Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/137/2017

Potvrdené rozhodnutím 3Tos/84/2021
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 4. januára 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej prejednal sťažnosť odsúdeného U. F. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/137/2017 z 8.4.2021 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného U. F. z a m i e t a ako nedôvodnú."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému U. F., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2018 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný U. F., nar. XX. XX. XXXX Y. V., trvale bytom V., L. XXX/XX, slobodný, na slobode, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28. 02. 2017 v čase okolo 17.00 hod. v V. v byte na prvom poschodí na ul. S. Č.. XXX/XX, okres V., pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke od seba celou silou odsotil oboma rukami do ramien svojho otca E. F., následkom čoho tento preletel z izby do kuchyne a spadol pravým ramenom na dlažbu, čím E. F., nar. XX. XX. XXXX spôsobil zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie pravého lakťového kĺbu s dobou liečenia do 07. 06. 2017,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a tento čin spáchal na chránenej osobe (§ 139 odsek 1 písm. c/ Tr. zákona) a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 27. 11. 2017 tunajšiemu súdu obžalobu na U. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Svedok poškodený E. F. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce konať o dohode a o vine a treste, podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetného dňa telefonoval otcovi E. F. (svedkovi poškodenému), že si od neho príde zobrať strihací strojček. Asi po polhodine po tomto telefonáte prišiel vošiel do izby na prvom poschodí, kde býva jeho otec, sadol si na stoličku, otec sedel na posteli a bol už pod vplyvom alkoholu, on požitý alkohol nemal. Otec mu strojček odmietol dať, že ho dá iba bratovi a vtedy sa na otca nahneval, povedal mu, že zavolá policajtov a že mu ma dať aj rýchlovarnú kanvicu, ktorá je spoločná. Otec poprel, že by ju mal, a keď mu povedal, že na neho zavolá policajtov a otec začal po ňom kričať, aby vypadol z izby von. On aj odišiel, zavolal políciu a už sa do tohto bytu nevrátil. Nevidel ako otec spadol a medzi ním a otcom nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu. V ten deň alkohol nepožil. Policajtov volal preto, aby mu otec vrátil strojček na strihanie a tiež kanvicu, ktorú otec zaprel, že ju má. Na jeho zavolanie prišiel policajt Gonda, ktorého pozná, je to jeho spolužiak.

