Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/643/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: T. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., O. F. XX, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Ikrényim, so sídlom Štúrovo, Nám. sv. Imricha 17 proti žalovanému: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., V. XX, zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o náhradu škody 1.205 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. júla 2016 č. k. 6C/600/2012-336 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.205 eur s 5,5% ročnými úrokmi z omeškania od 16. 05. 2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Posledným výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 27,50 eura, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 489, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 21. 11. 2012 domáhala náhrady škody v sume 1.205 eur. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 692/1 o výmere 3767 m2, k. ú. Z. Q. a na uvedenej parcele sa nachádza porast viniča, odroda rizling vlašský v počte 1100 kusov, pričom táto parcela susedí s parcelami č. 699, 700, 702/2, 703, 704, 705, 706 a 709, ktoré sú vo vlastníctva L. F., pričom tieto parcely užíva žalovaný. Uviedla, že na týchto parcelách bol vykonaný v období od 01. 05. 2012 do 15. 05. 2012 postrek jačmeňa rastovým herbicídom typu MCPA, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu viniča žalobkyne, keďže takýto prípravok nemožno aplikovať v blízkosti viniča. V návrhu žalobkyňa uviedla, že na vyššie uvedenej parcele, ktorá jej patrí, vykonal dňa 21. 06. 2012 kontrolu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav v Bratislave, odbor ochrany rastlín, pričom pri kontrole boli prítomní manžel žalobkyne Q. F., žalovaný, zástupca ÚKSU D.. K. E. a zástupca obce Q. E. I., pričom pracovník ÚKSU D.. K. E. vylúčil, že ide o vírusové, bakteriálne alebo hubové ochorenie viniča a konštatoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou k poškodeniu viniča došlo úletom pesticídu pri aplikácii prípravku na ochranu rastlín. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamu o vykonaní kontroly č. 066/096/2012-A. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že záznamom o vykonaní kontroly č. 066/096/2012-A zistil D.. K. E. skutočnosť, že žalovaný nevedie žiadnu evidenciu, t.j. knihu aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a ani knihu hnojív, pričom žalovaný nevedel predložiť žiadny hodnoverný doklad o tom, či aplikoval alebo

neaplikoval prípravky na ochranu rastlín. V zázname o vykonaní kontroly č. 066/096/2012-A D.. K. E. uviedol, že kniha aplikácie prípravkov na ochranu rastlín manžela žalobkyne Q. F. je vedená v súlade s vestníkom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 12. 03. 2012. Žalobkyňa dala vyhotoviť znalecký posudok č. 5/2012 zo dňa 19. 06. 2012, v ktorom bola uvedená výška škody na vinohrade poškodenom rastovým herbicídom a znalec z odboru poľnohospodárstva D.. V. Q. zistil poškodenie vinohradu rastovým herbicídom typu MCPA, ktorý bol aplikovaný na susednej parcele jačmeňa, v dôsledku čoho došlo k jeho zaneseniu na parcelu žalobkyne, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu porastu viniča. V znaleckom posudku uviedol popis poškodenia viniča s tým, že následky poškodenia môžu pretrvať aj nasledujúci rok, čo môže mať vplyv na budúcoročnú úrodu a ako ďalší vplyv uviedol zníženú cukornatosť viniča o 4-5 stupňov, a teda budúcoročná úroda môže byť silne ohrozená stratami na množstve a kvalite. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že porast viniča bol v čase poškodenia 8-ročný a uviedla, že výška škody, ktorú požaduje, predstavuje sumu 1.205 eur, pričom v roku 2012 dosiahla celkom úrodu 2650 kg, čo predstavuje pri cene 0,50/kg hrozna 1.325 eur, pričom predpokladaná hodnota celej úrody nepoškodeného vinohradu by predstavovala 2.530 eur (5.060 kg x 50 eur/kg), a teda škoda predstavuje rozdiel medzi odhadovanou úrodou nepoškodeného viniča a úrodou viniča po jeho poškodení (2.530 - 1325 = 1.205 eur). Súd po oboznámení sa so žalobou a žalobkyňou predloženými dôkazmi, zistil, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Konajúci súd sa oboznámil s dokladmi založenými v spise a na základe týchto dokladov, ako i výpovedí svedkov vo veci rozhodol. Súd mal z LV č. XXXX k. ú. Z. Q. preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely registra „C“ č. 692/1 o výmere 3763 m2, na ktorom tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 5/2012 znalca D.. Q. sa nachádzalo v roku 2012 1100 kusov viniča hroznorodého, pričom tento bol poškodený rastovým herbicídom typu MPCA. Z výpovede žalovaného, ako i L. F. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom parciel č. 686/1, 686/2 a 683, ktoré sa nachádzajú vľavo od parcely žalobkyne (č. l. 91 spisu). Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaný bol vlastníkom č. 703/2 a obhospodaroval aj parcely č. 703/3, 706, 708, 707/1, t.j. parcely, ktoré sa nachádzajú napravo od parcely vlastníka L. F. č. 698, pričom z výpovede L. F., ako i samotného žalovaného vyplýva, že žalovaný užíval aj parcelu č. 699, ktorá priamo susedí s parcelou L. F., ktorý v roku 2012 požičal svoj postrekovač žalovanému a sám žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že postrekoval uvedeným postrekovačom na uvedenej parcele č. 699 (č. l. 46 spisu), pričom táto parcela je vzdialená 15 m od parcely žalobkyne. Žalovaný uviedol, že nepostrekoval prípravkom proti burinám, ale hnojivom NPK rozpusteným vo vode. Na základe výpovedí svedkov V. F., F. Q., ako i M. C. a D.. Q. F. mal konajúci súd za to, že bolo nepochybne preukázané, že žalovaný postrekoval prípravkom proti burinám

- herbicídom a túto skutočnosť potvrdili vyššie uvedení svedkovia. Svedkovia D.. E., ako i D.. I. potvrdili, že na pozemku žalovaného sa nachádzali nádoby od chemikálii Agritox s dátumom roku 2012. Konajúci súd vychádzal pri rozhodovaní najmä z vyššie uvedeného svedectva V. F., ktorý potvrdil, že žalovaný s L. F. mu oznámili, že postrekovali proti burinám a pýtali sa ho, či to môže mať dôsledky na porast viniča, pričom zároveň aj doniesli vzorky poškodeného porastu viniča, pričom obaja uviedli, že postrekovali vedľa pozemku žalobkyne, kde sa nachádzal vinič. Uvedený svedok potvrdil, že obaja si boli vedomí, že došlo k poškodeniu vinohradu. Skutočnosť, že žalovaný postrekoval postrekovačom potvrdili následne aj výpoveďami M. C., ako i F. Q., ktorí potvrdili, že žalovaný postrekoval pozemok vedľa vinohradu žalobkyne a svedok F. Q. aj potvrdil, že žalovaný postrekoval prípravkom proti burinám. Ako dôkaz uviedol, že dôsledkom toho bol poškodený aj porast ďateliny, ktorý obhospodaroval. Súd taktiež prihliadal na výpoveď svedka D.. Q. F., ktorý taktiež ako svedok V. F. potvrdil, že žalovaný sa priznal, že postrekoval postrekom Agritox, avšak po oznámení, že žalobkyňa si bude uplatňovať náhradu škody sa vyjadril, že postrekoval len hnojivom NPK rozpusteným vo vode. I keď uvedený svedok je manželom žalobkyne, je vysokoškolsky vzdelaný v odbore záhradnícky inžinier, absolvent Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorý má štátne skúšky z vinohradníctva, a preto je nepravdepodobné, že by tak, ako to tvrdil žalovaný, spôsobil on škodu na vinohrade žalobkyne postrekom proti burinám. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záznam o vykonaní kontroly č. 068/096/2012-A zo dňa 21. 06. 