Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/513/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: D.tom J., zastúpenej JUDr. Gabrielom Turzom, advokátom so sídlom v Želiezovciach, Schubertova 12, proti žalovanému: V. zastúpenému JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so sídlom v Želiezovciach, Brezová 10, o vydanie bezdôvodného obohatenia, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 544,13 eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,62 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2012 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni ako peňažné vyrovnanie za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2009 sumu 846 eur. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených v Správe katastra Levice v katastrálnom území J. ako parcely registra „C“ p. č. XXX zast. plochy o výmere 619 m2 a rodinného domu s.č. XXX na parcele č. 4XX, ktoré nehnuteľnosti strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 11C/45/2007, ktorým bolo manželstvo dňa 7.5.2007 právoplatne rozvedené. Vzhľadom na to, že k vyporiadaniu 12C/513/2012

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v lehote do 3 rokov od rozvodu nedošlo, manželia sa stali dňom 7.5.2010 podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. Žalobkyňa od 7.9.2006 nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužíva, pričom od novembra 2006 užíva nehnuteľnosti spolu so žalovaným, žalovaného priateľka a od roku 2010 aj jeho matka. Listom zo dňa 15.3.2012 vyzval právny zástupca žalobkyne žalovaného k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a doriešenie užívania spoluvlastníckeho podielu žalovaným nad rámec vlastného spoluvlastníckeho podielu formou nájmu, pričom žalovaný dňa 26.3.2012 osobne v advokátskej kancelárii žalovaného sa vyjadril tak, že nie je ochotný na tento návrh pristúpiť. Následne listom zo dňa 5.4.2012 uplatnil právny zástupca žalovaného u žalovaného nárok na poskytnutie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, na čo žalovaný reagoval telefonicky dňa 10.4.2012 v tom zmysle, aby ho právny zástupca ďalej neobťažoval. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým

posudkom č. 4/2009 na sumu 11.285,93 z čoho 1-ového spoluvlastníckeho podielu žalobkyni predstavuje 5. 643 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí so žalobou, s tým, že uviedol, že žalobkyňa si vybavila sociálny príspevok na bývanie, pričom on platí sám poistné, elektrinu a dane a sumu, ktorú navrhol žalobkyni vyplatiť za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odmieta, viackrát sa vlámala do domu aj so synom a v roku 2010 aj s ďalšou osobou pánom F. s ktorým v súčasnosti aj žije a spôsobili mu škodu. Zároveň uviedol, že so žalobkyňou majú dve dospelé deti - dcéry a oni by mali zdediť dom.

3. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na predmetnej žalobe trvá v celom rozsahu v zmysle písomného podania ( vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne čl. 49). Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že na predmetnej žalobe trvá z dôvodu, že uvedenú nehnuteľnosti dlhodobo neužíva od 7.9.2006, teda ešte pred rozvodom manželstva a nehnuteľnosť v celosti užíva dlhodobo jej manžel - žalovaný s priateľkou a matkou. Užívania nehnuteľnosti sa nedomáhala z vážnych problémov medzi ňou a manželom. Uviedla, že podala návrh na vyporiadanie BSM, ktoré bolo vedené na OS Levice sp. zn. 11C/239/2007, tento návrh zobrala späť z dôvodu dĺžky súdneho konania a obštrukcií na strane žalovaného, takže v súčasnosti nehnuteľnosti patriace pôvodne do BSM sú v spoluvlastníctve bývalých manželov každého v 1. Poznamenala, že s bývalým manželom sa snažila dohodnúť mimosúdne, bol žalovanému doručený aj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak k dohode nedošlo. Poznamenala, že peňažnú náhradu za užívanie rodinného domu a pozemkov, teda jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý užíva žalovaný, považuje za uplatnenú len v minimálnom rozsahu, berúc do úvahy aj zvýšenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností od vypracovania znaleckého posudku, ktorý bol podaný k žalobe.

