Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-80-2020.pdf
PDF · 169.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: U.. L.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XXX/XXB, XXX XX Š. na D., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-2/2020 zo dňa 14.01.2020, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SPOU-PO-PK-2/2020 zo dňa 14.01.2020, ako aj personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 84 zo dňa 16.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 18.03.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného SPOU- PO-PK-2/2020 vydaného dňa 14.01.2020 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu - Prezidenta policajného zboru - Personálny rozkaz číslo: 84 zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie, resp. personálny rozkaz), vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.
Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov.
2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomností obsahuje aj: záznam z pohovoru so žalobcom zo dňa 09.09.2019, návrh na vydanie personálneho rozkazu z 09.09.2019, popis služobnej činnosti policajta - žalobcu zo dňa 01.03.2011, záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia žalobcu za roky 2019, 2018, 2017, 2016, 2. polrok 2014, 1. polrok 2014 a 1. a 2. polrok 2013.
3. Personálnym rozkazom č. 84 zo dňa 16.09.2019 bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z., resp. zákon o štátnej službe) dňom 01.10.2019 prevedený z funkcie starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA Prezídia PZ na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. Súčasne bol v súlade s § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 30.09.2019 odvolaný z doterajšej funkcie s tým, že jeho ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ KR PZ v
Bratislave. Žalobcovi bol zároveň odňatý odznak KRIMINÁLNA POLÍCIA ev. číslo XXXX. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. mu patril doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie. Dôvodom vydania personálneho rozkazu bola skutočnosť, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23.07.2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.).
4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom personálnom rozkaze vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím SPOU-PO-PK-2/2020 zo dňa 14.01.2020 a zamietol žalobcov rozklad a potvrdil personálny rozkaz.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplývalo, že dňa 23.07.2019 bolo ministerkou vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na P PZ. Dôvod organizačných a systemizačných zmien na NAKA P PZ spočíval vo zvýšení efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti, ktorá svojím charakterom predstavuje najzávažnejšie formy trestných deliktov. Po dôkladnej analýze fungovania NAKA P PZ počas obdobia od jej vzniku sa dospelo k záveru, že systém líniového riadenia nenapĺňal predstavu efektívneho riadenia. Bolo potrebné, aby NAKA P PZ prešla zásadnými zmenami. Prvoradou úlohou týchto zmien bolo zefektívniť riadenie a priamy výkon služby špecializovaných útvarov v rámci jednej organizačnej zložky P PZ. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej časti funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich presystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá PZ. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcii príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ, ale aj celý útvar expozitúry Bratislava, a to pri súčasnej zmene názvu NPDJ NAKA P PZ na národnú protidrogovú centrálu NAKA P PZ. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia odvolateľa (starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti spracoval dňa 09.09.2019 riaditeľ NAKA P PZ pod č. PPZ- NKA-27-152/2019-P návrh na vydanie personálneho rozkazu prezidenta PZ o prevedení žalobcu podľa § 35 ods. i písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.10.2019 na KR PZ v Bratislave. Prezident PZ sa s uvedeným návrhom stotožnil a dňa 16.09.2019 pristúpil k vydaniu personálneho rozkazu, ktorým žalobcu z dôvodu organizačných zmien, vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 dňom 30.09.2019 odvolal z doterajšej funkcie a dňom 01.10.2019 previedol na navrhovaný útvar s tým, že jeho ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ KR PZ v Bratislave. Prevedenie žalobcu na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v rámci prerokovania návrhu na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom.
7. Vychádzajúc z uvedeného bolo nepochybné, že zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nepochybné bolo aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry MV SR. Preto bolo dôvodné konštatovať, že zmena služobného zaradenia žalobcu, realizovaná personálnym rozkazom, bola odôvodnená, pričom sa táto zmena uskutočnila plne v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Z hľadiska procesného postupu bol v personálnom rozkaze správne aplikovaný § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj hmotnoprávne ustanovenie § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie a taktiež bola dodržaná
dikcia ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko návrh na prevedenie žalobcu z dôvodu organizačných zmien bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom.
8. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že na jeho prevedenie na inú organizačnú zložku PZ nebol daný zákonný dôvod, a že v rámci zložky, na ktorej doteraz pôsobil, resp. v rámci NAKA P PZ sú k dátumu organizačných zmien voľné tabuľkové miesta, pričom nedošlo k zmene náplne služobnej činnosti. Z prílohy k organizačnému opatreniu ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23.07.2019, t. j. z prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov P PZ súčinnosťou od 01.10.2019 je zrejmé, že v rámci organizačných a systemizačných zmien bolo z NAKA P PZ odsystemizovaných celkovo 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ. V súvislosti s dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu je podstatná predovšetkým tá skutočnosť, že v zmysle uvedeného prehľadu, ako neoddeliteľnej súčasti organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, došlo s účinkami od 01.10.2019 k zrušeniu takmer všetkých organizačných súčasti NAKA P PZ, a to vrátane expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ, čoho dôsledkom bolo, že sa zrušili aj funkcie príslušníkov PZ na všetkých úrovniach organizačných jednotiek NAKA P PZ a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti. Expozitúra Bratislava bola v zmysle organizačného opatrenia zrušená ako celok, čo znamená, že počnúc dňom 01.10.2019 v rámci PZ nebola viac systemizovaná funkcia starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ, na ktorej bol odvolateľ do 30.09.2019 služobne zaradený. Neexistencia takejto funkcie v spojení s vytvorením novej funkcie s inou náplňou činnosti tak vyvolala potrebu prijatia personálneho opatrenia zhmotneného v personálnom rozkaze. Pri zmene názvu útvaru a z toho sa odvíjajúcej zmene názvu funkcie ide o iný druh systemizačnej zmeny, ako je to pri zrušení útvaru a zrušení zodpovedajúcej funkcie, pričom v prípade organizačnej zmeny obsiahnutej v organizačnom opatrení ministra vnútra SR č. 13/2019 bolo na útvar zaradenia žalobcu a jeho funkciu uplatnené práve opatrenie spočívajúce v zrušení organizačnej jednotky spolu so všetkými na nej systemizovanými funkciami. O zmenu názvu funkcie ide v rámci organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 napr. v prípade oddelenia podpory riadenia alebo oddelenia kriminálnych analýz, čo je v prílohe k organizačnému opatreniu rovnako ako zrušenie expozitúry Bratislava explicitne uvedené („zmena názvu - nový názov“ v prípade oddelenia podpory riadenia, a naproti tomu .. ruší sa “ v prípade expozitúry Bratislava). Bolo nepochybné, že v prípade funkcie starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ nebol v dôsledku organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 zmenený názov funkcie, ale došlo k zrušeniu tejto funkcie. Vytvorenie novej funkcie s inou náplňou činnosti vyplýva jednak z názvov týchto funkcií, keď žalobcom do 30.09.2019 zastávaná funkcia už v rámci tabuliek zloženia a počtov P PZ nebola počnúc dňom 01.10.2019 systemizovaná, ako aj z porovnania rozsahu a obsahu úloh do 30.09.2019 organizačným poriadkom NAKA P PZ zverených expozitúre Bratislava NPDJ NAKA P PZ a úloh, ktoré boli odo dňa 01.10.2019 povinné plniť novozriadené organizačné útvary NAKA P PZ. Predovšetkým sa ale zmena v charaktere a kvantite úloh a teda splnenie podmienky inej náplne činnosti pre novovytvorenú funkciu, prejavuje pri komparácii popisu služobnej činnosti žalobcu platného do 30.09.2019 a popisov služobnej činnosti na novozriadených funkciách. Zo samotného prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov P PZ účinného od 01.10.2019 navyše vyplývalo, že žalobca do 30.09.2019 vykonával na základe svojho zaradenia na doterajšiu funkciu činnosti s prideleným kódom charakteru práce 2759, pričom počnúc dňom 01.10.2019 na celom útvare NAKA P PZ nebolo systemizované žiadne tabuľkové miesto policajta, na ktorom by sa vykonávali činnosti s uvedeným kódom. Prijatie personálneho opatrenia vyjadreného v personálnom rozkaze bolo podmienené zrušením funkcie starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ a následným vytvorením novej funkcie s inou náplňou činnosti, v dôsledku čoho vznikla prezidentovi PZ povinnosť policajta služobne zaradeného na takejto zrušenej funkcii - žalobcu ku dňu určenému organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. previesť na inú funkciu.
