náležitosti - odmenu a čas, na ktorý sa licencia udeľuje, o ktorých súd prvej inštancie vôbec neurobil záver, či ich zmluva a Dodatky obsahovali alebo nie. Z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko zmluva a jej Dodatky náležitosti licenčnej zmluvy neobsahovali a tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani výkladom. Ďalej uviedol, že Zmluva a jej Dodatky sú neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom z dôvodu, že predmet nájmu podľa Dodatku č. 1/2004 mal byť dodaný až po skončení doby nájmu, napriek tomu, že žalobca bol povinný už počas doby nájmu platiť nájomné za ešte nedodané plnenie, ako i z dôvodu, že plnenie, ktoré malo byť predmetom Dodatku č. 5/2006 bolo už predmetom Dodatku č. 1/2004, resp. na základe Dodatku č. 5/2006 žalobca žalovanému zaplatil za analýzu modulu Študent, pričom už na základe Dodatku č. 1/2004 zaplatil za celý informačný systém MAIS, ktorý zahrňoval i modul „Študent“. Kúpna cena tak bola žalobcom zaplatená dvakrát a naviac išlo o cenu neprimeranú, ktorá značne prevyšovala rozpočet projektu podľa Rozvojového projektu na rok 2006. Konštatoval, že svojim podaním zo dňa 04.09.2007 odstúpil od Zmluvy v znení jej Dodatkov. Vytýkal súdu prvej inštancie jeho záver, že nezistil dôvod na odstúpenie od zmluvy, keď mal za to, že nedošlo k podstatnému porušeniu povinností. Uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že k dodaniu predmetu plnenia na základe Dodatkov č. 1/2004 a č. 5/2006 vôbec nedošlo, t.j. nedošlo k „vývojovému dopracovaniu modulárneho akademického informačného systému MAIS pre spracovanie dát“, keď na základe Zmluvy a Dodatkov došlo len k dodaniu čiastočného plnenia a to modulu „Uchádzač“ a k tvrdenému dodaniu analýzy modulu „Študent“. Nikdy však nedošlo k dodaniu modulu Študent ako takého, resp. celkového MAIS, ktorý mal byť dodaný do konca roku 2006, a to napriek tomu, že žalobca riadne uhradil kúpnu cenu na základe predmetných Dodatkov. Na prelome rokov 2006 a 2007 sa tak ocitol žalobca v situácií, keď mu nebol dodaný informačný systém, ktorý nevyhnutne potreboval pre fungovanie univerzity, najmä vo vzťahu k evidencii študentov a to napriek tomu, že zaň riadne zaplatil, ktorú situáciu sa snažil riešiť dočasným používaním iného systému - systému AIS, čo však nebolo trvalé riešenie. Opakovane vyzýval žalovaného na splnenie jeho zmluvných povinností a dodanie modulu „Študent“ a preto dôvodne odstúpil od spolupráce so žalovaným a odstúpil od predmetnej zmluvy vrátane jej Dodatkov.
9. Žalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 13.391,92 Eur a náhradu trov odvolacieho konania. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súdom prvej inštancie nepovažoval za správne. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania vyplýva, že za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. považoval tú skutočnosť, že žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov. Skutočnosť, že žalobca bol podľa § 138 ods. 1 O.s.p. od súdnych poplatkov oslobodený, nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov má pri rozhodovaní o trovách konania význam len v prípade rozhodovania o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na Komentár k ust. §142 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ani prípadné oslobodenie účastníka od povinnosti súdny poplatok nemá vplyv na jeho povinnosť nahradiť trovy konania, čo znamená, že od povinnosti nahradiť trovy konania druhému účastníkovi nie je možné účastníka oslobodiť (Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2 vydanie ročník 2012, V./G. a kol., C.H. Beck str. 511). Domáhal sa použitia ust. § 142 Ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že účastníkovi, ktorý má plný úspech vo veci, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Mal za to, že dôvod na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci daný nebol, keď takýmto dôvodom nemôže byť oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zdôraznil, že žalobca bol od začiatku súdneho konania zastúpený advokátom. Neexistuje žiadny objektívny dôvod na nepriznanie plnej náhrady trov konania žalovanému. V konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by opodstatňovala výnimočné nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnému žalovanému, naopak je zrejmé, že žalobca podaním nedôvodnej žaloby spôsobil žalovanému trovy, ktoré žalovaný vynaložil na úspešné bránenie svojho práva a vznikla mu tak ujma v jeho majetkovej sfére.
