Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742046/2017 zo dňa 10. augusta 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101742046/2017 zo dňa 10. augusta 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 547489/2017 zo dňa 10.5.2017, ktorým bolo podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 11 509,76 eur, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si daň z priadnej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 11 509,76 eur z dodávateľskej faktúry č. 201301002 zo dňa 14.1.2013 vystavenej spoločnosťou SUSS s.r.o., so sídlom Žilina, Veľká Okružná 43.

2. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane, ktorého zistenia boli doplnené v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci rozhodoval ako odvolací súd. Skúmal aj vedomosť žalobcu o jeho účasti na zneužívajúcom konaní, ktorého cieľom bolo získanie daňovej výhody.

3. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou správnou žalobou. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že A. Q. vo všetkých svojich výpovediach potvrdil obchod s kuracími prsiami so spoločnosťou SUSS s.r.o.. Opísal priebeh obchodov a prepravu tovaru. Identita tovaru, prepravcu a vecná a časová súvislosť v celom obchodnom reťazci. Žalobca mal za to, že z výpovedí jednotlivých svedkov ako aj predložených listinných dôkazov vyplynulo, že tovar existoval a preukázal aj to, že ho dodala spoločnosť SUSS s.r.o.. Záver žalovaného, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúry bez reálneho dodania tovaru alebo, že tovar nebol dodaný spoločnosťou SUSS s.r.o. je v extrémnom rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

4. Taktiež podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo zisteniam ohľadne spoločnosti SUSS s.r.o., ktoré nemohol nijako ovplyvniť a ani o nich nemohol vedieť, správne orgány pripísali vyššiu hodnotu závažnosti. Podľa jeho názoru, ak by daňové orgány vyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, museli by prijať logický záver, že spoločnosť SUSS s.r.o. tovar skutočne dodala. Žalovaný však nepostupoval podľa § 3 ods.3 a § 63 ods.2 daňového poriadku a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazoval na to, že vyhodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade so zásadou objektívnej pravdy a právne závery správcu dane a žalovaného sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a ani pri žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia z nich vyplývajú.

5. Žalobca zdôraznil, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Sžf/73/2015, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vyplynula pre žalovaného povinnosť, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného. Rovnako mal preveriť, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne, že sa ho zúčastnil. Ide pritom o dôkazné bremeno správcu dane. V tomto ohľade žalobca poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Žalovaný sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal.

6. Žalobca mal podľa žalovaného prijať sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal tovar a jeho vedomosť o fiktívnosti obchodu je teda nespochybniteľná. Rozhodnutie však podľa žalobcu obsahuje množstvo rozporov, ktoré toto tvrdenie žalovaného spochybňujú. Žalovaný na jednom mieste uvádza, že nevyhodnotil situáciu ako daňový obchod, pretože pri podvode sa zdaniteľný obchod vôbec neuskutočnil (teda tým uzavrel, že obchod sa stal). Na druhej strane (str. 15 jeho rozhodnutia) uviedol, že dodávateľ vystavil len faktúru bez reálneho plnenia, teda že sa obchod vôbec neuskutočnil. Okrem toho je zrejmé, že neexistujúci tovar sa nemôže nikde prepravovať. Žalovaný však nespochybnil prepravu tovaru z Českej republiky cez Slovensko do Rakúska. Taktiež nie je spochybnená existencia tovaru (strana 10). Nemožno však súbežne o danom plnení tvrdiť, že žalobca prijal fiktívne faktúry bez toho, aby prijal plnenie. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.

7. Žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora. Taktiež zdôraznil, že dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. So skutočností, ktoré uviedol vo svojej správnej žalobe je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalobca prijal len fiktívne faktúry, a že tovar nedodala spoločnosť SUSS s.r.o.. Nepreukázal ani účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. S poukazom na uvedené žaloba žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutočností a záverov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo vlastníctvo tovaru u dodávateľa žalobcu spochybnené a následná dodávka už nespĺňala skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods.6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie tak, ako bol zaviazaný odvolacím súdom. Takto doplneným dokazovaním bol potvrdený záver správcu dane uvedený už v jeho prvom rozhodnutí, ktoré bolo vo veci vydané. Predloženie samotných faktúr od dodávateľa je len jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane. Žalobca ako platiteľ mal dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Poukázal na to, že správca dane dospel k správnemu záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie neoprávnenej daňovej výhody. Zistené obchodné reťazce sú vytvorené za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalovaný poukázal

aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to konkrétne rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015.

9. Podľa žalovaného je nedôvodná námietka žalobcu, že nemal vedomosť o existencii daňového podvodu. Správca dane obchodné správanie daňových subjektov nekvalifikoval ako podvodné konanie, nakoľko pri podvode sa preukazuje priamy úmysel, t.j., že sa obchod vedome vôbec neuskutočnil. Pokiaľ však ide o zneužite práva tak, sa obchod uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax plc. a iné.

10. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutie postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný. Po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu, správny súd vec prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

11. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.08.2017 č. 101742046/2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 547489/2017 zo dňa 10.05.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa SUSS s.r.o. so sídlom Veľká Okružná 43, Žilina za nákup mrazených kuracích pŕs, a to konkrétne Brasil, a to konkrétne z faktúry číslo 201301002 zo dňa 14.01.2013.

12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že ide o v poradí druhé rozhodnutie žalovaného vo veci. Prvotne správca dane rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu a vyrubení dane rozhodnutím zo dňa 9311401/5/1284396/2014 zo dňa 02.04.2014, ktoré bolo na odvolanie žalobcu žalovaným potvrdené rozhodnutím č. č.1100306/1/359453/2014/5051 zo dňa 7. augusta 2014. Toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 13S/2382014 zo dňa 03.06.2015 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Správny súd sa vo svojom rozhodnutí sám dotkol otázky podvodného konania, účasti žalobcu na tomto konaní a vedomostnej stránky veci. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudok tunajšieho súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil, pričom zaviazal žalovaného doplniť dokazovanie výsluchom svedka A. Q. a následne sa zaoberať podľa vnútroštátnych pravidiel otázkou existencie podvodného, resp. zneužívajúceho konania, účasti žalobcu na ňom, vrátane otázky či vedel alebo mohol vedieť, že je jeho súčasťou.

13. Z pôvodne vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodovania s tovarom mrazené kuracie prsia Brasil sa účastnili viaceré spoločnosti, Obchodovania s tovarom "mrazené kuracie prsia Brasil" sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - SUSS s.r.o., (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko), resp. WF Interfoods Handels m.b.H. (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a SUSS s.r.o.), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v danom prípade v spoločnosti SUSS s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať. Z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. Bolo zistené, že je nevymožiteľná, nakoľko došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou PRO EXPO, s.r.o., ktorá spoločnosť následne zanikla bez právneho nástupcu, bola vymazaná z obchodného registra. Konateľom tejto spoločnosti bol v období od 07.09.2012 do zániku spoločnosti Z. F., ktorý má bydlisko mesto W.. Konateľ spoločnosti sa vo svojej výpovedi pred správcom dane nevedel vyjadriť k tomu, či prebral účtovné doklady zlúčenej spoločnosti SUSS s.r.o.. Účtovníctvo následne nepredložil a z daňového priznania DPH bolo zistené, že spoločnosť SUSS s.r.o. daň z nadobudnutia tovaru od spoločnosti MADE GROUP, a.s. nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu, deklaroval len nakúpenie tovaru v tuzemsku

a k tomu adekvátny predaj tovaru. pričom k dodaniu tovaru v reťazci MADE GROUP, a.s. - SUSS s.r.o.

- BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) - NOE Handels GmbH, resp. WF Interfoods Handels m.b.H. došlo bez akejkoľvek prekládky, keď ako bolo uvedené vyššie celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc.

14. V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti ohľadne množstva fakturovaného tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca. Pôvodný konateľ dodávateľskej spoločnosti dodanie tovaru potvrdil, ale nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia, nakoľko ich mal odovzdať novému konateľovi. Nebolo možné preveriť, či sa preverované faktúry nachádzajú v účtovníctve spoločnosti. H. X. sa vo svojej výpovedi vyjadroval k tomu ako obchody prebiehali.

15. V rámci doplneného dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu svedok G. Q. uviedol, že prepravu zabezpečovala a aj platila spoločnosť MADE GROUP, a.s., pričom svedok bol telefonickým kontaktom pre šoféra. Cena uhradenej dopravy bola premietnutá do ceny tovaru fakturovanej spoločnosti FAMAX plus s.r.o.. Preprava sa vždy realizovala z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde bol tovar fyzicky skontrolovaný. G. Q. sprevádzal tovar do Nového Mesta nad Váhom, sledoval zaplatenie ceny na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do Rakúska, pričom svedok sa jej už neúčastnil. Dopravu však organizačne zabezpečoval svedok A. Q. (a to až do Rakúska) a bol na telefóne k dispozícii šoférovi. Do zaplatenia tovaru bol za tovar zodpovedný svedok, preto bol uvedený ako kontaktná osoba v zmluve o preprave. Išlo len o údaj o kontaktnej osobe pre šoféra len ohľadne prepravy. Svedok uviedol, že s odberateľmi v Rakúsku nemal nič spoločné.

16. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

19. Správny súd konštatuje, že ide o v poradí druhé rozhodovanie správnych orgánov ako aj správneho súdu v predmetnej právnej veci. Správny súd svojim prvotným rozhodnutím žalobu zamietol, pričom sa sám zaoberal otázkou existencie podvodného konania a účasťou žalobu na ňom, vrátane vedomostnej zložky veci. Odvolací súd však nepovažoval uvedené za dostačujúce, zaviazal správne orgány doplniť dokazovanie a zaoberať sa existenciou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosťou žalobcu o tom, že sa ňom zúčastňuje.

20. Úvodom správny súd konštatuje, že vnútroštátna právna úprava DPH v jednotlivých členských štátov sa riadi smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006, o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nahradila šiestou smernicu Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 5. 1977, o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, jej výklad pritom platí aj pre novú smernicu.

21. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. ( rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod 25).

22. Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok Bonik). Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom

a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (opätovne rozsudok Bonik).

23. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.

24. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

25. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností.

26. Správny súd okrem toho konštatuje, že spoločným znakom konceptu zneužitia práva v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora je, že mieri na tzv. umelé situácie, keď fyzické či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže. (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.02. 2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením. 27. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojom stanovisku k spojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v skutočnosti existujú varianty tak neobvyklé alebo spletité, ako je predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby ako neoprávnené získať daňový prospech.

28. Nárok na odpočet dane je chránený za situácie, keď platca dane nevedel a s prihliadnutím ku všetkým objektívnym okolnostiam ani nemohol vedieť o zámere krátiť daň. Za tejto situácie je namieste trvať na tom, že každé plnenie musí byť zohľadnené samo o sebe a povaha určitého plnenia v reťazci dodávok sa nemôže meniť na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Pravidlo, že každé plnenie je treba posudzovať samostatne a samo o sebe, bez ohľadu na jeho účel alebo výsledky, totiž vychádza z požiadavky, aby spoločný systém DPH bol neutrálny, a zo zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby používanie únijných právnych predpisov bolo pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje predvídateľné.

29. Zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne vyžadované, aby sa uistili, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, bez ohľadu na to či sa jedná o podvod na DPH alebo

iné podvody, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe (rozsudok zo dňa 11.5.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a další, C-384/04, Sb. rozh., s. I 4191, bod 33). Rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, niesli by najmä oni náklady podvodu. Také riešenie by ohrozilo ich právnu istotou.

30. Na druhej strane aj nedbanlivostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Závery Európskeho súdneho dvora pre podnikateľov neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného povinnosť venovať zvýšenú pozornosť kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli.

31. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci správca dane doplnil dokazovanie tak, ako mu nariadil odvolací súd. Vo svojej výpovedi svedok G. Q. poskytol určité vysvetlenie, prečo je jeho meno uvedené na zmluve o preprave. Súčasne uviedol, že cena dopravy bola premietnutá do ceny tovaru. Potvrdil, že tovar išiel bez prekládky, pričom ho sprevádzal na Slovensko, a po odkontrolovaní úhrady kúpnej ceny bol tovar prepravený k odberateľovi, ktorého mu označili.

32. Správca dane vo svojom následnom rozhodnutí nespochybnil existenciu samotného tovaru a ani to, že tento bol dovezený na Slovensko a následne dodaný do iného členského štátu, ale spochybnil reálnu účasť spoločnosti SUSS s.r.o. v tomto obchodnom vzťahu. Konštatoval, že takéto plnenie vykazuje znaky zneužívajúceho konania, pretože sporné plnenia majú umelý charakter s cieľom získať daňovú výhodu vo forme uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr, na ktorú by inak daňový subjekt nebol oprávnený. Otázkou vedomosti žalobcu ohľadne toho, že sa zúčastňuje na takomto konaní sa vôbec nezaoberal a to napriek záväznému pokynu obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Uvedené odstránil až žalovaný, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 15) uviedol, že dodávateľ platiteľa nebol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov reálne fungujúcou spoločnosťou a platiteľovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane dospel správne k názoru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok získania daňovej výhody. Zistené obchodné reťazce sú vytvorené za účelom odpočítania dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že žiadne zdaniteľné plnenie medzi žalobcom a jeho dodávateľom neprebehlo a dokonca, že toto čisto fiktívne plnenie je súčasťou viacerých na seba nadväzujúcich fiktívnych plnení, pričom tieto ostatné fiktívne plnenia nekonkretizoval presným označením obchodných partnerov. Následne (tiež strana 15) odmietol poukazovanie žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-384/03 Optigen, ktoré v danej veci považoval za neopodstatnené. Výslovne uviedol, že v danom prípade sa nejedná o daňový podvod, ale o zneužitie práva, pričom zneužitie práva vo všeobecnosti spočíva v tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu v zmysle ust. § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri ktorej odberateľ sleduje minimalizáciu dane a nevyžaduje sa úmysel. Následne žalovaný (str. 16) uviedol, že žalobca sa zúčastnil na obchode, z ktorého si uplatnil odpočítanie dane bez toho, aby bola daň do štátneho rozpočtu odvedená. Práve neodvedenie dane odberateľom žalobcu považuje za podstatné pre posúdenie veci.

33. S poukazom na vyššie uvedené konštatovania žalovaného obsiahnuté v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia (odsek 32 tohto rozsudku), dospel správny súd k záveru, že žalobný bod žalobcu smerujúci k nezrozumiteľnosti a vnútornej rozpornosti tohto rozhodnutia bol uplatnený dôvodne. Je zrejmé, že správca dane sa vôbec nezaoberal vedomosťou žalobcu o jeho účasti na podvodnom resp. zneužívajúcom konaní a žalovaný sa k otázke vedomosti vyjadril len v tom zmysle, že táto je nespochybniteľná, nakoľko prijal len faktúru bez reálneho plnenia. Podstatou vedomosti žalobcu mala byť skutočnosť, že obchod sa realizoval len fakturačne, žiaden tovar neprijal. Vzápätí (ešte na tej istej strane rozhodnutia) však žalovaný na odvolaciu námietku žalobcu konštatoval, že v danej veci nejde o podvodné konanie ale o zneužívajúce konanie, pre ktoré je charakteristické, že sa obchody skutočne realizujú, ale výlučne za účelom získania daňovej výhody. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia

a závery žalovaného sú vo vzájomnom rozpore, ktorý má za následok jeho vnútornú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Okrem toho rozhodnutie žalovaného po doplnení dokazovania neobsahuje riadne a zrozumiteľné vyjadrenie toho, aké skutkové zistenia správne orgány po opätovnom výsluchu svedka G. ustálili. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne neuviedol, aké skutkové zistenia podľa neho vyplynuli z tejto výpovede, či tvrdeniam svedka uveril a to celkom či sčasti. Neuviedol jasne celkový zistený skutkový stav. Napríklad nie je zrejmé, či za situácie, keď správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, a to, že bol prepravený cez Slovenskú republiku odberateľovi do Rakúska, mali za preukázané, že ho na Slovensku niekto prevzal, resp. či sa tovar pred odoslaním do Rakúska nachádzal v Novom Meste nad Váhom. Žalovaný k uvedenému len vágne uvádza, že „ tovar bol prepravený cez Slovensko“, pričom z uvedeného vyjadrenia nie je dostatočne zrejmé či mal za to, či ho niekto prevzal a ani to, o čo ( ktorý dôkaz) opiera svoj skutkový záver v tejto veci.

34. Aj z uvedeného v odsekoch 21 až 30 tohto rozsudku vyplýva dôležitosť skutkových zistení, z ktorých sa potom odvodzuje aj identifikovanie zneužívajúceho (odsek 26 tohto rozsudku) alebo podvodného konania (odsek 27 tohto rozsudku) a následnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní. S ohľadom na vyššie uvedené, je preto nevyhnuté, aby žalovaný jednoznačne ozrejmil skutkové závery, z ktorých vychádzal, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré dôkazy považoval za rozhodné a následne sa vyjadril k tomu, či išlo v danej veci o podvodné alebo zneužívajúce konanie a v nadväznosti na uvedené riadne odôvodnil svoje závery o vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní.

35. Vzhľadom na závažnosť zistení ohľadne nedodania tovaru je teda potrebné, aby boli skutkové a právne závery riadne odôvodnené. Ako bolo uvedené vyššie, v predmetnej právnej veci žalovaný konštatoval, že žalobcovi tovar nebol dodaný a to za situácie, keď nespochybnil jeho existenciu, dodanie odberateľovi do Rakúska a to aj cez územie Slovenka. Uvedené uzavrel za situácie, keď podľa obchodného práva, nie je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva fyzické odovzdanie tovaru a v zmysle zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora sa požaduje pre vznik nároku na odpočet DPH tzv. ekonomické vlastníctvo. Aj s poukazom na uvedené je potrebné, aby žalovaný svoje závery riadne odôvodnil, tak aby ich správny súd mohol následne v rámci súdneho prieskumu riadne preskúmať, bez toho, aby si sám domýšľal úvahy správneho orgánu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Pokiaľ ide o trovy konania, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).