2012, v ktorom sa žalovaný uvádza ako aplikátor POR (prípravku na ochranu rastlín) a tento aj žalovaný podpísal ako aplikátor POR, a nie ako aplikátor hnojív. Súd mal za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda, a to poškodenie vinohradu, čo potvrdil D.. E., ako i protokol o skúške č. 46062/2012, pričom z uvedeného protokolu, ako i z výpovede D.. E., ako i záznamu o vykonaní kontroly bolo nepochybne preukázané, že vinohrad žalobkyne bol poškodený úletom pesticídu pri aplikácii prípravku na ochranu rastlín - herbicídom typu MPCA. Výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom D.. V. Q. č. 5/2012. V tomto znaleckom posudku je uvedená výška škody 2.429 eur, avšak žalobkyňa požadovala len náhradu škody 1.205 eur, a teda súd nemal ohľadne výšky škody žiadnu pochybnosť, i keď výšku spôsobenej škody namietal právny zástupca žalovaného. S prihliadnutím na uvedené mal teda súd preukázané, že škoda bola spôsobená protiprávnym zavineným konaním žalovaného a že toto konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom

škody. Súd považoval obranu žalovaného, že postrekoval len hnojivom NPK rozpusteným vo vode za účelovú tým viac, že z výpovedí D.. E., ako i zo záznamu z kontroly č. 066/096/2012 zo dňa 21. 06. 2012 vyplýva, že žalovaný neviedol žiadnu evidenciu, t. j. knihu aplikácie prípravkov na ochranu rastlín, ani knihu hnojív, hoci žalovaný bežne vykonával poľnohospodárske práce, v rámci ktorých vykonával aj hnojenie. Túto skutočnosť konajúci súd vzal do úvahy pri rozhodovaní, keďže svedkovia D.. E., ako i D.. I. potvrdili, že na pozemku žalovaného sa nachádzali nádoby od chemikálii Agritox s dátumom roku 2012. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre č. 9Co/23/2015 súd opätovne vypočul znalca D.. V. Q., ktorý na pojednávaní dňa 29. 04. 2016 potvrdil, že v danom prípade bol použitý rastový herbicíd MCPA alebo 2D a pri aplikácii týchto prípravkov môže dôjsť k ohrozeniu susedných porastov a vplyv tohto prípravku na susedné rastliny sa môže preniesť buď kvapôčkami odviatymi vetrom z postreku, alebo aj tak, že po aplikácii sa postrek vyparí a plynné výpary môžu byť odviate na iné porasty. Uviedol, že takýmto spôsobom môže dôjsť k poškodeniu susedných porastov až do vzdialenosti 400 m. Uviedol, že na pravej strane od parcely žalobkyne bol zasiaty jačmeň a v tomto poraste videl, že citlivé buriny na tento prípravok niesli známky poškodenia týmto prípravkom. Uviedol, že postrek mohol byť vykonaný na parcele susediacej s parcelou žalobkyne, alebo aj na iných parcelách. Taktiež uviedol, že v danom prípade bol však postrek použitý na parcele, ktorá susedila s parcelou žalobkyne, keďže vinohrad žalobkyne bol zasiahnutý celý, pričom ak by bol prípravok použitý asi 200 m od parcely žalobkyne úletom mohla byť poškodená len časť vinohradu, nie celý. Uvedená výpoveď teda jednoznačne vyvracia domnienku uvádzanú žalovaným, že škodu na vinohrade žalobkyne spôsobil jej manžel tým, že vykonal postrek vinohradu vlastným postrekovačom. V tejto súvislosti súd podotýka, že parcela L. F. je podľa vyjadrenia žalovaného široká len 13 m a ďalšie parcely napravo od parcely L. F. užíval žalovaný, ktorý tieto obhospodaroval t.j. oral, sial, valcoval (č. l. 328 spisu). Konajúci súd preto, vzhľadom na vyššie uvedené svedecké výpovede V. F., F. Q., ako i M. C. a D.. Q. F., ako i svedecké výpovede D.. I. a D.. E., mal za preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú na vinohrade žalobkyne, keďže sa jednak priznal k zodpovednosti za škodu, keďže postrekoval prípravkom Agritox, a hoci neskôr túto zodpovednosť popieral, postrekoval postrekovačom vypožičaným od L. F., hoci tvrdil, že hnojivo NPK rozpustené vo vode a potvrdil, že užíval parcely napravo od L. F., hoci najbližšia parcela, ktorú žalovaný užíval a postrekoval bola od parcely žalobkyne vzdialená len 13 m. Svedok V. Q. svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 29. 04. 