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcu zaviaže na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. K tvrdeniu žalobcu o neplatnosti Zmluvy o prenájme programového vybavenia elektronického spracovania didaktických testov a prijímacieho konania a poskytovaní služieb s tým spojených zo dňa 08.04.2004 vrátane jej Dodatkov s poukazom na § 37 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Autorského zákona uviedol, že vychádzajúc zo zásady, že právny úkon treba posudzovať vždy podľa jeho obsahu, nie podľa jeho pomenovania, spĺňajú Zmluva a jej Dodatky všetky náležitosti platného právneho úkonu a to aj z hľadiska Autorského zákona. Poukázal na zmluvnú voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov zakotvenú v ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to i s poukazom na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v Autorskom zákone, z ktorých vyplýva, že tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy a jej Dodatkov nie sú správne. Žiaden právny predpis upravujúci konkrétne typy zmlúv v občianskoprávnych i obchodných vzťahoch neobsahuje predpísané znenie zmluvy a v zásade vymedzuje len podstatné obsahové náležitosti zmluvy a prípadne predpisuje právnu formu zmluvy. Tak je tomu i v prípade Autorského zákona o licenčnej zmluve. Zo zmluvy a jej Dodatkov uzavretými medzi stranami sporu vyplýva, že bol dosiahnutý aj účel licenčnej zmluvy v zmysle Autorského zákona. Poukázal na podstatu autorského práva, ako osobnostného práva patriaceho fyzickej osobe, na znenie ust. § 40 ods. 1, § 39 ods. 6 Autorského zákona, z ktorých vyplýva, že licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (licenciu), pričom licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor udeľuje licenciu, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezplatnom poskytnutí licencie. Považuje tvrdenia žalobcu vo vzťahu k licenčnej zmluve a Autorskému zákonu za nesprávne, nezohľadňujúce už uvedenú podstatu autorského práva v tomto posudzovanom právnom vzťahu u strán sporu. Je potrebné vyriešiť otázku predmetu zmluvného vzťahu účastníkov zmluvného vzťahu v tom zmysle, či jeho predmetom bol výhradne počítačový program, ktorý je predmetom autorského práva podľa § 7 ods. 1 písm. a/ Autorského zákona, alebo aj iné plnenia a v akom rozsahu. Pokiaľ ide o predmet zmluvného vzťahu strán sporu, podľa Zmluvy bolo jej predmetom zavedenie nových technológií v oblasti automatizácie a elektronického obstarávania didaktických testov a prijímacích skúšok a prenájom programového vybavenia - skúšobného softvéru AUTOTEST spoločnosti DUPRES - CONSULTING s.r.o., ktorý sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi najneskôr do 14 dní odo dňa podpisu Zmluvy. Súčasne sa žalovaný zaviazal zabezpečiť včasné dodanie programového vybavenia a jeho inštaláciu, poskytnúť žalobcovi všetky potrebné informácie na používanie testovacieho softvéru a v potrebnom rozsahu zaškoliť zamestnancov žalobcu poverených organizáciou a vedením prijímacích skúšok pomocou výpočtovej techniky a ďalej sa zaviazal, že po dobu trvania zmluvy bude vykonávať technický servis a podporu pre bezporuchovú prevádzku systému, že vyčlení potrebný počet zamestnancov na bezporuchové zavedenie systému do činnosti počas prijímacích skúšok v roku 2004, že zohľadní všetky konštruktívne pripomienky zo strany žalobcu, ktoré budú viesť ku vylepšeniu skúšobného systému a že zabezpečí všetky dáta proti zneužitiu. Pri takto vymedzenom predmete zmluvy, o ktorého určitosti a zrozumiteľnosti nemôže byť pochýb, nie je možné tvrdiť, že predmetom zmluvy bolo vytvorenie diela v zmysle § 39 Autorského zákona pre žalobcu ako objednávateľa alebo udelenie súhlasu na použitie diela. Predmetom zmluvy totiž nebolo výhradné vyhotovenie počítačového
programu, ale dodanie už existujúceho programového vybavenia a jeho inštalácia vrátane následného testovania a zaškolenia zamestnancov žalobcu a jeho používanie a vykonávanie technického servisu a podpory pri prevádzke systému, ako aj zakomponovanie prípadných pripomienok žalobcu do vyššej verzie programového vybavenia a tiež zabezpečenie údajov študentov a spolupracovníkov žalobcu proti zneužitiu. Žalovaný tak neuzatváral zmluvu iba ako autor diela - počítačového programu, ale aj ako osoba spôsobilá dodať programové vybavenie zabezpečiť jeho inštaláciu, zaškoliť zamestnancov žalobcu na používanie programového vybavenia a vykonávať technický servis a podporu pre bezporuchovú prevádzku systému a tiež zapracovať prípadné pripomienky zo strany žalobcu do vyššej verziu programu a zabezpečiť dáta proti zneužitiu. Je pravdou, že v zmluve je konštatované, že žalovaný je nositeľom autorských práv k počítačovému programu AUTOTEST a je oprávnený tieto práva poskytnúť bez súhlasu tretej osoby, avšak táto skutočnosť na posúdenie právneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou podľa neho nič nemení. Z uvedeného vyplýva, že len časť plnenia, ku ktorému sa žalovaný Zmluvou zaviazal sa týkala umožnenia použitia počítačového programu, ktorého autorom s poukazom na ust. § 6 ods. 1 Autorského zákona nemohol byť žalovaný, ale mohlo ísť o spoločné dielo alebo zamestnanecké dielo. Preto len vo vzťahu k tejto časti predmetu plnenia podľa Zmluvy by bolo možné posudzovať námietky žalobcu týkajúce sa nedostatkov zmluvy z hľadiska právnej úpravy licenčnej zmluvy v zmysle § 40 Autorského zákona. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa citovaného ustanovenia, najmä spôsob jeho použitia, rozsah licencie, pričom je nepochybné, že aj prenájom diela v zásade je prejavom súhlasu autora alebo osoby oprávnenej vykonávať práva autora na použitie diela, čo predstavuje základný účel a podstatu licenčnej zmluvy. Ak je súčasne určený i spôsob použitia diela, ako aj rozsah jeho použitia a čas, na ktorý sa zmluva uzatvára a tiež odmena, tak bez ohľadu na pomenovanie zmluvného dojednania toto obsahuje náležitosti licenčnej zmluvy. Zmluva, ktorá je kombináciou viacerých zmluvných dojednaní, síce nie je označená ako zmluva licenčná, čo však nemôže mať za následok neplatnosť tejto časti zmluvy, vzhľadom na obsahové náležitosti zmluvy ako celku. Preto zmluvu nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s autorským zákonom, ale ani z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by vôbec nebolo možné zistiť, čo malo byť zmluvnými dojednaniami vyjadrené. Nedôvodná je i námietka, že Zmluva a tiež príslušná darovacia zmluva uzavretá medzi stranami sporu sú neplatné z dôvodu, že neobsahujú čas, na ktorý bola licencia poskytnutá, pretože posudzujúc príslušnú darovaciu zmluvu podľa jej obsahu, predmetom ktorej bolo darovanie práva využívať bezodplatne skúšobný softvér AUTOTEST, došlo touto Zmluvou nepochybne k udeleniu súhlasu na použitie diela bezodplatne a bez časového obmedzenia, keďže čas udelenia súhlasu na použitie diela nebol vymedzený , čo Autorský zákon ani iný právny predpis výslovne nezakazuje. Táto skutočnosť je dôležitá aj vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na peňažné plnenie titulom vrátenia vzájomných plnení poskytnutých na základe neplatných právnych úkonov, keď je zrejmé, že peňažné plnenie, ktoré žalobca na základe Zmluvy a jej Dodatkov zaplatil žalovanému nepredstavovalo len peňažné plnenie za udelenie súhlasu na použitie diela (počítačového programu), ale aj za dodanie technického zariadenia a uskutočnené práce a výkony v súvislosti s realizáciou celého predmetu Zmluvy a jej Dodatkov. Je zrejmé, že ide o plnenie, ktoré nie je možné vrátiť v naturálnej forme a preto by za toto patrila žalovanému v prípade neplatnosti Zmluvy a jej Dodatkov, aj v prípade zániku Zmluvy a jej Dodatkov v dôsledku odstúpenia žalobcu od týchto zmluvných dojednaní, peňažná náhrada. Poukázal na znalecký posudok znalca D.. M. P. č. 17/2010, z ktorého vyplynulo, že hodnota plnenia, ktoré žalovaný v súhrne na základe Zmluvy a jej Dodatkov žalobcovi poskytol podstatne prevyšuje hodnotu peňažného plnenia, ktoré žalobca žalovanému zaplatil. Zdôraznil, že plnenia, ktoré boli predmetom Dodatkov č. 1/2004 a č. 5/2006 vôbec neboli totožné a žalobcovi boli riadne poskytnuté, keď na základe Dodatku č. 1/2004 v celom rozsahu a plnenie, ktoré bolo predmetom Dodatku č. 5/2006 takmer v celom rozsahu, pričom nedokončenie analýzy bolo spôsobené výlučne z dôvodov na strane žalobcu neposkytnutím k tomu nevyhnutnej súčinnosti, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka PaedDr. P. A.. Tvrdil, že plnenia, ktoré na základe Zmluvy a Dodatkov poskytol mali podstatne vyššiu hodnotu, než ako žalobca doposiaľ žalovanému zaplatil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je možné vrátiť plnenia, ktoré od žalovaného na základe Zmluvy a jej Dodatkov doposiaľ prijal v podobe vecí, ktoré zložil do súdnej úschovy, jeho názor je nesprávny a zavádzajúci, keď podstatná časť plnenia poskytnutého žalovaným predstavovala činnosť žalovaného pri tvorbe počítačových programov a pri ich zavádzaní v podmienkach žalobcu vrátane zapracovania jednotlivých požiadaviek zo strany žalobcu a riešenia s tým súvisiacich skutočností, vrátane vyhotovenia s tým súvisiacej dokumentácie a ďalšej činnosti spojenej s užívaním počítačových programov do používania u žalobcu. Z podstaty nemateriálneho charakteru takto poskytnutých plnení je zrejmé, že tieto vôbec nie je možné vrátiť v naturálnej forme, keďže boli spotrebované a v prípade, že by Zmluva a jej Dodatky boli neplatné alebo by odstúpenie žalobcu od týchto bolo dôvodné s právnymi účinkami ich zrušenia,