Svedok poškodený E. F. vypovedal, že predmetného dňa mu volal syn U. F. (obžalovaný), že príde k nemu do bytu, následne za ním aj prišiel, prišiel už pod vplyvom alkoholu a so sebou si v ruksaku priniesol fľašu bieleho vína, z ktorej si víno nalieval do pohára a aj ho sám pil. Obžalovaný sa mu sťažoval, že mama mu nechce dať peniaze, že si dal opraviť bicykel a teraz nemá z čoho za opravu zaplatiť. Potom si pýtal požičať elektrický strojček na strihanie vlasov, ktorý mu ale odmietol požičať, napadlo ho, že strojček chce dať do záložne, aby mal na zaplatenie opravy za bicykel, alebo na alkohol. Tiež chcel zobrať rýchlovarnú kanvicu, ktorú mu tiež nedal a keďže obžalovaný stále dobiedzal, tak na neho kričal, aby vypadol a otvoril aj dvere na izbe. Obžalovaný odísť nechcel, a tak ho chytil ľavou rukou okolo ramena a krku a chcel ho vytlačiť von. Obžalovaný ho chytil za ukazovák ľavej ruky, začal mu ho točiť, on ho pustil a obžalovaný ho odsotil oboma rukami tak, že ho posotil do ramien, kde preletel z izby do kuchyne a dopadol na dlažbu. Spadol pravým ramenom na zem, ešte zakričal od bolesti a nemohol sa postaviť. Udrel si pravé rameno a aj bedrovú kosť. Potom prišiel policajt Juraj Gonda, ktorému vysvetlil čo sa stalo, na ošetrenie nechcel ísť, myslel si, že bolesť prejde a nechcel podávať trestné oznámenie. Nakoľko mal celú noc bolesti a na druhý deň prišli do bytovky opäť policajti, policajtov požiadal, aby ho odviezli na ošetrenie. Pri ošetrení bolo zistené, že utrpel zlomeninu krčka ramena, po ošetrení ho pustili do domáceho liečenia, liečbu ukončil 07. 06. 2017 a chodil ešte na rehabilitácie. Na ruke mal sadru, ktorú mu dali dole asi po mesiaci. V súvislosti s týmto zranením má ešte stále zdravotné problémy, praská mu v ramene, užíva tabletky od bolesti. Po zložení sadry chodil na rehabilitácie, rehabilitácie už ukončil, predložil súdu lekársku správu. Uviedol, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu takmer každý deň, keby nebol pod vplyvom alkoholu tak by sa skutok nestal. Keď prišiel policajt Gonda k nemu do bytu, tak obžalovaný sa tlačil dnu, on ho ešte požiadal, aby ho dnu nepúšťal. Má vedomosť o tom, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje, počul o tom, že už dva týždne nepije, ale pred skutkom pil aj každý deň.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková zotrvala na záveroch znaleckého posudku, uviedla že obžalovaného osobne vyšetrila dňa 29. 09. 2017 a konštatovala u neho pokročilý syndróm závislosti od alkoholu. Obžalovaný zastáva nekritický postoj k požívaniu alkoholu, jeho tvrdenia, že od novembra nepije, k tomu uviedla, že je schopný vynútenej abstinencie, ale to je nedostačujúce pre ambulantnú formu, v jeho prípade zotrváva na podanom návrhu na uloženie ochranného protialkoholického liečenie ústavnou formou. Obžalovaný mal v roku 2007 a v roku 2009 epileptický záchvat. V prípade obžalovaného nepostačuje ambulantná forma a liečenie medikamentóznou formou, u obžalovaného taktiež bola zistená tendencia k heteroagresívnemu a aj k autoagresívnemu správaniu v opitosti.

Za splnenia procesných podmienok bola podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná výpoveď svedka E. D. z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že počas služby mu operačný dôstojník oznámil, že na tiesňovú linku volal U. F., že mu jeho otec nechce dať strojček na strihanie vlasov.

Uvedenú vec išiel preveriť sám na služobnom vozidle, po príchode na miesto videl, že pred bytovkou stál obžalovaný, ktorého osobne pozná, obžalovaný javil známky vysokého požitia alkoholických nápojov, povedal mu, že otec mu nechce dať strojček, ktorý on potrebuje. Obžalovanému povedal, aby zostal čakať pred bytovkou, potom šiel za poškodeným, poškodený ležal na posteli, držal sa za pravú ruku a poprosil ho, či by mu nepomohol sa posadiť, lebo ho veľmi bolí pravé rameno. Povedal mu, že spadol na ruku v chodbičke, že ho z izby posotil obžalovaný, že v ruksaku si doniesol fľašu vína, víno u neho popíjal a keď ho vyzval aby odišiel, tak odísť odmietal a tak ho chytil ľavou rukou okolo pliec a krku, aby vypadol a vtedy ho obžalovaný posotil smerom do chodbičky, kde spadol na zem a silno sa udrel. Na obžalovaného odmietol podať trestné oznámenie, povedal mu že bolesť ruky ho prejde, že nie je bonzák. Tiež mu poškodený povedal, že obžalovaný od neho chcel strojček na strihanie, ale on mu povedal, že strojček nemá, že ho dal druhému synovi C.. Keď sa vrátil pred bytovku, pred bytovkou sa nachádzal už aj C.U. F., ktorý priniesol obžalovanému strojček, potom išli do bytu, aby sa to vysvetlilo ohľadom strojčeka a poškodený aj pred synom C. dohováral obžalovanému, že prečo ho sotil, že ho teraz bolí ruka, že s ňou nemôže hýbať, obžalovaný popieral, že by mu to urobil. Na druhý deň boli s kolegom opäť v uvedenej bytovke, boli si plniť iné služobné povinnosti, kde sa zastavili aj u poškodeného, ktorý im povedal, že bolesť ruky sa stupňuje, že v noci nespal, že sa nemá ako dostať do nemocnice. Poškodeného na ošetrenie odviezli služobným vozidlom.

