Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/2/2016

Potvrdené rozhodnutím 5CoPr/2/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 318 253 62, proti žalovanému: A. U. J. Z., so sídlom W. A., G. Z. XX, zastúpený KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, IČO: 47237074, o zaplatenie 1.161,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. februára 2018, č. k. 9Cpr/2/2016-117, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. o zamietnutí žaloby a výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpený JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 318 253 62, proti žalovanému: Základná škola Gergelya Czuczora, so sídlom Nové Zámky, G. Czuczora 10, právne zastúpený KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, IČO: 47237074, o zaplatenie 1.161,91 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 27,90 eur z titulu neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu vo výške 658,04 eur z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 658,04 eur od 1.12.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Súd žalobu vo výške 503,87 eur z titulu neuhradenej mzdy za mesiac 09/2015 spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 503,87 eur od 7.10.2015 do zaplatenia z a m i e t a .

IV. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2016 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 658,04 eur titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 658,04 eur od 1.12.2015 do zaplatenia, zaplatenia sumy vo výške 503,87 eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac 09/2015 spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 503,87 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, zaplatenia sumy vo výške 27,90 eur titulom neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a v prípade úspechu nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.9.2003 uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s účinnosťou od 1.9.2003, najskôr na dobu určitú, a to do 30.6.2004, ktorá pracovná zmluva bola následne Dodatkom č. 1 zo dňa 29.6.2004 a Dodatkom č. 2 zo dňa 2.6.2005 zmenená na dobu neurčitú. Dohodnutým druhom práce, na ktorý bol prijatý do zamestnania bol „učiteľ vyšších ročníkov“ s tým, že pracovný čas bol dohodnutý v trvaní 37 a pol hodín týždenne podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Rozhodnutím riaditeľa žalovaného zo dňa 5.5.2015 bol žalobcovi určený funkčný plat s účinnosťou od 5.5.2015 s poukazom na § 27 zákona č. 317/2009 Z. z. v sume 930,50 eur a ďalším rozhodnutím riaditeľa žalovaného zo dňa 1.9.2015 mal žalobca určený funkčný plat s účinnosťou od 1.9.2015 v sume 632,43 eur. V tomto oznámení bolo žalobcovi uvedené, že jeho pracovný úväzok predstavuje 69,6 %.

Ku zmene týždenného pracovného času na kratší mal za to, že riaditeľ pristupuje v rôznych situáciách, avšak postupom, ktorý bol použitý voči žalobcovi, boli porušené ustanovenia Zákonníka práce v časti dohodnutých podmienok - Čl. 1 a Čl. 3 Zákonníka práce, kde sú vymedzené základné zásady Zákonníka práce a taktiež ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní vyplývajúce z antidiskriminačného zákona. V žalobe uviedol, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle znížiť rozsah vyučovacích hodín v neprospech žalobcu z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, takýto postup mal byť zo strany žalovaného prejednaný a žalobca mal byť s týmto postupom riadne a včas oboznámený z dôvodov ochrany jeho práv. Svoj nesúhlas žalobca s úpravou záväzku v časti vyučovacích hodín ústne prezentoval, tak isto ako aj ďalší kolegovia, avšak k náprave zo strany žalovaného nedošlo. Od 1.9.2015 žalobca vykonával prácu podľa dohodnutých pracovných podmienok v rozsahu 37,5 hod. týždenne napriek skutočnosti, že dohodnutému pracovnému času nezodpovedal týždenný hodinový úväzok a v dôsledku týchto zmien prišlo rozhodnutím žalovaného k zníženiu funkčného platu žalobcu

- tarifného na sumu 501,82 eur. V dôsledku žalobcovho oznámenia zo dňa 11.9.2015 a výzvy, aby žalovaný odstránil protizákonný stav, prebehlo dňa 29.9.2015 mimosúdne jednanie medzi stranami sporu, v dôsledku ktorého sa dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce k 30.9.2015 s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sumu vo výške 3.556,- eur. Dňa 6.10.2015 žalobca obdržal na svoj účet od žalovaného sumu vo výške 2.897,96 eur s tým, že žalobca sa dotazoval od žalovaného listami, že o akú sumu ide a žalovaný mu oznámil listami zo dňa 16.10.2015 a 26.10.2015, že zo sumy, ktorá bola dohodnutá, boli vykonané zrážky v zmysle § 141 odsek 2 zákona č. 641/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nakoľko predmetný príjem spadá pod zákonné vymedzenie príjmu zo závislej činnosti a že v predmetnej sume je zahrnutá aj mzda za mesiac september 2015. S týmto názorom žalovaného žalobca nesúhlasil. Zastáva ten názor, že náhrada nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nespadá pod príjem, z ktorého sa vykonáva zrážka v zmysle zákona o sociálnom poistení. Tiež poukázal na to, že v Dohode o skončení pracovného pomeru je výslovne uvedené v Čl. III., že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 3 písmeno a), c) Zákonníka práce, t. z., že by mu vznikol nárok na odstupné. Po skončení pracovného pomeru mu žalovaný vydal potvrdenie pre zápočet predchádzajúcich období. V tomto smere nesúhlasil s tým, že z akého dôvodu jeho pracovný pomer u žalovaného mal byť v období od 7.8.2015 resp. 8.8.2015 do 21.8.2015 prerušený, keďže podľa potvrdenia samotného žalovaného zo dňa 5.10.2015 žalobca u odporcu nepretržite pracoval od 1.9.2003 do 30.9.2015. Dňa 23.10.2015 vyzvala žalobcu VŠZP, a.s. pobočka W. A. na zaplatenie sumy 27,90 eur titulom nezaplatenia zdravotného poistenia zamestnávateľom. Túto sumu žalobca zaplatil, aby sa nedostal do omeškania. Žalobca nevie, z akého titulu bol nahlásený ako samoplatiteľ do zdravotnej poisťovne a tiež nie sú pre neho známe dôvody, prečo od 8.8.2015 do 21.8.2015 žalobca nemal u žalovaného pracovať, keď z ostatných dokladov ako aj z dokladov žalovaného je zrejmé, že u neho nepretržite pracoval od 1.9.2003 do 30.9.2015.

2. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.7.2017 uviedla, že berie späť žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 27,90 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného odvodu na zdravotné poistenie v celkovej sume 30,23 eur, nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi túto sumu a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Žalovaný súhlasil s čiastočným zastavením konania tak, ako to navrhla právna zástupkyňa žalobcu, vzhľadom k tomu, že už vo veci bolo otvorené pojednávanie. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 27,90 eur z titulu neuhradenia odvodu na zdravotné poistenie spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,90 eur od 24.10.2015 do zaplatenia zastavil podľa ustanovenia § 144 a § 145 odsek 2 C.S.P.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015 bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 3.556,- eur, na ktorej sa strany sporu dohodli na osobnom stretnutí s tým, že uvedená suma predstavovala štvornásobok mesačnej mzdy žalobcu, odstupné v zmysle § 76 odsek 7 Zákonníka práce. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že sa má jednať o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalobcovi nebola spôsobená konaním žalovaného žiadna škoda ani ujma. Taktiež žalovaný popiera nevyplatenie mzdy žalobcovi za mesiac september 2015, nakoľko mzda za tento mesiac bola žalobcovi vyplatená podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.5.2015 spolu so sumou vo výše 3.556,-

eur podľa § 129 odsek 3 Zákonníka práce. Tieto skutočnosti vyplývajú z výplatnej pásky žalobcu za mesiac september 2015. Uvedené vyčíslenie považoval žalovaný za správne a správne je aj zahrnutie sumy vo výške 3.556,- eur do vymeriavacieho základu žalobcu. Z funkčného platu žalobcu a zo sumy 3.556,- eur podľa Čl. IV. Dohody o skončení pracovného pomeru boli vykonané po odčítaní ostatných nárokov povinné zákonné zrážky, ktoré je žalovaný ako zamestnávateľ podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov povinný vykonať z akejkoľvek sumy. Nakoľko žalobcovi vznikol nárok na dovolenku do skončenia pracovného pomeru, t. j. do dňa 30.9.2015 vo výške 34 dní a žalobca vyčerpal do dňa 30.9.2015 až 45 dní dovolenky, vyčerpal o 11 dní viac dovolenky, ako mu vznikol nárok a z uvedeného dôvodu bolo žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté pracovné voľno bez náhrady mzdy.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou žalobcu, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka R. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: Pracovnou zmluvou, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, oznámením o výške a zložení funkčného platu, oznámením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 11.9.2015, dohodou o skončení pracovného pomeru, potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, výplatnou páskou žalobcu za september 2015, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o nároku na dávku v nezamestnanosti žalobcu, výkazom dovoleniek čerpaných žalobcom v roku 2015, prehľadom poistiek ku dňu 8.12.2016 zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, písomnými vyjadreniami strán sporu k žalobe, výkazmi nedoplatkov VŠZP, a.s., príjmovým pokladničným dokladom z čl. 58, Kolektívnou zmluvou za rok 2009, príkazom na úhradu žalovaného z čl. 72, splnomocnením zo dňa 16.9.2015, oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobcu z 1.9.2015, výpisom z Obchodného registra spoločnosti KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, keď podľa jej názoru žalobcovi bola z dohodnutej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.556,- eur uhradená len suma 2.987,96 eur. Uviedla, že na tejto sume sa strany sporu dohodli v paušálnej výške z dôvodov, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, uznal tento nárok a dohodou o skončení pracovného pomeru mu tento nárok aj priznal. Suma vo výške 3.556,- eur mala byť vyplatená žalobcovi do 30.11.2015 s tým, že v Čl. III. Dohody zo dňa 29.9.2015 bolo uvedené, že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce. V tomto smere poukázala na Kolektívnu zmluvu z roku 2009, ktorá v časti odstupného uvádza, že odstupné prináleží len z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b) Zákonníka práce a suma uvedená v Dohode o skončení pracovného pomeru je nemajetkovou ujmou vyjadrenou vo finančnom vyčíslení. Podnetom pre mimosúdne jednanie medzi stranami sporu, ktoré sa malo uskutočniť v priestoroch advokátskej kancelárie KATONA, s.r.o. bol list žalobcu, ktorý bol žalovanej strane predložený v zastúpení právnej zástupkyni so splnomocnením, ktorej sťažnosti boli definované porušené práva žalobcu z hľadiska antidiskriminačného zákona. Práve tento list v zastúpení právnej zástupkyne žalobcu bol východiskovým momentom, pre ktorý žalovaná strana oslovila advokátsku kanceláriu KATONA, s.r.o. Výpoveď svedka R.. K.. K. V. nepovažovala za zákonnú, dokonca hraničiacu s porušením advokátskeho zákona, keď podľa nej nepravdivo uvádzal skutočnosti o zastupovaní klienta a o podkladoch, ktoré boli prvotným momentom pre začatie mimosúdnych jednaní. Čo sa týka kolektívnej zmluvy, poukázala na to, že táto hovorí o odstupnom a tiež poukazuje na riešenie sporov a sťažností pod písmenom d) a na ochranu pred diskrimináciou uvedenou na strane 6 Kolektívnej zmluvy. Na záver uviedla, že považuje nárok svojho klienta za preukázaný, lebo zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a náhrada nemajetkovej ujmy v sume 3.556,- eur nebola žalobcovi vyplatená v tejto výške, a preto žiadal zaplatiť zvyšok vo výške 658,04 eur s príslušenstvom. Ďalší nárok vo výške 503,87 eur odôvodňovala titulom neuhradenej mzdy za mesiac september 2015 spolu s príslušenstvom, keďže Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvárala dňa 29.9.2015. Čo sa týka návrhov na dokazovanie, navrhla okrem žalobcu vypočuť aj svedkyňu Melečkiovú, ktorá pracovala v tom čase ako žalobca ako učiteľka u žalovaného a ktorá vie potvrdiť skutočnosti vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s diskriminačným konaním. V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a na prednese svojej právnej zástupkyne, keď mal za to, že sa so žalovaným konkrétne dohodol na paušálnej sume, ktorá mu bude v celosti vyplatená. Uviedol, že vzťahy medzi ním a riaditeľkou žalovaného boli také, ako boli s tým, že neboli dobré a zo všetkých tých

