Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/123/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.4.2022 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

T. F. , nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom K. nad O., P. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách v areáli bývalého baru na ul. V. č. XXX v obci X., okr. O., počas narodeninovej oslavy, ktorej sa zúčastnilo najmenej 7 ľudí, po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného H. X. tak, že ho päsťou udrel do oblasti pravého oka a následne päsťou do oblasti ľavého oka, kde po tomto údere H. X. spadol na zem a stratil vedomie, pričom obžalovaný naďalej pokračoval v útoku na H. X. tak, že ho ležiaceho v bezvedomí jedenkrát kopol do oblasti tváre, pričom v útoku na poškodeného obžalovaný prestal len preto, že ho od poškodeného odtiahla jeho vlastná družka, pričom obžalovaný poškodenému takto spôsobil rôzne zranenia, a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravej a ľavej očnice, pomliaždenie pravej spánkovo-čelovej oblasti s viacpočetnými povrchovými kožnými odreninami, pomliaždenie záhlavia hlavy a pomliaždenie pravého kolena s povrchovou kožnou odreninou, pričom súhrne sa jedná o ľahké zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako sedem dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví nedošlo,

- dopustil sa fyzicky verejne výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona), § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú P. zdravotnej poisťovni, a. s.

L. § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zákona ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť osobne alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 19.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti P. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom T. č. XX, X., N.: XX XXX 874, spôsobenú škodu vo výške 39,19 € (tridsaťdeväť Eur a devätnásť centov).

odôvodnenie:

Na obžalovaného T. F. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a uložil mu úhrnný peňažný trest vo výmere 1.500 Eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti P.. spôsobenú škodu vo výške 39,19 Eur. Na základe odvolania prokurátora bol tento rozsudok v odvolacom konaní zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd sa po zrušení a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie podľa pokynu odvolacieho súdu podrobne zaoberal dôvodmi odvolania okresného prokurátora (tie smerovali výlučne k právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví), v tomto smere vykonané dokazovanie opätovne vyhodnotil v súlade s ustanovením , rešpektujúc pri tom právny názor, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a ktorým je prvostupňový súd viazaný, na základe čoho dospel k záveru, že konanie obžalovaného T. F. je potrebné právne kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona v štádiu pokusu podľa Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa Tr. zákona. Vo vzťahu k trestnému činu ublíženia na zdraví považuje súd za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný si vzhľadom na spôsob, akým bol vedený jeho útok voči poškodenému, ako aj vzhľadom na intenzitu svojho útoku a miesta, kam bol jeho útok vedený, musel byť vedomý toho, že môže svojim konaním spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.

K skutkovým zisteniam vyjadreným vo výroku rozsudku súd v stručnosti uvádza, že dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný T. F. v areáli bývalého baru na ul. V. č. XXX v obci X. počas narodeninovej oslavy po predchádzajúcej výmene názorov fyzicky napadol poškodeného H. X. spôsobom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku a spôsobil mu aj tam uvedené zranenia. Súd tento záver ustálil predovšetkým na základe výpovedí vypočutých svedkov ako aj poškodeného H. X., pričom vychádzal z výpovedí, ktoré tieto osoby učinili v prípravnom konaní, kde jednotliví svedkovia, vrátane poškodeného X., vo svojich výpovediach detailne popísali priebeh narodeninovej oslavy T. K., ako aj skutočnosti, ktoré vnímali alebo počuli ohľadom incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prakticky všetci vypočutí svedkovia vo svojich výpovediach jednoznačne usvedčujú obžalovaného F., aj keď u viacerých z nich (T. K., P. W., P. W. P. K., H.

T. a poškodený H. X.) došlo pred súdom k zásadným zmenám v ich výpovediach, ktoré všetci zhodne odôvodňovali nátlakom príslušníkov B.. Dôvod zmeny výpovedí uvedených svedkov však súd nepovažoval za dostatočne presvedčivý a hodnoverný a pri hodnotení dôkazov vychádzal z ich svedeckých výpovedí urobených v rámci prípravného konania. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenia svedkov P. V., T. K. a T. K., ktorí pri odstraňovaní rozporov v ich výpovediach uviedli, že v prípravnom konaní vypovedali pravdu (P. V., T. K.), resp. pripustili, že sa veci mohli stať tak, ako vypovedali v prípravnom konaní (T. K.). U. Y. K. sa k rozporom vo svojich výpovediach vyjadriť nevedel. Obžalovaného F. usvedčujú aj prečítané výpovede svedkov H. X. st. a Y. U., závery znaleckého dokazovania ako aj prečítané listinné dôkazy.