Podľa § 268 ods. 2,5 Tr. poriadku bolo na hlavnom pojednávaní prečítané odborné lekárske vyjadrenie z ktorého vyplynulo, že poškodený utrpel nasledovné zranenia: zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie pravého lakťového kĺbu s dobou liečenia od 01. 03. 2017 do 07. 06. 2017, v prípade ak by bol zamestnaný, práceneschopnosť by trval tiež do 07. 06. 2017. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedí svedka poškodeného. Závažnejším zranením bola zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov, jednoznačne vznikla pôsobením nepriameho tupého násilia, kedy v dôsledku pádu a následného narazenia pravého lakťového kĺbu na tvrdý povrch sa úrazová sila preniesla z oblasti pravého lakťového kĺbu v smere dlhej osi ramennej kosti nahor a spôsobila uvedenú zlomeninu, pričom priemerná dĺžka doby liečenia pri tomto zranení je v trvaní 8-16 týždňov a toto zranenie s najväčšou pravdepodobnosťou zanechá trvalé následky v zmysle obmedzenej hybnosti pravého ramenného kĺbu. Zranenie vzniklo pôsobením násilia väčšej intenzity. Pomliaždenie pravého lakťového kĺbu vzniklo v tom istom okamžiku ako popisovaná zlomenina, pôsobením priameho tupého násilia na oblasť prvého lakťa v dôsledku pádu, zranenie vzniklo pôsobením násilia strednej intenzity. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, pociťoval bolesti v oblasti pravého ramena prvých 10 dní a následne cca 2 mesiace po zložení Dessaultovho obväzu a zahájení rehabilitácie. Počas prvých 3 týždňov od úrazu mal pravú hornú končatinu ohnutú v lakti do 90 stupňov, v ramene a predlaktí pritiahnutú a fixovanú k telu pevným Dessaultovým obväzom. V tomto období mohol pohybovať len zápästím a rukou, pravú hornú končatinu mohol využívať len pri činnostiach spojených s ľahšou fyzickou námahou, len v obmedzenej miere. Po zložení obväzu začal rehabilitovať hybnosť pravého ramenného a lakťového kĺbu a postupne začal pravú hornú končatinu používať vo zvýšenej miere. Počas celej doby liečenia nemohol vykonávať činnosti spojené s väčšou fyzickou námahou, mohol vykonávať činnosti spojené s každodennými potrebami, pri niektorých z nich počas prvých 4 týždňov od úrazu mal určité ťažkosti (umývanie sa, obliekanie sa, sprchovanie) a bol čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku bolo prečítaný prepis zvukového záznamu z CD nosiča, išlo o prepis tiesňového volania obžalovaného dňa 28. 02. 2017 na tel. číslo 158, v rámci ktorého obžalovaný uvádzal, že otec mu odmieta dať mašinku na strihanie a kanvicu, ktoré mu požičal, že ho vyzval, aby vypadol, viackrát sa vyjadroval nezrozumiteľne.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané lekárske správy a správy k osobe obžalovaného, najmä správa z evidencie priestupkov, správa psychiatrického oddelenia Trstená, správa o povesti z miesta trvalého bydliska, odpis z registra trestov, lekárske správy. Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, a uvedený čin spácha na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a premetom útoku je živý človek.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona, ale k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví musí ísť o zavinenie z nedbanlivosti v zmysle ust. § 16 Tr. zákona.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a/, b/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, že páchateľ konal úmyselne, musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdrví. V tejto súvislosti treba prihliadať na okolnosti, za akých došlo k útoku, na intenzitu a tiež aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku. Vo vzťahu k ťažšiemu následku - ťažkej ujme na zdraví, musí byť tento následok spôsobený iba z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a), b)Tr. zákona. Podľa § 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ, a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný uviedol že je nevinný, že sa žiadneho fyzického násilia voči poškodenému nedopustil. Obrana obžalovaného však bola vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného, ktorý presvedčivo, podrobne a predovšetkým vierohodne popísal, ako k nemu prišiel uvedeného dňa obžalovaný, o čom sa spolu rozprávali, ako došlo medzi nimi k slovnej konfrontácii a neskôr aj k použitiu násilia, čo podnietilo, teda čo bolo pohnútkou násilného správania obžalovaného. Súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, ktorú obsahovo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok E. D., ktorý prišiel na miesto incidentu v krátkom čase

potom ako sa skutok stal, pričom svedok poškodený mu priebeh incidentu popísal zhodne ako vo svojej výpovedi, tiež jeho výpoveď korešponduje so skutočnosťami, ktoré svedok poškodený uviedol pri svojom prvotnom ošetrení dňa 1. 3. 2017 na chirurgickej príjmovej ambulancii. Svedok poškodený tiež vierohodným spôsobom popísal dôvody, pre ktoré nevyhľadal lekárke ošetrenie hneď po spáchaní skutku, ale až na druhý deň. Svedok poškodený je otcom obžalovaného, súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by si svedok mal obvinenie voči synovi vymyslieť, ale skôr naopak, vo výpovedi svedka poškodeného bol náznak jeho snahy ospravedlniť konanie svojho syna (obžalovaného), keď svedok uviedol, že ku skutku by nebolo došlo, keby obžalovaný nebol opitý. Tiež z výpovede svedka E. D. vyplynulo, že svedok poškodený mu po incidente uviedol, že nechce na obžalovaného podať trestné oznámenie, že bolesti prejdú a zrejme keby zranenie bolo menej závažného charakteru, tak by ani poškodený trestné oznámenie na obžalovaného nepodal. Naopak obžalovaný spochybnil vierohodnosť svojich tvrdení keď uvádzal, že predmetného dňa nepil, čo však vyvrátil tak svedok poškodený, ako aj svedok D. a v neposlednom rade to vyplynulo aj zo zvukového záznamu, obžalovaný sa opakovane vyjadroval nezrozumiteľne, tiež skutočnosti ktoré oznamoval, neboli dôvodom, aby vôbec volal na tiesňovú linku, obžalovaný tak zjavne triezvo nevedel posúdiť a vyhodnotiť situáciu. Výpoveď svedka poškodeného tiež korešpondovala so závermi odborného lekárskeho vyjadrenia, lekárskymi správami, rozsah objektívne zistených a lokalizovaných zranení v odbornom lekárskom vyjadrení, ktoré utrpel poškodený korešpondovali s jeho popisom skutkového deja.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, obžalovaný si musel byť veľmi dobre vedomý, že posotením poškodeného oboma rukami do oblasti ramien, a to aj vzhľadom na vek poškodeného, poškodený stratí rovnováhu, dôjde k jeho pádu a v príčinnej súvislosti s pádom poškodeného na zem, dôjde k jeho ublíženiu na zdraví, ktoré si bude vyžadovať minimálne lekárske ošetrenie, minimálne musel byť so vznikom takéhoto následku uzrozumený. V tomto smere je namieste poukázať aj na intenzitu použitého násilia zo strany obžalovaného, keďže obžalovaný posotil poškodeného oboma rukami a z výpovede poškodeného, ako ja z odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že išlo o násilie väčšej až strednej intenzity, čomu zodpovedá výpoveď poškodeného, že na zem dopadol v inej miestnosti. Vo vzťahu k ťažkej ujme však možno obžalovanému pričítať iba nedbanlivostné zavinenie, obžalovaný tým, že posotil poškodeného, mohol byť iba uzrozumený, že poškodený môže utrpieť tak komplikovaný typ zlomeniny, akou je zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti. Z odborného lekárskeho vyjadrenia, ako aj výpovede poškodeného vyplynulo, že zranenie poškodeného, ktoré utrpel v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, t.j. zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov je zranením majúcim charakter ťažkej ujmy na zdraví, toto zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v prípade poškodeného od 01. 03. 2017 do 07. 06. 2017. Toto zranenia, ktoré utrpel poškodený tak má charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona, doba liečenia tohto zranenia presahovala dobu 6 týždňov, pričom poškodený počas doby liečenia mal sťažený obvyklý spôsob života, zranenia ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života

- fixáciou pravej ruky, bolestivosťou aj počas rehabilitácie, nemožnosťou vykonávania prác spojených s väčšou fyzickou námahou.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky súdeného prečinu, tak po objektívnej ako ja subjektívnej stránke.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný už bol v minulosti opakovane súdom trestaný, ale za trestné činy inej povahy, pričom na tieto odsúdenia súd prihliadať nemohol, keďže obžalovaný sa okrem jediného odsúdenia vo všetkých prípadoch osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Súd pri ukladaní trestu mohol prihliadať iba na jedno odsúdenie, a to rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/16/1999 zo dňa 31. 03. 1999 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, trest si vykonal dňa 11. 12. 1999.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči

ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti. Súd tak vychádza pri ukladaní trestu z trestnej sadzby od 2 rokov do 5 rokov. Pokiaľ súd neprihliadal na predchádzajúce odsúdenie (rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/16/1999 zo dňa 31. 03. 1999) ako na priťažujúcu okolnosť, bolo to z dôvodu doby, ktorá uplynula od uvedeného odsúdenia a tiež, keďže išlo o trestný čin inej povahy, za aký bol v tomto konaní súdený.

Súd je toho názoru, že uložený trest vo výmere 2 roky s dlhšou skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia vo výmere 28 mesiacov, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.

Obžalovanému súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, podstatnými pre rozhodnutie súdu boli závery znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie, tiež súd vychádzal z okolností spáchania súdeného skutku, z obsahu vyjadrení svedkov a jednotlivých správ zabezpečených k hodnoteniu osoby obžalovaného. Zákonné predpoklady pre uloženie ochranného liečenia v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona boli splnené, obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky, pod vplyvom alkoholu spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Potreba uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou vyplynula zo záverov znaleckého dokazovania, z ktorých vyplynulo, že u obžalovaného bol zistený syndróm III.-IV. vývojového stupňa podľa Jellinka, jednoduchá ebrieta stredne ťažkého stupňa v čase trestného činu, v prípade obžalovaného ide o viacročné etylizovanie, prítomné je heteroagresívne správanie, k abúzu alkoholu zaujíma nekritický postoj, pitie bagatelizuje. Súd tak mal za preukázané, že existuje vysoký predpoklad, že vzhľadom na preukázanú závislosť obžalovaného na alkohole, jeho doterajšie správanie, akým sa prezentoval aj smerom k okoliu možno dôvodne predpokladať, že bez absolvovania ochranného liečenia bude v násilnom konaní pokračovať. Súd opätovne odkazuje na závery znaleckého posudku, výpovede svedka poškodeného a v neposlednom rade aj výpovede svedka E. D., ktorý obžalovaného pozná aj zo svojej služobnej činnosti a uviedol, že s obžalovaným sú problémy, je veľmi často pod vplyvom alkoholu, podáva nezmyselné oznámenia na polícii, pričom iniciátorom konfliktu býva on, čo aj korešponduje s obsahom zvukového záznamu z tiesňového hovoru a jeho doterajším protiprávnym konaním, vrátene priestupkov. Zároveň súd skúmal, či v prípade obžalovaného bude postačovať ambulantná forma protialkoholického ochranného liečenia, pričom súd poukazuje na výpoveď znalkyne, ktorá bola prítomná počas výsluchu tak obžalovaného ako aj poškodeného na hlavnom pojednávaní a jednoznačne uviedla, že obžalovaný je schopný vynútenej abstinencie, ale to je nedostačujúce pre absolvovanie ochranného liečenia ambulantnou formou, v jeho prípade tak zotrváva na výkone ochranného liečenia ústavnou formou.

Poškodený sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu riadne nepripojil, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.