Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 07.02.2018 takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

A. S., nar. XX.XX.XXXX v L. I., okr. D., ČR, trvale bytom O. XXX, ČR, prechodne bytom J., XX. októbra XX,

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 46/18 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 13.01.2018 približne o 23.00 h v byte č. XX na adrese prechodného bydliska J., ul. XX. októbra č. XX, po tom, ako zavolal poškodenú B. Z. do obývačky, ju bez predchádzajúcej príčiny chytil za ramená a hodil na zem, v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát, na čo sa na ňu obžalovaný zohol a asi tri krát ju udrel päsťou do ľavej časti líca, pričom v priebehu útoku poškodenej povedal, že ju radšej zabije ako by mala mať niekoho iného, pričom po slovách poškodenej, nech ju nechá, lebo zavolá policajtov, s útokom prestal a následne z bytu odišiel, čím sa obžalovaný poškodenej chránenej osobe, svojej družke B. Z. vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej spôsobil podliatinu a opuch tváre, ktoré zranenia si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne.

Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom svedkyne poškodenej B. Z. a napokon oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a odmietol ku skutku vypovedať.

Svedkyňa - poškodená B. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že v ten deň prišla z práce a zase sa s obžalovaným začali hádať kvôli jednému chalanovi, na ktorého žiarli, a potom to všetko začalo. Obžalovaný jej dal jednu facku, ale až potom čo sa začali hádať a ona začala kričať. Začalo to tým, že bola na telefóne a obžalovaný ju začal podozrievať, že si vypisuje s tým chalanom, čo nebola pravda. Potom išla do obývačky, kde začala vykrikovať, že nech ju nechá na pokoji, že to nie je vôbec pravda, a potom dostala od obžalovaného tú facku až spadla na zem. Bola v takom strese, že si myslela, že jej obžalovaný povedal, že ju chce zabiť. A nie je si istá, že to obžalovaný povedal. Momentálne býva v spoločnej domácnosti s obžalovaným a svojim synom. Od prepustenia obžalovaného zo zadržania v predmetnej trestnej veci nedošlo medzi nimi k žiadnej vážnejšej hádke. I keď obžalovaný nie je otcom jej syna, má k nemu obžalovaný vzťah ako otec so synom, jej syn si myslí, že obžalovaný je jeho otec.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: výpisy z evidencie priestupkov, ECRIS a odpis z RT.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd zároveň odmietol návrh prokurátora na doplnenie dokazovania, a to prečítanie časti výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania z čl. 20-25, konkrétne odpoveď poškodenej na otázku vyšetrovateľa „Vyhrážal sa Vám pri útoku slovami že Vás radšej zabije, ako by ste mala byť niekoho iného?“ Súd tento návrh odmietol, pretože táto vyšetrovateľova otázka bola svedkyni poškodenej položená v rozpore s ustanovením § 132 odsek 2 Trestného poriadku (svedkovi sa nesmú klásť otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po zhodnotení všetkých dôkazov, získaných zákonných spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní, nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tým, že neboli splnené zákonné podmienky na prečítanie časti výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bola výpoveď svedkyne poškodenej jediným dôkazom k predmetnému skutku, keďže obžalovaný odmietol vypovedať. Svedkyňa poškodená sa k najrelevantnejšej skutkovej okolnosti vyjadrila, že si nie je istá, či sa jej obžalovaný vyhrážal smrťou. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval prokurátor vo svojej záverečnej reči. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech, teda ak obžalovaný niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak obžalovaný k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.