Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Michalovce, Námestie Slobody 3, proti žalovanej Generali Slovensko poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/C, zastúpenej JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 3.10.2016 č.k. 5C 74/2012-356 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.019,25 eur s prísl., z titulu náhrady škody na sťažení spoločenského uplatnenia, v dôsledku škodovej udalosti pri dopravnej nehode dňa 6.5.2007. Ďalším výrokom žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 6.5.2007 došlo v obci Moravany k dopravnej nehode, pri ktorej vodič S. P. motorovým vozidlom značky Škoda Felícia EČV L.-XXXBC zozadu narazil do žalobcu. Žalobca pri nehode utrpel zranenia, a to zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členka a zadnej hrany píšťaly vľavo s posunom úlomkov, pohmoždenie hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie hrudníka, zlomeninu bázy piatej predpriehlavkovej kosti vpravo a zlomeninu základného článku malíčka pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 20 týždňov. Žalobca sa po úraze podrobil zložitej a dlhodobej liečbe, absolvoval 4 operácie a liečba bola ukončená 24.6.2010, keď traumatológ MUDr.Ján Džavan žalobcovi vydal posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Podľa tohto posudku vyzval žalobca žalovanú na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 550 bodov, pričom požadoval aj zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalovaná poukázala žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.011,-eur za 300 bodov podľa lekárskeho posudku MUDr. Jána Džavana. Žalobkyňa neposkytla plnenie za položku 254 - vážne duševné poruchy po ťažkom poranení v hodnote 250 bodov s tvrdením, že táto položka nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 21.7.2010 bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného dôchodcu. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 17.6.2010 zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobca uznaný čiastočne invalidným dôchodcom, boli zdravotné problémy a diagnóza súvisiaca s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorých bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40% a na základe ďalších diagnóz nazvaných iné postihnutie bolo priznaných ďalších 10 % ako základ pre invalidný dôchodok. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Juliánom Tkáčom a MUDr.

Milošom Buričom. Znalec MUDr. Julián Tkáč v súvislosti s možným zvýšením bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že k tomu nepristúpil MUDr. Džavan pri bodovom hodnotení 24.6.2010 a podľa názoru znalca MUDr. Juliána Tkáča zdravotný stav žalobcu neodôvodňuje takéto bodové zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sa týka položky 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, znalec MUDr. Julián Tkáč sa odvolal na znalecký posudok konzultanta MUDr. Miloša Buriča z odboru psychiatrie, ktorý síce zistil u žalobcu duševné poruchy s tým, že tento od narodenia trpí na psychické poruchy, vyšetrením žalobcu ako aj správami psychiatrov za predchádzajúce obdobie pred vznikom úrazu však nezistil také vážne duševné poruchy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho úrazom zo dňa 6.5.2007. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozdiely v záveroch odborného posudku o invalidite vypracovaného MUDr. Jánom Soročinom a v znaleckom posudku MUDr. Juliána Tkáča, uviedol súd prvej inštancie, že obaja lekári sa zhodli na tom, že hlavnou príčinou priznania čiastočného invalidného dôchodku bolo poškodenie zdravia, a to zlomenina členka ľavej nohy žalobcu a následne komplikácie, ktoré nastali po nehode dňa 6.5.2007. Znalec MUDr. Julián Tkáč však rozhodne poprel, že by žalobca pri nehode utrpel poranenie kolena a preto následné zdravotné komplikácie, ktoré vyústili k výmene ľavého kolenného kĺbu žalobcu nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6.5.2007. Znalec MUDr. Julián Tkáč priznal žalobcovi na sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotu 280 bodov, žalovaná však preukázateľné vyplatila žalobcovi náhradu za 300 bodov podľa bodového ohodnotenia MUDr. Džavana. S poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Juliána Tkáča neprichádza do úvahy zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal náhradu trov odvolacieho konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

