Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Sa-9-2017.pdf
PDF · 101.34 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne: K.. S. Z., bytom H. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 35940-2/2017-BA zo dňa 18.7.2017 takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 35940-2/2017-BA zo dňa 18.7.2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 26432-1/2017-PB zo dňa 24.2.2017, podľa ktorého žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.1.2006, ale zaniklo až dňa 30.6.2008. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 31.1.2006 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) a jej príjem za rok 2004 až 2006 presiahol hranicu ustanovenú zákonom, pričom za rok 2007 nepodala daňové priznanie z dani príjmov fyzickej osoby.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné, pretože je nepreskúmateľné pre absenciu zákonných ustanovení, podľa ktorých sa rozhodlo, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Z obsahu žaloby vyplynulo, že prvostupňové rozhodnutie na charakter rozhodnutia po obnove konania, ktorým sa mení skoršie rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia v nesporových veciach, ktoré sa len vyznačuje v spise. K jeho zmene, a teda k nariadeniu obnovy konania, môže dôjsť za splnenia zákonných podmienok len do jedného roka od jeho právoplatnosti. Neaplikovaním základných zásad správneho, keď nebola upovedomená o začatí nedávkového konania, jej správne orgány odňali právo na obhajobu vrátane práva vyjadriť sa k začatému konaniu a k podkladom na rozhodnutie. Účasť na povinnom sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) jej zanikla zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a prihlásením do Sociálnej poisťovne od 1.2.2006 ako zamestnankyne spoločnosti GELIMED, s.r.o. s poukazom na znenie ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ a § 5 písm. c/ zákona účinného k 31.7.2006. Postup správnych orgánov označila za formalistický a nespravodlivý. Nevedela, že licencia, ktorú nikdy nevyužívala, jej zakladá postavenie SZČO. V dôsledku týchto skutočnosti jej zaniklo poistenie k 31.1.2006 bez ohľadu na držbu licencie L1A. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nespravodlivé.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.), ktorá jej podľa § 5 písm. c/ zákona zakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia do 30.6.2008. Predmetná licencia L1A sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Nakoľko žalobkyňa ako SZČO nedosiahla za rok 2007 požadovaný príjem, zaniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie k 30.6.2008. Žalovaná sa vyjadrila aj k procesným žalobným dôvodom. Poukázala na § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona, podľa ktorého sa o vzniku, trvaní a zániku sociálneho poistenia rozhoduje len v sporných prípadoch. Nakoľko však žalobkyňa pri podaní odhlášky ku dňu 31.1.2006 neoznámila, že je aj držiteľkou licencie L1A, o čom žalovaná nemala vedomosť, vec bola považovaná za nesporovú a nebol dôvod vo veci rozhodovať. V tomto prípade žalovaná o zániku poistenia nerozhoduje a uvedenú skutočnosť len vyznačí v spise. Vydaním napadnutého rozhodnutia preto nemohla byť povolená obnova konania. Vo vzťahu k námietkam o neoznámení nedávkového konania bolo poukázané na rozsudok NS SR 7 Sžso 20/2010 zo dňa 24.2.2011 s tým, že svoje práva mohla obhájiť v odvolacom konaní.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
6. Prihláškou zo dňa 14.6.2005 sa žalobkyňa od 1.7.2005 prihlásila na sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba a odhláškou zo dňa 21.5.2006 sa z neho odhlásila ku dňu 31.1.2006.
7. Rozhodnutím č. TSK/2005/05119/zdrav.-2 zo dňa 5.12.2005 Trenčiansky samosprávny kraj na návrh žalobkyne dňom 31.1.2006 zrušil povolenie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2003/01656/ zdrav.-2 zo dňa 8.12.2003 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach - ambulanciach.
8. Od 1.2.2006 bola žalobkyňa v Sociálnej poisťovni vedená ako zamestnankyňa spoločnosti GELIMED, s.r.o.
9. V zdaňovacom období roka 2004 dosiahla žalobkyňa celkové príjmy 1.096.963 Sk (36.412,5 €). Za rok 2005 mala žalobkyňa evidované celkové príjmy vo výške 1.110.651 Sk ( 36.866,859 €) a za rok 2006 vo výške 113.272 Sk (3.759,942 €).
10. Slovenská lekárska komora oznámila Sociálnej poisťovni, že žalobkyňa mala vydanú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TN/0213/05 od 26.7.2005 do 19.6.2017.
11. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.2.2017 rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby MUDr. Jana Gellenová dňa 31.1.2006, ale že poistenie zaniklo až dňa 30.6.2008 s odôvodnením, že žalobkyni bola vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá trvala aj po 31.1.2006, pričom za rok 2007 mala príjem nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.
12. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.7.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.7.2006 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, 20) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21)
16. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.7.2006 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
17. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
18. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení účinnom do 31.7.2006 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení.
20. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
21. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (ďalej len zákon č. 578/2004) zdravotnícke povolanie sa vykonáva :
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 7) b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, 8) c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 9
22. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 v znení účinnom do 30.6.2007 Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
23. Podľa § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 licencie sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, b) na výkon zdravotníckeho povolania [(§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd,
psychológ, špeciálny pedagóg, biológ, verejný zdravotník, fyzik, chemik, genetik, technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, c) na výkon odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaniach ustanovených v § 27, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár. Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár.
24. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žalobných dôvodov a dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 25. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným právne posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.12.2005. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Naďalej však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktorá ju oprávňovala na výkon podnikania, pre ktorú skutočnosť žalovaná na rozdiel od žalobkyne zastávala názor, že žalobkyňa je stále samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia, ktoré u nej naďalej trvalo aj po 31.12.2005 pre dosiahnutie príjmu za rok 2004 prevyšujúceho zákonnú hranicu 12-násobku vymeriavacieho základu.
26. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou sa podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.7.2006 za SZČO považovala len tá fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Súčasne platí, že len takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne aj zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO (§ 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/). To znamená, že status SZČO v sociálnom poistení počas uvedeného rozhodného obdobia sa zakladal výlučne na držbe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez ohľadu, či táto činnosť sa aj reálne vykonávala. Výnimku z uvedeného predstavovalo okrem iného oprávnenie na činnosť vykonávanú v rámci pracovného pomeru.
27. Pre správne pochopenie veci je potrebné vziať v úvahu fakt, že zdravotnícke povolanie lekára je možné podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 vykonávať jedine buď v rámci pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (písm. a/) alebo ako podnikanie (písm. b/ až e/) na základe príslušného povolenia alebo licencie. A práve povolenie alebo licencia podľa § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004 treba chápať ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, ktoré je upravené v § 5 písm. c/ zákona, a ktoré jeho držiteľovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. To je aj dôvod, pre ktorý licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C), ktorej vydávanie upravuje zákon č. 578/2004, nemožno považovať za oprávnenie zakladajúce postavenie SZČO, nakoľko nie je výslovne uvedené v ustanovení § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004.
28. V súlade s vyššie uvedeným žalobkyňa bola považovaná za SZČO nielen počas trvania povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 31.12.2005, ale aj po tomto dátume, pretože bola naďalej držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona (§ 3 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 10 a § 68 ods. 1 písm. a/ zákona 578/2004) zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5 písm. c/ zákona). A pretože žalobkyňa za roky 2004 až 2005 dosiahla potrebný kvalifikovaný príjem, v súlade s § 21 ods. 1 zákona jej vznikla, resp. trvala povinná účasť na sociálnom poistení aj po 31.12.2005 z dôvodu dosiahnutého príjmu.
29. Na veci nič nemení ani fakt zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotníckeho povolania Trenčianskym samosprávnym krajom, podanie odhlášky zo sociálneho poistenia k dátumu 31.1.2006
a následného vykonávania funkcie zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere k spoločnosti GELEMID, s.r.o. Podstatnou skutočnosťou pre ďalšie trvanie poistenia bola existencia platnej licencie L1A, ktorej sa zrušenie povolenia žiadnym spôsobom nedotklo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súlade s právnou úpravou podľa § 21 ods. 4 písm. b/ sa odhláška zo sociálneho poistenia vzťahovala jedine na rozhodnutie o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto ani následný výkon činnosti zodpovedného zástupcu žalobkyňou v pracovnom pomere pre spoločnosť GELIMED, s.r.o. z titulu novo vystavenej licencie L1C nemohol viesť k zániku postavenia žalobkyne ako SZČO s odkazom na § 5 písm. c/ zákona. Podľa zákona držba oprávnenia vykonávaného v pracovnom pomere nevylučuje súčasne postavenie SZČO, ak je tá istá osoba držiteľom ďalšieho oprávnenia, ktoré sa nevykonáva v pracovnom pomere, ale ako podnikanie (§ 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004). Možno preto uzavrieť, že v prejednávanej veci žalobkyňa na základe dvoch rôznych právnych titulov (oprávnení) mala dva rôzne statusy, t.j. ako SZČO podľa licencie L1A a aj ako zamestnanec s.r.o.-čky v pracovnom pomere na základe licencie L1C v postavení odborného zástupcu. Výnimka spočívajúca v existencii pracovného pomeru a upravená v § 5 písm. c/ zákona preto podľa názoru správneho súdu nevylučuje, aby tá istá osoba bola považovaná súčasne za SZČO na základe iného oprávnenia. Z týchto dôvodov preto správny súd námietku žalobkyne čo do zániku poistenia pre výkon činnosti v pracovnom pomere vyhodnotil ako nedôvodnú.
30. V súdenom prípade sa preto uvedený právny výklad premietol do prijatia správneho záveru prvostupňového administratívneho orgánu o nezániku poistenia u žalobkyne dňa 31.1.2006. Aj v ďalšej časti správny súd výrok prvostupňového správneho rozhodnutia vyhodnotil za súladný so zákonom. Poistenie žalobkyne za splnenia zákonných podmienok (mala postavenie SZČO a dosiahla kvalifikovaný príjem) trvalo len do 30.6.2008, nakoľko za rok 2007 nedosiahla kvalifikovaný príjem, ktorý by jej od 1.7.2008 v súlade s § 21 ods. 1 zákona naďalej zakladal účasť na povinnom sociálnom poistení.
31. K namietanému procesnému pochybeniu správny súd dodáva, že zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu I. stupňa nie je dôvodná. Naviac, správny súd nemá preukázané, že by prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobkyne pred, resp. v čase podania odhlášky z poistenia. Do predloženia licencie L1A správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad (a vo veci rozhodovať), ktorým sa stal získaním informácie, že žalobkyňa je držiteľom licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán rozhodol o nezániku povinného poistenia SZČO ako v spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona a nie v konaní o obnove konania, ako nesprávne tvrdí žalobca. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za týchto okolností tak predstavuje v poradí prvé rozhodnutie vo veci, čo vylučuje žalobné tvrdenia žalobkyne.
32. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súčasne uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. i. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
33. Žalobkyňa mala možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci i využila, žalovaná sa s jej námietkami v rozhodnutí vysporiadala, a preto nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobkyne.
34. K námietke žalobkyne ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý podliehal právnemu posúdenie správneho orgánu. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia.
35. Záverom správny súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone, ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobkyne, že postup žalovanej v danej veci, ktorá postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, je nesprávny a nespravodlivý.
36. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
37. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
38. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.