Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného A. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry v Leviciach (ďalej len „prokurátor") proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 08.11.2017, sp. zn. 2PP/91/2017, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 07.02.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona s a žiadosť A. A., narodeného XX.XX.XXXX v N., bytom A., E. pri železnici XXX/X, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/11/2017 zo dňa 27.03.2017, právoplatným 24.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/23/2017 zo dňa 24.05.2017 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona podmienečne prepustil odsúdeného A. A. (ďalej len „odsúdený“) z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/11/2017 zo dňa 27.03.2017, právoplatným 24.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/23/2017 zo dňa 24.05.2017. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 3 roky a nariadil probačný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno j/ Trestného zákona s použitím § 68 odsek 1 Trestného zákona odsúdenému ustanovil počas probačného dohľadu povinnosti spočívajúce v príkaze strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu v termínoch a za podmienok ním stanovených, oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce zistil, že odsúdený bol do výkonu väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra dodaný príslušníkmi Policajného zboru. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Dňa 24.05.2017 začal v uvedenom ústave vykonávať aj trest odňatia slobody, kde v jeho správaní a vystupovaní nedostatky zaznamenané neboli. Kontakt udržiaval s družkou. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce bol premiestnený dňa 13.06.2017 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol odsúdený zaradený do diferenciačnej skupiny „B“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u neho plnia čiastočne v oblasti aktivít vo voľnom čase, v oblasti edukácie sa neplnia, v ostatných oblastiach sa plnia priebežne. O aktivity v oblasti

edukácie neprejavuje záujem. Jeho správanie a vystupovanie je doposiaľ na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a nariadenie príslušníkov zboru plní. Väčšinu svojho voľného času trávi sledovaním televíznych programov a hraním spoločenských hier. Pracovne je zaradený na pracovisku triedenia plastových obalov. Jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa aktívne zapája. Disciplinárne odmenený bol v jednom prípade. Pravidelný písomný kontakt udržiava s družkou. Možnosť telefonovania pravidelne využíva. Odsúdený sa opakovane dopustil páchania trestnej činnosti, čo poukazuje na nekritický postoj k jej páchaniu. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa neplnia priebežne vo všetkých oblastiach. Vzhľadom k uvedenému s poukazom na kriminálnu minulosť, nestabilné sociálne zázemie a emocionálnu nestabilitu, je riziko sociálneho zlyhania stredné, aktuálna resocializačná prognóza je menej priaznivá. Záverom svojho hodnotenia riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody uviedol, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený A. A. v ňom má doposiaľ evidovaných 6 záznamov. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.03.2017 sp. zn. 33T/11/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.05.2017 sp. zn. 2To/23/2017 zistil, bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia v trvaní 20 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd I. stupňa zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu a zároveň splnil aj materiálne podmienky. Súd dospel k záveru, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Preukazuje to najmä udelenie disciplinárnej odmeny za vzorné plnenie pracovných povinností a absencia potrestania počas výkonu trestu. V prospech odsúdeného je jeho zodpovedný prístup k plneniu pracovných povinností, čo poukazuje na dobrú perspektívu zamestnania po ukončení výkonu trestu. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov zboru plní a rešpektuje. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u menovaného plnia čiastočne v oblasti aktivít vo voľnom čase a v ostatných oblastiach sa plnia priebežne. Odsúdený udržiava pravidelný písomný kontakt s družkou. Uvedené skutočnosti svedčia o priaznivej prognóze, že odsúdený bude viesť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia riadny život. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné dôvody na podmienečné prepustenie z výkonu uloženého trestu odňatia súd I. stupňa odsúdeného podmienečne prepustil. Zároveň odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 roky.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tým, že odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, v minulosti bol 6-krát súdne trestaný prevažne za trestnú činnosť násilného charakteru. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6 T/124/10 zo dňa 9.5.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra sp.zn. 1To 56/14 zo dňa 27.08.2014 bol odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33 T/11/2017 dňa 27.03.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra sp.zn. 2To/23/2017 zo dňa 24.05.2017 odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením na jeho výkon na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Riaditeľ ústavu v hodnotení odsúdeného skonštatoval, že odsúdený počas výkonu trestu získal jednu disciplinárnu odmenu, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné a preukazuje čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a jeho podmienečné prepustenie sa neodporúča. Vzhľadom na uvedené, t. j., že odsúdený sa v minulosti opakovane dopustil trestnej činnosti násilného charakteru a bol mu uložený aj dlhý trest odňatia slobody, má zato, že ukladanie skúšobnej doby v rámci podmienečného prepustenia z výkonu trestu svoj účel nesplní, pretože predchádzajúce konanie odsúdeného svedčí o nekritickom postoji k páchaniu trestnej činnosti a jeho recidívu považuje za vysoko pravdepodobnú. V záujme ochrany spoločnosti pred ďalším násilím protizákonným konaním odsúdeného považuje za potrebné vykonanie celého trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený a taktiež poukázal nato, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol sťažnosťou napadnutým uznesením podmienky prepustený, získal iba jednu disciplinárnu odmenu, čo tiež nesvedčí o jeho úsilí viesť riadny život.

Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku s tým, aby krajský súd vo veci rozhodol sám.

K dôvodom ústne zahlásenej sťažnosti po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu vytýkajúc postupu súdu I. stupňa, že nezabezpečil predloženie spisového materiálu s podanou sťažnosťou prokurátora nadriadenému súdu, čím došlo k prieťahom v konaní, poukázal na to, že na základe dokazovania vykonaného okresným súdom na verejnom zasadnutí, tento správne zistil splnenie formálnej aj obidvoch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože počas výkonu tohto trestu dostatočne plnil svoje povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie a bez akýchkoľvek pochybností sa môže od neho očakávať, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia ako aj v budúcnosti chce a bude viesť riadny život. Navyše okresný súd zabezpečil splnenie naplnenia účelu odpustenej pomernej časti trestu odňatia slobody uložením probačného dohľadu a primeraných povinností. Zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia už splnil vo vzťahu k jeho osobe účel uložených trestov odňatia slobody, je tak odôvodnený predpoklad, že doba, po ktorú sa nachádza vo výkone trestu, splnila podmienku dostatočného stupňa jeho prevýchovy a resocializácie a predstavuje pre neho dostatočné ponaučenie, aby v budúcnosti viedol riadny život. Má za to, pohnútky, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, úplne vymizli a uvedomil si, že takto si viac už nechce počínať, pričom za predošlým kriminálnym životom chce urobiť hrubú čiaru. Z týchto dôvodov preto považuje uznesenie okresného súdu za dostatočne odôvodnené a jeho závery za správne a preukázané. Na podporu dôvodom na zamietnutie sťažnosti prokurátora proti uzneseniu a opodstatnenosť jeho tradičného prepustenia poukazuje aj na neprimeranú dĺžku súdneho konania, najmä v štádiu po vyhlásení rozhodnutia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu, jedná sa už o obdobie viac ako dvoch mesiacov, keď bol prepustený a neakceptovateľne dlho trvalo prvostupňovému súdu, kým sa celá vec postúpila na rozhodnutie o podanej sťažnosti prokurátora. Z dôvodu nečinnosti prvostupňového súdu dochádzalo k nežiaducim a neodôvodneným prieťahom v konaní, ktoré predstavujú ďalší podporný relevantný dôvod na to, aby bola sťažnosť prokurátora zamietnutá, keďže aj napriek tomu, že okresný súd vyhovel jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už pred niekoľkými mesiacmi, stále sa nachádza vo výkone trestu v dôsledku nerozhodnutia o podanej sťažnosti. Je tak právne neudržateľné, aby okresný súd bez vážnych dôvodov zadržiaval spis a nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie tak závažnej veci, ako je rozhodovanie o prepustení osoby na slobodu. V tomto prípade došlo k porušeniu jeho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a ekvivalentne práva na prejednanie veci v primeranej lehoty podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 6. 2010, sp.zn. III. S 102/10 - 31. Prieťahy zo strany okresného súdu v podobe nemožnosti a odďaľovanie rozhodnutia sťažnostného sú o sťažnosti prokurátora, tak predstavu nežiaduci stav, ktorý spôsobujú jeho u neho a u jeho blízkych neistotu, keďže tak ako on, ako aj jeho rodina dobromyseľne predpokladali očakávali, na základe rozhodnutia okresného súdu že by mohli byť koncom roka spolu. Z toho dôvodu žiada, aby vzniknutý protiprávny stav v podobe nezákonných prieťahov sťažnosť súd zohľadnil v jeho prospech pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu. A preto žiada, aby sa sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

K písomným dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril odsúdený tým, že podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. uviedol, že na základe dokazovania vykonaného okresným súdom na verejnom zasadnutí, tento správne zistil, že splnil jednak formálnu podmienku (výkon minimálne polovice mu uloženého trestu), ako aj obidve materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže počas výkonu tohto trestu dostatočne plnil svoje povinnosti a svojím správaním preukázal polepšenie, teda sa bez akýchkoľvek pochybností môže od neho očakávať, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia ako aj v budúcnosti chce a bude viesť riadny, pričom naplnenie účelu odpustenej pomernej časti trestu odňatia slobody, okresný súd zabezpečil uložením mu probačného dohľadu a primeraných povinností, ktoré je pripravený v plnej miere rešpektovať a podrobiť sa im a preto nesúhlasí s tvrdením prokurátora, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti. Okresný súd má taktiež sa plne preukázané, že v ÚVTOS vzorne plní

pracovné povinnosti a počas výkonu trestu nebol ani raz potrestaný. Zároveň zdôrazňuje, že okresný súd poukázal na jeho zodpovedný prístup pri plnení si pracovných povinností, z čoho vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni a je tak naplnený predpoklad jeho zamestnania sa v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Ďalej uvádza, že zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia už splnilo vo vzťahu k jeho osobe účel uložených trestov odňatia slobody a je tak odôvodnený predpoklad, že doba, po ktorú je v ÚVTOS, splnila podmienku dosiahnutia dostatočného stupňa jeho prevýchovy a resocializácie a predstavuje pre neho dostatočné ponaučenie k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, keďže počas výkonu trestu v ústave so stredným stupňom stráženia si uvedomil, že už nemá záujem vrátiť sa do akéhokoľvek ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Má za to, že jeho sklony a pohnútky, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, úplne vymizli a uvedomil si, že takto si viac už nechce počínať, pričom za predošlým kriminálnym životom chce urobiť hrubú čiaru. Teda možno od neho očakávať, že v budúcnosti chce a bude viesť riadny život v súlade s právnymi, etickými a morálnymi hodnotami spoločnosti so snahou zaradiť sa do spoločenského života s vylúčením rizika páchania ďalšej trestnej činnosti. K samotnému zdôvodneniu sťažnosti prokurátora považuje za potrebné uviesť, že jeho tvrdenia nie sú vo vzťahu k posúdeniu správnosti (dôvodnosti) ním napádaného rozhodnutia o jeho podmienečnom prepustení relevantné. Prokurátor totiž poukazuje na jeho predchádzajúce odsúdenia a (údajný) nekritický postoj k páchaniu trestnej činnosti (jednoznačne nenáležitý názor, keďže v predmetnej trestnej veci, v rámci ktorej mu bol uložený trest, ktorý vykonáva, urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku o vine a súd nemusel vykonávať k tejto veci teda ani dokazovanie), pritom však jeho predchádzajúce tresty a celkovo správanie sa, nie sú na daný účel podstatné, pretože súd má v intenciách tejto právnej normy prihliadať na to, či vo výkone tohto trestu preukázal polepšenie a tieto okolnosti súd náležite vyhodnotil. Toto sú jediné relevantné okolnosti a nie jeho predchádzajúca trestná činnosť. Navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia a ktorého obsahom je záver, že u odsúdeného sú splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie, sú neopodstatnené a v rozpore so zisteným skutkovým stavom súdom I. stupňa.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Krajský súd na základe skutkového stavu zisteného súdom I. stupňa konštatuje, že u odsúdeného nebola splnená jedna z materiálnych podmienok požadovaných v ustanovení 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove a úspešnej resocializácii. Nadriadený súd vyhodnotil, že odsúdený nesplnil zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, a to najmä pre sklon k páchaniu trestných činov, vysoké riziko recidívy, čo vyplynulo z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ktoré bolo súčasťou hodnotenia ústavu na odsúdeného, preto nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Z ustanovení § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal zákonom

stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon zákonom stanovenej doby uloženého trestu a súčasne pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje pre záver o splnení zákonných podmienok na jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Súd v posudzovanom prípade prihliadol na všetky okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie o tom, či boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody síce vyplynulo, že odsúdený má v podmienkach výkonu trestu správanie na požadovanej úrovni a jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni, ale zároveň súčasťou hodnotenia bol aj záver, že odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, pričom jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je v strednom stupni. U odsúdeného ide o osobu viackrát súdne trestanú a to v posledných troch prípadoch za trestnú činnosť násilného charakteru, pričom je potrebné uviesť, a táto skutočnosť zostala zo strany súdu I. stupňa, ale aj prokurátora nepovšimnutá (aj keď sa v registri trestov odsúdeného nenachádza, avšak z obsahu rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/11/2017, ktorý sa nachádza na č.l. 22 -25, je zistiteľná a tento rozsudok bol na súde I. stupňa, na verejnom zasadnutí oboznamovaný), že z posledného výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trvaní 7 rokov, bol odsúdený podmienečne prepustený a to uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Pp/42/2014 z 05.11.2014 a bola mu určená skúšobná doba 3 roky. V skúšobnej dobe tohto podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený spáchal ďalší trestný čin, opätovne násilného charakteru. Očakávanie, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote doposiaľ nepreukázal, a to najmä s prihliadnutím na predchádzajúci spôsob života, opätovné spáchanie trestného činu a to v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia za trestnú činnosť opätovne násilného charakteru a poukazujúc na charakter trestnej činnosti, za ktorú bol v niekoľkých prípadoch odsúdený, a aj na krátke časové obdobia medzi jednotlivými odsúdeniami, menej priaznivú resocializačnú prognózu. Nadriadený súd opätovne pripomína, že odsúdený musí spĺňať podmienky vo všetkých požadovaných kritériách, aby bolo možné vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia. Preto nemožno konštatovať, že odsúdený splnil jednu z materiálnych podmienok požadovaných na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Nemožno konštatovať, že vzhľadom na predchádzajúce správanie odsúdeného a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, že resocializačná prognóza u odsúdeného je priaznivá a že by nebolo potrebné, aby si nevykonal trest odňatia slobody v slobody v celej jeho výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím. Treba vytknúť súdu I. stupňa, že s týmito skutočnosťami sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal a tieto úplne odignoroval. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, z dôvodu nepredloženia veci na rozhodnutie krajskému súdu, krajský súd konštatuje, že od rozhodnutia o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody do predloženia veci na krajský súd síce uplynulo obdobie viac ako dvoch mesiacov, na konštatovanie záveru o nesplnení podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo strany odsúdeného, tento postup súdu I. stupňa nemal žiadny vplyv,

najmä z hľadiska dôvodnosti prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, aj napriek nesplneniu vyššie citovaných podmienok ustanovenia § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa odsúdený domnieval, že koncom roka 2017 bude z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, pretože po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí súdom I. stupňa, bol prítomný a mal vedomosť o tom, že proti napadnutému uzneseniu prokurátor podal sťažnosť a uznesenie nie je právoplatné a vykonateľné. Z týchto dôvodov preto krajský súd považoval tieto sťažnostné námietky odsúdeného za nedôvodné a vo vzťahu k splneniu podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za irelevantné.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, nadriadený súd na základe sťažnosti prokurátora ním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku zrušil a žiadosť odsúdeného o podmienečné odsúdenie z výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu nesplnenia jednej z materiálnych podmienok §-u 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).