Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-12-2022.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Subarea
13C/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v E., Ul. M. K. XXXX/ XX proti žalovanému v rade 1/ Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska ul.č. 21 a v rade 2/ Gavila, s.r.o., IČO: 45 517 959, so sídlom v Trenčíne, Ul. 1. mája č. 173/11 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 27.4.2022, sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o vydanie zákazu nakladania a predaja a prevodu nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.č. XXXX, postaveného na parc.č. 2237/22 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E. do doby ukončenia, resp., vydania záväzného stanoviska MF SR a v súbežne podania žaloby na štát, do vynesenia právoplatného rozsudku v predmetnej veci. Vo svojom návrhu uviedla, že: "Slovenská Konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, ktorý dňa 12.4.2022 uzatvoril zmluvu o vykonaní "dobrovoľnej dražby" s dražobníkom, GAVILA s.r.o., l. mája 173/11, 911 01 Trenčín, za účelom odpredaja bytu a následným uspokojením nárokov záložného veriteľa z výťažku získaného odpredajom predmetnej nehnuteľnosti, bytu v "dobrovoľnej dražbe". Slovenská Konsolidačná a.s., sa stala záložným veriteľom na základe postúpenia pohľadávok DÚ Trenčín, ktorý bol záložným veriteľom na predmetný byt od roku cca 1988 a to až do doby postúpenia pohľadávky na SK, a.s. Záložný veriteľ si uplatnil záložné právo na uvedený byt nedoplatkami na daniach, ktoré vznikli preukázateľne druhotnou platobnou neschopnosťou, do ktorej som sa dostala nie vlastnou vinou na základe podvodných konaní a konkurzného konania na majetok š.p. Kovošrot a nástupníckych organizácii v prospech ktorých som vykonávala na základe koncesie služby, za ktoré mi neuhradili riadne a včas vystavené FA a to v celkovej výške cca., 2.000.000,- SKK./ V prípade nutnosti dodatočne doložím listinné dôkazy a to potvrdené pohľadávky u notára, potvrdenie správcu konkurznej podstaty š.p. Kovošrot Bratislava o prihlásení pohľadávky/ Jednalo o štátny podnik a tak som požiadala o vzájomný zápočet pohľadávok. Bez výsledku./ DU v Trenčíne nekonal v predmetnej veci v môj neprospech,/uplatnil si záložné právo na zabezpečenie pohľadávok/ nakoľko vec je stále aktívna po dobu takmer 23 rokov. 23 rokov sa dožadujem svojich práv bezvýsledne! Po postúpení pohľadávok na SK, a.s., Bratislava som bola písomne vyzvaná na splnenie si svojich povinností v prospech nástupného záložného veriteľa, SK, a.s. Bratislava. Počas vzájomnej komunikácie som sa snažila ozrejmiť a vysvetliť pôvod vzniku pohľadávok, podstatu pohľadávok a podstatu situácie v ktorej som sa ocitla a všetky opatrenia, ktoré som doteraz vykonala na ochranu svojich práv a záujmov. SK, a.s., aj napriek dostatočným argumentom z mojej strany a ochrany zabezpečených pohľadávok štátu záložným právom na nehnuteľnosť, byt pristúpila k výkonu záložného práva, predaju nehnuteľnosti, bytu na uspokojenie zabezpečených pohľadávok štátu. S týmto opatrením, ktoré zásadným spôsobom zhorší môj stav a ešte viac zasiahne do výkonu mojej ochrany a Ústavných práv nemôžem a nebudem súhlasiť,
už s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré som jasne pomenovala. Naviac uvedeným opatrením skončím "na ulici" práve za výdatnej pomoci štátu, ktorý ma chrániť záujmy a práva občanov SR. SK., a.s. aj napriek skutočností, že doteraz splácam dolhy formou exekučných konaní, vedených proti mojej osobe. Dlhy, ktoré som síce formálne spôsobila Ja, avšak v záujme ochrany svojich zamestnancov/ uhrádzala som mzdy a na základe druhotnej platobnej neschopnosti, čiastočne alebo vôbec som neuhrádzala odvody, dane/ som vlastne "suplovala" funkciu štátu, UP, nakoľko v predmetnom období neboli rezervné fondy na ochranu zamestnancov/. Naviac sa jednalo o š.p. Kovošrot, teda záväzky štátu, o ktorých som si naivne myslela, že ich budem mať uhradené. Postupne, pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy som počas doby trvania zamestnania uhradila cca., lO.tisíc Euro svojím veriteľom, okrem iného aj SK, a.s. Bratislava a to na základe exekučných konaní, /možné preukázať/ Vzájomný zápočet pohľadávok štátu mi bol odmietnutý v liste, ktorý som obdržala z MF SR a s odôvodnením, že "štát nezodpovedá za pohľadávky, ktoré evidujem voči štátnemu podniku". SK., teda ako postupný správca pohľadávok štátu aj napriek tomu, že predmetnú pohľadávku má zabezpečenú, prikročila k výkonu uplatnenia záložného práva, neberúc do úvahy ani to, že postupne splácam zrážkami zo mzdy uvedené pohľadávky . Z vyššie uvedených dôvodov som písomne podala žiadosť priamo nadriadenému orgánu, MF SR o riešenie celej vzniknutej situácie s ohľadom na porušovanie mojich práv v zmysle Ústavy SR a požiadal o odpustenie všetkých evidovaných dlhov v správe SK., a.s. s odôvodnením. Súčasne som sa rozhodla podať žalobu na SR v predmetnej veci. Žaloba je v štádiu rozpracovania, pred ukončením a samotným podaním na tunajší OS v Trenčíne."