vznikla by na strane účastníkov povinnosť na vrátenie vzájomných plnení s poukazom na ust. § 457 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak je to možné a ak obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Pokiaľ žalobca poukazoval na znalecký posudok podaný v trestnom konaní, zdôraznil, že posúdenie platnosti zmluvy je riešením právnej otázky, ktorú vo všeobecnosti nikdy nemôže riešiť znalec, ale len súd a navyše je zrejmé, že znalecké dokazovanie vykonané v rámci trestného konania bolo zamerané na riešenie otázok, od ktorých záviselo posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti a teda bolo zamerané na riešenie iných otázok, než sú dôležité pre toto súdne konanie. Závery znaleckého posudku podaného v trestnom konaní sú v priamom rozpore so závermi znaleckého posudku, ktorý predložil v konaní žalovaný. Pokiaľ žalobca dôvodil rozpor Zmluvy a jej Dodatkov s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, tieto nie sú opodstatnené a nebola preukázaná žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by takéto hodnotenie zmluvných dojednaní účastníkov umožňovala a opodstatňovala a pre takýto záveru súdu neboli žiadne dôvody. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k zániku zmluvy došlo odstúpením od zmluvy listom zo dňa 04.09.2007 označeným ako „vysporiadanie vo veci dodávky MAIS“ je tento treba posudzovať podľa ust. § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že základnou podmienkou pre účinné odstúpenie žalobcu od zmluvy a jej Dodatkov bolo buď porušenie zmluvných povinností žalovaným podstatným spôsobom, alebo aj nepodstatným spôsobom v prípade, že by žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá mu bola poskytnutá. Žalovaný splnil všetky svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy v zmysle jej Dodatkov a zdôrazňuje, že od okamihu kedy žalobca odmietol ďalšiu spoluprácu na tvorbe informačného systému v štádiu jeho finalizácie, odmietol sa zúčastniť na akceptačných testoch modulu „Študent“ a oznámil, že nebude ďalej pokračovať v spolupráci s ostatnými partnermi v rámci systému MAIS a pristupuje ku konzorciu univerzít používajúcich systém AIS, išlo o stav, kedy úplné ukončenie činnosti žalovaného bolo znemožnené výlučne postupom žalobcu a nemohlo preto ísť o žiadne porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného (podstatné, ani nepodstatné). Tieto skutočnosti vyplývajú z písomnej korešpondencie medzi stranami sporu, ktoré boli ako dôkaz v konaní predložené a tiež zo svedeckej výpovede svedka PaedDr. P. A. PhD. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. K takémuto postupu žalobcu došlo v štádiu kedy žalovaný poskytol plnenie v rozsahu Zmluvy a jej Dodatkov a preto táto skutočnosť nemohla mať vplyv na nárok žalovaného na zaplatenie celkovej dohodnutej ceny za poskytnuté plnenie. Z týchto dôvodov, na základe listu zo dňa 04.09. 2007 nemohlo vôbec dôjsť k zrušeniu Zmluvy v znení jej Dodatkov v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Naviac Zmluva a Dodatky obsahovali viaceré zmluvné dojednania majúce charakter autonómnych záväzkov a zo samotného odstupujúceho prejavu žalobcu nevyplýva bližšia špecifikácia porušenia jednotlivých záväzkov opodstatňujúca odstúpenie od zmluvy ako celku s nárokom na vrátenie celého plnenia zahrňujúceho nielen konkrétne hnuteľné veci dodané žalobcovi, ale i množstvo času žalovaného stráveného vývojom systému, jeho zavádzaním, testovaním, školeniami a konzultáciami zamarenými na riešenie postupne zistených problémov a nejasností a s tým spojené náklady žalovaného. Nie je preto bez ohľadu na celkovú nedôvodnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy zrejmé, prečo by v prípade odstúpenia žalobcu z dôvodu neplnenia určitej konkrétnej zmluvnej povinnosti malo dôjsť k zrušeniu zmluvy ako celku a ku vráteniu celého peňažného plnenia poskytnutého na základe zmluvy, ako celku zo strany žalobcu v prospech žalovaného.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného do výroku o náhrade trov konania uviedol, že podal odvolanie vo veci samej a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v dôsledku čoho bude odvolací súd rozhodovať i o náhrade trov konania prvoinštančného. Súhlasil s tým, že priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nemôže automaticky znamenať, že sú dané dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., avšak v tomto prípade s prihliadnutím na majetkové, sociálne, osobné a zárobkové iné pomery strán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj strán sporu v konaní, má za to, že sú dané okolnosti osobitného zreteľa vyžadované týmto zákonným ustanovením. Poukázal na postavenie žalobcu, ktorý je verejnou vysokou školou, jeho prostriedky sú obmedzené, hospodári na základe stanoveného rozpočtu, pričom náklady slúžia na zabezpečenie hlavnej činnosti a rozvoja verejnej vysokej školy a sú dopredu dané na jeden kalendárny rok. Z tohto dôvodu by nemal k dispozícií prostriedky na úhradu trov konania. Poukázal na svoje výnimočné náklady spojené s riešením situácie, keď zbytočne vynaložil vysoké finančné prostriedky na dodanie informačného systému MAIS od žalovaného, ktorý mu nakoniec aj tak nebol dodaný a zároveň musel vynaložiť ďalšie prostriedky za účelom zabezpečenia svojho poslania v zákonom vymedzených činností a splnenia povinnosti voči Ministerstvu školstva SR. Na druhej strane majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery žalovaného
sú iné, získal od žalobcu finančné prostriedky značného rozsahu, nakoľko žalobca plnil všetky svoje povinnosti voči žalovanému, ktorý mal byť ochotný rokovať i v mimosúdnom riešení celej záležitosti, tak ako mu to žalobca navrhoval a predísť zložitému a časovo náročnému súdnemu konania a tým zvýšeným nákladom spojených so súdnym konaním a právnym zastúpením oboch strán.