2016 teda nevylúčil, že k poškodeniu vinohradu žalobkyne mohlo dôjsť aj aplikáciou postreku na pozemku susediacom napravo od pozemku L. F.. Z výpovedí svedkov D.. V. a M. C. však vyplýva, že žalovaný postrekoval aj na parcele L. F., t. j. na parcele susediacej s parcelou žalobkyne, keďže M. C. videla ako žalovaný na tejto parcele postrekuje a D.. V. potvrdil, že na parcele L. F. boli stopy po postrekovači. Konajúci súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný neviedol ani žiadnu evidenciu, t.j. knihu aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a ani knihu hnojív, pričom žalovaný nevedel predložiť žiadny hodnoverný doklad o tom, či aplikoval alebo neaplikoval prípravky na ochranu rastlín. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd obranu žalovaného s prihliadnutím na výpovede vyššie uvedených svedkov považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu škody 1.205 eur na základe ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Súd okrem istiny priznal úspešnej žalobkyni príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom súd o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 16. 05. 2013 predstavovala 0,5%, a teda úrok z omeškania predstavuje 5,5%. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka trov konania, súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, pričom súd podľa § 262 ods. 3 o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Konajúci súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu, ktoré predstavujú svedočné vyplatené svedkom Ing. V. Q., V. F. a F. E. celkom v sume 27,50 eura (13,54 eura + 8,46 eura +5,50 eura).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby. Vytkol súdu prvej inštancie, že v podstatných otázkach dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne vec aj právne posúdil, keď nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa všeobecnej zodpovednosti za škodu na daný prípad. Uviedol, že pokiaľ ide o otázku protiprávneho konania a

príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobkyni, po zrušení veci neboli žiadne nové dôkazy zo strany žalobkyne navrhnuté, a teda ani vykonané. V konaní však bol vypočutý znalec, ktorý sa vyjadril tak, že poškodenie viniča žalobkyne v takom rozsahu ako zistil, nemohlo byť spôsobené úletom, len priamou aplikáciou postreku. Znalec teda vôbec neriešil, že by mohlo dôjsť k úletu uvedenej látky z parcely patriacej jemu a tento jeho názor zodpovedá aj jeho tvrdeniu, keď od počiatku tvrdil, že žalobkyňa postrekovala na svojej parcele burinu, čím došlo k poškodeniu jej porastu viniča. Rovnako je takto vysvetlené aj to, prečo neboli poškodené porasty na ostatných parcelách medzi parcelami strán sporu. K poškodeniu viniča žalobkyne mohlo dôjsť len priamou aplikáciou postreku na parcele žalobkyne, kde však on nepostrekoval. Popiera, že by on aplikoval uvedený postrek na viniči žalobkyne alebo v jej bezprostrednej blízkosti, a to ani na susednej parcele patriacej D. F.. V tejto súvislosti ale poukazuje na skutočnosť, že vo všeobecnosti v realizácii postreku dovoleným spôsobom, hoci aj s následkom, aký má žalobkyňa, nemožno vidieť zavinené protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť základom pre záver o jeho zodpovednosti za škodu. Napriek skutočnosti, že k žiadnej zmene oproti predchádzajúcemu rozsudku v skutkových zisteniach a dôkaznej situácii nedošlo, súd prvej inštancie nerešpektoval záver odvolacieho súdu a skonštatoval, že on ako žalovaný splnil všetky predpoklady pre zodpovednosť za škodu. Pokiaľ ide o výšku škody, v konaní súd vychádzal zo znaleckého posudku. Tento je však vypracovaný nie s prihliadnutím na reálny pokles úrody a kvality hrozna, ale na základe predpokladov. Rovnako nie je zrejmé, na základe akej metodiky alebo akého predpisu vychádzal znalec z údajov uvedených v bode 2.4 posudku, pričom pokiaľ konštatuje v bode 2.3 znaleckého posudku, že budúcoročná úroda môže byť silno ohrozená, tento jeho predpoklad sa javí byť značne subjektívny. Znalecký posudok bol vyhotovený v júni 2012, teda pred zberom prvej úrody po zistení reálneho poškodenia viniča. Ani svedok Q. F., manžel žalobkyne, napriek tvrdenému vzniku škody, nevedel uviesť reálnu škodu, ktorá jeho