Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., J. Q. XXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/14/2015-113 zo dňa 19. 10. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 25. 11. 2014 spisová značka SR 08506/11, druhým výrokom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a tretím výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 714,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy a tvrdila porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., ustanoveným rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom rozsudkom sp. zn. SR 08506/11 dňa 25. 11. 2014 uložil žalobkyni (v rozhodcovskom konaní žalovanej) povinnosť zaplatiť sumu 2.114,50 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12. 06. 2011 do zaplatenia, ďalej s 6 % ročným úrokom od 18. 07. 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 482,19 EUR. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 19. 12. 2014 a žaloba bola podaná na súde dňa 16. 01. 2015 v predpísanej 30 dňovej lehote. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa zmluvy podpísala ako spotrebiteľ a úver jej nebol poskytnutý na výkon povolania ani podnikania. V posudzovanej veci je predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto je daná miestna príslušnosť súdu bydliskom spotrebiteľa. Úverovú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu strany uzavreli dňa 27. 01. 2011. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nevykonávala živnostenskú ani inú podnikateľskú činnosť. Bola síce zapísaná v registri finančných agentov, ale ako sama uviedla, pracovala ako finančný agent pre spoločnosť Allianz, od ktorej dostávala na výkon jej činnosti všetko potrebné a v tejto súvislosti nemusela nič zakupovať resp. brať úver, finančné prostriedky potrebovala pre svoju domácnosť.

3. Rozhodcovskú zmluvu okresný súd posúdil ako neprijateľnú a neplatne dojednanú z dôvodu značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zistil, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, má rovnakú formu ako formulárová zmluva o úvere, ktorú strany uzavreli s predtlačenými údajmi o rozhodcovskom súde. Z návrhu rozhodcovskej

zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. V zmysle čl. II bod 1 rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a z dohody o vyplnení zmeniek alebo dohody zabezpečujúcej úverovú zmluvu budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy v čl. I je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý si spotrebiteľ nevyjednal. Žalobkyňa nemala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzavretie zmluvy o úvere. Formulácia rozhodcovskej zmluvy nedávala možnosť výberu medzi rozhodcom a všeobecným súdom. Potom, ako výber rozhodcovského súdu uskutočnil veriteľ, žalobkyňa už nemala možnosť podať žalobu na súde a musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces pred nezávislým, nestranným súdom. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a preto dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súčasne súd na návrh žalobkyne odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

4. Okresný súd považoval za dôvodnú aj žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zistil, že dňa 27. 01. 2011 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.400 EUR, ktorú sa zaviazala vrátiť aj s poplatkom v sume 420 EUR, spolu vo výške 1.820 EUR v dvoch mesačných splátkach po 910 EUR počnúc dňom 28. 02. 2011. Posúdil obsah zmluvy o úvere a zistil, že neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu percentuálnej miery nákladov. V dôsledku toho a v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. sa považuje úverová zmluva za bezúročnú a bez poplatkov. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní neboli uvedené skutočnosti zohľadnené. Z rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa uhradila sumu 2.114,50 EUR, hoci mala povinnosť vrátiť iba poskytnutú sumu úveru 1.400 EUR. Keďže žalobkyňa uhradila viac, ako bola jej povinnosť, vzniklo jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 714,50 EUR od žalovaného.

5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 40 ods. 1 písm. c), písm. j), ods. 2, § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 52, § 53, § 54 ods. 2, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, ods. 6, § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, okresný súd jej priznal 100 % náhrady trov. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (362 ods. 1 žalovaný, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Zopakoval, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá ako nevýhradná, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere č. 609700135. V úverovej zmluve sa splatenie úveru dohodlo dvomi splátkami 910 EUR, počnúc 28. 02. 2011 so splatnosťou celého dlhu 28. 03. 2011. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. sa tento zákon neuplatní, ak spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Dlžník peňažné prostriedky nemienil použiť na súkromnú potrebu a nie je spotrebiteľom. Vzájomný vzťah je obchodnoprávny a normy na ochranu spotrebiteľa súd nemal vôbec použiť. Zmluvný vzťah vznikol medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, čomu nasvedčuje označenie dlžníka jeho obchodným menom a identifikačným číslom.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu zjavnej nerovnováhy medzi podnikateľom a spotrebiteľom a teda neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dôkazné bremeno, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná je na strane žalovaného. Nestačí existencia osobitnej formulárovej listiny, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Poukázala na rozhodnutia súdov, ktoré rozhodovali rovnako obdobných veciach. Žalovaný veriteľ podaním návrhu na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po uskutočnení jeho výberu rozhodcovského súdu už spotrebiteľ nemal možnosť podať návrh na všeobecný súd a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

9. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak - c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, - j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 43 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31. 12. 2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na zistení, že nebola individuálne dojednaná, mala rovnakú formulárovú formu ako zmluva o úvere, ktorú strany uzavreli s predtlačenými údajmi o rozhodcovskom súde a žalobkyňa nemala reálnu možnosť obsah formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Súčasne žalobkyňa nemal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnila uzavretie zmluvy o úvere.

11. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, lebo nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými dôvodmi, pre ktoré okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c) aj písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014. Okresný súd skutkovo a právne odôvodnil, prečo je rozhodcovská zmluva neplatná a že rozhodcovským rozsudkom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

12. Žalovaný namietal, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa na posudzovanú úverovú zmluvu nevzťahuje, lebo úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace, počnúc 28. 02. 2011 a so splatnosťou celého dlhu 28. 03. 2011. Ďalej tvrdil, že v zmluve bol dlžník označený obchodným menom a identifikačným číslom. Dôkazy týchto tvrdení žalovaný nepredložil. V úverovej zmluve, ani v rozhodcovskej zmluve, nie sú uvedené žiadne údaje o žalobkyni podľa príslušného živnostenského alebo obchodného registra. Žalovaný nepreukázal, že úver sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo by bol podľa § 1 ods. 3, písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. dôvod vylúčiť použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd správne zistil, že zmluva o úvere obsahuje iba údaj o výške splátky a termíne splatnosti prvej splátky. V úverovej zmluve (č. l. 60) nie je uvedený žiadny údaj o splatnosti celého dlhu do 28. 03. 2011. Formulácia obsahu zmluvy je na ťarchu žalovaného, ktorý obsah zmluvy pripravil. Tvrdenie žalobcu o splatnosti celej sumy do troch mesiacov od uzavretia zmluvy nemožno z formulárovej zmluvy vyvodiť už len z toho dôvodu, že text zmluvy potrebné údaje neobsahuje. Z toho dôvodu bol správny aj ďalší záver okresného súdu, ktorý posudzoval úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a podľa žaloby rozhodol aj o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu peňažného plnenia, ktoré presahovalo sumu poskytnutého úveru. Odvolací súd dodáva,

že rozhodnutie o bezdôvodnom obohatení, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 714,50 EUR, nemá základ v rozhodcovskom rozsudku, ale v spotrebiteľskej úverovej zmluve.

13. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd prvej inštancie ďalej konať, k čomu ho zaväzuje ustanovenie § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31. 12. 2014. V ďalšom konaní bude posudzovať, či nároky veriteľa pôvodne uplatnené v rozhodcovskom konaní sú dôvodné alebo nie.

14. Okresný súd správne priznal náhradu trov konania žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná. Trovy, o ktorých sa rozhoduje v tomto konaní, nie sú súčasťou trov konania, v ktorom sa má pokračovať.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 . Žalobkyňa predložila vyjadrenie k odvolaniu a náhradu trov odvolacieho konania uplatnila. V odvolacom konaní bola úspešná, preto krajský súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 . Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 v spojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 . Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.