9. S ohľadom na vzdelanie a odbornú prax mal žalobca za to, že spĺňal predpoklady na zastávanie funkcie v rámci NAKA P PZ a žiadal o zaradenie na voľné tabuľkové miesto adekvátne jeho vzdelaniu a dosiahnutým výsledkom. V súvislosti s touto námietkou bolo nevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny, prípadne systemizačné zmeny, budú vykonané na MV SR, je na riadiacich funkcionároch tohto rezortu a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa nemohol úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systemizačnej zmeny. V tomto kontexte bolo potrebné posudzovať i určenie žalobcovho ďalšieho služobného zaradenia. Objektívne nebolo možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. PZ je ozbrojený bezpečnostný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa potreba konkrétneho
nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári MV SR preukazovali a dokladovali potrebu vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám PZ na jeho zaradenie. Predmetné závery podporuje aj ustálená judikatúra súdov SR, napr. právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/265/2009 zo dňa 05.04.2011 „V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, S. I. S.. Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva - ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym. kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu, t. j. prípadne v uznesení Ústavného súdu SR II. ÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru keďže ..Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. “. Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajné zbor je vojensky organizovane zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. “
10. Z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. (v spojení s § 35 ods. I písm. a/, ods. 2 a ods. 8) nevyplýva povinnosť navrhnúť policajtovi ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje a rovnako z dotknutých ustanovení zákona nemožno odvodiť ani povinnosť skúmať, či sú voľné aj iné funkcie. Takýto záver je zrejmý zo samotnej formulácie ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., v ktorom je uvedené, že policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie a nie do primeranej, resp. adekvátnej funkcie. Uvedené tvrdenie možno oprieť aj o právny názor vyjadrený napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 15.03.2011, kde sa uvádza: „Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov r pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v funkcii. S poukazom na to bolo potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. I zákona prisvedčiť žalovanému v tom zmysle, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej", resp. „adekvátnej funkcie“. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu, čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že služobný orgán pri ustanovovaní žalobcu do voľnej funkcie na sekcii E na uvedené kritériá prihliadal, so záverom, že tieto sú pre výkon funkcie, do ktorej bol zaradený dostatočné, čo zodpovedá
horeuvedenému výkladu, preto odvolací súd dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa - že tento postup nebol v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 zákona. Úlohou súdu nebolo skúmať účelnosť či vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). “ Žalobcovi ako príslušníkovi PZ, ktorého konkrétne nasadenie sa vzhľadom na charakter služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, prezumuje, tak neprislúchala možnosť autonómneho výberu jeho ďalšieho služobného zaradenia po zrušení doteraz zastávanej funkcie. Skúmanie postupu jeho nadriadených v súvislosti s možnosťou ponuky „primeraných“ funkčných miest žalobcovho budúceho služobného zaradenia taktiež nemôže byť ani predmetom posudzovania v konaní vo veciach služobného pomeru, keďže zhodnotenie potrieb a podmienok pre obsadenie tej ktorej voľnej funkcie je vo výlučnej kompetencii služobných orgánov, ktorým ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. navyše povinnosť ponúknuť policajtovi adekvátnu funkciu ani neukladá (a teda zaradenie na konkrétnu funkciu zo strany žalobcu nie je právne nárokovateľné). Nemožno preto súhlasiť s námietkami smerujúcimi k zaradeniu žalobcu iba na také voľné funkčné miesto, ktoré by zodpovedalo jeho vzdelaniu, odborným skúsenostiam a kvalifikačným predpokladom.
11. Namieste nebolo ani poukazovanie žalobcu na závery jeho hodnotení z obdobia rokov 2013 až 2019, udelenie ocenenia ministrom vnútra SR, výsledok polygrafického vyšetrenia pravdovravnosti, kontakty s partnerskými zložkami okolitých krajín, či na jeho riadne dodržiavanie služobnej disciplíny, pretože predmetom konania nebolo jeho prevedenie podľa § 35 ods. 1 písm. c), pripadne § 35 ods. 1 písm. i) alebo písm. j) zákona č. 73/1998 Z. z., ale iba a výlučne stav vyvolaný organizačnou zmenou, v dôsledku ktorej prestala žalobcom dovtedy zastávaná funkcia existovať pri súčasnom vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti. Zákon v prípade takejto zmeny organizácie na MV SR nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na existenciu pozitívnych individuálnych hodnotení, výsledky na polygrafe, priateľské kontakty s partnerskými zložkami, odborné predpoklady alebo doterajšie disciplinárne odmeňovanie policajtov vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k vybraným príslušníkom PZ. V zmysle časti IV. organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra SR uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené zmeny ignorovať a iné vykonať. Napadnutý personálny rozkaz má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania iba formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systemizačnými zmenami v štruktúre MV SR. V týchto intenciách je potrebné posudzovať aj vplyv odbornej praxe, doteraz dosiahnutých služobných výsledkov a kompetencií žalobcu na potrebu vykonania organizačnej zmeny na NAKA P PZ, pričom tieto nemôžu byť prekážkou zefektívnenia výkonu služobných činností na celom tomto útvare. Na základe uvedeného je potrebné skonštatovať, že všetky námietky a tvrdenia žalobcu odvíjajúce sa od jeho záujmu o pôsobenie v doterajšej organizačnej zložke PZ, jeho odborných kvalít a skúseností, nie sú spôsobilé byť predmetom preskúmania v rámci tohto odvolacieho konania, keďže jediným podkladom vydania personálneho rozkazu je výlučne iba existencia a obsah organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019. ktorým bola zrušená jeho funkcia. Potreba vydania tohto vnútorného predpisu, predstavujúceho osobitný prípad normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe, nemôže byť zo strany oprávneného orgánu, ako ani odvolacieho orgánu (žalovaného) posudzovaná a preukazovaná, a to ani vo vzťahu k žalobcom prezentovaným osobným danostiam na výkon doteraz zastávanej funkcie.
