Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/261/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., L. XX/XX, zastúpená: Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti žalovanej: F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., T. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Marekom Ďuranom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 34, o zaplatenie 102.901,14 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/131/2012-319 zo dňa 13. júna 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku ohľadom trov konania strán sporu m e n í tak, že žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 102.901,14 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.06.2012 do zaplatenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

1.2. Po doplnení dokazovania v súlade s názorom súdu druhej inštancie pre objektívne zistenie začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby zo spisu sp. zn. 7Er/531/2007 zistil, že v rámci tejto exekúcie bola oprávnenému Orange Slovensko a.s. vymáhaná pohľadávka voči povinnému J. Y.

- bratovi žalovanej a zároveň spoluvlastníkovi sporných nehnuteľností. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 29.05.2007 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 31.05.2007. V priebehu konania, v r. 2009, bolo zapísané exekučné záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, v kat. úz. B., ktorých spoluvlastníkom bol povinný J. Y. v podiele 1/6-iny, pričom aj skôr boli voči nemu začaté iné exekučné konania a zriadené exekučné záložné právo na spoluvlastnícky podiel bolo už v r. 2007 a 2008. Spoluvlastnícky podiel Jozefa Petráka nadobudla žalovaná a uznesením zo dňa 13. 11. 2012, právoplatným dňa 16. 11. 2012, súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v jej prospech. V konaní sp. zn. 6C/23/2012 si J. Y., ako žalobca, uplatnil voči E. Q., ako žalovanej, nárok zaplatenie sumy 2.655,60 eura s príslušenstvom z titulu užívania jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach v kat. úz. B. zapísaných na LV č. XXXX a v konaní predložil nájomnú zmluvu zo dňa 08.07.2008 podpísanú F. R. ako prenajímateľom a E. Q. ako nájomcom, pričom predmetom tejto nájomnej zmluvy bol rodinný dom na ul. T. č. XXXX/XX v B., zapísaný na LV č. XXXX a nájomná zmluva

bola uzavretá na dobu určitú, od 08.07.2008 do 08.10.2008. J. Y. na pojednávaní dňa 11.04.2012 uviedol, že až po smrti matky sa dozvedel, že nehnuteľnosti užíva žalovaná E. Q., zo začiatku súhlasil, aby si nehnuteľnosti kúpila a jemu vyplatila hodnotu spoluvlastníckeho podielu. Realitná kancelária mu ponúkla za nehnuteľnosti 2.050.000,-Sk, mal však pochybnosti o výške ceny a žalovaná poskytnutie informácie o skutočnej kúpnej cene podmieňovala podpisom zmluvy. Zároveň mu predložila spomínanú nájomnú zmluvu. Rozsudkom č. k. 6C/23/2012 - 56 zo dňa 28.08.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/295/2012 - 87 zo dňa 30. 09. 2013 súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu chceli uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnosti v kat. úz. B., zap. na LV č. XXXX. Žalovaná bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 5/6-ín a jej brat J. Y. v podiele 1/6-iny. Úmysel strán od počiatku smeroval k predaju celej nehnuteľnosti. Boli uzavreté celkovo tri kúpne zmluvy; prvá bez uvedenia dátumu (č .l. 9), pričom v priebehu konania bolo zistené, že bola podpísaná žalobkyňou a žalovanou dňa 18. 06. XXXX, J. Y. ju nepodpísal. Druhá kúpna zmluva bola zo dňa 08. 07. 2008 a taktiež ju podpísali iba žalobkyňa a žalovaná. V poradí tretia kúpna zmluva z 15. 04. 2011 sa mala týkať už len predaja spoluvlastníckeho podielu žalovanej, ale ani táto nebola podpísaná. Žalobkyňa ako preddavok na kúpnu cenu zaplatila žalovanej spolu sumu 3.100.000,-Sk (102.901,14 eura) v troch splátkach - dňa 19. 05. 2008 zaplatila sumu 1.300.000,-Sk, dňa 17. 06. 2008 sumu 1.200.000,-Sk a dňa 30. 6. 2008 sumu 600.000,-Sk. Predmetom konania zostala suma 102.901,14 eura s príslušenstvom (zvyšná časť bola právoplatne zamietnutá), ktorá predstavovala preddavok na kúpnu cenu. Súd konštatoval, že k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy nedošlo, preto na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol.