4. Žalovaný vo výpovedi ( čl. 50) uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že dal žalobkyni návrh v tom, že sa s ňou finančne vyporiada, takže jej vyplatí 2.163 eur, presne už nevedel uviesť. Jednalo sa o vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu. Doznal, že nehnuteľnosť dlhodobo žalobkyňa neužíva, túto užíva výlučne on, avšak v roku 2009-2010 nebýval v dome nikto, domov však chodil každý tretí deň na kontrolu. Poznamenal, že žalobkyňa mu viackrát spôsobila škodu v roku 2006-2008, poznamenal, že chcel si aj uplatniť náhradu škody, avšak túto si neuplatňoval voči bývalej manželke, nakoľko to sľúbil svojim dcéram. Uviedol, že čo sa týka znaleckého posudku, sú v ňom uvedené nesprávnosti, hlavne čo sa týka veku rodinného domu, podľa jeho názoru hodnota nehnuteľností je oveľa vyššia, ako je v znaleckom posudku uvedené. Poznamenal, že s návrhom o zrušenie 12C/513/2012

podielového spoluvlastníctva nesúhlasil, aj z dôvodu, že z manželstva pochádzajú dve dcéry, ktoré sa môžu domov vrátiť, aj z dôvodu, že má k domu citový vzťah.

5. Prostredníctvom Obce PC. bola zisťovaná hodnota nájmu nehnuteľností v Obci J.. Obec J. podaním (čl. 52) uviedla, že hodnotu nájmu v obci nie je možné určiť, avšak výška nájmu v bytovom dome vo vlastníctve obce so zastavaným priestorom 80 m2 je 149,56 eura.

6. S poukazom na vyjadrenie obce, bol vyzvaný žalovaný na oznámenie počtu izieb, ktoré sa v rodinnom dome nachádzajú, vybavenie rodinného domu a stav v akom sa nehnuteľnosť nachádza, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Žalovaný bol urgovaný na zaslanie uvedených údajov z dôvodu, že uvedené údaje sú potrebné na určenie výšky obvyklého nájmu nehnuteľností v obci J. a to s poukazom na vyjadrenie obce. Žalovaný až vyjadrením ( čl. 66) uviedol, že v rodinnom dome sa nachádzajú 2 izby, kuchyňa , kúpeľňa, malá chodba, domová nehnuteľnosť bola postavená pôvodne v roku 1895-1899. Po rozvode manželstva boli postavené dva funkčné komíny, vnútorný krb, na vykurovanie, iné rozvody tepla v dome nie sú. Ďalej vybudoval odkvapové rúry, spevnil zadnú stenu domu, ktoré žalobkyňa zničila trikrát v roku 2008. Uviedol, že žalobkyňa má v predmetnej bytovej nehnuteľnosti naďalej trvalý pobyt, spolu s dcérami, poberá príspevok na bývanie.

7. S poukazom na vyjadrenie žalovaného boli oslovené realitné kancelárie ( čl. 68) na určenie hodnoty nájmu. Realitná kancelária BM Reality ( čl. 70) oznámila, že cena prenájmu nehnuteľnosti stanovená v zmysle trhovej ceny a stavu nehnuteľnosti, prihliadajúc na vek a typ stavby je max. 200 eur, vzhľadom na skutočnosť priľahlých obcí k mestu Levice sa prenajímajú takéto nehnuteľnosti za sumu max. 400 eur, čo je aktuálny prenájom. Realitná kancelária GEO Reality, s.r.o. Levice ( čl. 75) oznámila, že nemali

v ponuke nehnuteľnosti v Obci Pastovce, ale na základe praxe a uváženia cenu nájmu stanovili od 70-120 eur mesačne + energie. Ďalšia realitná kancelária MOVE ON s.r.o. uviedla, že v danej lokalite nemajú žiadne skúsenosti s prenájmom nehnuteľností, nie sú preto schopní určiť cenu prenájmu v danej lokalite, avšak možno určiť hodnotu nájmu max. za prevádzkové náklady ( čl. 76).

8. Na pojednávaní ( čl. 78) právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na predmetnej žalobe a nakoľko sám žalovaný namietal všeobecnú hodnotu nehnuteľností, súhlasil, aby súd v prípade, ak žalovaný nezmení svoje stanovisko, pribral do konania súdneho znalca.

9. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že trvá na svojom stanovisku, navrhol také riešenie, aby právny zástupca žalobkyne spísal dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko medzi ním a žalobkyňou vznikajú problémy, čo sa týka užívania nehnuteľností. Nevie ako má riešiť skutočnosť, že žalobkyňa je stále prihlásená na trvalý pobyt. Poznamenal, že najschodnejšie by bolo urobiť dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, došlo by k vyplateniu po zrušení podielového spoluvlastníctva spoluvlastníckeho podielu žalobkyni, avšak v reálnej hodnote, nakoľko nehnuteľnosť je značne amortizovaná. Podľa jeho názoru hodnota spoluvlastníckeho podielu je nízka, vzhľadom na nelukratívnu obec.

10. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Petrom Adamcom č. 8/2014 ( čl. 92-115), ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov spolu vo výške 12C/513/2012

8.500 eur. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný, že žalobkyni ponúka vyplatenie polovice jej podielu, podľa hodnoty vyčíslenej znalcom, pričom na opravu domu investoval približne 5.000 eur.

11. Právny zástupca žalobcu ( čl. 141) uviedol, že voči znaleckému posudku nemá žiadne výhrady.

12. Právny zástupca žalovaného podal v rámci konaní protinávrh o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( čl. 147-150), ktorý protinávrh súd vylúčil , t.j. žalobu žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na samostatné konanie.

13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní ( čl. 186) uviedol, že na predmetnej žalobe trvá, aj s poukazom na znalecký posudok, z ktorého je zrejmá ročná hodnota nájmu vo výške 212,50 eur a preto aj s poukazom na ďalšie konanie, ktoré začalo na podnet žalovaného, t.j. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, navrhol uzatvorenie súdneho zmieru.

14. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na náklady, ktoré vynaložil žalovaný, takže žalovaný, ako sa vyjadril právny zástupca, uhradil za žalobkyňu náklady, na ktorých sa mala podieľať aj žalovaná, keďže obaja sa majú na uvedených nákladoch spoločne podieľať. Uviedol, že tieto náklady nie sú nákladmi na zhodnotenie nehnuteľností, ale udržanie stavu nehnuteľností.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav : Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 11C/45/2017- 12 zo dňa 19.4.2007, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.2007. Žalobkyňa podala na Okresný súd č.k. 11C /239/2007 návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie z dôvodu späťvzatia žaloby bolo zastavené uznesením č.k. 11C/239/2007-203, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010, ktorá skutočnosť bola preukázaná pripojeným spisov Okresného súdu Levice č.k. 11C/45/2007 a 11C/239/2007. Z uvedeného je teda zrejmé, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo ani dohodou, ani na základe rozhodnutia súdu. Z listu vlastníctva č. 154 ( čl. 5) bolo preukázané, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX , keďže nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva sa zo zákona stali podielovým spoluvlastníctvom bývalých manželov, a to každého v rozsahu 1. Ako bolo preukázané v rámci konania, aj z pripojeného rozvodového spisu, aj z konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti od septembra 2006, ešte v čase rozvodového konania, užíva výlučne žalovaný. Je nesporné, že medzi stranami sporu sa dlhodobo a to ešte pred rozvodovým konaním vyskytovali vážne problémy, konfliktné situácie, a z uvedených dôvodov žalovaná opustila spoločnú domácnosť. Uvedenú nehnuteľnosť, ktorá od 7.5.2010 zo zákona sa dostala do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, užíva teda výlučne žalovaný. Žalobkyňa sa snažila aj podaním dohody o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s bývalým manželom dohodnúť, na ktorú dohodu žalovaný náležite nereagoval, s tým, že poukazoval na investície, ktoré vložil do nehnuteľnosti, jednak počas trvania manželstva, pravdepodobne z výlučných jeho finančných prostriedkov, ako aj po rozvode manželstva. Je teda absolútne nesporné, že žalobkyňa z objektívnych dôvodov 12C/513/2012

pretrvávajúcich konfliktov z bývalým manželom, ako aj vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť okrem bývalého manžela užívajú bez súhlasu žalobkyne aj iné osoby, nie je schopná náležite svoj spoluvlastnícky podiel užívať. Samotný žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nespochybnil, sám poukázal na dlhodobé narušené vzťahy so žalobkyňou, poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa mu spôsobila škodu, ktorú si však voči bývalej manželke neuplatnil a výšku tejto škody ani nijakým spôsobom nepreukázal ako ani skutočnosti, že by škodu mu spôsobila samotná žalobkyňa.

16. Žalovaný v priebehu konania podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom návrhu poukázal aj na vložené investície do nehnuteľnosti , t.j. žiadal o širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako vyplýva z obsahu žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú žalobu súd vylúčil na samostatné konanie. Žalobkyňa v predmetnom konaní sa domáhala vyplatenia náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného, s tým, že poukázala pri vyčíslení tejto náhrady na všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktorú výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti žalovaný namietal. Z dôvodu rozporov ohľadne určenia hodnoty nájmu nehnuteľností, súd pribral do konania súdneho znalca, ktorý v znaleckom posudku, okrem všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, z ktorej výška hodnoty nájmu predstavuje z 5 % , t.j. hodnota nájmu za 1 spoluvlastníckeho podielu tak činí 212,50 eur za rok, ktorá suma v prepočte na 1 mesiac predstavuje 17,70 eur. Žalobkyňa sa domáhala vyplatenia náhrady za užívanie podielu a to za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2012.