dôvodov, ktoré medzi nimi boli, netrval na tom, aby žalovaná vyplatila 100 % zo sumy, ktorú požadoval, ale aby niečo dostal. Na zaplatení zvyšku náhrady nemajetkovej ujmy trval z dôvodu, že takto to navrhla žalovaná strana, že mu vyplatí túto sumu, on tento návrh prijal, pretože z jeho strany bola taká situácia, že to ďalej nechcel komplikovať. Trval na tom, že zníženie počtu pracovných hodín, resp. vyučovacích hodín je potrebné prejednať s daným učiteľom, na ktorého sa to vzťahuje, osloviť ho včas, aby vedel aj jeho stanovisko k veci a nie povedať mu to v septembri, na začiatku školského roka, keď žalobca bol triednym učiteľom deviatakov a nemohol v tom školskom roku ukončiť tento ročník s týmito žiakmi, ktorých aj predtým učil. Čo sa týka mimosúdneho jednania s pani riaditeľkou žalovaného, uviedol žalobca, že sa s ňou stretol. Toto jednanie bolo krátke, trvalo zhruba tri minúty, keď mu pani riaditeľka oznámila, že má odísť, inak to nevie riešiť. Uviedol, že je si vedomý toho, že podpísal Dohodu o skončení pracovného pomeru a videl aj to, že v tejto dohode nie je konkretizované, čoho sa týka suma 3.556,- eur. Žalobca nesúhlasil s výpoveďou svedka R.. K.. K. V., keď tvrdil, že on s právnou zástupkyňou navrhoval skončenie pracovného pomeru a svedok to nenavrhoval. Mal za to, že svedok neposkytol priestor žalobcovi, aby dojednal so žalovanou stranou aj iné veci. Čo sa týka návrhov na dokazovanie, pridržiaval sa toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.

7. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach k žalobe s tým, že suma vo výške štvornásobku mesačnej mzdy bola poskytnutá žalobcovi ako odstupné podľa § 76 odsek 7 Zákonníka práce. Vyjadrila sa v tom smere, že žalovanému nie je zrejmé, akým jeho konaním mala byť žalobcovi spôsobená ujma titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalovaný so žalobcom o zmene pracovných podmienok jednal. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode a zo strany žalovaného boli žalobcovi ponúknuté viaceré alternatívy, ako aj možnosti upravenia pracovného času. Nesúhlasila s tým, že suma vo výške 3.556,- eur mala byť žalobcovi vyplatená netto, o uvedenom v tejto rovine neprebiehali mimosúdne rokovania. Naopak, uviedla, že žalovaný bol ten, ktorý navrhol žalobcovi vyplatenie uvedenej sumy odstupného, a to práve z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zmene pracovných podmienok. Mala za to, že žalovaný v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru mal vyplatené odstupné spolu so mzdou za mesiac september 2015 po vykonaní povinných zrážok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Podrobný rozpis zrážok je uvedený na výplatnej páske žalobcu za mesiac september 2015. Podľa jej názoru, žalovaný postupoval riadne, plniac si všetky povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku do skončenia pracovného pomeru, teda do 30.9.2015 vo výške 34 dní a žalobca vyčerpal do skončenia pracovného pomeru až 45 dní, teda o 11 dní viac, než na ktoré mu vznikol nárok, je preukázané z predložených dovolenkových listov, a preto žalobca vykonal žalovanému aj zrážky zo mzdy podľa ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce. Konaním žalovaného nevznikla žalobcovi žiadna škoda ani nemajetková ujma. Čo sa týka skutočností uvádzaných žalobcom, že suma vo výške 3.556,- eur mu mala byť vyplatená netto a slovíčko netto zo zmluvy vypadlo, nie je pravdivé, nakoľko právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu mailovú komunikáciu zo dňa 29.9.2015 medzi právnou zástupkyňou žalobcu a zástupcom žalovaného, ktorý spisoval Dohodu o skončení pracovného pomeru a z ktorej vyplýva, že dohoda bola doručená právnej zástupkyni a následne po telefonickej komunikácii jej bola zaslaná, na základe pripomienok opravená. V prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v apríli 2015 mala pracovnú poradu s učiteľmi školy, kde im oznámila, že dôjde k zmene úväzkov niektorých učiteľov a vymenovala vyučovacie predmety, ktorých sa to konkrétne týkalo a oboznámila ich s predbežným plánom na budúci školský rok. U pána žalobcu išlo o to, že mal aprobáciu 16 hodín kvalifikovaných, na čo mal vzdelanie a zvyšok mal 2 hodiny nekvalifikované, teda 1 hodinu informatiky a 1 hodinu občianskej náuky. Čo sa týka sumy 3.556,- eur, na nej sa dohodli strany sporu tak, že sa stretli na mimosúdnom jednaní obe strany sporu za prítomnosti oboch právnych zástupcov, kde štatutárna zástupkyňa oboznámila pána žalobcu s dvoma možnosťami, a to buď sa mu zníži úväzok a zostane naďalej zamestnancom školy, alebo dôjde k skončeniu pracovného pomeru dohodou. Pri skončení pracovného pomeru dohodou uviedla, že mu ponúkla štvormesačné odstupné z funkčného platu 889,- eur. K takejto dohode došlo medzi stranami sporu z dôvodu, že takto sa dohodli, že pri skončení pracovného pomeru bude žalobcovi vyplatená suma uvedená v dohode, lebo štatutárna zástupkyňa nevedela žalobcovi zabezpečiť 100 %-ný pracovný úväzok. Trvala na tom, že suma 3.556,- eur bola dohodnutá ústne so žalobcom ako odstupné za štyri mesiace a nie titulom nemajetkovej ujmy a čo sa týka sumy 503,83 eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac september 2015 uviedla, že iné mesiace mal žalobca inú výšku mzdy, pretože mal 100 %-ný