1.4. Posudzujúc námietku premlčania vznesenú žalovanou potom skúmal, kedy nastal začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 18. 06. 2008, keď žalobkyňa a žalovaná podpísali kúpnu zmluvu, ktorá nie je datovaná a v ktorej na strane predávajúcich vystupoval aj brat žalovanej J. Y., ktorý zmluvu nepodpísal a v zmluve je uvedené, že na jeho spoluvlastnícky podiel sú vedené exekučné konania a časť kúpnej ceny mala byť použitá na vyplatenie exekúcií. Žalobkyňa už v tomto čase skutočne a preukázateľne zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keďže zistila, že zamýšľaná kúpna zmluva nebude a nemôže byť uzavretá, nakoľko na spoluvlastnícky podiel J. Y. sú vedené exekúcie a zapísané exekučné záložné právo, pričom mala záujem o kúpu len celej nehnuteľnosti, čo potvrdila v konaní a tiež tým, že poslednú kúpnu zmluvu, datovanú dňom 15.04.2011 nepodpísala, keďže predmetom predaja bol už iba spoluvlastnícky podiel žalovanej. Ďalej súd uviedol, že žalobkyňa už po oboznámení sa s výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. B., na ktorom boli zapísané exekučné záložné práva na spoluvlastnícky podiel brata žalovanej musela vedieť, že k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy nemôže dôjsť. Preukázateľne bola s týmito zápismi oboznámená pri podpisovaní kúpnej zmluvy dňa 18. 06. 2008 a tiež aj pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2008, ktorá je okrem výšky kúpnej ceny totožná s predchádzajúcou kúpnu zmluvou. Dňa 08.07.2008 zároveň žalobkyňa a žalovaná uzavreli aj nájomnú zmluvu na prenájom celej nehnuteľnosti a táto zmluva bola výsledkom toho, že kúpna zmluva riadne uzatvorená nebola a objektívne ani nemohla byť. Žalobkyňa však pri minimálnej bdelosti a opatrnosti predpokladanej u záujemcov o kúpu nehnuteľností mohla skutočnosti týkajúce sa exekúcií na spoluvlastnícky podiel J. Y. zistiť prakticky už hneď, ako prejavila záujem o kúpu, pretože už v r. 2007 došlo k zápisu exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností a teda oboznámením sa s LV už v tom čase by jej muselo byť jasné, že kúpnu zmluvu nemôže uzatvoriť iba so žalovanou na celú nehnuteľnosť, keďže žalovaná je iba jedným zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a na ďalší podiel sú vedené exekúcie. Preto už dňa 18.06.2008 žalobkyňa zistila skutkové okolnosti, pre ktoré k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť a na základe ktorých mohla podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, tak táto dvojročná subjektívna lehota jej uplynula dňom 18.06.2010. Žaloba bola podaná na súde dňa 29.11.2011, po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

1.5. K plynutiu objektívnej premlčacej doby súd uviedol, že začala plynúť v prípade jednotlivých plnení už odo dňa ich úhrady t. j. 19.05.2008, 17.06.2008 a 30.06.2008, nakoľko už v tom čase neexistoval právny dôvod poskytnutého plnenia, pretože na spoluvlastnícky podiel J. Y. boli vedené exekúcie spojené so zápisom exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, čo objektívne znemožňovalo uzavretie akejkoľvek kúpnej zmluvy na jeho spoluvlastnícky podiel, pričom žalobkyňa mala záujem o kúpu celej nehnuteľnosti. Dňom 19.05.2008 teda odpadol právny dôvod poskytnutého

plnenia na sumu 1.300.000,-Sk, dňom 17.06.2008 na sumu 1.200.000,-Sk a dňom 30. 06. 2008 na sumu 600.000,-Sk, pričom objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade týchto jednotlivých čiastkových plnení uplynula dňom 19.05.2011, dňom 17.06.2011 a dňom 30.06.2011. Žaloba bola podaná na súde až dňa 29.11.2011.