manželke vznikla, pretože sa nevedel vyjadriť k tomu, aké množstvo hrozna a za akú cenu bolo predané v predchádzajúcich a nasledujúcich rokoch a aké v spornom roku 2012. Žalobkyňa reálnu výšku škody nepreukázala, znalecký posudok, ktorý bol robený pred zberom úrody, mohol byť len predpokladom vzniku škody, nie však skutočným obrazom o reálne pozbieranom množstve a kvalite hrozna, najmä keď žalobkyňa nepreukázala a nevedela uviesť, aké množstvo hrozna pozbierala v rokoch pred rokom 2012 a po tomto roku. Ďalej poukázal na zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by niektorý z predpokladov subjektívnej zodpovednosti za škodu napĺňal, predovšetkým nie je zrejmé z rozsudku súdu, zo samotnej žaloby a ani z tvrdení žalobkyne, v čom konkrétne má spočívať protiprávny úkon, akú právnu povinnosť mal porušiť a ako takéto prípadné porušenie priamo súviselo so škodou žalobkyne. Rovnako z rozhodnutia nevyplýva, o aké skutkové zistenia oprel svoj záver o tom, že by bola splnená podmienka zavinenia, a to vo vzťahu ku všetkým znakom skutkovej podstaty všeobecnej zodpovednosti za škodu.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že žalovaný vo svojom odvolaní fakticky neuviedol žiadnu novú skutočnosť. Mala za to, že súd prvej inštancie zadosťučinil rozhodnutiu odvolacieho súdu v tých intenciách, ktoré tento súd vo svojom rozhodnutí pre súd prvej inštancie uviedol. Súd prvej inštancie správne postupoval, vykonal veľmi podrobné dokazovanie a správne vo veci aj rozhodol. Postup žalovaného bol počas celého konania účelový. Pozemok L. F. je široký asi 13 metrov, a keď žalovaný vykonával postrek na tomto pozemku, tak bol vzdialený od jej vinice maximálne 2 metre, čo je zrejmé z fotografie. Išlo teda zjavne o priamu aplikáciu postreku na jej parcelu. Aký zmysel malo konanie žalovaného, keď po tom, čo mu D.. Q. F. povedal, že čo sa stalo s jej viničom a vzápätí sa mu žalovaný priznal, že postrekoval rastovým herbicídom - išiel spolu s L. F. za V. F. a zobral so sebou aj vzorku (napadnuté listy viniča). Ak nepostrekoval uvedeným herbicídom, nemal žiadny dôvod odísť za V. F. a tohto sa spýtať ako odborníka na to, či sa toto mohlo stať na viniči po použití rastového herbicídu. Pokiaľ ide o výšku škody, okolnosti ktoré uvádza žalovaný, sú irelevantné. Dožadovať sa dokladu o vážení úrody a o zaplatení za hrozno nie je skutočne namieste, keď nikdy, pokiaľ odpredávala hrozno, si neodkladala bloky o zaplatení, zvlášť za jej vinicu a zvlášť za vinice, ktoré má s manželom.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na tom, že napadnutý rozsudok nie je správny. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s otázkou príčinnej súvislosti vzniknutej škody a jej spôsobenia z jeho strany, resp. jeho zavineným protiprávnym konaním. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie výpoveď znalca nevyhodnotil správne, keď z tejto vyplýva jednoznačný záver, a to taký, že vinič žalobkyne nebol poškodený jeho konaním a jeho vykonaním postrekovania. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že práve on spôsobil postrekom pozemkov susediacich s pozemkom - viničom žalobkyne škodu na jej úrode viniča. Čo sa

týka výpovedí svedkov, ktorí uviedli, že ho videli vykonávať postrek, prípadne výpovede, z ktorých má byť zrejmé, že sa svedkovi priznal, že aplikoval herbicíd pri postreku, tieto považuje za nepravdivé. Má za to, že na základe opakovaného vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutkový stav a ustáliť ho tak, ako uvádza vo svojom vyjadrení žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, preto podľa jeho názoru nie je možné z vykonaného dokazovania bezpečne ustáliť záver o tom, že by k vzniku škody došlo jeho protiprávnym konaním. Trvá na svojich vyjadreniach, že v dotknutom období nepostrekoval herbicídmi ani svoje parcely a ani parcelu L. F.. Odôvodnenie rozhodnutia a tvrdenia žalobkyne, ktoré sa týkajú výpovede znalca považuje za vytrhnuté z kontextu. Trvá na podanom odvolaní a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobkyne zamietne a zároveň ju zaviaže k zaplateniu trov konania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 zmeniť tak, že súd žalobu žalobkyne zamietne.