12. Vychádzajúc z uvedeného, námietky, tvrdenia a úvahy žalobcu uvádzané v podanom odvolaní možno označiť vo vzťahu k zákonnosti personálneho rozkazu za nedôvodné. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 nemá charakter rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto ho je potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok, tzn. že proti nemu nie je možné podať odvolanie alebo rozklad. V odvolaní žalobcu uplatnené námietky nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30.09.2019 zrušená jeho doterajšia funkcia a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, čím boli dané dôvody na postup v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Napadnutý personálny rozkaz bol v rámci odvolacieho konania posúdený nezávisle po skutkovej i právnej stránke a v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy pri rešpektovaní všetkých procesných zásad.
13. Ako už bolo uvedené, jediným podkladom vydania personálneho rozkazu bola práve existencia organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/ 2019. Organizačná zmena na MV SR, konkrétne na NAKA P PZ, dotýkajúca sa aj zrušenia žalobcovej funkcie a nemožnosti jej ďalšieho vykonávania, vyplývala práve z tohto vnútorného predpisu. Zo znenia ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. je zrejmé, že jediným dôvodom prevedenia v žalobcovom prípade je práve existencia organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019. ktorým došlo nepochybne k zrušeniu jeho dovtedy zastávanej funkcie a k uloženiu povinnosti prvostupňovému orgánu, aby realizáciu týchto zmien zabezpečil (časť IV predmetného organizačného opatrenia). V týchto intenciách je formulované aj odôvodnenie personálneho rozkazu, v ktorom je dostatočným spôsobom vyjadrené presne a úplne zistenie skutočného stavu veci.
14. S poukazom na uvedené je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nepochybné je aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry P PZ. Preto je dôvodné konštatovať, že prevedenie žalobcu na inú funkciu, realizované personálnym rozkazom, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z.
15. Záberom žalovaný dodal, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol, čoho sa prostredníctvom neho domáha. Hoci v zmysle § 234 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť z každého podania zjavné, okrem iného aj to, čo sa navrhuje, žalovaný preskúmal personálny rozkaz i napriek tomuto nedostatku. Žalovaný ako odvolací orgán je oprávnený a súčasne aj povinný bez ohľadu na obsah podaného odvolania, prípadne námietky, ktoré uvedie účastník konania vo svojom odvolaní, preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového orgánu a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Zákon navyše neobsahuje právnu úpravu zodpovedajúcu napr. ustanoveniu § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ktoré v týchto prípadoch pripúšťa zastaviť správne konanie, teda ho procesnoprávnym spôsobom ukončiť), preto aj v prípade neodstránenia uvedeného nedostatku podaného odvolania nemal možnosť postupovať inak, ako meritórne v danej veci rozhodnúť.
Žaloba.
16. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 84) za nezákonné.
17. V úvode žaloby opísal skutkový stav, z ktorého vyplývalo, že policajný prezident vydal dňa 16.09.2019 personálny rozkaz č. 84, v zmysle ktorého odvolal žalobcu v zmysle ustanovenia § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe z pozície staršieho referenta špecialistu expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru a preradil ho v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe na Krajského riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom ustanovenie do danej funkcie vykonal dňa 01.10.2019 riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
18. Preradenie žalobcu bolo v personálnom rozkaze odôvodnené organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019, pričom v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 bola zrušená doterajšia funkcia zastávajúca žalobcom a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
19. Žalobca podal dňa 01.10.2019 odvolanie voči tomuto personálnemu rozkazu. Žalobcova argumentácia spočívala vtom, že podľa jeho názoru nebol zákonný dôvod na prevedenie jeho osoby na inú organizačnú zložku Policajného zboru. Poukázal pritom na voľné tabuľkové miesta k dátumu organizačných zmien v rámci zložky, na ktorej doteraz pôsobil, t. j. v rámci Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Upozornil taktiež na skutočnosť, že jeho nová náplň služobnej činnosti je diametrálne odlišná od doterajšej služobnej činnosti a s ktorou nie je oboznámený, nakoľko túto počas doterajšej činnosti nevykonával. Záverom žalobca poukázal na svoje odborné a kvalifikačné predpoklady, ktoré sú zárukou a predpokladom toho, že mal byť preradený na iné voľné tabuľkové miesto v rámci zložky.
