Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: F. M., A.. X.X.XXXX, W. W.O. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný v I. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 9011327208, z 3.7.2008, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2017 žiadal súd, aby vydal rozsudok, ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v Zmluve o úvere č. 9011327208 zo dňa 3.7.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (žalovaným v 2. rade bol pre účely konania o neodkladnom opatrení aj zamestnávateľ žalobcu). Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 3.7.2008 uzatvoril zmluvu o úvere č. 9011327208 s právnym predchodcom žalovaného. Súčasne s podpisom typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola dňa 3.7.2008 podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu

- žalovaného v 2. rade (len pre konanie o vydanie neodkladného opatrenia) o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 16.11.2016. Podľa žalobcu, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa žalobcu pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade, že by žalovaný upustil od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenie veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

3. Žalobca zároveň žiadal vydať predbežné opatrenie. Tunajší súd uznesením č. k. 16 53/2017-27 zo dňa 15.3.2017 nariadil predbežné opatrenie týkajúce sa povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež pre zamestnávateľa žalobcu - žalovaného v 2. rade (Lear

Corporation Seating Slovakia s.r.o., so sídlom Solivarská 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36663662) uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.7.2017.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca vedel o uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy a o jej obsahu, pričom ju uzavrieť nemusel. Konštatoval, že spotrebiteľ je neprimerane zvýhodňovaný a dlžník sa neoprávnene obohacuje na úkor dodávateľa, pričom v danom prípade nesplatil ani celú istinu. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za klasický zabezpečovací prostriedok , ktorý nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 je zmluva o úvere č. 9011327208 z 3.7.2008 uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (Poštovou bankou a.s.), na č. l. 7 je oznámenie o postúpení pohľadávky, na č. l. 8 je predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, t.j. zamestnávateľovi žalobcu, na č. l. 9 sa nachádza rozsudok KS PO sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 6.12.2016, na č. l. 13 a nasl. je rozsudok KS PO sp. zn. 21Co/68/2016 zo dňa 15.12.2016, na č. l. 17 a nasl. je uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/259/2012 z 21.8.2013, na č. l. 22 a nasl. je uznesenie KS PO sp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011, na č. l. 27 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16Csp/53/2017-27 zo dňa 15.3.2017, ktorým súd uložil žalovanému v I. rade povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z uvedenej zmluvy o úvere a žalovanému v II. rade, t.j. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, na č. l. 29 je odvolanie žalovaného v I. rade voči uzneseniu OS PO vyššie uvedeného, na č. l. 44 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 21Co/78/2017-44 zo dňa 28.6.2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, na č. l. 54 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 2.10.2017, na č. l. 58 sa nachádza rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. ISC0910089 zo dňa 12.8.2011, na č. l. 63 sa nachádza aktuálny stav úveru ku dňu 1.6.2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 3.7.2008 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) zmluvu o úvere č. 9011327208. Predmetom úveru bolo poskytnutie sumy vo výške 2.323,57 Eur (70.000 Sk). Žalobca sa zaviazala veriteľovi zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 63,96 eur (1.927 Sk), pričom celková výška nákladov za poskytnutie úveru bola dojednaná vo výške 984,74 eur (29.666,15 Sk), pričom ročná úroková sadzba úveru bola 19 %, RPMN úveru bola 20,73 % a priemerná RPMN na trhu 64,79 %.

7. V čl. 2 zmluvy je údaj o žiadanom úvere vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk) , pričom pri údajoch o schválenom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 2.323,57 Eur (70.000 Sk).

8. Zároveň v čl. 4 bod 4.8 tejto zmluvy je uvedené, že klient a banka touto zmluvou o úvere zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za účelom zabezpečenia peňažných prostriedkov klienta vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

9. V oznámení o postúpení pohľadávky z 12.10.2016 žalovaný vyzval žalobcu na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere č. 9011327208 vo výške 5.317,62 eur.

10. Žalovaným bolo žiadosťou zo dňa 16.11.2016 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu oznámené, že žalovaný žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.2.2018 (bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil) zotrval na písomne podanej žalobe. Konštatoval, že vo veci bolo vydané tunajším súdu uznesenie o neodkladnom opatrení, ktoré bolo potvrdené KS PO, pričom konštatoval, že iba rozhodnutie vo veci samej môže zabrániť vykonávaniu agresívnej finančnej politiky zo strany žalovaného. Dôvodil, že podľa § 137 je možné domáhať sa povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Nesúhlasil s názorom, že rozhodcovský rozsudok predstavuje res judicata.

V ostatnom sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%. Navrhol žalobe vyhovieť a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

13. Podľa § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

22. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 28. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 29. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2). 30. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 32. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

33. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj v nej uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.

34. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy.

35. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

36. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.

37. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom súd prvej inštancie akcentuje tú skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vyhotovená na samostatnej listine, ale bola len neprehľadne zakomponovaná do textu zmluvy o úvere, navyše miniatúrnym písmom.

38. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky zákonné náležitosti, pričom podmienky boli žalobcovi ako slabšej strane nastavené žalovaným.

39. Podľa názoru súdu prvej inštancie chýba aj náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v predmetnej dohode nie je vymedzená určito. Určitá je len suma poskytnutého úveru (2.323,57 eur) avšak pohľadávka je vymedzená v inej výške a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 5.319,52 eur, napriek viacerým žalobcom zaplateným splátkam, pričom toto tvrdenie žalobcu nebol žalovaným popreté.

40. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

41. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

42. Neobstojí ani argument, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa, nakoľko pri takomto type dohody bez jej zákonných náležitostí ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly, čo by pre v tomto konaní žalobcu znamenalo, že by mohol žalovanému plniť aj napr. z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu súdy skúmajú ex offo. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatuje, že žalobe žalobcu je možné vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav po právnom posúdení veci vyhovieť.

43. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.