Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/222/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej , v trestnej veci odsúdeného T. U., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.11.2017, č. k. 3Nt/82/2017-25, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 23.11.2017, č.k. 3Nt/82/2017-25 rozhodol tak, že podľa § 9 ods. 2, ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, žiadosť odsúdeného T. U. o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia, zamietol. Proti uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie trpí vadou, pretože predseda senátu nevedel v akej veci rozhoduje a nemal riadne naštudovaný spis, a preto má pochybnosti, že dané rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Na základe uvedeného odsúdený žiada, aby krajský súd odstránil pochybnosti, ktoré vyplývajú z rozhodnutia prvostupňového súdu a preradil ho do stredného stupňa stráženia výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z.. o výkone trestu odňatia slobody, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z.z.. o výkone trestu odňatia slobody, O zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil to, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul odsúdeného, zástupcu ÚVTOS Leopoldov, prokurátora a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy. Odsúdenému tak dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o dokazovanie, toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Preskúmajúc výrok i odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako i obsah trestného spisu, sťažnostný súd zistil, že napadnutý výrok je vecne správny a odôvodnený v súlade so zákonnými požiadavkami vyžadovanými v ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas celého doterajšieho výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytol sa nedostatok v dodržiavaní ústavného poriadku. Sťažnostný súd na tomto mieste odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorá vypočítava disciplinárne previnenia odsúdeného, resp. jeho hodnotenie zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktoré vyznieva výlučne negatívne. Skrátene možnosť zopakovať to, že doterajší výkon trestu nemal na odsúdeného prevýchovný účinok, nakoľko tento nespolupracuje s pedagogickým personálom na plnení cieľov programu zaobchádzania a jednotlivé body tohto programu sa neplnia. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že odsúdený nespĺňa materiálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a bez potreby jej opakovania, na túto argumentáciu odkazuje. Považuje za potrebné dodať, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia vychádzal z objektívne zistených skutočností. Niet z čoho usudzovať, že by prvostupňový súd nevedel v akej veci rozhoduje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.