20. Dňa 14.01.2020 rozhodol o podanom odvolaní žalovaný, ktoré zamietol a napadnuté rozhodnutie
- personálny rozkaz potvrdil.
21. Žalobca mám za to, že postupom prvostupňového aj druhostupňového orgánu došlo k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, ktorý ustanovuje, že: ,,Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,....” pričom organizačnou zmenou sa rozumie ,,zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.” Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v prípade žalobcu išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia ním zastávaná funkcia (starší referent špecialista expozitúry Bratislava NPDJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti, pričom poukázal, že táto zmena sa uskutočnila plne v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe. Podľa žalobca sa nie je možné stotožniť s argumentom žalovaného, ktoré argumentuje, že tým, že sa zmenila organizácia a systematizácia v NAKA nemohla obsadiť žalobcu do toho miesta výkonu štátnej správy. Zo zákona pritom vyplýva povinnosť postupovať najprv tak, že policajt sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, pričom za toto miesto je možné považovať aj novo vzniknutú národnú protidrogovú centrálu NAKA P PZ. Až v prípade, ak by nebolo možné umiestniť žalobcu na to isté miesto výkonu štátnej služby, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby a ak ani toto nie je možné, preloží sa do iného služobného úradu. S týmto sa však žalovaný absolútne nevysporiadal, nakoľko argumentoval len skutočnosťou, že predošlá funkcia starší referent špecialista bola zrušená a vznikla nová funkcia, ktorá mala inú náplň činnosť. Miesto výkonu práce však zostalo zachované spolu s jeho zameraním, zmenil sa len jeho názov, čo znamená, že v prípade voľných funkcii v danom mieste výkonu štátnej služby bolo možné zaradiť žalobcu práve do takejto voľnej funkcie, ktorá by bola aspoň obdobná s predošlou funkciou, čo do výšky platu a čo do odborného zamerania, nakoľko sa v danom prípade jednalo o veľmi skúseného policajta zameraného na boj s drogovou kriminalitou. Doterajšia funkcia žalobcu - policajta bola zaradená až do 7 platovej triedy, pričom jeho nová funkcia len v 5 platovej triede. Žalobca bol pritom v služobnom pomere PZ od 01.09.1997, tzn. že už vyše 20 rokov.
22. Žalobca napokon dostatočne preukázal svoju odbornosť, prečo by mal byť zaradený do rovnakého miesta výkonu štátnej služby a to najmä s poukazom na jeho zameranie v oblasti boja s drogovou kriminalitou a riešenia drogovej problematiky. Žalobca poukázal na Prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, ktoré svedčia len o pozitívnych výsledkoch žalobcu. Poukázal taktiež na Záznam o hodnotení a o prerokovaní záverov hodnotenia za roky 2019 (hodnotenie „A“), 2018 (hodnotenie „A“), 2017 (hodnotenie „A“), 2016 (hodnotenie „A“), 2. polrok 2014 (hodnotenie „A“), 1. polrok 2014 (hodnotenie „B“) a 1. polrok 2013 (hodnotenie „A”). Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobca si plnil svoje úlohy a povinnosti na úseku v boji proti drogovej kriminalite na veľmi vysokej úrovni, je jedným z elitných policajtov v tomto odbore a neexistuje jediný predpoklad na jeho preradenie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ak je možné ho zaradiť na inú funkciu v rámci národnej protidrogovej centrály NAKA P PZ.
23. Konanie žalovaného podľa žalobcu vykazuje okrem iného aj značné známky arbitrárnosti vo vzťahu k absolútnemu neskúmaniu možnosti preradenia na inú funkciu v rovnakom miestne výkonu štátnej služby, resp. k odignorovaniu tejto možnosti. Táto možnosť má pritom zo zákona obligatórnu prednosť pred preradením policajta na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej správy.
24. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného odkazujúcou na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,NSSR”) a Ústavného súdu SR (ďalej len ,,ÚS SR”), a to konkrétne na uznesenie ÚS SR II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016, kde je uvedené: ,, Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu
v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru.” Máme za to, že aj súdy sú limitované pri aplikácii práva čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: ,,Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.” Súdy ako štátne orgány sú pri rozhodovaní viazané písaným právom, pričom v prípade nejasnosti právnej normy je tak ako NSSR tak aj US SR oprávnený podávať výklad (Ústavou a zákonom určených akých typov noriem) týchto noriem v prípade ich nejasného znenia resp. v prípade medzery v práve. V danom prípade máme ale za to, že právna norma jednoznačne stanovuje povinnosť pre nadriadeného policajta, ktorý je štátnym orgánom, ako postupovať v prípade organizačných zmien a pri preraďovaní policajta a nie je tu prípustná žiadna iná možnosť výkladu. V prípade nemožnosti kontroly, či došlo ku skúmaniu možnosti preradenia policajta na rovnaké miesto výkonu štátnej služby, ale na inú funkciu, stráca právna norma význam a je tým ignorovaná vôľa zákonodarcu pretavená v právnom predpise a tým de facto narušená deľba štátnej moci v demokratickom právnom štáte, kedy by moc súdna neaplikáciou zjavne a zmysluplne nastavenej právnej normy ignorovala vôľu moci zákonodarnej.