1.6. Keďže subjektívna premlčacia doba uplynula skôr ako objektívna, dňom 18.06.2010, súd návrh zamietol. Ďalej dodal, že žalobkyňa tvrdenie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej nepreukázala a zo zisteného skutkového stavu toto jej tvrdenie ani nevyplýva, nakoľko úmyslom oboch strán bolo uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu ohľadom predaja celej nehnuteľnosti napriek tomu, že spoluvlastníkom bol aj brat žalovanej, J. Y.. Uvedenú skutočnosť sa obe strany pokúšali riešiť rôznym spôsobom a za účelom uzavretia riadnej kúpnej zmluvy dokonca žalovaná zložila u právneho zástupcu žalobkyne sumu 18.810,- eur na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu J. Y., avšak keď sa predaj nezrealizoval, požiadala o vrátenie tejto sumy. Z konania žalovanej a ani z ďalších dôkazov nevyplýva úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne a pokiaľ by súd aj mal uvažovať o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, tak je potrebné poukázať na to, že subjektívna premlčacia doba uplynula už dňom 18.06.2010, a teda právo sa premlčalo bez ohľadu na prípadnú 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v konaní oboch strán v procese dojednávania predaja nehnuteľnosti a v procese uzatvárania kúpnych zmlúv, keď obom stranám muselo byť jasné, že za takého skutkového stavu, aký v tom čase existoval, nebolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom predaja celej nehnuteľnosti a napriek tomu sa obe strany snažili kúpnu zmluvu uzatvoriť bez toho, aby sa poradili s osobou práva znalou a vyhli sa tým ďalším problémom, ktoré následne nastali. Obe strany majú tak rovnaký podiel na tom, že ich spor musel byť riešený súdnou cestou, a preto považoval za spravodlivé, aby si každá zo strán znášala náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s týmto konaním.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany. Žalobkyňa napadla rozsudok v celom rozsahu a žalovaná v časti náhrady trov konania.

2.1. Žalobkyňa navrhla rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčanie nároku, pričom odvolací súd uviedol, že svojimi úvahami o premlčaní nároku v zrušujúcom uznesení upozornil, že nechce prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd neprihliadol na okolnosti vylučujúce premlčanie nároku. Pôvodná dohoda medzi ňou a žalovanou bola, že jej vyplatí 3 400 000,- SK ako kúpnu cenu za odpredaj domu, ktorá zahŕňala aj spoluvlastnícky podiel brata v sume 566 666,67 SK. Okrem toho zaplatila 250 000,- SK realitným kanceláriám, u ktorých mala žalovaná zabezpečiť právny servis kúpnej zmluvy. Žiadna lehota medzi stranami kúpnopredajnej zmluvy dohodnutá nebola, obe strany uznali, že to potrvá nejaký čas. V rozpore s touto dohodou žalovaná predložila na podpis svojmu bratovi kúpnu zmluvu, v ktorej uviedla kúpnu cenu 2 050 000,- SK. Z tejto sumy bola pre brata žalovanej určená suma 341 666,60 SK, preto pochopiteľne zatrpkol a odmietal podpísať inú kúpnu zmluvu. Toto konanie žalovanej bola podľa nej úmyselným konaním proti záujmom svojho brata, preto nemôže byť správny a spravodlivý názor súdu prvej inštancie, že konanie žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola nedbanlivostným konaním. Ďalšia je otázka možnosti predaja spoluvlastníckeho podielu z dôvodu existencie záložného práva na podiel spoluvlastníka. Zriadenie exekučného záložného práva nepochybne bráni tomu, aby sa s podielom mohlo hýbať bez vedomia, či súhlasu exekútora alebo veriteľa, v prospech ktorého je záložné právo zriadené. V praxi je zaužívaný postup, že ak sa chce predať podiel založený záložným právom, záujemca o kúpu zaplatí dlhy vlastníka, ktoré sú týmto právom zabezpečené. Uvedeným spôsobom postupovala aj žalovaná, zaplatila dlhy brata a získala jeho spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Zdôraznila, že toto mala urobiť v čase, keď ona ešte mala záujem o kúpu nehnuteľnosti. Ďalším argumentom svedčiacom o úmyselnej špekulácii žalovanej s časťou kúpnej ceny brata je súdny spor vedený na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/23/2012, z ktorého vyplýva, že konanie žalovanej vo vzťahu bratovi a teda aj voči nej len potvrdzuje úmyselné konanie správať sa tak, aby nároky spoluvlastníka boli ukrátené. Vo výzve z 02. 03. 2011 vyzvala a oboch vlastníkov upozornila, že ak do 15 dní nepodpíšu zmluvu, alebo nevrátia peniaze, podá proti žalovanej žalobu o vrátenie kúpnej ceny. Táto písomnosť má význam v tom, že žalovaná dostala lehotu, v ktorej mala celú vec uzavrieť a vtedy jej začala plynúť premlčacia lehota.