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Z obsahu podanej žaloby žalobkyne a z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 11. 12. 2012, v spojení s pripustenou zmenou petitu žaloby, domáhala náhrady škody v sume 1.205 eur spolu so zaplatením úroku s omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1205 eur od 16. 05. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou viniča, ktorý sa nachádza na parc. č. 692/1 o celkovej výmere 3767 m2 v katastrálnom území Z. Q.. Na predmetnej parcele sa nachádza vinič odroda Rizling vlašský, počet rodiacich krov 1100 ks. Vinič žalobkyne bezprostredne susedí s parcelami 699, 700, 702/2, 703, 704, 705, 706 a 709, ktoré sú vo vlastníctve L. F., pričom tieto parcely má v užívaní žalovaný. Na uvedených parcelách, v užívaní žalovaného bol vykonaný v období od 01. 05. 2012 do 15. 05. 2012 postrek jačmeňa rastovým herbicídom typu MCPA, pričom došlo k poškodeniu viniča žalobkyne. Dňa 21. 06. 2012 bola vykonaná kontrola Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave, odbor ochrany rastlín a bol vyhotovený Záznam o vykonaní kontroly č. 068/096/2012-A. Pracovník ÚKSÚP D.. K. E. vylúčil, že sa jedná o vírusové, bakteriálne alebo hubové ochorenie rastlín, pričom skonštatoval, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k úletu pesticídu pri aplikácii prípravku na ochranu rastlín. Taktiež bola zistená skutočnosť, že žalovaný nevedie žiadnu evidenciu, t. j. nemá Knihu aplikácie prípravkov na ochranu rastlín a ani Knihu hnojív. Dňa 19. 06. 2012 bol na žiadosť žalobkyne vyhotovený znalecký posudok č. 5/2012 na stanovenie výšky škody na vinohrade poškodenom rastovým herbicídom, zo záverov ktorého vyplýva, že úletom postrekovej látky zo susednej parcely pri postreku jačmeňa došlo k poškodeniu viniča žalobkyne a tým k narušeniu realizácie úžitkovej vlastnosti jej veci. Rozdiel medzi odhadovanou úrodou nepoškodeného viniča a reálnou úrodou predstavuje v peniazoch sumu 1.205 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v celkovej výške 1.205 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) dňa 22. septembra 2014 č. k. 6C/600/2012-214 tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného, uznesením zo dňa 26. novembra 2015 č. k. 9Co/23/2015-272 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil

záver, že z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku dovtedy súdom vykonané dokazovanie neposkytovalo spoľahlivý podklad pre konštatovanie jeho opodstatnenosti a rozhodnutie súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu nemožno považovať za správne. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým).

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

12. Tak, ako už odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí (9Co/23/2015-272) konštatoval, predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny a došlo ním k porušeniu právnej povinnosti. Protiprávne konanie musí byť pritom poškodeným preukázané, takisto ako i vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

13. Po prejednaní veci, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné považovať za dôvodne podané, keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie, v dôsledku zrušenia jeho rozsudku zo dňa 22. 09. 2014 č. k. 6C/600/2012-214, nemožno konštatovať taký právny záver, ako ho ustálil súd prvej inštancie, keď mal za preukázané naplnenie všetkých zákonných zodpovednostných predpokladov pre zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni. I keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 zmenil tak, že podanú žalobu žalobkyne zamietol.

14. Odvolací súd z hľadiska právneho posadenia veci poukazuje už na svoje rozhodnutie č. k. 9Co/23/2015-272, v ktorom konštatoval, že z výpovedí svedkov V. F., F. Q., M. C., ako i svedkov D.. E. a D.. I. nemožno ustáliť jednoznačný záver o tom, že k škode na majetku žalobkyne došlo v dôsledku konania žalovaného. Ustálil, že skutočnosť, že svedkovia E. a D.. I. uviedli, že na pozemku žalovaného sa nachádzali nádoby od chemikálií s dátumom roku 2012 neposkytuje spoľahlivý záver o tom, že žalovaný vykonal postrek jačmeňa rastového herbicídom typu MCPA, v dôsledku čoho mala vzniknúť žalobkyni škoda. Taktiež konštatoval, že uvedený záver nemožno ustáliť ani z výpovedí svedkov F. Q. a M. C., ktorí sa vyjadrili tak, že žalovaný postrekoval pozemok vedľa vinohradu žalobkyne, keď z týchto výpovedí nemožno vyvodiť taký záver, že by žalovaný vykonal postrek herbicídom typu MCPA. Odvolací súd tak mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo bezpečne preukázané, že by sa žalovaný dopustil konania, ktoré by vykazovalo znaky porušenia právnej povinnosti ako esenciálneho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu Napriek takémuto konštatovaniu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, vychádzajúc vo vzťahu k uvedeným svedkom z nezmenenej dôkaznej situácie opätovne ustálil rovnaký právny záver ako vo svojom prvom rozhodnutí, a síce, že mal nepochybne preukázané žalobkyňou prezentované konanie žalovaného. Odvolací súd ďalej vo svojom skoršom rozhodnutí zameral pozornosť súdu prvej inštancie i na posúdenie skutočností týkajúcich sa rozsahu samotného poškodenia jednotlivých pozemkov a za týmto účelom upriamiť dokazovanie (prípadným výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2012) pre potreby zistenia, či taký rozsah a charakter poškodenia vinohradu žalobkyne mohol byť spôsobený vykonaním postreku žalovaným na parcelách, ktoré nie sú bezprostredne susediacimi s vinohradom žalobkyne, prípadne, akým spôsobom z hľadiska rozsahu a charakteru by vykonanie takéhoto postreku žalovaným ohrozilo i ďalšie (bezprostredne susediace) parcely. V tejto súvislosti konštatoval i to, že bezprostredne susediacou parcelou s parcelou vo vlastníctve žalobkyne je parc. č. 698, ktorá je vo vlastníctve L. F., ktorý sa vyjadril tak, že v roku 2012 žalovaný túto parcelu nepostrekoval.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu na vyššie uvedených záveroch nič nezmenilo ani súdom prvej inštancie doplnené dokazovanie, a to výsluchom znalca D.. V. Q. a opätovným výsluchom svedkov L. F. a Q. F.. I z takto doplneného dokazovania súdom prvej inštancie mal odvolací súd za to, že správne mal súd prvej inštancie vec právne posúdiť tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno z hľadiska preukázania naplnenia zákonných zodpovednostných predpokladov zodpovednosti za škodcu žalovaného.

16. K tomu, čo už odvolací súd konštatoval vyššie, dopĺňa, že z výpovede znalca D.. Q., okrem toho, čo v rozsudku uviedol súd prvej inštancie, však vyplýva i to, že postrek bol použitý na susednej parcele, t. j. parcele s jačmeňom, keď vinohrad žalobkyne bol zasiahnutý celý s tým, že v prípade, ak by bol postrek použitý asi 200 m vzdialenosti od vinohradu úletom by mohla byť poškodená časť vinohradu, nie celý. Potom tieto závery z výpovede znalca, ktoré súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, v spojení s preukázaným rozsahom poškodenia viniča žalobkyne, ako i opakovaným vyjadrením svedka L. F., že žalovaný v danom roku (2012) jeho pozemok neobhospodaroval a ani nevykonával poľnohospodárske práce, nemôžu poskytnúť podklad pre ustálenie záveru o nepochybnom preukázaní žalobkyňou prezentovaného konania žalovaného, tak ako konštatoval súd prvej inštancie. K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že svedok Q. F., manžel žalobkyne, vo svojej opakovanej výpovedi v zásade uviedol to, čo prezentoval v rámci výpovede v priebehu konania, bez zásadného vplyvu na zmenu právneho posúdenia veci z hľadiska konštatovania, že na strane žalovaného nie sú naplnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobkyni. Teda, i zo súdom prvej inštancie doplneného dokazovania nie je možné ustáliť taký právny záver, že by bolo v predmetnom konaní preukázané, že by sa žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dopustil takého konania, ktoré by preukázateľne vykazovalo znaky protiprávneho úkonu, teda konania v rozpore s právnou (resp. zmluvnou) povinnosťou a že v dôsledku takéhoto konania teda, v príčinnej súvislosti s ním vznikla žalobkyni škoda v preukázanej výške. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že žalovaný neviedol knihu aplikácie prípravkov na ochranu rastlín, ani knihu hnojív, tak ako podporne na uvedené poukázal súd prvej inštancie, keď táto skutočnosť nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na posúdenie toho, či sa žalovaný reálne dopustil, resp. nedopustil prezentovaného konania. Naviac, je potrebné uviesť, že i z hľadiska preukázania konania žalovaného prezentovaného žalobkyňou by bolo potrebné takéto konanie podrobiť posúdeniu toho, či toto konanie vykazuje znaky protiprávnosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu.

17. Vychádzajúc tak z výsledkov vykonaného dokazovania, jednak z tých, ktoré boli súdom prvej inštancie vykonané pred jeho rozhodnutím vo veci rozsudkom č. k. 6C/600/2012-214, ako i z výsledkov doplneného dokazovania, tak, ako ich odvolací súd zhodnotil vyššie (vrátane poukazu na skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu), nie je možné ustáliť taký právny záver, že by žalobkyňa preukázala, že by sa žalovaný dopustil takého konania, ktoré by vykazovalo znaky protiprávneho konania, a že práve v dôsledku takéhoto konania jej vznikla škoda. Teda žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných zodpovednostných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, keď primárne nepreukázala to, že by sa žalobca dopustil takého konania, ktoré v priebehu konania prezentovala s tým, že toto konanie je konaním vykazujúcim znaky protiprávnosti, a tak ani nepreukázala príčinnú súvislosti medzi ňou udávaným konaním žalovaného a vzniknutou škodou. To, že žalobkyni škoda vznikla, nebolo sporné. Spornosť veci spočívala jednak v tom, že žalovaný v priebehu konania popieral, že by sa dopustil takého konania, v dôsledku ktorého mala táto škoda žalobkyni vzniknúť ako i v tom, že podľa názoru žalovaného žalobkyňa okrem nepreukázania existencie jeho protiprávneho konania a príčinnej súvislosti tohto konania so vzniknutou škodou, bezpečne nepreukázala ani výšku vzniknutej škody. V tomto smere, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné súhlasiť so žalovaným, keď bezpečným preukázaním reálnej výšky škody nie je preukázanie predpokladanej výšky škody, tak ako to bolo v tomto prípade, keď zo znaleckého posudku č. 5/2012 je nesporné, že bol vyhotovený v čase, keď ešte neboli známe reálne výsledky zberu úrody za rok 2012. Takýto znalecký záver potom predstavuje len predpoklad úbytku úrody v dôsledku poškodenia viniča v danom roku, a nie reálny výsledok úbytku úrody v dôsledku poškodenia viniča v danom roku. Podľa názoru odvolacieho súdu, reálnu výšku škody žalobkyne bolo možné zistiť bez vážnejších ťažkostí, avšak až po tom, čo už boli zrejmé výsledky z úrody viniča za rok 2012.

18. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ustanovenia § 388 tak, že žalobu zamietol, keď tak ako uviedol vyššie, žalobkyňa nepreukázala, že by za škodu, ktorá jej vznikla, zodpovedal žalovaný.

19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 tak, úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .