Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_24C-63-2016.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: H. O., K.. XX.X.XXXX, O. V. K. XX, XXX XX V., V. Ž.: P. O., K.. XX.X.XXXX, O. Ď. XXX, XXX XX Ď., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 480 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 240 Eur z dôvodu nezaplateného nájomného.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.9.2015 bola medzi ním ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom izby Č.. X B. I. O. Č.. XX K. V. K. Č.. XX B. V.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 1.9.2015 do 31.8.2016. Splatnosť nájomného bola dohodnutá k 10 - dňu v mesiaci a to v hodnote 80 Eur za kalendárny mesiac. Žalovaná v lehote splatnosti neuhradila nájomné za mesiace február, marec, apríl v sume spolu 240 Eur a nereagovala ani na upomienku - pokus o zmier.
3. Súd žalobe žalobcu vyhovel platobným rozkazom č.k. 24C/63/2016-10 zo dňa 29.6.2016.
4. Žalovaná podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor voči vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. So žalobcom sa snažila viackrát telefonicky dohodnúť na ukončení nájmu, pričom jej bolo oznámené, že nájom je dohodnutý na dobu určitú a nie je možné z neho odísť. Neskôr žalobcova súkromná činnosť narušovala podmienky bývania žalovanej častými návštevami zo strany polície, rovnako žalovaná pociťovala nedostatok súkromia, keďže zo strany majiteľa bol kontrolovaný technický stav bytu aj čase neprítomnosti nájomcov. Uviedla, že jej spolubývajúca sa so žalobcom na ukončení nájmu riadne dohodla. Z bytu sa odsťahovala 10.2.2016 s upovedomením žalobcu, byt odovzdala neporušený, v riadnom stave, pričom upovedomila aj ostatných spolubývajúcich.
5. Písomným podaním zo dňa 23.1.2018 sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu vyjadrila, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú pre jej neurčitosť v časti výšky nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu a žiadala žalobu zamietnuť.
6. Na pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 súd pripustil zmenu žalobného návrhu na návrh žalobcu v tom znení, že žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 480 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň z omeškania zo sumy 80 eur od 15.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 80 eur od 15.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 40 eur od 15.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 40 eur od 15.8.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalobkyne, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
8. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že dňa 2.9.2015 došlo medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Predmetom zmluvy bol nájom izby č. X B. X-H. O. Č.. XX R. B. XX Q. X, K. W. K. X. poschodí bytového domu na adrese V. K. XX B. V.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.9.2015 do 31.8.2016. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 80 Eur mesačne. V prípade, ak nájomca nebude využívať priestory ani jeden deň v mesiacoch júl a august, nájomné sa malo znížiť na 40 Eur mesačne. V časti Nájomné bolo dohodnuté, že nájomné zahŕňa aj inkaso za energie a služby spojené s užívaním bytu (elektrina, voda, plyn, ústredné kúrenie, fond prevádzky, údržby a opráv a iné poplatky platené spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome).
9. Žalovaná zaplatila žalobcovi depozit (garanciu) vo výške 80 Eur. ktorý sa mal použiť na úhradu škôd spôsobených nájomcom alebo osobami ním pozvanými. Dňa 10.2.2016 žalovaná odišla z nájmu bez riadneho ukončenia nájomnej zmluvy.
10. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či táto zmluva bola uzatvorená platne a či má žalobca nárok na zaplatenie vyčíslenej výšky nájomného.
11. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
13. Podľa § 685 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
14. Podľa § 686 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
15. Podobne podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu ako je nájomné, je aj dojednanie o výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Dojednanie o výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu musí byť vyjadrené samostatným dojednaním mimo dojednania o výške nájomného. Ide o samostatné náležitosti nájomnej zmluvy, ako aj samostatné povinnosti nájomcu nimi založené. Pokiaľ nie sú takto osobitne dojednané nájomné a úhrady sa služby spojené s nájmom, nájomná zmluva je neplatná. Dostatočne určito a zrozumiteľne je spôsob výpočtu úhrad za plnenia spojené s nájmom dojednaný vtedy, ak k určitej konkrétnej sume, ktorú bude nájomca povinný platiť je možné dospieť priamo na základe údajov uvedených v nájomnej zmluve. Inak môže takéto ustanovenie pre svoju neurčitosť spôsobiť absolútnu neplatnosť celej zmluvy o nájme bytu (je zrejmé, že nestačí dojednať výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, napríklad iba tak, že nájomca bude znášať alikvotnú časť nákladov, ak nie je zrejmé, ako sa určí ich výška). Podľa súdnej praxe „spôsobom výpočtu úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu je potrebné rozumieť také dojednania, ktoré obsahuje údaje, na ktorých základe je možné pomocou objektívne určiteľných hľadísk vykonať výpočet úhrady za služby, t.j. dospieť ku konkrétnej peňažnej sume.
16. Žalobca sa v spore prostriedkami procesného útoku snažil preukázať, že žalovaná mu titulom nezaplatenia nájomného dlhuje sumu 480 Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že nájomné bolo stanovené vo výške 80 Eur mesačne (40 Eur mesačne za mesiace, keď nájomca v byte nebýval) a výška úhrad za plnenia bola dohodnutá vo výške 0 Eur mesačne.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobkyňa v konaní úspešne použila prostriedky procesnej obrany, ktorými preukázala, že nájomná zmluva zo dňa je absolútne neplatná pre jej neurčitosť. Z predložených dôkazov nevyplýva , že by sa žalobca so žalovanou dohol na výške úhrad vo výške 0 Eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
18. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 261 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
V Prešove, dňa 7. februára 2018