12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu nespĺňa základné náležitosti platného právneho úkonu z hľadiska jej určitosti, keď nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom Zmluvy a aké sú ich práva, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Neurčitosť Zmluvy nebola odstránená ani výsluchom svedkov, keď nebol určitým spôsobom vymedzený predmet Zmluvy. Súd prvej inštancie neprihliadol na závery uvedené v ním predloženom znaleckom posudku a nevysporiadal sa so skutočnosťami uvedenými v Rozvojom projekte na rok 2006. Neplatnosť zmluvy vyplýva aj z jej rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, z ktorou otázkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal a nezohľadnil, že kúpna cena bola zaplatená dvakrát a predmet nájmu podľa Dodatku č. 1/2004 mal byť dodaný až po skončení doby nájmu a to napriek tomu, že žalobca bol povinný počas tejto doby platiť nájomné s tým, že kúpna cena bola značne neprimeraná, prevyšovala rozpočet predpokladaný v Rozvojom projekte na rok 2006. Zmluva nespĺňa náležitosti stanovené Autorským zákonom, vzhľadom na chýbajúce náležitosti licenčnej zmluvy, keď nezohľadnil, že účastníci zmluvného vzťahu sa nemohli odchýliť od kogentných ustanovení Autorského zákona, najmä § 39 ods. 6 a § 40 a mali povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu. Pre prípad, že by sú považoval zmluvu za platnú, od zmluvy odstúpil z dôvodu podstatného porušenia povinnosti žalovaným, keď nedodržal záväzný termín na odovzdanie modulov a to ani v dodatočnej lehote, na ktorú ho žalobca vyzýval. 13. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom a žalovaným došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolaní podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
14. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vo veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané a významné pre rozhodnutie v danej veci každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré boli totožné ako pred súdom prvej inštancie preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
16. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), O.s.p. (účinného do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. d) CSP a dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva v takom porušení procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka (strany sporu), ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), O.s.p. (účinného do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
19. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 191 CSP). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
20. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (účinného do 30.06.2016) v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016 spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
22. Odvolateľ naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov videl v tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy a dodatkov uzavretých medzi stranami sporu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré považoval za neplatné z dôvodu absencie určitosti a zrozumiteľnosti, podľa § 40 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve pre chýbajúce podstatné náležitosti licenčnej zmluvy, pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodnom stykom (§ 3 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka).
23. Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby, robiacej osobný úkon a na jej prejav, právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
24. Právny úkon je zrozumiteľný, ak je obsah vôle konajúcej osoby zrejmý z jej prejavu. Zrozumiteľnosť vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného, slovného, či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. Nezrozumiteľnosť znamená nemožnosť zistenia, čo bolo vôbec vyjadrené. Právny úkon (prejav) je celkom nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel daných v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nemožno zistiť, čo ním chcel konajúci vyjadriť.
25. Neurčitosť právneho úkonu znamená nemožnosť vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením zamýšľané. Prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, t.j. ak sa konajúcemu nepodarí jednoznačným spôsobom určiť obsah vôle a ani jeho výkladom dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Požiadavka určitosti právneho úkonu vychádza z toho, že prejav vôle smeruje k vzniku, k zmene alebo zániku právneho pomeru. Preto je nevyhnutné, aby spoznanie vôle bolo
prístupné osobám, ktorých sa majú zamýšľané následky týkať, ako účastníkov právneho pomeru, ktorý sa prejavom zakladá, mení, alebo zrušuje. Neurčitosť právneho úkonu treba vždy pojmovo treba spájať s ostatnými náležitosťami právneho úkonu. Ak sa neurčitosť týka nepodstatných, resp. vedľajších dojednaní, bez ktorých môže právny úkon ako celok obstáť, potom právny úkon môže byť aj bez nich platný. To možno zistiť až po preskúmaní celého obsahu právneho úkonu s prihliadnutím na vôľu jeho účastníkov.
26. Súd rozhodujúci o platnosti, či neplatnosti právneho úkonu musí výslovne uviesť, o ktorý dôvod neplatnosti v danom konkrétnom prípade ide. Odvolací súd zdôrazňuje, že neurčitosť prejavu treba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti, nie je možné, aby jeden právny úkon bol zároveň neurčitý i nezrozumiteľný, nakoľko neurčitý môže byť len zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle. Nezrozumiteľnosť znamená nemožnosť zistenia, čo bolo vôbec vyjadrené, ide o neurčitosť prejavu po výrazovej stránke. Neurčitosť znamená nemožnosť vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením ním zamýšľané, ide o neurčitosť prejavu po obsahovej stránke lebo spočíva v tom, že prejav nevyjadruje určitú vôľu, buď preto, že určitej vôle vôbec nebolo alebo preto, že určitá daná vôľa nie je prejavom daná určito. Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom (§ 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom neurčitého alebo nezrozumiteľného právneho úkonu je potom jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
27. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal súčasne nezrozumiteľnosť i neurčitosť Zmluvy a jej Dodatkov a tým jej neplatnosť s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť právneho úkonu majúca za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu sa musí týkať podstatných náležitostí konkrétneho právneho úkonu (neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť nepodstatných, resp. vedľajších dojednaní bez ktorých môže právny úkon ako celok obstáť, tento následok nemá) a to určenia účastníkov, podstatných zložiek právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.
