Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-12-2017.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, I.Á. XX, zastúpená zákonným zástupcom N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, I. XX, o zaplatenie 290,87 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 290,87 EUR na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: N., KS: XXXX, VS: XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 17 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.3.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 290,87 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná si za obdobie od 15.8.2008 do 4.4.2016 uplatnila vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaná si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene až dňa 4.4.2016. Žalovaná zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpala aj v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemala nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 290,87 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanej hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 14.7.2016. Žalovaná doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradila.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 EUR, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dokladmi predloženými žalobcom, na základe ktorých súd zistil tento skutkový stav:
7. Z výpisu z účtu žalovanej ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 1.8.2008 do 1.2.2016 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál, ako aj úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za celé obdobie spolu vo výške 329,32 EUR.
8. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej označeného ako výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 14.7.2016 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 330,87 EUR z dôvodu, že žalobca za ňu hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebola zdravotne poistená v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobcovi oneskorene.
9. Z listiny označenej ako Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH zo dňa 15.3.2016 súd zistil, že žalovaná vyhlásila, že bola zdravotne poistená na území štátu Anglicko v období od 15.8.2008 v systéme sociálneho zabezpečenia.
10. Z prijímacej pečiatky žalobcu súd zistil, že predmetné potvrdenie mu bolo predložené dňa 4.4.2016.
11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení účinnom v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
12. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
13. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
14. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h/.
15. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a/ až c/.
16. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ až c/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
17. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.
18. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10).
19. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1,4 a 6.
20. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
21. Podľa ust. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a ods. 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
22. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
23. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).
24. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
25. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bola žalovaná vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemala nárok.
26. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovanú sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaná je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.
27. Žalovanej ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.
28. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.
29. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaná, na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR bola zdravotne poistená na území tohto cudzieho štátu - Veľká Británia, počnúc od 15.8.2008. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Čestného vyhlásenia žalovanej zo dňa 15.3.2016. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 15.8.2008 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR.
30. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanej bola v období od 15.8.2008 do 4.4.2016 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť, ako aj iné úhrady za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu vo výške 329,32 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Uvedenú sumu zaplatiť žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.
31. Žalovaná si totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f/ v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c/ a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Žalovaná bola povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť. Oznamovaciu povinnosť splnila až predložením Čestného vyhlásenia. Z prijímacej pečiatky, ktorou bolo predmetné vyhlásenie opatrené, je zrejmé, že žalobcovi bolo toto vyhlásenie doručené až dňa 4.4.2016.
32. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaná nemala nárok z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods. 1 cit. zák. má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
33. Podľa ust. § 420 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
34. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
35. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
36. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.
37. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
38. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
39. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
40. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.
41. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f/, v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c/ a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.
42. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovanej v rozsahu 329,32 EUR.
43. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaná nesplnila oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bola žalovaná oznamovaciu povinnosť splnila, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.
44. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaná nechcela spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadala pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mala a mohla.
45. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaná ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu, t.j. v rozsahu 290,87 EUR, čo je suma nižšia ako škoda spôsobená žalovanou žalobcovi.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
49. Žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a bol v konaní úspešný, keďže súd vyhovel jeho žalobe, preto v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch zaviazal neúspešnú žalovanú zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 17 EUR, položka 1 písm. a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.