2.2. Žalovaná v odvolaní proti výroku o trovách konania navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Poukázala na ustanovenie § 257 CSP, ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje a výklad je ponechaný na súdnu prax, ktorá pri posudzovaní tejto podmienky prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu a na okolnosti, ktoré viedli strany sporoch uplatneniu nároku na súde a aj ich postoj v konaní (NS SR sp. zn. 3 MCdo5/2006). Poukázala na to, že po celý čas bolo zrejmé, že žalobkyňa má záujem odkúpiť nehnuteľnosť ako celok a ona sama mala záujem za týmto účelom uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu. Ak boli nejaké nezrovnalosti počas dojednávania predaja a prípravy podkladov potrebných pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, treba upozorniť na to, že nie jej právne vzdelaná a nebola právne zastúpená. Celý proces ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy ponechala na profesionálov z realitnej kancelárie, a preto nebol dôvod na pochybnosti. Konatelia realitnej kancelárie sa nezachovali zodpovedne a v konečnom dôsledku bude voči nim vedené trestné stíhanie. Po uhradení zálohy na kúpnu cenu odovzdala žalobkyni kľúče od nehnuteľnosti a umožnila jej aj po celé obdobie nehnuteľnosť obývať. Opakovane sa pokúšala so žalobkyňou uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, preto boli vypracované 3 návrhy. Dôvod pre vedenie súdneho konania je od začiatku na strane žalobkyne, ktorá sa následne po štyroch rokoch bezplatného užívania nehnuteľnosti rozhodla, že nemá o ne ďalej záujem, kľúče od domu odmietla vrátiť a zároveň žiadala vrátenie plnej zálohy na kúpnu cenu. Ona po celý čas sporu nevykonáva žiadne úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, aj naďalej má záujem o odpredaj žalobkyni, aby sa vyhla prípadnému súdnemu sporu. Dôkazom toho je rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa jej malo zakázať nakladať s nehnuteľnosťou, keď odvolací súd nezistil, že by vykonávala akékoľvek úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti tretím osobám. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby niesla zodpovednosť za konanie žalobkyne pred a počas súdneho konania a pri plnom úspechu vo veci nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania v plnej výške. Poukázala na to, že žalobkyňa v odvolaní správne uvádza, že spor sa v zásade zúžil na otázku, či je nárok na vrátenie žalovanej sumy premlčaný. Podľa jej názoru súd túto otázku správne vyhodnotil a v zmysle uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal otázkami kedy došlo k uplynutiu premlčacej lehoty a kedy sa plnenie stalo nemožným. Stotožnil sa s názorom, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 18. 6. 2008 tá uplynula 18. 6. 2010. Nakoľko uplynula subjektívna premlčacia lehota, je v zásade zbytočné zaoberať sa plynutím objektívnej premlčacej lehoty. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že plnenie bolo nemožné od počiatku, pretože žalobkyňa nemohla nadobudnúť nehnuteľnosť v celosti a už podpísaním kúpnej zmluvy 18. 6. 2000 vedela o exekučných záložných právach na spoluvlastnícky podiel podielového spoluvlastníka. V dôsledku začatých exekučných konaní bolo J. Y. zakázané nakladať s jeho majetkom preto nemohol uzavrieť zamýšľanú kúpnu zmluvu. Nemožnosť nakladať s nehnuteľnosťou uznala aj žalobkyňa keď na strane 4 odvolania uvádza, že je nepochybné, že zriadenie exekučného záložného práva bráni tomu, aby sa s týmto podielom mohlo hýbať. Až po doručení uznesenia odvolacieho súdu začal právne zástupca žalobkyne tvrdiť, že z jej strany sa jedná o úmyselné konanie. Táto argumentácia je účelová a s ohľadom na uplynutie subjektívnej lehoty bezpredmetná. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala úmysel z jej strany bezdôvodne sa obohatiť, práve naopak vykonala všetky úkony potrebné na uzavretie kúpnej zmluvy, pokúšala sa so žalobkyňou uzavrieť kúpnu zmluvu, čo ona odmietla. Bola to teda práve žalobkyňa, ktorá marila uzavretie kúpnej zmluvy a správala sa v rozpore s dobrými mravmi, keď na jednej strane užívala bezplatne nehnuteľnosť a odmietla vrátiť kľúče a zároveň žiadala vrátiť plnú zálohu na kúpnu cenu. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že nešlo o úmyselné konanie - bezdôvodné obohatenie a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z objektívnych príčin, respektíve v dôsledku konania žalobkyne.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný

záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

7. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie dňa 29. 11. 2011, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia pôvodne sumy 112.859,32 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21. 11. 2011 do zaplatenia dôvodiac tým, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. úz. B., zapísaných na Správe katastra Topoľčany na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 529 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 627 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v podiele 5/6-ín a brat žalovanej J. Y. je spoluvlastníkom v rozsahu 1/6-iny. Mala záujem o kúpu nehnuteľnosti a so žalovanou sa dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu, k čomu nedošlo. Za účelom kúpy nehnuteľnosti jej zaplatila dňa 19. 05. 2008 sumu 1.300.000,-Sk ako zálohu na kúpu rodinného domu. Dňa 17. 06. 2008 zaplatila ďalších 200.000,-Sk a 30. 06. 2008 sumu 600.000,-Sk a sumu 200.000,-Sk vyplatila spoločníkom - iným osobám, z nej mala byť vyplatená kúpna cena spoluvlastníka J. Y., ktorého podiel bol zaťažený exekučnými záložnými právami a prevod bol obmedzený. Posledných 100.000,-Sk zaplatila na pokyn žalovanej ako zmluvnú pokutu realitnej kancelárii, pre porušenie povinností žalovanej s pôvodnou realitnou kanceláriou. Žalobkyňa uvádzala, že kúpa sa nerealizovala, žalovaná nebola schopná zabezpečiť právne hladký priebeh prevodu vlastníckeho práva ohľadne podielu jej brata. Bolo pripravených niekoľko kúpnych zmlúv, ani jedna sa nerealizovala, pretože najskôr brat žalovanej odmietol podpísať prevod spoluvlastníckeho podielu a nesúhlasil ani s prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Následne nehnuteľnosť užívala, a zistila, že má vady, preto požadovala zľavu z kúpnej ceny, s čím žalovaná nesúhlasila. Keďže k prevodu nehnuteľností nedošlo, odstúpila od zamýšľanej kúpy rodinného domu, čo oznámila žalovanej listom z 19. 10. 2011 a žiadala o vrátenie zaplatenej sumy, s čím žalovaná nesúhlasila.