4. Žalobca uvádza, že nenamieta znalecký posudok MUDr. Juliána Tkáča, namieta však to, že sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal zvýšením ustáleného bodového ohodnotenia. Odvolateľ tvrdí, že mimo záverov znalca MUDr. Tkáča mohol súd prvej inštancie zvýšiť bodové hodnotenie s poukazom na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. predovšetkým preto, že žalobcovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok v príčinnej súvislosti s úrazom a značným zhoršením zdravotného stavu. Znalec MUDr. Tkáč v znaleckom posudku uviedol, že trvalé následky po zlomenine v ľavom členkovom kĺbe spôsobili percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Tento pokles stačí na priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Preto len samotné poranenie žalobcu - stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu v nepriaznivom postavení stačilo na priznanie čiastočného invalidného dôchodku a toto poranenie je v súvislosti s úrazom. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na tú skutočnosť, že MUDr. Džavan vyhotovoval posudok o sťažení spoločenského uplatnenia 24.6.2010 a odvtedy došlo k značnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s úrazom, kedy došlo k navýšeniu percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zo 40 % na 45% ku dňu 27.2.2012. Toto zhoršenie zdravotného stavu spočíva v úplnej stuhlosti členkového kĺbu. Odvolateľ namietal, že MUDr. Tkáč nemôže spochybňovať priznanú výšku percentuálnej miery z dôvodu poškodenia členkového kĺbu s tým, že on by priznal iba pokles 35%, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne je právoplatné a vykonateľné a súd je ním viazaný. Súd teda nemôže v súdnom konaní riešiť otázku, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Navyše znalec MUDr. Tkáč nie je znalcom v odbore posudkového lekárstva.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacím námietkam uvádza, že invalidita žalobcu nebola priznaná v príčinnej súvislosti s úrazom a nehodou žalobcu, pričom samotný posudkový lekár Sociálnej poisťovne MUDr. Soročina vo výpovedi dňa 8.9.2014 uviedol, že sa zdravotný stav posudzuje ako celok a nie v príčinnej súvislosti s jednotlivým úrazovým dejom a že na celkové hodnotenie zdravotného stavu mali vplyv aj iné vedľajšie ochorenia. Ak teda žalobcovi bola priznaná čiastočná invalidita, táto nebola priznaná v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6.5.2007 ale s ohľadom na jeho celkový zdravotný stav. Navyše vo veci samej je potrebné skúmať aj prípadné spoluzavinenie žalobcu, ktorý mal v čase nehody cca 2 promile alkoholu v krvi. Táto okolnosť nebola predmetom skúmania zo strany Sociálnej poisťovne a preto nie je možné s rozhodnutia o čiastočnej invalidite bez ďalšieho vychádzať. Posudok lekárskeho posudku MUDr. Džavana žalovaná uvádza, že sa k nemu vyjadril aj MUDr. Tkáč, ktorý určil bodovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia a pritom vychádzal aj z odborných posudkov o invalidite žalobcu a z konzultácii s posudkovými lekármi. Žalovaná už poskytla poistné

plnenie zodpovedajúce hodnote sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 300 bodov, pričom z posudku MUDr. Tkáča vyplýva, že celkové sťaženie súvisiace s nehodou bolo stanovené na výšku 280 bodov. Nárok na plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za duševné poruchy v konaní nebol preukázaný ani sčasti. Pokiaľ sa týka zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, miera navýšenia 50% je maximálnou prípustnou mierou, pričom žalobcovi bol priznaný len čiastočný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, čo nie je primerané zvýšeniu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50%. Invalidita, ani trvalé psychické poruchy nemajú teda súvis s dopravnou nehodou, ktorej bol žalobca účastníkom.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania, teda odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je daná vtedy, ak súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení dôkazov najmä tým, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. vzal úvahy také skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, alebo že vychádzal zo skutkových dôkazov založených na chybnom hodnotení pravdivé dokazovania, prípadne vychádzal z okolnosti, ktorá je v rozpore s inými dôkazmi bez toho, aby takýto rozpor riadne vysvetlil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je daný vtedy, ak súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval alebo na zistený skutkový stav právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd je toho názoru, že ani jeden z namietaných odvolacích dôvodov vo veci nie je naplnený.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci nie je sporný základ uplatňovaného nároku, to znamená povinnosť žalovanej plniť náhradu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 6.5.2007, pri ktorej utrpel úraz. Predmetom sporu je iba rozsah náhrady, ktorá poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou patrí.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca si v konaní uplatňoval a stále uplatňuje priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Džavana za vážne duševné poruchy vo výške 250 bodov pri hodnote bodu 13,37 eur a ďalej priznanie zvýšenia vo výške 50% z celej náhrady hodnoty sťaženia jeho spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Džavana za 550 bodov.