úväzok, ale v septembri sa vykonáva prerozdeľovanie, menej sa vyučuje, podľa počtu detí a mzda je nižšia. Zmenu pracovnej zmluvy, uviedla, že prejednávala so žalobcom, jednak v apríli 2015 na pracovnej porade so všetkými učiteľmi a konkrétne s pánom žalobcom v septembri 2015. Dňa 2.9.2015 nastúpil pán žalobca ako učiteľ druhého stupňa a zároveň bol triednym učiteľom 9. ročníka a v tom čase mal 100 %-ný úväzok v mesiaci september 2015, ale od októbra 2015 štatutárna zástupkyňa to plánovala tak, že bude znížený úväzok, lebo nevedela ešte počty detí. O tejto zmene pracovnej zmluvy vykonala písomnú zmenu a písomný doklad, ktorý pán žalobca nepodpísal a ostatní učitelia ho podpísali. Uviedla, že Dodatok k pracovnej zmluve bol urobený v septembri 2015, ktorý žalobca nepodpísal. Zastávala ten názor, že dôvodom mimosúdneho jednania nebola skutočnosť, že žalobca považoval konanie štatutárnej zástupkyne za diskriminačné, ale že právna zástupkyňa žalobcu telefonovala štatutárnej zástupkyni, aby sa stretli, a to bol dôvod k mimosúdnemu jednaniu, a nie list z 11.9.2015, ktorý sa nachádza v spise. Čo sa týka vyplatenia štvormesačného odstupného, na ktorom sa dohodli podľa štatutárnej zástupkyne v Dohode o skončení pracovného pomeru strany sporu, uviedla, že ona navrhla tento spôsob žalobcovi, keďže inak sa nevedeli dohodnúť a žalobca neprijal žiadne ďalšie návrhy strany žalovanej a napokon s návrhom žalovanej súhlasil. Otázka porušenia antidiskriminačného zákona, uviedla, že nebolo predmetom žiadnych rokovaní so žalobcom a ostatní učitelia podpísali zníženie úväzku a súhlasili s ním a nie z dôvodu, že by bol porušený antidiskriminačný zákon.

9. Svedok R.. K.. K. V., T.., N.. potvrdil súdu, že obrátila sa na neho riaditeľka žalovaného a on v tej dobe podnikal ako fyzická osoba - advokát, s tým, že ho oslovila strana žalovaná, konkrétne kvôli pracovno- právnej veci s pánom žalobcom, že niečo treba riešiť. Následne sa svedok stretol s pani riaditeľkou, kde ho ona oboznámila s tým, že nevie pánovi žalobcovi v novom školskom roku dať potrebný počet hodín. Svedok uviedol, že preto jej navrhol stretnutie so žalobcom, že je to potrebné prediskutovať a k takémuto stretnutiu prišlo v priestoroch advokátskej kancelárie svedka, ktorého sa zúčastnila riaditeľka školy, žalobca a právna zástupkyňa žalobcu. Uviedol, že toto stretnutie bolo konštruktívne, trvalo zhruba 15-20 minút, kde žalobca predniesol svoju požiadavku, či mu pani riaditeľka vie dať potrebný počet hodín, aby mal 100 %-ný úväzok a ona mu uviedla, že nevie a následne sa zhodli obe strany na tom, že pre oboch bude najlepšie skončenie pracovného pomeru dohodou. Otvorenou ostala suma, ktorá mala byť vyplatená žalobcovi. K tomu svedok uviedol, že žiadal od riaditeľky školy predložiť Kolektívnu zmluvu a následne po jej preštudovaní sa pripraví dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú aj pripravil a zaslal právnej zástupkyni žalobcu na pripomienkovanie. Uviedol, že v tomto smere komunikoval s právnou zástupkyňou žalobcu telefonicky a v jednom prípade aj mailom. Svedok potvrdil súdu, že čo sa týka sumy 3.556,- eur, ktorú sa zaviazal zamestnávateľ vyplatiť žalobcovi sa svedok dopracoval na základe Kolektívnej zmluvy s navýšením o jeden mesiac. Túto sumu zapracoval do Dohody o skončení pracovného pomeru a následne ju preposlal mailom právnej zástupkyni žalobcu na odsúhlasenie. Uviedol, že z jej strany neboli námietky, pretože predtým sa dohodli na spôsobe výpočtu tejto sumy. Bolo to na osobnom stretnutí za prítomnosti strán sporu a právnych zástupcov a následne po vypracovaní druhej verzie dohody došlo už k podpisu tejto dohody a svedok považoval z tohto dôvodu vec za uzavretú. S určitosťou potvrdil súdu, že žalobca na mimosúdnych rokovaniach za prítomnosti svojej právnej zástupkyni si neuplatňoval titulom skončenia pracovného pomeru aj iné nároky než tie, na ktorých sa dohodli. Tiež potvrdil súdu, že skončenie pracovného pomeru bolo navrhnuté zo strany právnej zástupkyne žalobcu. Čo sa týka vyplatenia predmetnej sumy 3.556,- eur žalobcovi, bola to dohoda medzi stranami sporu, otázkou bolo iba, aká výška bude žalobcovi vyplatená, pričom svedok uviedol, že keďže základná škola je rozpočtovou organizáciou mesta, on odporúčal vyplatiť sumu, ktorá sa bude rovnať zákonnej sume navýšenej v zmysle Kolektívnej zmluvy plus 1 alebo 2 mesiace, nepamätal sa na to, ako to mal žalovaný upravené v Kolektívnej zmluve. Čo sa týka adresy, ktorú používa svedok v služobnej komunikácii, uviedol, že je to mailová schránka: a@b.c <mailto:a@b.c>, na ktorú má prístup len on a potom má zriadenú mailovú schránku, a to: a@b.c <mailto:a@b.c>, ktorú využíva na administratívnu korešpondenciu v predmetných veciach, pričom v zmysle Zmluvy o spolupráci s advokátskou kanceláriou brata pána svedka, zvyknú používať mailové schránky zamestnancov tejto kancelárie. V čase, keď sa spisovala Dohoda o skončení pracovného pomeru, svedok potvrdil súdu, že komunikoval cez mailovú adresu K. V. R.. V. - AK, s.r.o., nakoľko predtým bol svedok advokátskym koncipientom a neskôr sa stal advokátom, avšak mailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c> mal úplne od samého začiatku, odkedy pracoval. Na vysvetlenie dodal, že pokiaľ on zo svojho mailu niečo zasiela, on nevidí, že by sa mu zobrazila aj adresa V. - AK, s.r.o., aj keď to ide z jeho mailu, a to z dôvodu, aby sa ľudia ľahšie vedeli dopracovať k advokátskej kancelárii cez slovo „V.“. Svedok potvrdil súdu, že potom, ako ho predvolala štatutárna zástupkyňa žalovaného, mu uviedla, že ide o pracovnoprávny problém takého charakteru, že ako riaditeľka školy nevie poskytnúť žalobcovi taký pracovný úväzok, a to

z takého dôvodu, že aprobácia, ktorú mal žalobca, nezodpovedala jeho kvalifikácii a potom prijali učiteľa s príslušnou aprobáciou a následne štatutárna zástupkyňa žalovaného nevedela pokryť tie hodiny, ktoré mal mať pán žalobca. Svedok po predložení listu právnej zástupkyni žalobcu zo dňa 11.9.2015 uviedol, že si nespomína, že by mu takýto list bol predložený. Uviedol, že nebol prítomný pri podpise Dohody o skončení pracovného pomeru. Svedok uviedol súdu, že nepamätá si, že by po telefonickej komunikácii s právnou zástupkyňou žalobcu hovorila právna zástupkyňa žalobcu o tom, že by bolo vhodné uviesť do dohody o skončení pracovného pomeru k sume 3.556,- eur aj slovo netto, lebo jediné, na čo si svedok pamätá bola otázka riešenia čísla účtu, na ktoré bude suma vyplatená.

10. Pracovnou zmluvou žalobca preukázal, že takúto uzatvoril so žalovaným dňa 1.9.2003 na dobu určitú do 30.6.2004 so skúšobnou dobou 3 mesiace s dohodnutým druhom práce: učiteľ vyšších ročníkov. Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 29.6.2004 žalobca preukázal, že došlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy v bode č. 1, keď sa zmenila doba trvania pracovného pomeru tak, že určitá doba sa predĺžila do 30.6.2005 a ďalším Dodatkom č. 2 zo dňa 2.6.2005 sa táto zmenila tiež v časti trvania pracovného pomeru z určitej doby na dobu neurčitú.

11. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.5.2015 žalovaný určil žalobcovi s účinnosťou od 5.5.2015 funkčný plat spolu v sume 930,50 eur, ktorý pozostával z ďalších položiek presne citovaných v tomto oznámení, ďalším takýmto oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015 žalovaný určil žalobcovi s účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat spolu vo výške 602,15 eur, bez osobného príplatku, ktorý mal určený v predchádzajúcom funkčnom plate, ďalším oznámením žalovaného zo dňa 1.9.2015 žalovaný určil žalobcovi tiež s účinnosťou od 1.9.2015 funkčný plat v sume 889,- eur s tým, že tento plat už obsahoval aj kreditový príplatok podľa § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení. 12. Oznámením právnej zástupkyni žalovaného zo dňa 11.9.2015 žalobca preukázal, že takéto oznámenie bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyni v súvislosti s námietkami pracovných podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve medzi stranami sporu, najmä v tom smere, že žalobca mal námietky ohľadom zníženia rozsahu vyučovacích hodín v jeho neprospech z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, ktorý postup mal byť prejednaný so žalobcom a mal byť s ním riadne a včas oboznámený z dôvodov ochrany jeho práv. V tomto oznámení žalobca poukázal, že takéto správanie žalovaného považuje za porušenie ustanovení antidiskriminačného zákona, keďže tento zákon upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Zároveň žalobca v tomto oznámení navrhol osobné stretnutie strán za účelom spoločného riešenia tohto problému, aby pracovné podmienky žalobcu zo strany zamestnávateľa boli dodržané.

13. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015 strany sporu preukázali, že takúto uzatvorili, lebo sa dohodli podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce na takomto skončení pracovného pomeru, kde si v jednotlivých článkoch presne vymedzili spôsob tohto skončenia, jednak, že sa končí dňom 30.9.2015 touto dohodou, v zmysle Čl. III. strany sporu prehlásili, že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce, ako aj to, že žalobca ako zamestnanec nepožaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru a že v zmysle Čl. IV. zamestnávateľ - žalovaný sa na základe tejto dohody zaviazal zaplatiť žalobcovi, svojmu zamestnancovi sumu 3.556,- eur, do 30.11.2015 na účet vedený v SLSP, a.s. Obe strany sporu túto dohodu podpísali a stala sa záväznou pre obe strany.

14. Potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, Bratislava vystavila pre žalobcu takéto potvrdenie, z ktorého je zjavné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 1.9.2003 do 30.9.2015, bol dohodnutý na neurčitý čas a pracovné voľno bez náhrady mzdy mal od 8.8.2015 do 21.8.2015 v počte 14 kalendárnych dní a od 31.8.2015 do 31.8.2015 v počte jedného kalendárneho dňa.

15. Výplatným lístkom za mesiac september 2015 žalobca preukázal, že obdržal za tento mesiac čistý príjem v sume 2.901,46 eur s tým, že v tomto čistom príjme bola zahrnutá odmena žalovaného v sume 3.556,- eur podľa Dohody o skončení pracovného pomeru a tiež aj tarifný plat za mesiac september 2015 v sume 721,- eur, zvýšený o 79,50 eur + ostatné príplatky 88,50 eur. Z výplatnej pásky je ďalej evidentné, že zamestnávateľ vykonal všetky potrebné odvody a odviedol daň z hrubého príjmu 4.091,32 eur podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení v platných zneniach.

16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 26.11.2015 žalobca preukázal, že Sociálna poisťovňa mu podľa § 105 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zaniká od 4.11.2015 nárok na dávku v nezamestnanosti a zároveň, že sa mu zastavuje výplata dávky v nezamestnanosti od uvedeného dátumu.

17. Kolektívnou zmluvou z roku 2009 žalovaný preukázal, že takúto má uzatvorenú, podľa ktorej je uvedené, že „zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b) Zákonníka práce, alebo keď zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať doterajšiu prácu, odstupné, a to vo výške a) 3 funkčných platov, ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa obdobie nepresahujúce 5 rokov, b) 4 funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako 5 rokov.

18. Potvrdením žalovaného z čísla listu 72 preukázal, že dal príkaz na úhradu vyplatenia zdravotného poistenia žalobcovi vo výške 30,23 eur vrátane príslušenstva titulom skrátenia nároku na dovolenku pri ukončení pracovného pomeru.

19. Žalovaný z čísla listu 74 preukázal, že pozbavil svedka, R. povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 23 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z. s tým, že ho pozbavil štatutárny orgán žalovaného v súvislosti s mimosúdnym rokovaním s bývalým zamestnancom - žalobcom.

20. Kópiou splnomocnenia zo dňa 16.9.2015 žalovaný preukázal, že na základe tohto splnomocnenia svedok R.. K.. K. V., LL.M. zastupoval žalovaného okrem rozsiahleho všeobecného splnomocnenia najmä na zastupovanie pracovno-právnej veci žalobcu a na právne veci s tým súvisiace. L. je podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného a advokátom, ktorý splnomocnenie prijal.

21. Žalovaný preukázal, že svedok R.. K.. K. V., LL.M. používal v mailovej komunikácii adresu a@b.c <mailto:a@b.c> a na pečiatke má uvedené R.. K.. K. V., LL.M., advokát - ügyvéd - advocate, advokátska kancelária so sídlom, Office: G. Z. 4, XXX XX W. A. SR, mob.: +XXX XXX XXX XXX. Dvoma mailovými komunikáciami z čísla listu 98 a 99 žalovaný preukázal, že zaslal právnej zástupkyni žalobcu dňa 29.9.2015 Kolektívnu zmluvu a Dohodu o skončení pracovného pomeru. Druhým mailom žalovaný žiadal doplniť číslo účtu do Dohody o skončení PP.

22. Výpisom z Obchodného registra žalovaný preukázal, že spoločnosť V. - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom M. Y. XXXX/XX, W. A., je advokátska kancelária s právnou formou s.r.o. a s predmetom činnosti: poskytovanie právnych služieb, ktorej konateľom je výlučne JUDr. K.. J. V., bytom M. Y. XXXX/ XX, W. A..

23. Podľa ustanovenia § 59 odsek 1 písmeno a) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, pracovný pomer možno skončiť dohodou.

24. Podľa ustanovenia § 60 odsek 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. odsek 2, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c).

25. Podľa ustanovenia § 76 odsek 7 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, ako podľa odsekov 1 a 2.

26. Podľa ustanovenia § 118 odsek 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

27. Podľa ustanovenia § 129 odsek 1, 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

odsek 3, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

28. Podľa ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, po vykonaní zrážok podľa odseku 1, môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

29. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť vo výrokoch, ktorými sa domáhal zaplatenia sumy 658,04 eur titulom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania spolu s príslušenstvom a v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia 503,87 eur titulom neuhradenej mzdy za mesiac september 2015 spolu s príslušenstvom, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca v tomto konaní jednoznačne preukázal, že pracovný pomer ukončil so žalovaným, teda svojím zamestnávateľom podľa Dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 a nasl. Zákonníka práce v platnom znení dňa 29.9.2015. Z predmetnej dohody, tak ako už súd vyššie oboznámil, jednoznačne vyplýva, že strany sporu sa dohodli na skončení pracovného pomeru formou dohody tak, že pracovný pomer zamestnanca, teda žalobcu sa končí dňom 30.9.2015. Tiež sa dohodli a prehlásili v tejto dohode, že pracovný pomer sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce. V tomto smere súd poukazuje na Kolektívnu zmluvu, ktorá v časti odstupného uvádza, že odstupné prináleží len z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písmeno a) až c) Zákonníka práce, a teda suma uvedená v Dohode o skončení pracovného pomeru je podľa § 76 odsek 7 Zákonníka práce odstupné poskytnuté zamestnancovi v iných prípadoch, než ako podľa § 63 odsek 1 písmeno a) alebo b). Čo sa týka finančného vyporiadania z pracovno-právneho vzťahu, sa žalovaný ako zamestnávateľ zaviazal vyplatiť zamestnancovi sumu 3.556,- eur od 30.11.2015 na účet žalobcu. Žiadna iná bližšia identifikácia sumy 3.556,- eur nie je v tejto dohode uvedená, teda nemôže ísť logicky o náhradu nemajetkovej ujmy a ani iných nárokov, jednoducho strany sporu sa dohodli titulom finančného vyporiadania, že žalovaný zaplatí takúto sumu, ktorá bližšie nebola identifikovaná a označená v predmetnej žalobe. Na výške takejto sumy sa strany sporu dohodli na osobnom mimosúdnom jednaní a stretnutí za účasti štatutárneho zástupcu žalovaného - riaditeľky školy, právneho zástupcu žalovanej strany JUDr. K.. K. V., LL.M., právnej zástupkyni žalobcu a žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že sa dohodli na tom, že táto suma bude predstavovať náhradu nemajetkovej ujmy z titulu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania na základe tých skutočností, ktoré žalobca namietal v písomnom oznámení zo dňa 11.9.2015, ktoré zaslal prostredníctvom svojej právnej zástupkyni žalovanému, kde namietal, že mal znížený rozsah vyučovacích hodín v svoj neprospech z 23 hodín týždenne na 16 hodín týždenne, a takýto postup mal byť zo strany žalovaného s ním osobne prejednaný a mal s ním byť riadne a včas oboznámený z dôvodov ochrany jeho práv, ktoré vyplývajú pre neho zo základných zásad Zákonníka práce. Žalovaný však preukázal, že na porade pedagogických pracovníkov resp. učiteľov konanej v apríli 2015, riaditeľka školy oznámila svojim učiteľom, že dôjde k zmene úväzkov niektorých učiteľov, vymenovala vyučovacie predmety, ktorých sa to konkrétne týkalo a oboznámila ich s predbežným plánom na budúci školský rok. Zároveň na osobnom stretnutí strán sporu tiež oboznámila riaditeľka školy pána žalobcu, že existujú len dve možnosti, a to buď sa mu zníži pracovný úväzok a zostane naďalej zamestnancom školy alebo sa skončí s ním pracovný pomer dohodou, keďže inú možnosť ako štatutárny zástupca, teda riaditeľka školy nemala, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal aprobáciu 16 hodín kvalifikovaných, na čo mal vzdelanie a zvyšok mal 2 hodiny nekvalifikované, na čo nemal vzdelanie. Svedok R.. K.. K. V., T.., LL.M. potvrdil vo svojej výpovedi, že oslovila ho štatutárna zástupkyňa žalovaného v predmetnej veci za účelom prejednania pracovno-právnej záležitosti s pánom žalobcom a tak následne došlo k takémuto stretnutiu, ktoré ako potvrdil, bolo veľmi konštruktívne, trvalo zhruba 15-20 minút, keď pán žalobca mal hneď otázku, či pani riaditeľka školy mu vie zabezpečiť 100 %-ný pracovný úväzok, na čo ona uviedla, že nevie mu zabezpečiť, a preto sa vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou. Z výsluchu svedka nevyplývalo, že by malo dôjsť k porušeniu antidiskriminačného zákona, resp. že by predmetom tohto rokovania bola skutočnosť, že suma 3.556,- eur by mala byť vyplatená žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy a svedok bol oboznámený aj s Kolektívnou zmluvou žalovaného a potom, ako štatutárna zástupkyňa žalovaného navrhla vyplatenie štvornásobku mesačného platu žalobcovi, on s takýmto postupom súhlasil, avšak z dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva a nie je to uvedené, že by mala byť vyplatená žalobcovi suma v tejto výške, či už netto alebo brutto. V tomto smere súd dáva za pravdu žalovanému, ktorý vykonal riadne zúčtovanie tejto sumy spolu aj so mzdou za mesiac september 2015 podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac september

2015, z ktorej vykonal riadne odvody v súvislosti so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení. K funkčnému platu žalobcu bola pripočítaná suma vo výške 3.556,- eur, na ktorej sa strany sporu dohodli podľa Dohody o skončení pracovného pomeru, čo jednoznačne vyplýva z výplatnej pásky žalobcu za mesiac september 2015. Táto suma je správne zahrnutá do vymeriavacieho základu žalobcu. Z funkčného platu žalobcu žalovaný riadne vykonal odčítanie ostatných nárokov, a to povinných zákonných zrážok, ktoré je žalovaný ako zamestnávateľ povinný vykonať v zmysle vyššie citovaných zákonov, nakoľko takéto zrážky ako zamestnávateľ je povinný vykonať z akejkoľvek sumy, ktorá spadá pod zákonné vymedzenie príjmu zo závislej činnosti. Z týchto dôvodov a z takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalovaný postupoval riadne, plniac si všetky povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a zároveň preukázal, že si splnil všetky záväzky mu vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru žalobcu. Pre žalovaného z Dohody o skončení pracovného pomeru nevyplývalo, že má vyplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.556,- eur nepodliehajúcu povinným zákonným zrážkam tak, ako je vyššie uvedené. Z výplatnej pásky za mesiac september 2015 potom jednoznačne vyplýva, že po odpočítaní nárokov zo mzdy a povinných zrážok bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 2.897,96 eur, pričom vyplatenie tejto sumy potvrdil sám žalobca. Zároveň žalovaný musel vykonať žalobcovi aj zrážky zo mzdy podľa ustanovenia § 131 odsek 2 písmeno g) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku do skončenia pracovného pomeru, teda do 30.9.2015 vo výške 34 dní a žalobca vyčerpal do skončenia pracovného pomeru až 45 dní, čo žalovaný preukázal riadne listinnými dôkazmi z čísla listu 28-31, teda o 11 dní viac, než na ktoré mu vznikol nárok. Všetky tvrdenia žalobcu, ktoré smerovali k tomu, že suma 3.556,- mu mala byť vyplatená titulom odškodného alebo náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nevyplýva to z Dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný jednoznačne preukázal v konaní v rámci svojej obrany, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda ani ujma, pretože si riadne svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v dohode o skončení pracovného pomeru riadne splnil a vyplatil mu jednak sumu 3.556,- eur, ako aj mzdu za mesiac september 2015 v sume 889,- eur. Samozrejme všetky tieto sumy podliehali povinným zákonným zrážkam, ktoré žalovaný vykonal a ktoré zo zákona musí vykonať, pretože by tieto zákony porušil a bol by za to sankcionovaný. Nepreukázali sa ani tvrdenia žalobcu, že žalovaná strana neinformovala žalobcu o zmene pracovných podmienok a znižovania úväzkov, ktoré sa týkali nie len jeho osoby, ale aj ostatných učiteľov, lebo štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi potvrdila, že informovala o tom učiteľov už na porade v apríli 2015. Teda nepreukázal žalobca, že by voči nemu, ako jedinému zamestnancovi, bolo postupované takýmto spôsobom a tiež mu bolo povedané, že iba jeden školský rok by trvalo toto zníženie úväzku a že ďalší školský rok by už bolo postupované ako v minulosti, čiže by mal 100 %-ný úväzok. Žalobca s takýmto riešením nesúhlasil. Sám navrhoval postup, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru a keď Dohoda o skončení pracovného pomeru bola mailom zaslaná jeho právnej zástupkyni na podpis, videl a čítal znenie tejto dohody a na znak súhlasu túto podpísal. Videla to aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ju tiež žiadnym spôsobom nenamietala. Tiež nemôže súd súhlasiť s tvrdením žalobcu, že suma 3.556,- eur mu mala byť vyplatená netto a že slovíčko netto z dohody vypadlo, nakoľko práve z mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovaného, ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok a právnou zástupkyňou žalobcu zo dňa 29.9.2015 vyplýva, že ani žalobca ani právna zástupkyňa túto skutočnosť nenamietali.

30. Čo sa týka výpovede svedka R.. K.. K. V., T.., LL.M., ktorý zastupoval žalovaného pri mimosúdnych jednaniach a pri spisovaní Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú výpoveď namietala pred jeho výsluchom právna zástupkyňa žalobcu, súd túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko žalovaný opäť postupoval v súlade so zákonom a predložil súdu písomné „pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 23 odsek 2 zákona č. 586/2003 Z. z.“, teda postupoval v súlade so zákonnou starostlivosťou a zabezpečil písomný podklad k tomu, aby mohol byť tento svedok vypočutý, aj keď je advokátom, ale nie je advokátom žalovaného v tomto konaní, nakoľko právnym zástupcom v tomto konaní je „V. - Advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom M. Y. XX, W. A., ktorej konateľom a advokátom je R.. K.. J. V., T.. V osobe R.. K.. K. V., T.., LL.M. ide o iného právneho zástupcu, čiže aj tento rozpor zo strany žalovaného bol jednoznačne a listinnými dôkazmi preukázaný. M., že súd vypočul tohto svedka, neporušil vo veci žiadne zákonné ustanovenie, naopak, tento svedok ozrejmil množstvo skutočností týkajúcich sa mimosúdneho jednania a záležitostí ohľadom Dohody o skončení pracovného pomeru žalobcu. Svedok potvrdil súdu aj skutočnosť, čo nepoprela ani strana žalobcu, že mimosúdne rokovania medzi stranami sporu, za účasti právnych zástupcov, prebehli v sídle advokátskej kancelárie R.. K.. K. V., T.., LL.M. na adrese G. Z. X, W. A., ktoré je jeho sídlom.

31. Z takto vykonaného dokazovania potom nie je možné vyvodiť žiadny iný záver, iba taký, že strany sporu sa nevedeli dohodnúť na zmene pracovných podmienok, čo obaja potvrdili a žalobca súhlasil, dokonca sám navrhol, aby na základe týchto skutočností došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a žalovaný v tomto smere mu navrhol vyplatenie štvornásobku mesačnej mzdy titulom iného odstupného v súlade s ustanovením § 76 odsek 7 Zákonníka práce a v súlade Kolektívnou zmluvou zamestnávateľa a žalobca súhlasil so znením Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2015, a preto ju podpísal a žiadnym spôsobom nenamietal. Žalovaný riadne preukázal vyplatenie nároku žalobcovi v súlade s Dohodou o skončení pracovného pomeru, teda vo výške 3.556,- eur, ktoré nie je možné charakterizovať a z ničoho nevyplýva z vykonaného dokazovania, že by táto suma mala byť vyplatená titulom náhrady nemajetkovej ujmy a presne v takejto výške, ako bola uvedená v Dohode, v čistom a tiež preukázal, že vyplatil žalobcovi riadne mzdu za mesiac 09/2015 s odpočítaním všetkých zákonných odpočítateľných položiek v súlade s odvodmi do Sociálnej poisťovne, zdravotného poistenia, vykonania daňového odvodu a všetkých zrážok, ktoré jednoznačne sú uvedené a vyplývajú z výplatnej pásky, čím žalovaný preukázal, že postupoval v súlade so zákonom, a preto nie je možné mu namietať a zaviazať ho na vyplatenie akéhokoľvek nedoplatku titulom sumy 3.556,- eur, ako ani nevyplateného zvyšku mzdy za mesiac september 2015. Na poslednom pojednávaní súd zamietol návrh právnej zástupkyni žalobcu na dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Y., pretože tento výsluch nepovažoval už v tom štádiu konania za potrebný, s poukazom na rozsiahle dokazovanie, ktoré v tejto veci vykonal. Výpoveď tejto svedkyne by podľa súdu nezmenila žiadnym spôsobom rozhodnutie súdu v tejto veci. Z týchto dôvodov súd žalobu vo výrokoch II. a III. zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.