25. Podľa vedomostí žalobcu v skutočnosti existovali voľné miesta na pôvodnom služobnom zaradení žalobcu (NPDJ NAKA P PZ), ktoré mu ale účelovo neboli poskytnuté. Teda reálne sa jednalo o obchádzanie ustanovení zákona, nakoľko zákonný dôvod organizačnej zmeny nebol daný len sa predstieral. Žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadal o poskytnutie informácií k presnému počtu voľných miest, resp. neobsadených tabuľkových miest na NAKA P PZ od dátumu 01.10.2019. Dňa 05.03.2020 rozhodol žalovaný, že nevyhovuje žiadosti z dôvodu implicitných zákazov zo zákona č. 171/1993 Z. z. Nakoľko žalobcovi žalovaný odmietol poskytnúť informáciu, či u neho existovali voľné pracovné miesta týmto navrhujeme, aby súd od žalobcu získal tieto informácie.
26. Replikou zo dňa 27.07.2020 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach.
Vyjadrenie žalovaného.
27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.07.2020 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia bol stručne opísaný zistený skutkový stav vo veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam.
28. K námietke žalobcu, že nebol zákonný dôvod na jeho preradenie a došlo k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a jeho doterajšie miesto výkonu práce zostalo zachované spolu s jeho zameraním, zmenil sa len jeho názov ako aj poukazovanie na to, že doterajšia funkcia policajta bola zaradená do 7 platovej triedy, pričom jeho nová funkcia bola len v 5 platovej triede a že je v služobnom pomere PZ od 01.09.1997, tzv. už vyše 20 rokov, žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie o prevedení žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. bolo v súlade s ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. a zároveň boli dodržané všetky zákonne postupy. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej neho zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, a to organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 (ďalej len „opatrenie“), ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.10.2019. Toto opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry agentúry. O organizačných zmenách rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky, z dôvodu zabezpečenia efektívnejšieho a kvalitnejšieho výkonu štátnej služby v agentúre.
29. Preto je dôvodné konštatovať, že prevedenie žalobcu na inú funkciu, realizované napadnutým rozhodnutím, sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia). Vzhľadom na dôvod prevedenia na inú funkciu patril žalobcovi podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
30. Skutočnosť, že žalobca bol jeho prevedením do iného služobného úradu ustanovený do nižšej platovej triedy, riaditeľ agentúry nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko by svojím konaním zasahoval do ustanovovacej právomoci riaditeľa KR PZ v Bratislave. Ustanovenie do voľnej funkcie je upravené v § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a čl. 4 ods. 2 písm. d) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení.
31. Vzhľadom k tomu, že doterajšia funkcia žalobcu bola zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, daným opatrením bola príslušným nadriadeným uložená úloha zabezpečiť jeho realizáciu. V tomto prípade riaditeľ s ustanovovacou právomocou ustanovil žalobcu do voľnej funkcie referent špecialista 2. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
32. S poukazom na vyššie uvedené treba zdôrazniť, že príslušník Policajného zboru sa podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp. „adekvátnej funkcie“. Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa § 11 až § 15 zákona č. 73/1998 Z. z. na zaradenie do siedmej platovej triedy nezaručuje žalobcovi, rovnako ako žiadnemu inému príslušníkovi PZ, že mu vzniká právny nárok byť do takejto funkcie aj zaradený.
33. Žalobca namietal, že pri preradení na inú súčasť Policajného zboru sa neprihliadalo na jeho služobné hodnotenie a na odborný predpoklad a to najmä s poukazom na jeho zameranie v oblasti boja s drogovou kriminalitou a riešenia drogovej problematiky.
34. Zákon v prípade takejto zmeny organizácie na MV SR nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na existenciu bezpečnostnej previerky, výsledky psychofyziologického overenia pravdovravnosti, odborné predpoklady alebo doterajšie disciplinárne odmeňovanie policajtov vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k vybraným príslušníkom PZ.
35. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená, ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.
36. Podľa vedomostí žalobcu v skutočnosti mali existovať voľné miesta na pôvodnom služobnom úrade žalobcu (NPDJ NAKA PPZ), ktoré mu ale účelovo neboli poskytnuté. Teda reálne sa jednalo o obchádzanie ustanovení zákona, nakoľko zákonný dôvod organizačnej zmeny nebol daný len sa predstieral.