10. Podľa § 444 Občianského zákonníka (OZ) pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák.č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov aj predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v druhej a štvrtej časti. Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie zvýšiť najviac o 50%.

12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, za položku vážne duševné poruchy vo výške 250 bodov, a to ani pokiaľ sa týka jej základu. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal zvýšenie odškodnenia v zmysle žalobného návrhu podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona.

13. Pokiaľ sa týka nároku na priznanie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia za položku vážne duševné poruchy, uviedol súd prvej inštancie, že táto položka nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, za ktorú je povinná poskytnúť náhradu škody žalovaná. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v odvolaní nenamieta tento záver súdu prvej inštancie, ani neuvádza žiadne konkrétne odvolacie dôvody, ktorými by namietal skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že vznik zdravotného stavu, za ktorý lekár MUDr. Džavan v lekárskom posudku priznal odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 250 bodov je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom tejto časti nároku. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti sú jasné, logické a zrozumiteľné a vychádzajú z vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Juliánom Tkáčom, resp. jeho konzultantom MUDr. Milošom Buričom. Odvolací súd teda totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovi nevznikol nárok na odškodnenie za položku 254 - vážne duševné poruchy po ťažkom poranení okrem poranenia hlavy v hodnote 250 bodov. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vecne správne.

14. Odvolateľ v odvolaní spochybňuje predovšetkým závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu zvýšenia poskytnutej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004 Z.z.. Aj pri tomto nároku odvolací súd v celom rozsahu súhlasí a stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý okrem iného posudzoval priebeh konania a zdravotné dôvody, pre ktoré bol priznaný žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca bol už v roku 2008 uznaný za invalidného, pričom invalidný dôchodok mu nebol vyplácaný pre nesplnenie podmienky potrebnej poistnej doby. Invalidný dôchodok bol následne priznaný žalobcovi až od 1.1.2010 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 21.7.2010 (čl. 88 spisu). Podľa odborného posudku o invalidite (čl. 90 spisu) rozhodujúce zdravotné postihnutie pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku boli choroby podporného a pohybového aparátu v podiele 40% a iné zdravotné postihnutie v pomere 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola určená na 50%.

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti odborný posudok o invalidite, citovaný v tomto odôvodnení, podľa ktorého bol uznaný žalobca za invalidného za kombináciu dvoch zdravotných postihnutí, pričom samotné postihnutie pohybového aparátu nepredstavovalo podiel viac ako 40%. Už týmto samotným faktom nie je splnený predpoklad pre priznanie zvýšenia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Zákon podmieňuje zvýšenie náhrady existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom uznanie invalidity je iba jedným z takýchto prípadov. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že všetky dôvody invalidity je potrebné hodnotiť komplexne a nie je možné vychádzať zo záveru, že v každom prípade uznania invalidity je povinnosťou súdu alebo iného orgánu rozhodujúceho o priznaní náhrady zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nad rámec náhrady, priznanej podľa vyčíslenia lekárskym posudkom.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak nárok žalobcu zamietol a na správnosti tohto rozhodnutia nič nemenia ani odvolacie námietky žalobcu. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto je odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.