29. Dôsledným preštudovaním Zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu podľa § 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka o prenájme programového vybavenia elektronického spracovania didaktických testov a prijímacieho konania a poskytovaní služieb s tým súvisiacich pre UMB Banská Bystrica zo dňa 08.04.2004 ako i Dodatku č. 1/2004 zo dňa 15.10.2004 , Dodatku č. 2 zo dňa 01.12.2004, Dodatku č. 3/2005 zo dňa 20.06.2005, Dodatku č. 4/2005 zo dňa 04.07.2005 a Dodatku č. 5/2006 zo dňa 10.07.2006, ďalšieho obsahu spisu vrátane svedeckých výpovedí odvolací súd zistil, že označenie účastníkov zmluvného vzťahu, predmetu zmluvného vzťahu, povinností účastníkov zmluvného vzťahu, ceny, doby trvania zmluvného vzťahu, teda podstatné náležitosti sú v Zmluve a jej dodatkoch jasne a zrozumiteľné vyjadrené a nie je preto možné uzavrieť, že by Zmluva a jej Dodatky boli nezrozumiteľné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že nie je zrejmé čo sa myslí „ prenájmom“ programového vybavenia ako aj „darovaním práva“ požívať programové vybavenie, keďže ide z právneho hľadiska o nelogické pojmy odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje. Pojem „ nájom“ ako i „darovanie“ sú bežnými právnymi pojmami, ktoré sú nielen právnickej ale i laickej verejnosti známe a využívané. Významné je i to, že zmluvné strany svoju vôľu vyjadrenú uvedenými pojmami v predmetnej zmluve dlhodobo nespochybňovali, uzavreli k nej päť dodatkov ako i Darovaciu zmluvu (dňa 07.01.2005), zmluvný vzťah trval od 08.04.2004 do 31.12.2006, t.j. viac ako dva roky, počas ktorej doby zmluvné strany riadne svoje povinnosti zo Zmluvy a jej Dodatkov plnili. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že Zmluvu a jej Dodatky vypracoval žalobca, ktorý má v rámci svojej univerzity i právnickú fakultu, ktorý záver odvolateľ nespochybnil, je preto nesporné, že žalobca v predmetnej Zmluve a jej Dodatkoch jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu vstúpiť zo žalovaným do zmluvného vzťahu, ktorého predmet a obsah sám vypracoval v písomnej podobe po predchádzajúcich rokovaniach so žalovaným, s ktorým žalovaný súhlasil. Vzhľadom na uvedené sa tvrdenia žalobcu, že niektoré ustanovenia v písomnom vyhotovení Zmluvy a jej dodatkov sú nezrozumiteľné javí ako účelové.
30. Odvolací súd nezistil ani neurčitosť uvedenej Zmluvy, nakoľko v zmluve je jasne uvedený predmet
- zavedenie nových technológií v oblasti automatizácie a elektronického obstarávania didaktických testov a prijímacích skúšok a prenájom programového vybavenia - skúšobného softvéru AUTOTEST spoločnosti DUPRES CONSULTING s.r.o., určito je stanovená doba trvania zmluvného vzťahu a to do 31.12.2004, určito sú špecifikované povinnosti zmluvných strán i cena za prenájom a služby.
31. Odvolací súd sa preto so záverom odvolateľa, že Zmluva je nezrozumiteľná a neurčitá nemôže stotožniť a uzatvára, že záver súdu prvej inštancie, že Zmluva vrátane jej Dodatkov je zrozumiteľná a určitá, považuje za správny. Tomuto záveru nasvedčuje i skutočnosť, že v danej veci išlo o rozsiahly projekt, týkajúci sa programového vybavenia žalobcu, ktorý nesporne minimálne od uzavretia zmluvy (08.04.2004) do konca roku 2006 fungoval a bol pre účastníkov jasný, zrozumiteľný, určitý, žalovaný svoje povinnosti plnil - došlo k spusteniu počítačových programov, jednak v skúšobnej prevádzke, jednak k ich riadnemu využívaniu v zmysle zmluvných dojednaní a žalobca rovnako svoje povinnosti plnil - poskytoval finančné prostriedky za plnenia poskytnuté žalovaným.
32. Je potrebné poukázať na bod 6.3 Zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny a doplnky ku zmluve sú možné len písomnou formou dodatkov po dohode obidvoch zmluvných strán ku ktorémukoľvek dňu. Je zrejmé, vzhľadom na uvedené ustanovenie, že už v čase uzavretia Zmluvy strany predpokladali, že dôjde k prijatiu Dodatkov k týmto zmluvám, ktorých bolo celkovo prijatých päť. Rovnako v Dodatku č. 1/2004 zo dňa 15.10.2004 v bode 3.1.2 došlo k dohode účastníkov zmluvného vzťahu tak, že podpora a údržba bude predmetom ďalšej dohody oboch strán.
33. Dodatok č. 1/2004 zo dňa 15.10.2004 k Zmluve o prenájme softvérového vybavenia č. 06/2004/9/ Hr.-25Ost.z zo dňa 08.04.2004 sa týkal dopracovania modulárneho akademického informačného systému pre potreby žalobcu. Predmetom Dodatku bolo zavedenie nových technológií v oblasti elektronického spracovávania, triedenia a uchovávania dát pre potreby študijných oddelení jednotlivých fakúlt a rektorátu UMB, zjednotenie, unifikácia formátov dát v rámci univerzity, vývojové dopracovanie modulárneho akademického informačného systému „MAIS“ pre spracovanie dát, ktorý vyvinie zhotoviteľ v spolupráci s UMB, softvér, informačný systém „MAIS“ bude vyvinutý, dodaný, testovaný a implementovaný na UMB v jednotlivých moduloch, z ktorých ako prvý bude dopracovaný modul „Uchádzač“ následne modul „Študent“. Dodatok č. 1 k Zmluve bol uzavretý do 31.12.2005, t.j. na dobu určitú u modulu „Uchádzač“ s tým, že následne bude uvedený modul prevedený bezodplatným prevodom (darovacou zmluvou) na žalobcu s tým, že žalovaný bude naďalej poverený vykonávať údržby a technickej podpory tohto informačného systému pre zaistenie bezporuchovej prevádzky s tým, že táto činnosť bude predmetom ďalšej dohody. Žalovaný sa zaviazal dodať programové vybavenie a jeho inštaláciu podľa harmonogramu - analýza systému modulu „Uchádzač“ - 1/2005 - pilotná verzia VII/2005, spustenie verzie 1.0 do testovacej prevádzky IX/2005, odovzdanie a nábeh do plnej prevádzky XII/2005. Modul „Študent“ predpokladá zhotoviteľ dokončiť najneskôr do XII/2006. Žalovaný sa zaviazal zaškoliť zamestnancov žalobcu, spracovať užívateľský systémový manuál, zabezpečovať počas trvania zmluvného vzťahu technický servis a podporu pre bezporuchovú prevádzku systému. Za prenájom a služby modulu „Uchádzač“ bola dohodnutá cena za prenájom softvéru a s tým spojených služieb vo výške 3.332.000,- Sk, ktorá sa skladala zo sumy 2.325.000,- Sk nájomné, školenie odborných garantov 55.000,- Sk, údržba programového vybavenia 420.000,- Sk, 19% DPH 532.000,- Sk.