37. Samotné opatrenie nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. Opatrenie sa považuje za vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Jedná sa o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov, ktoré majú vonkajšie právne účinky, sa vnútorné predpisy odlišujú najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v PZ je na riadiacich funkcionároch tohto zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systemizačnej zmeny. V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie jeho ďalšieho služobného zaradenia.
38. Pri príprave organizačných zmien nadriadený nebol viazaný tieto zmeny so žalobcom konzultovať a ani mu zdôvodňovať podstatu a povahu plánovanej zmeny, z čoho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený sa k pripravovaným zmenám vyjadrovať. Zmeny v tabuľkách zloženia a počtov patria do výlučnej
pôsobnosti ministra vnútra Slovenskej republiky a v tom čase ministerka vnútra Slovenskej republiky rozhodla zabezpečiť efektívny a kvalitnejší výkon štátnej služby v agentúre.
39. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. systemizácia v štátnej službe obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe. Konečné posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Je nesporné, že žalobca nebol prevedený podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. ale podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Príslušný nadriadený je pri prevedení alebo preložení podľa § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písm. a) až k) zákona č. 73/1998 Z. z.
41. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. Keďže pre takýto postup neboli na strane žalobcu splnené predmetným ustanovením vyžadované základné zákonné podmienky (súhlas žalobcu alebo jeho žiadosť o prevedenie alebo preloženie), konanie o tejto právnej otázke ani nezačalo a nemôže sa tak vzťahovať k napadnutému rozhodnutiu vydanému podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., pri ktorom ide o iný druh konania a na ktorého uplatnenie musia byť splnené diametrálne odlišné predpoklady, ako je to pri prevedení podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z.
42. K námietke žalobcu, že niektoré pozície v rámci agentúry zostali neobsadené, žalovaný uviedol, že nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť policajta na inú funkciu, ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná, a to v mieste, kde vykonával štátnu službu. Ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu previesť alebo preložiť z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
43. V tomto prípade v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) v platnom znení bol pre prevedenie žalobcu na inú funkciu príslušný výlučne prezident Policajného zboru.
44. Zároveň bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby.
45. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári MV SR preukazovali a dokladovali potrebu vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám Policajného zboru na jeho zaradenie.
46. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval náležite v intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem, vychádzal z dostatočne zadovážených skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia o prevedení žalobcu na KR PZ v Bratislave, služobného úradu MV SR. V odôvodnení rozhodnutia prezidenta Policajného zboru č. 84/2019 zo dňa 16.09.2019 bol náležite odôvodnený skutkový a právny záver.
47. Všetky ostatné námietky, tvrdenia a úvahy žalobcu uvádzané v žalobe možno označiť vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia za irelevantné. V žalobe uplatnené námietky nič nemenia na tej skutočnosti, že v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti čo bolo podkladom na prevedenie žalobcu v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., čím boli dané dôvody na jeho ustanovenie podľa § 33 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. Prevedenie žalobcu do funkcie bolo zákonné a vzhľadom na uvedené skutočnosti aj plne dôvodné.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
48. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobe je potrebné vyhovieť.
49. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
52. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
53. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
54. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby.
55. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
56. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
57. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
58. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
59. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.
60. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
61. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
62. V žalobe vznesená námietka o povinnosti prezidenta PZ SR preradiť žalobcu na iný útvar v rámci jeho doterajšieho miesta výkonu štátnej služby - NPDJ NAKA P PZ nie je podľa správneho súdu dôvodná, pričom v tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky týkajúcu sa úpravy ne/možnosti prevedenia na inú funkciu príslušníkov PZ (v tomto rozsudku citované rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 515/2016, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/265/2009, ako aj iné ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013, 10Sžo/334/2015, 3Sžk/4/2017, 8Sžo/58/2013 zo dňa 18.09.2014, 5Sžk 7/2018 z 30.05.2019), z ktorej vyplýva, že nebolo povinnosťou v danom prípade postupovať tak, ako v žalobe uviedol žalobca, t. j. preradiť ho na voľné funkčné miesto v NPDJ NAKA P PZ.