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Neodkladným opatrením je potrebné riešiť situáciu, keď nastane taký právny a faktický stav, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nová právna úprava neodkladných opatrení upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Súd môže pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba z dvoch dôvodov ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre tento inštitút platí osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu, nemusí byť dodržaný úplný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej.
Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. 45)Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
Podľa § 81 ods. 11 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve 49)sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňový úrad alebo colný úrad a) dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom, b) daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom 48)môže postúpiť právnickej osobe so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
V prejednávanom prípade žalobkyňa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím samotného konania, pričom skutočnosť, čoho sa bude domáhať v samotnom konaní neuviedla, nakoľko toto konanie nijakým bližším spôsobom nešpecifikovala. V rámci svojho návrhu uviedla, že má neuhradené pohľadávky po ich splatnosti, pričom súčasným veriteľom týchto jej pohľadávok, ktoré vznikli nezaplatením daňových povinností, je žalovaný v rade 1/. Rovnako uviedla, že na zabezpečenie týchto pohľadávok bol zo strany prvého veriteľa (daňového orgánu) zriadené záložné právo na byt, ktorého je jedinou vlastníčkou. Žalobkyňa uviedla, že súčasný záložný veriteľ pristúpil k začatiu výkonu tohto záložného práva napriek skutočnosti, že svoje podlžnosti postupne spláca (o ktoré konkrétne podlžnosti ide však neuviedla, pričom súdu sa javí, že svoje daňové nedoplatky doposiaľ nijakým spôsobom, a to ani čiastočne neuhrádza). Túto skutočnosť však súdu nijakým spôsobom neosvedčila. Žalobkyňa ďalej uviedla, že písomne požiadala Ministerstvo financií SR o odpustenie všetkých evidovaných dlhov. Na súd sa obrátila so žiadosťou o "pozastavenie" výkonu záložného práva až do doby, kým Ministerstvo financií SR nevydá svoje záväzné stanovisko.
Ako vyplýva z takto podaného návrhu, žalobkyňa potvrdila, že záložný veriteľ, ktorý jej oznámil začatie výkonu záložného práva na jej byt, je veriteľom neuhradených pohľadávok voči nej, čím potvrdila jednak existenciu záložného práva na svoj byt ako aj existenciu samotnej neuspokojenej pohľadávky. Žalobkyňa nijakým spôsobom neozrejmila, prečo by mal súd pozastaviť výkon záložného práva, v čom vidí nesprávnosť resp. nezákonnosť postupu záložného veriteľa resp. či existujú dôvody, pre ktoré je výkon záložného práva neprípustný. V prípade, že dôvodom na pozastavenie má byť stanovisko Ministerstva financií SR vo veci jej daňových nedoplatkov, takéto stanovisko nemôže mať vplyv na existenciu pohľadávky záložného veriteľa, nakoľko iba samotný záložný veriteľ je oprávnený vydať stanovisko, ktoré môže mať za následok zánik resp. zníženie výšky vymáhanej pohľadávky, pričom je potrebné uviesť, že veriteľom pohľadávky je právnická osoba odlišná od štátu. Súd preto konštatuje, že nezistil dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to požadovala žalobkyňa a preto jej návrh v celom rozsahu zamietol, keďže žalobkyňa nijako neosvedčila nezákonnosť výkonu záložného práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, plne úspešnou sporovou stranou sa stali žalovaní. Nakoľko títo s návrhom neboli oboznámení, žiadne trovy konania im nemohli vzniknúť, a preto súd rozhodol o tom, že im trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).