34. Predmetom Dodatku č. 2/2004 k Zmluve zo dňa 01.12.2004 bola dohoda v znení, že žalovaný daruje žalobcovi právo bezodplatne užívať skúšobný softvér AUTOTEST, pričom predmetný softvér ostáva majetkom žalovaného. Následne dňa 07.01.2005 zmluvné strany uzavreli darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo právo žalobcu využívať bezodplatne skúšobný softvér AUTOTEST v zmysle Zmluvy a jej Dodatku č. 1.
35. Dodatkom č. 3/2005 zo dňa 20.06.2005 došlo k zmene Zmluvy a Dodatku č. 1 tak, že po uplynutí doby trvania Zmluvy, žalovaný daruje žalobcovi právo bezodplatne využívať dopracovanie modulárneho akademického informačného systému „MAIS“ pre spracovanie dát, modul „Uchádzač“, pričom predmetný softvér ostane majetkom prenajímateľa - žalovaného.
36. Dodatkom č. 4/2005 zo dňa 04.07.2005 došlo k zmene termínu fakturácie.
37. Dodatkom č. 5/2006 zo dňa 10.07.2006 bol dopracovaný predmet Zmluvy tak, že predmetom bolo zavedenie nových technológií v oblasti elektronického spracovania, triedenie a uchovávanie dát pre potreby študijných oddelení jednotlivých fakúlt rektorátu UMB, zjednotenie a unifikácia formátov dát v rámci univerzity a vypracovanie návrhu analýzy a návrhu systémovej štruktúry akademického informačného systému MAIS pre modul „Študent“ v termíne do 30.09.2006. Bola dohodnutá cena za analýzu a návrh systémovej štruktúry modulu „Študent“ vo výške 5.520.000,- Sk vrátane DPH.
38. Z uvedených znení Zmluvy a jej Dodatkov, odvolací súd nezistil neurčitosť ich podstatných náležitostí a táto nevyplynula ani z výsluchu svedkov, ktoré vykonal súd prvej inštancie a to PaedDr. P. A., PhD, bývalého kvestora žalobcu do leta 2006, doc. D.. P. O., C.. - vedúceho informačných systémov na fakulte financií a od 01.01.2007 riaditeľa UAKOM-u u žalobcu a docenta na ekonomickej fakulte žalobcu, F.. Q. Q. - riaditeľa UAKOM-u v rokoch 2004-2006. Pokiaľ žalobca videl neurčitosť zmluvných dojednaní v tom, že chýbala bližšia špecifikácia systému „ MAIS“ alebo odkaz na Rozvojový projekt na rok 2006 , odvolací súd konštatuje , že špecifikáciu programu „MAIS“ je bezpochyby možné ozrejmiť výkladom (§ 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a odkaz na dokument Rozvojový projekt na rok 2006 nie je podstatnou náležitosťou predmetnej Zmluvy a jej Dodatkov, ktorej absencia by mohla mať za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. l Občianskeho zákonníka.
39. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie Zmluvu a jej Dodatky uzatvorenú medzi stranami sporu nepovažoval za absolútne neplatné právne úkony pre ich nezrozumiteľnosť ani pre ich neurčitosť.
40. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti Zmluvy a jej Dodatkov s poukazom na ust. § 39 a § 40 Autorského zákona, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a dodáva, že Autorský zákon č. 618/2003 Z.z. ako osobitý zákon k Občianskemu zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t.j. zásadu zmluvnej voľnosti, zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zásada zmluvnej voľnosti je obmedzená potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, ako napríklad nemožnosť vzdania sa autorského práva, nemožnosť prevodu autorského práva, povinná kolektívna správa práv určitých zákonom stanovených prípadov a pod.. Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa vôle a prejavu vôle sú obsiahnuté § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. aj pre autorskoprávne vzťahy platí, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, inak je neplatný.
41. Licenčná zmluvy ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Predmetom licenčnej autorskej zmluvy je vzťah medzi autorom, ktorý vytvorí konkrétne dielo (softvér) a inému subjektu poskytne právo na používanie tohto diela na ďalší predaj, či iné účely.
42. Pojem licencia znamená úradné alebo zmluvné povolenie alebo súhlas na šírenie diela. Licenčnou zmluvou podľa Autorského zákona udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (licenciu). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu.
43. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vrátane jej Dodatkov obsahuje podstatné náležitosti licenčnej zmluvy a to spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje , ako i odmenu alebo spôsob jej určenia, má písomnú formu. Nie je možné potom uzavrieť, že Zmluva a jej Dodatky uzavreté medzi stranami sporu sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi s poukazom na citované ustanovenia Autorského zákona.
44. Odvolací súd zdôrazňuje, že zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) upravuje (okrem iného) vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím diela, ktorým je i počítačový program (§ 7 ods. 1 písm. a/ zákona) tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, t.j. žalovaného.
45. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Zmluva a jej Dodatky uzavreté medzi stranami sporu sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo s poctivým obchodným stykom, odvolací súd nezistil žiadne predpoklady pre aplikáciu ust. § 3 Občianskeho zákonníka ani § 265 Obchodného zákonníka na danú vec, keď z obsahu spisu nevyplynulo nielen žiadne porušenie zásad poctivého obchodného styku ani žiaden rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd zastáva názor, že na zmluvný vzťah strán sporu dopadal Obchodný zákonník, iba v prípade, že niektoré otázky nie je možné riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonník, použije sa Občiansky zákonník ( § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Aplikácia ust. §265 Obchodného zákonníka (výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu) má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým. Oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine, konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé v obchodnoprávnej rovine možno, podľa okolností, považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné. Je nesporné, že normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. januára 2009, sp. zn. 29Cdo 359/2007).
46. K odvolacej námietke žalobcu, že svojim podaním zo dňa 04.09.2007 od Zmluvy a jej Dodatkov uzavretej so žalovaným odstúpil z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností žalovaným, ktorý nedodal modul „ Študent“ do konca roku 2006, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca bez pochybností nepreukázal splnenie predpokladov pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 344 Obchodného zákonníka, t.j. že k porušeniu záväzku žalovaného dodať uvedený modul do 31.12.2006 došlo z dôvodov na strane žalovaného.
47. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
48. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
49. V danej veci sa žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť dodať modul „ Študent“ do 31.12.2006 a je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Je nesporné, že účastníci zmluvného vzťahu v predmetnej Zmluve dohodli možnosť odstúpenia v prípade porušenia zmluvných povinností. Nesporné je tiež to, že žalovaný modul „Študent“ v dohodnutej dobe žalobcovi v celom rozsahu nedodal. Žalovaný tvrdil, že k čiastočnému nesplneniu jeho zmluvnej povinnosti došlo z dôvodov na strane žalobcu, ktorý mu neposkytol potrebnú súčinnosť a nedodal mu potrebné údaje k uvedenému projektu. Z obsahu Zmluvy a jej Dodatkov nesporne povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému súčinnosť a spoluprácu pri plnení jeho zmluvných povinností vyplýva - z Dodatku č.1 k Zmluve v bode 3.1.5, v bode 3.1.6, z bodu 3.2.4, z Dodatku č. 5 k Zmluve bod 3.1.2 ,bod 3.1.4.. Bolo preto povinnosťou žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, z ktorého dôvodu odstúpil od zmluvy, preukázať, že z jeho strany bola splnená zmluvná povinnosť poskytnúť žalovanému súčinnosť potrebnú pre vytvorenie predmetného modulu „Študent“ a nedodanie tohto modulu bolo výlučne z dôvodov na strane žalovaného. Pokiaľ tieto skutočnosti boli žalobcom v konaní iba tvrdené a neboli v konaní preukázané, žalobca neuniesol bremeno dôkazu. Je pravdou, že žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a preto, pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť, že žiadnu zmluvnú povinnosť neporušil. Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Je to rozdelenie dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) dôkazného konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
50. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dôkazné bremeno preukázať porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného neuniesol, neposkytol súdu ani nenavrhol súdu dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie bez akýchkoľvek pochybností preukázal. Žalobca, tak nesplnil bremeno dôkazu, neoznačil a nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na druhej strane žalovaný dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia súdu predložil, splnil si tak svoju procesnú povinnosť, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal splnenie predpokladov pre odstúpenie od Zmluvy a jej Dodatkov uzavretých medzi stranami sporu z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.
51. Z tohto dôvodu odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení následkov odstúpenia od zmluvy súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
52. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch, čo je i prípad danej veci, zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák..
53. Odvolacie dôvody uplatnené žalobcom podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d), písm. f) O.s.p. účinného do 30.06.2016 neboli dané.
54. Odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.
55. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny potvrdil.
56. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného proti výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
57. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
58. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ktoré umožňovala súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti nepriznať ak sú pre to dané dôvody osobitného zreteľa, predpokladala splnenie podmienok pre použitie citovaného ustanovenia, ktoré v danom prípade splnené neboli. Zo slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.
59. Odvolací súd zhodne s odvolacími námietkami žalovaného, ako i stanoviskom žalobcu má za to, že skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, nie je dôvodom pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prvoinštančného konania. Dôvodom pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia nemôže byť len tá skutočnosť, že žalobca je vysokou školou, ktorej prostriedky sú obmedzené a hospodári na základe stanoveného rozpočtu ako tvrdil žalobca (až vo vyjadrení k podanému odvolaniu). Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný s poukazom na ust. § 396 ods. l § 255 ods. l, § 262 ods.1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu odvolacieho konania v celom rozsahu.
61. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).