63. Správny súd vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky zastáva názor, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore, je plne v kompetencii riadiacich pracovníkoch policajného zboru a prevádzaný policajt (žalobca) sa nemôže efektívne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny odrážajúcej sa v jeho prevedení. Na ďalšie zaradenie policajta, nadväzujúce na organizačnú zmenu nie je možné aplikovať princípy inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov, vzhľadom na odlišné postavenie, právnu úpravu a organizáciu Policajného zboru. V prípade prevedenia policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je možné od príslušných orgánov PZ, ktoré o takomto prevedení rozhodujú, vyžadovať preukazovanie a dokladovanie splnenia podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie. Takýto záver jednoznačne vyplýva z ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa riešenia tejto problematiky. Potom je potrebné prijať záver, že v prípade preloženia žalobcu na inú funkciu sa nevyžaduje skúmanie kritéria adekvátnosti, resp. primeranosti novej funkcie vo vzťahu k pôvodnej funkcii, resp. vo vzťahu k jeho kvalifikácii a doterajšiemu hodnoteniu jeho výsledkov a nadobudnutej pracovnej kvalifikovanosti, tak ako sa to mylne domnieva žalobca. Správny súd v tejto súvislosti musí zopakovať závery prijaté vo vyššie uvedených rozhodnutiach najvyššieho súdu, podľa ktorých: .... rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore, je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha..... žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej zmeny, ... právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci...“. V tomto kontexte
je potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného zaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy, vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t. j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie.“
64. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou nie sú doklady, o ktoré sa personálny rozkaz, resp. napadnuté rozhodnutie opierajú a ktoré sú priamo dôvodom pre vydanie personálneho rozkazu. Ide najmä o samotné organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 (ako aj jeho príloha), z ktorého obsahu by bolo možné zistiť skutočnosti o rozsahu organizačnej zmeny expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky NAKA P PZ a jej možného dopadu na služobné zaradenie žalobcu ako aj pracovnú náplň (popis služobnej činnosti) novovytvorenej funkcie. Táto skutočnosť znamená, že správny súd v podstate nemal žiadnu možnosť vyhodnotiť, či skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal skutočnosti. Nakoľko tieto doklady v administratívnom spise absentovali nebolo možné zo strany správneho súdu ani posúdiť uskutočnenú organizačnú zmenu opatrením ministra, a to aj z hľadiska toho, či novovytvorená funkcia skutočne mala novú náplň činnosti. Taktiež nebolo v dôsledku absencie vyššie uvedených dokladov správnemu súdu umožnené preveriť tvrdenie žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúce sa organizačného opatrenia č. 13/2019 so skutočnosťou (nová organizačná štruktúra NAKA P PZ, zrušenie tabuľkových miest/funkcii a ich presystemizovanie) a teda aj zrušenie doterajšej funkcie žalobcu (činnosť s kódom 2759 - charakter práce - popis doterajšej služobnej činnosti žalobcu bol založený v spise) a vytvorenie novej funkcie s inou náplňou činnosti ako pôvodná zrušená funkcia, ktorú zastával žalobca, čím dôvodil žalovaný uskutočnenie organizačnej zmeny. Takéto pochybenie zo strany konajúcich orgánov verejnej správy spôsobilo objektívnu nemožnosť uskutočnenia riadneho súdneho prieskumu zákonností oboch preskúmavaných rozhodnutí a potom je potrebné konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ svojich preskúmavaných rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise.
65. Podľa názoru správneho súdu z obsahu napadnutého personálneho rozkazu je zrejmé, že tento neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie. V personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie celkom zrejme nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (podľa ktorého musí byť zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo veci rozhodol). Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah organizačnej zmeny č. 13/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, čoho dôsledkom je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru.
66. V dôsledku princípu jednotnosti celého správneho konania (pred orgánom prvého ako aj druhého stupňa) správny súd podrobil posúdeniu vznesenej námietky nepreskúmateľnosti aj druhostupňové
- napadnuté rozhodnutie žalovaného, v ktorom zistil, že síce sú v ňom uvedené odpovede na námietky žalobcu vznesené v jeho odvolaní voči personálnemu rozkazu, avšak vzhľadom na absenciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedených dokladov v administratívnom spise, z ktorých by tieto tvrdenia žalovaného vyplývali, jednoznačne je treba aj napadnuté rozhodnutie pokladať za arbitrárne, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a potom žalobcom vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Ani záver prijatý v napadnutom rozhodnutí nie je potom riadne odôvodnený.
67. Správny súd uzatvára, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie
- personálny rozkaz nespĺňajú zákonnú požiadavku kladenú na rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v personálnych otázkach podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a obe tieto preskúmavané rozhodnutia je treba pokladať za arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
68. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP ako nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň napadnuté rozhodnutie nemá oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise. Zároveň správny súd rozhodol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať doplniť všetky relevantné doklady potrebné pre rozhodovanie vo veci a vydať rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude poskytovať vysporiadanie sa so všetkými relevantnými námietkami a poskytne logické zdôvodnenie prijatého záveru.
69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcom tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).