17. Podľa § 136 ods. 1 O.Z. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.

18. Podľa § 137 ods. 1 O.Z. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu i pri jeho zániku. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci, i pokiaľ ide o užívanie veci. Preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom - vyplýva z § 137 ods. 1 O.Z t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spravovanej veci podľa miery zodpovedajúcej jeho podielu. Neposkytnutie peňažného vyrovnania môže predstavovať majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu a teda môže byť bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 O.Z., takže i podielovému spoluvlastníkovi môže vzniknúť povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451.

20. Podľa § 451 ods. 1 O.Z. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12C/513/2012

21. Podľa § 451 ods. 2 O.Z. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nárok uplatnený žalobkyňou bol uplatnený dôvodne. Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Žalobkyňa dlhodobo svoj

spoluvlastnícky podiel neužíva, tento jej spoluvlastnícky podiel užíva žalovaný, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Je nesporné, že u žalobkyni nie je možné, aby užívala svoj spoluvlastnícky podiel riadne, keďže dlhodobo pretrvávajú rozpory medzi ňou a bývalým manželom a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenej nehnuteľnosti umožnil žalovaný inej fyzickej osobe- priateľke a matke, bez súhlasu žalobkyne bývať, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrým mravmi, v zmysle § 3 O.Z. Je pravdepodobné, že v prípade, že by žalobkyňa začala užívať nehnuteľnosť, ako podielová spoluvlastníčka, dochádzalo by ešte k ostrejším rozporom medzi ňou a žalovaným. Žalobkyňa si uplatnila náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu a to od 1.12.2009 až do 30.11.2012, ako upresnil násl. právny zástupca. Nárok vyčíslila za uvedené obdobie vo výške 846 eur. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa si nesprávne uplatnila obdobie začiatku odkedy si uplatňuje nárok, t.j. od 1.12.2009, nakoľko nehnuteľnosť vedená na LV XXX je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to u každej strany sporu v rozsahu 1, v z mysle zákona až v deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 8.5.2007, keďže manželstvo bolo právoplatne rozvedené 7.5.2007. Čo sa týka výšky nároku ohľadne výšky náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyňa spolu so žalobou doručila znalecký posudok, v ktorom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností a určenie hodnoty nájmu vo výške 5 %. Rozsah tohto percentuálneho vyjadrenia, od ktorého bola odvodená hodnota nájmu, žalovaný nespochybňoval, poukazoval len na nesprávne určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Násl. bol vypracovaný v rámci konania znalecký posudok, z ktorého bola určená výška hodnoty nájmu a to 5 % zo všeobecnej hodnoty vo výške 212,50 eur ročne, čo predstavuje celkovú hodnotu nájmu za nehnuteľnosť 425 eur ročne, teda hodnota nájmu za užívanie 1 nehnuteľnosti predstavuje 212,50 eur, t.j. 17,70 eur mesačne. Uvedenú sumu, teda hodnotu nájmu vo výške 17,70 eur mesačne považuje súd za primeranú, berúc do úvahy lokalitu, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ako aj stav nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť bola uvedená aj vyjadrením realitných kancelárií. S poukazom k uvedenému, súd pri určení hodnoty nájmu vo výške 17,70 eur mesačne, teda za uvedené obdobie od 8.5.2010 do 30.11.2012 určil celkovo vo výške 544,13 eur a vo zvyšnej časti teda zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.12.2009 do 7.5.2010 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný poukazoval, že do nehnuteľnosti vložil investície, teda poukázal na náklady investované do spoločnej veci, ktoré však žiadal zohľadniť v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súd mal za to, že prípadná pohľadávka žalovaného voči žalobkyni nebola riadne vyšpecifikovaná, ani náležite preukázaná, takže nejde o vzájomnú pohľadávku, ktorú by bolo možné započítať, keďže nie je zrejmá výška pohľadávky, splatnosť tejto pohľadávky, keďže v zmysle § 580 O.Z. pohľadávky zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu a zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré skutočnosti v rámci konania zo strany žalovaného náležite preukázané neboli.

12C/513/2012

23. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že s poukazom na pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného 64,31 % úspech žalobkyne - 35,69 % úspech žalovaného, súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 28,62 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník, a to v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12C/513/2012

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).