Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/154/2015

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: PRAKTIK s.r.o., so sídlom Seredská 253, Trnava, IČO: 31 441 572, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Vajanského 28, Trnava, IČO: 36 718 599, proti žalovanému: Come-Tech Slovakia s.r.o., so sídlom Strojárenská 1C, Trnava, IČO: 36 711 764, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierová námestie 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, o zaplatenie sumy 14.400 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Súd žalobcovi v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 855,36 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.11.2014, doručenou súdu dňa 07.11.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.400 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nájomného za nájom nebytových priestorov, a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Súd vo veci vydal dňa 20.01.2015 platobný rozkaz č.k. 23Rob/23/2014-37, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

3. Na základe podaného odporu došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

4. Dňa 12.04.2016 doručil žalobca súdu písomné podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, nakoľko medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode na základe Dohody o urovnaní. V súvislosti s trovami konania žiadal, aby súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Súčasne súdu predložil aj predmetnú „Dohodu o započítaní pohľadávok a Dohodu o urovnaní“ zo dňa 16.03.2016.

5. Dňa 12.04.2016 bol súdu doručené aj písomné podanie žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby, žiada konanie zastaviť a žiadnej zo strane nepriznať právo na náhradu trov konania.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa ustanovenia § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

12. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

13. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (v zmysle § 96 ods. 3 OSP). Za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci (R 28/1974).

14. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh späť, musí sa súd zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podstatné teda je to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010)

18. Aplikácia ustanovenia § 257 je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

19. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalovaného, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že v priebehu súdneho konania došlo medzi stranami k mimosúdnemu urovnaniu sporu. Súd je však toho názoru, že je potrebné rešpektovať vôľu strán sporu, keď ani jedna z nich si neuplatňuje voči protistrane nárok náhradu trov konania. Uvedený skutkový stav predstavuje podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách

konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s tým, ako o tom strany spoločne žiadali rozhodnúť.

20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

23. Podľa ustanovenia § 18f zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom od 01.07.2016) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

24. Žalobca zaplatil dňa 10.11.2014 na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 864 eur.

25. Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 11 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 855,36 eur, keďže žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním. Výška vráteného súdneho poplatku bola krátená o čiastku 8,64 eur (ako 1 % z 864 eur) v súlade s § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti výrokom I a II tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Trnava.

Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.