Z výpovedí svedkov zároveň vyplynulo, že len svedkovia P. K., T. K., H. T. a T. K. sa vo svojich výpovediach z prípravného konania vyjadrovali aj ku kopancom obžalovaného do poškodeného X., a to tak, že P. K. sa na druhý deň dozvedel, že poškodený X. mal byť aj kopnutý F. do hlavy. T. K. sa vyjadril, že od ľudí počul, že F. mal aj skákať poškodenému X. po hlave. H. T. uvádzal, že F. mal kopnúť poškodeného X. do hlavy, keď ležal a T. K. od ľudí počul, že F. vraj aj kopol na zemi do poškodeného X.. Na základe uvedeného je teda potrebné opätovne konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný F. mal pokračovať v útoku na poškodeného X. po tom, čo tento spadol na zem a stratil vedomie tak, že ho ležiaceho v bezvedomí kopal do oblasti tváre (čo mu kládla za vinu podaná obžaloba), keďže vyššie citované svedecké výpovede nepochybne preukazujú, že obžalovaný F. kopol poškodeného X. ležiaceho v bezvedomí do oblasti tváre len jedenkrát (pre úplnosť možno uviesť, že tieto skutočnosti neboli predmetom odvolacích námietok prokurátora). D. zistenia premietol súd opätovne aj do popisu skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z prečítaných listinných dôkazov vyplynulo, že z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný, keďže sa v posledných rokoch dlhodobo zdržiava so svojou rodinou vo P. X., kde aj pracuje. C. bol doposiaľ 5x súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XT/XX/ XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 750 Eur, ktorý obžalovaný zaplatil 15.5.2019. Ostatné predošlé odsúdenia obžalovaného sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti a sú staršieho dáta (2000, 2002, 2004 a 2007).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Túto poľahčujúcu okolnosť súd obžalovanému priznal aj napriek tomu, že pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol obžalovaný právoplatné odsúdený, keďže v tomto smere bolo potrebné zohľadniť, že obžalovaný od posledného relevantného odsúdenia v roku 2007 do spáchania predmetného trestného činu v roku 2014 viedol preukázateľne riadny život. Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil súd skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných činov“ je potrebné rozumieť dva a viac trestných činov, t.j. viac ako jeden trestný čin.

Pri zohľadnení uvedených kritérií ako aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania prejednávanej trestnej činnosti, a tiež s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa v ostatných rokoch už nedopúšťa trestnej činnosti, žije so svojou rodinou usporiadaným spôsobom života dlhodobo vo P. X., kde aj riadne pracuje, považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, a to v trvaní 3 roky, ktorého výkon zároveň podmienečne odložil, majúc pri tom na zreteli aj skutočnosť, že len včasný výkon trestu, teda výkon trestu čo najskôr po tom, čo sa obžalovaný dopustil trestného činu, môže splniť účel trestu vyjadrený vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení (v prejednávanej veci od spáchania trestnej činnosti obžalovaným uplynulo 8 rokov). Trest bol obžalovanému uložený podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ako trest úhrnný podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z dotknutých trestných činov najprísnejšie trestný (t.j. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona).

V súvislosti s takto uloženým trestom považuje súd za potrebné uviesť, že s poukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej (trestná sadzba za zločin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona je stanovená na 4 až 10 rokov) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje podľa názoru súdu aj trest kratšieho trvania, pričom práve skutočnosť, že od spáchania prejednávanej trestnej činnosti uplynulo už 8 rokov, spojenú s aktuálnymi osobnými pomermi obžalovaného, považoval súd za mimoriadnu okolnosť prípadu, odôvodňujúcu mimoriadne zníženie uloženého trestu podľa Tr. zákona.

Zároveň je súd toho názoru, že pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného sú v prejednávanej trestnej veci splnené podmienky stanovené aj v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v zmysle ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V súvislosti s tým súd zároveň konštatuje, že určitá vzdialenosť pokusu trestného činu od dokonaného trestného činu a nedostatok následku znamenajú vo všeobecnosti spravidla nižšiu závažnosť a spoločenskú škodlivosť, než akú vykazuje dokonaný trestný čin, aj keď je pokus v zásade rovnako trestný ako dokonaný trestný čin. V prejednávanej trestnej veci mal súd za to, že konanie obžalovaného v štádiu pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona nedosahuje takej závažnosti, akej zodpovedajú trestné sadzby za dokonaný trestný čin, pričom aj trest odňatia slobody uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby by bol neprimerane prísny a nápravu obžalovaného je možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania.

Ako už bolo uvedené, výkon uloženého trestu bol podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného v ostatných rokoch a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. Súd mal teda za to, že hrozba výkonu trestu počas stanovenej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného úradníka, bez okamžitého uväznenia obžalovaného, by mala dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného, a tým splniť účel trestu z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, obžalovanému súd uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj povinnosť obžalovaného nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú P. ako aj povinnosť osobne alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. X.. Súd v tomto smere upozorňuje obžalovaného, že nesplnenie týchto povinností je dôvodom pre rozhodnutie súdu o výkone podmienečne odloženého výkonu trestu.

Keďže poškodená P. zJ. si v trestnom konaní uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške XX,XX Q. z titulu vynaložených liečebných nákladov na liečbu poškodeného H. X. riadne a včas a výška spôsobenej škody bola spoľahlivo preukázaná, zaviazal súd obžalovaného na jej náhradu, pričom pre úplnosť súd uvádza, že poškodený H. X. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.