8. Predchádzajúcim rozsudkom č.k. 4C/131/2012-235 z 24. 05. 2016 súd prvej inštancie žalobe vyhovel do sumy 102.901,14 euro s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že ani v jednom prípade nedošlo k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto sumu 3.100.000,-Sk, vyplatenú žalovanej pred uzavretím zmluvy, posúdil ako preddavok na budúcu kúpnu zmluvu v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka a prijatý finančný obnos za bezdôvodné obohatenie, ktoré u žalovanej vzniklo okamihom, keď nastala nemožnosť predať nehnuteľnosť. Posudzujúc žalovanou vznesenú námietku premlčania konštatoval, že u bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká bezdôvodné obohatenie okamihom, kedy odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia. Za takýto považoval písomný prejav žalobkyne z 19. 10. 2011, doručený žalovanej 01. 06. 2012, odkedy začala plynúť trojročná objektívna a dvojročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná 29. 11. 2011, pred uplynutím premlčacej doby. Žalobe vyhovel do sumy 102.901,14 Eur, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanej vyplatila 3.100.000,-Sk ako zálohu na kúpnu cenu a v tejto výške u nej vzniklo bezdôvodné obohatenie.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovanej proti vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom o počiatku plynutia premlčacej doby, ustálenej súdom prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania žalobu zamietol majúc za preukázané, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí subjektívnej a tiež objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok subjektívnej lehoty určil najneskôr dňom 18. 06. 2008, keď žalobkyňa a žalovaná podpísali kúpnu zmluvu, ktorá nie je datovaná a objektívne premlčacia doba začala plynúť v prípadne jednotlivých plnení už odo dňa ich úhrady t.j. 19. 05. 2008, 17. 06. 2008 a 30. 06. 2008, nakoľko už v tom čase neexistoval právny dôvod poskytnutého plnenia.

11. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobkyne z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je relevantné, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vtedy, keď preukázateľne získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (rozhodnutia NS SR, publikované ZSR pod č. 2/2005, č. 22/2013, 1Cdo/67/2011 z 25.3.2013, 5 Cdo 121/2009, NS ČR 30Cdo/2758/2006 z 14. 08. 2007, 32 Cdo/2626/2009 z 18.5.2011). Teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený v prvom rade pri riadnej starostlivosti mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Nie je rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

12. Súd prvej inštancie v kontexte vyššie uvedeného právneho výkladu správne ustálil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od právneho úkonu - zamýšľanej kúpnej zmluvy z 18. 06. 2008, a to vo vzťahu k preddavkom uhradeným 19. 05. 2008 a 17. 06. 2008. Už v tom čase žalobkyňa vedela, že kúpna zmluva na celú nehnuteľnosť nemôže byť uzatvorená, pretože na spoluvlastnícky podiel brata žalovanej bolo zriadené exekučné záložné právo, pričom sama mala záujem o kúpu celej nehnuteľnosti. V zamýšľanej kúpnej zmluve táto skutočnosť bola dokonca uvedená a podiel brata žalovanej mal byť uhradený do 06. 10. 2008. K tvrdeniu žalobkyne, že existuje možnosť vyplatiť pohľadávku a v praxi bežne dochádza k vyplateniu pohľadávky exekučného veriteľa, odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu zamýšľanej kúpnej zmluvy (prvej aj druhej) vyplýva, že zmluvné strany si časovo ohraničili možnosť vyplatenia exekvovanej pohľadávky do 06. 10. 2008 ((IV. bod 5), pričom výslovne dohodli, že ak do tohto dátumu nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, žalovaná vráti žalobkyni - kupujúcej všetky finančné prostriedky poskytnuté na kúpu nehnuteľnosti (bod VIII. Bod 4). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany vedeli o exekúcii na podiel brata žalovanej, žalovaná tieto skutočnosti nezatajila; napokon, exekúcie sp. zn. EX 862/2000 a sp. zn. 2178/2007 boli uvedené v LV č. XXXX pre k.ú. B., preto neobstojí tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že žiadna lehota medzi stranami kúpnopredajnej zmluvy dohodnutá nebola. Tvrdenia o vzťahu a konaní žalovanej voči jej bratovi sú pre právne posúdenie veci bezvýznamné; nesporne k uzatvoreniu zamýšľanej kúpenej zmluvy nedošlo. Napokon, žalovaná podiel brata získala až 16. 11. 2012, teda až potom, čo žalobkyňa „od zmluvy odstúpila“. Tretiu platbu - zálohu, zaplatila žalovanej 30. 06. 2008, preto pre túto platbu začala subjektívna premlčacia lehota plynúť až týmto, resp. nasledujúcim dňom, keďže subjektívna premlčacia lehota nemôže začať plynúť skôr ako objektívna, ktorá v zmysle § 107 ods. 2 začína plynúť momentom prijatia bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie NS SR sp. zn. 30 Cdo 4982/2009 z 27. 09. 2011, 30Cdo/4366/2007 z 25. 11.2008, 4545/2010 z 14.12.2010). Táto skutočnosť ale nemá zásadný význam z hľadiska právnych záverov o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže žaloba bola podaná až 29. 11. 2011.

13. Súd prvej inštancie posudzoval aj plynutie objektívnej premlčacej doby, i keď ak mal za to, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, bolo toto posúdenie nadbytočné. Odvolací súd ale súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci objektívna premlčacia doba začala plynúť momentom prijatia bezdôvodného obohatenia, t.j. prijatím úhrady zaplatenej 19. 05. 2008, 17. 06. 2008 a 30. 06. 2008, nakoľko už v tom čase neexistoval právny dôvod poskytnutého plnenia, pretože na spoluvlastnícky podiel J. Y. boli vedené exekúcie spojené so zápisom exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, čo objektívne znemožňovalo uzavretie akejkoľvek kúpnej zmluvy na jeho spoluvlastnícky podiel.

14. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu, že v danej veci neboli splnené podmienky pre plynutie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná vo vzťahu k žalobkyni sa bola správala spôsobom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako úmyselné konanie (či už išlo o priamy alebo nepriamy úmysel), ktoré bolo príčinou vzniku bezdôvodného obohatenia a tento existoval v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa preukázateľne vedela, že na podiel brata žalovanej je vedené exekučné konanie a podiel mohla získať len ak by bola exekúciou vymáhaná pohľadávka uhradená. O týchto skutočnostiach vedela už v čase poskytnutých

preddavkov. Vymáhané právo sa ale premlčalo uplynutím subjektívnej premlčacej doby, preto závery týkajúce sa plynutia a uplynutia objektívnej premlčacej doby sú bez právneho významu.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Predmetom prieskumu odvolacím súdom bol aj výrok o náhrade trov konania, keď žalovaná nesúhlasila s nepriznaním náhrady z dôvodov uvedených v § 257 (dôvody hodné osobitného zreteľa).

17. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 (predtým § 150 OSP). Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

22. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

23. Ustanovenie § 257 preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

24. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie

odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

25. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

26. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

27. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 ods. 1 je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

28. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalovanej dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania (prvostupňového) žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že ak strany vedeli, že kúpna zmluva nemôže byť uzatvorená, naďalej sa pokúšali o jej uzatvorenie bez toho, aby sa poradili s osobou práva znalou a vyhli sa tým ďalším problémom, sú dôvody, ktoré v zmysle vyššie uvedeného výkladu možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotný proces uzatvárania a dôvody, pre ktoré nebola kúpna zmluva uzatvorená sú významné z hľadiska právneho posúdenia veci samej. Právne významné by mohlo byť negatívne správanie žalovanej v konaní alebo pred podaním žaloby, ak by bolo dôvodom jej podania. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané žiadne také jej správanie, ktoré by viedlo k záveru, že zapríčinila podanie žaloby, dĺžku konania alebo sa správala tak, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznanie náhrady trov konania, teda neboli zistené výnimočné dôvody spočívajúce či už v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach u strán sporu. Žalovaná po zaplatení preddavkov odovzdala žalobkyni kľúče, umožnila jej v nehnuteľnosti bývať, celkovo 3 x sa pokúsila uzatvoriť kúpnu zmluvu, proces zverila realitnej kancelárii, u ktorej sa predpokladá, že bude konať so znalosťou veci, nezatajila, že na podiel brata je vedená exekúcia, nevykonala a nevykonávala žiadne kroky, ktoré by svedčili o tom, že bráni žalobkyni v užívaní, alebo chce nehnuteľnosť predať, hoci žalobkyni nevrátila preddavok na kúpnu cenu.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .