Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-301-2016.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/301/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľky: Alexandra M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. L. č. 209, zastúpená: advokátska kancelária, JUDr. Jana Kubáňová, so sídlom Nitra, Štúrova č. 13, proti osobe povinnej na výživné: Ing. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Y. č. 731/2, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu W. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť osoby povinnej na výživné K.. Y. K., nar. 24.02.1960 na navrhovateľku E. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 190 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 20.6.2016, ktoré je osoba povinná na výživné platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd konanie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne zastavuje.
Zročné výživné za čas od 20.6.2016 do 31.1.2018 je vo výške 1.162 eur, ktoré súd povoľuje osobe povinnej na výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa prostredníctvom právnej zástupkyne písomne podaným návrhom zo dňa 20.06.2016 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku zo sumy 190 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola prijatá na štúdium na vysokej škole na základe rozhodnutia Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného programu psychológia, odbor psychológia. V súčasnej dobe žije so svojou matkou Mgr. Y. M., nar. 15.2.1970 na adrese Nové L.. Matka sa o ňu stará, poskytuje jej vecné plnenia (bývanie, stravu, nákup ošatenia, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, uhrádza všetky jej ostatné výdavky). 2.Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na podanom návrhu. Navrhovateľka sa stala plnoletou osobou. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Od 17 rokov sa nezaujíma o navrhovateľku, jeho príjem je v priemere okolo 1.200 eur mesačne, a napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Má za to, že pomery otca odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 300 eur mesačne.
3.Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu, pričom uviedla, že jej otec sa jej nevenoval, nenavštevoval ju. Keď za ním bola v čase, keď dovŕšila 18 rokov ani ju nepoznal, nevedel, že je to ona. Teraz je študentkou prvého ročníka na vysokej škole, býva spolu s matkou v rodinnom dome. Jej
matka je na čiastočnom invalidnom dôchodku, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Motorové vozidlo nevlastní, na mobil jej matka prispieva sumou 30 eur mesačne, hradí si cestovné 20 eur. Od pondelka do štvrtka dochádza do školy autobusom, kupuje si skriptá pred skúškou, snaží sa privyrobiť si aj brigádnicky a to asi 4 krát do mesiaca, pričom si zarobí asi 100 eur, pracuje v noci v bare. 4. Otec uviedol, že s návrhom nesúhlasí, keby mal 2 000 eur prispieval by na výživu navrhovateľky aj sumou 300 eur. O navrhovateľku sa zaujímal do 17 roku veku. S matkou navrhovateľky sa dobre nerozišiel, a preto tam prestal chodiť. Musel predať auto. Býva s matkou v byte, ktorý je písaný na jeho mamu, ktorá má 82 rokov a býval s invalidnou sestrou, ktorá zomrela v auguste. Dedičské konanie však po jeho sestre neprebiehalo. Celú domácnosť ťahá, mesačne je to 200 eur. Jeho matka má dôchodok 340 eur. Platí úver vo výške 210 eur, cestovné od 180-200 eur, telefón 25-30 eur, na stravu dáva 6 eur, ošatenie, hygiena 50 eur mesačne. Bol ochotný platiť na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, viac nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Nie je pravdou, že by sa o svoju dcéru nezaujímal, bol za ňou tri krát, tri krát nebola doma. Od poslednej úpravy výživného sa mu zvýšil príjem iba o 70 eur. Bol práceneschopný, keď bude opätovne pracovať, bude sa snažiť zmeškané výživné vyplatiť. Nemohol si dovoliť prestať splácať úver, pretože potom by mohol mať exekúciu. Aj keď uviedol, že je ochotný platiť na výživu sumou 250 eur mesačne navrhovateľky, vedel by platiť 230 eur. On proste žije z ruky do úst a nie je v jeho schopnostiach si plniť vyživovaciu povinnosť, tak ako žiada navrhovateľka, príp. by musel zmeniť zamestnanie. Išiel by pracovať do Nitry, ušetril by na cestovnom, ale nevedel by si nájsť takú prácu, v ktorej by dosahoval príjem v takej výške v akej súčasnej dobe má.
5.Súd okrem výsluchu účastníkov konania, doplnil dokazovanie oboznámením sa s rodným listom navrhovateľky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, Rozhodnutím o prijatí na štúdium na vysokej škole, potvrdením zamestnávateľa osoby povinnej na výživné, pokladničnými dokladmi, príkazmi na úhradu, poistkou Kooperativy navrhovateľky, potvrdením z ÚPSV a R Nitra, potvrdením Univerzity sv. Cyrila a Metoda, výpismi z účtov, mzdovým listom osoby povinnej na výživné, potvrdením o návšteve školy, predloženými mesačnými výdavkami navrhovateľky, faktúrou SPP, mesačnou zálohou ZSE, faktúrou za vodné a stočné, zákazkovým listom, montážnym listom vodomeru, Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, predpisom mesačných záloh, so spisom 24P/293/2013, spisom 11P/275/2007 a zistil nasledovný skutkový stav : 6.Na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, o zvýšenie výživného na navrhovateľku, ktorá bola v tom čase maloletá. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. XXP/XXXXXXX- XX, zo dňa 11.02.2014 tak, že súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. P 322/01-36 zo dňa 08.11.2002 v časti vyživovacej povinnosti otca, zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú Alexandru M., nar. 05.06.1997 zo sumy XX,XX eura (X.XXX Sk) mesačne na sumu 190 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2013, ktoré bol otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Navrhovateľka bola v tom čase maloletá, bola študentkou druhého ročníka Strednej priemyselnej školy stavebnej v Nitre, pričom cestovné do školy predstavovalo sumu okolo 30 eur mesačne. Ďalšie výdavky pozostávali z výdavkov na stravovanie, obuv, oblečenie, školské potreby a pomôcky, školské výlety a exkurzie, navštevovala tanečný krúžok, kde matka uhrádzala sumu 20 eur mesačne, ďalšie výdavky boli spojené s cestovaním počas vystúpení. Otec býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola poberateľkou starobného dôchodku a sestrou, tiež poberateľkou invalidného dôchodku v byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve jeho sestry. Na úhradu nákladov spojených s bývaním prispieval sumou 160 eur mesačne, stravovanie si zabezpečoval sám. Jeho čistý mesačný príjem bol vo výške 1170,01 eur.
7.Navrhovateľka bola dňa 11.5.2016 prijatá na základe Rozhodnutia o prijatí na štúdium na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave, na dennú formu štúdia bakalárskeho študijného programu psychológia, študijný odbor psychológia. V súčasnej dobe žije so svojou matkou Mgr. Y. M., nar. XX.X.XXXX na adrese Nové Sady. Y. navrhovateľky bola od 1.3.2016 do 11.9.2016 evidovaná na úrade práce, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 235 eur mesačne. Navrhovateľka začala študovať na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v W. ( podľa tvrdenia navrhovateľky z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie), v akademickom roku 2017/2018 je študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho programu sociálne služby a poradenstvo. Medzi jej náklady na štúdium patria nevyhnutné pomôcky ako sú počítač, tlačiareň, študijné pomôcky, učebnice. Medzi náklady patrí i platba za mobilný telefón, úhrady za internet, zdravotnú starostlivosť (zubné ošetrenia, ktoré ju vychádzajú cca 70 eur mesačne). Otec je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 2/2016 do 31.1.2017 bol vo výške 1 258,79 eur, priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2017 do júna 2017 bol vo výške 1443,93 eur, od 27.7.2017 bol práceneschopný, počas práceneschopnosti mu bola výplacaná dávka vo výške 900 eur mesačne Sociálnou poisťovňou.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14.Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
15.Pri rozhodovaní o výške výživného musí súd prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti , spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv a pod. ) , ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na povolanie , kultúrne, športové potreby ). Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd na návrh určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
16.Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým s poukazom na výsluch účastníkov konania, listinné doklady mal súd za preukázané, že nastala zmena pomerov u účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom. Vyživovacia povinnosť otca voči plnoletej navrhovateľke stále trvá s poukazom na § 62 ods. 1 zák. o rodine. K zmene pomerov došlo zvýšením životných nákladov,od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky, navrhovateľka je študentkou denného bakalárskeho programu sociálne služby a poradenstvo, s čím sú spojené zvýšené náklady na štúdium. Súd mal za to, že je povinnosťou otca podieľať sa na výžive navrhovateľky, ktorá si účelne zvyšuje svoju kvalifikáciu, aby našla lepšie uplatnenie v pracovnom procese. Nastala zmena pomerov aj na strane otca, príjem otca sa zvýšil, v čase keď nebol
práceneschopný bol jeho príjem 1443,93 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Po zohľadnení týchto skutočností, t.j. potrieb navrhovateľky, schopností a možností otca ako osoby povinnej na výživné, po zohľadnení nákladov na strane otca a to platenie úveru vo výške 250 eur, prispievaním sumy 200 eur na domácnosť, hradením nákladov v súvislosti s ošatením, cestovným, je otec schopný vzhľadom k jeho súčasnému príjmu z pracovného pomeru platiť výživné vo výške 250 eur mesačne. Takto určená výška výživného zodpovedá reálnym schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť, zodpovedá zákonnej úprave ako i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Súd má za to, že aj počas obdobia, keď bol otec práceneschopný, bolo v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, počas práceneschopnosti mu bola vyplácaná dávka so sociálnej poisťovne vo výške 900 eur, z tejto sumy ako uviedol platil úver a neplatil v stanovenej výške výživné. Z týchto dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 eur mesačne a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
17. Právna zástupkyňa navrhovateľky vzala návrh v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť, súd konanie zastavil s poukazom na § 29 CMP.
18.Zároveň súd rozhodol o výške zročného výživného za čas od 20.6.2016 do 31.1.2018, ktoré je vo výške 1.162 eur, ktoré súd povolil osobe povinnej na výživné splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok ( zvýšená vyživovacia povinnosť o 60 eur mesačne, za mesiac jún 2016, 11dní x 2 eurá na deň je 22 eur+19 mesiacov x 60 eur mesačne je 1140 eur, spolu suma 1162 eur).
19.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.