Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-186-2014.pdf
PDF · 115.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného Z. H., X.. XX.XX.XXXX Y. P., trvale bytom J., G. R. XXXX/XX, stíhaný na slobode, trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 07. februára 2018 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: Z. H., X.. XX.XX.XXXX Y. P., trvale bytom J., G. R. XXXX/XX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 15.12.2012 v čase o 22,31 hod viedol osobné motorové vozidlo značky Honda Accord Tourer, evidenčného čísla J.-XXXCU, po diaľnici D1 v smere jazdy od Bratislavy do Žiliny, kde bol na 105,5 km v katastrálnom území mesta Nové Mesto nad Váhom zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Diaľničného oddelenia, Krajského dopravného inšpektorátu v Trenčíne, pričom bola u neho dychovou skúškou pomocou prístroja Alcotest 7410 v čase o 22,40 h zistená prítomnosť etanolu v množstve 0,64 mg/l vo vydychovanom vzduchu a opakovanou skúškou v čase o 23,05 h v množstve 0,57 mg/l,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 3.000,- Eur (tritisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 16.12.2014 postupom podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného Z. H. sp. zn. Pv 1122/12/3304 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/186/2014-140 zo dňa 31.12.2014, ktorým uznal obvineného za vinného pre žalovaný trestný čin, uložil mu peňažný trest vo výške 3.000 (tritisíc) eur, ktorý mu súd povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 300 (tristo) eur mesačne, s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky. Obvinený podal v zákonnej lehote odpor voči predmetnému trestnému rozkazu. V podanom odpore uviedol, že žiada, aby súd pred hlavným pojednávaním vyžiadal odber krvi, ktorého sa podrobil dňa 15.12.2012.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2017 a dňa 07.02.2018 dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. H., výsluchov svedkov H. Z., E. O., H.. H. H., oboznámením znaleckých posudkov MUDr. Moravanského zo dňa 30.07.2013 a KEU PZ zo dňa 01.10.2013, oboznámením záznamov o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 15.12.2012, certifikátu o overení č. 1216/260/45/12 zo dňa 18.07.2012, oboznámením správ o povesti na obžalovaného, a to správy Mestského úradu J., OR PZ J., výpisu EKV obžalovaného, výpisu registra priestupkov, lustrácie Sociálnej poisťovne, odpisu registra trestov a oboznámením spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. z. 1T/94/2015 a ostatného obsahu spisu 2T/186/2014.
Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Z. H. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať. Uviedol, že v danej veci sa cíti byť nevinný. Nevie, prečo prístroj Drager nameral alkohol v jeho dychu, s týmto nesúhlasil, preto požiadal o vykonanie odberu krvi. Potvrdil, že dňa 15.12.2012 v čase o 22:31 hodine viedol osobné motorové vozidlo po diaľnici D1 v smere od Bratislavy do Žiliny. Vo vozidle bol sám. Policajti mu vtedy namerali rýchlosť 140 km/hod. Smeroval z práce domov do P.. V tom čase pracoval v L., R. H.. Nepamätá si, či mali nejakú firemnú akciu v ten deň. Pri kontrole nemal obžalovaný žiadne doklady, tieto si zabudol v práci. Policajti ho pri kontrole požiadali o doklady, potom o vykonanie dychovej skúšky, tejto sa podrobil dvakrát. Merania boli dve úspešné, tieto boli vykonané priamo na mieste, kde obžalovaného policajti zastavili. Následne policajtov požiadal o odber krvi, keďže nesúhlasil s výsledkom dychovej skúšky, nakoľko mu bol nameraný alkohol v dychu. Pred vykonaním dychovej skúšky ho policajti poučili. Medzi obžalovaným a policajtmi nebol žiaden konflikt. Potom ho policajti posadili do ich auta, jeden z policajtov šoféroval vozidlo obžalovaného do Nového Mesta nad Váhom, kde išli na pohotovosť. U doktora H.. H. H. mu bola odobratá krv. Auto nechal v Novom Meste nad Váhom. V ordinácii boli dvaja policajti, obžalovaný, lekár H.. H. H., sestrička pani C. R. a pani A. Z.. Pani Z. je jeho bývalá kolegyňa. Obžalovaný sa vyjadril, že nevie, prečo tam bola pani Z.. Nevedel sa vyjadriť, prečo policajti vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedli, že obžalovaný mal povedať, že pre auto príde jeho priateľka pani Z.. Obžalovaný nevedel uviesť, kto mu odoberal krv. Obžalovaný nevedel uviesť, kde skončila vzorka jeho krvi. Zistilo sa, že pri odbere došlo k zámene krvi. Potom ho policajti zobrali na ODI do Trenčína, kde mu overili totožnosť a spísali zápisnicu. Výsledky dychovej skúšky obžalovaný odmietol podpísať. V čase vykonania dychovej skúšky bral lieky na tlak. Pôvodne si myslel, že tieto mohli ovplyvniť alkohol v jeho dychu. Z vyjadrenia znaleckého posudku znalca bolo zistené, že tieto lieky nemohli ovplyvniť hladinu alkoholu v dychu u obžalovaného.
Svedok H. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania. Uviedol, že je príslušníkom Policajného zboru, v čase skutku zaradený na Diaľničnom oddelení Krajského dopravného inšpektorátu Trenčín ako starší referent. Dňa 15.12.2012 v čase od 19,00 hod do 7,00 hod dňa 16.12.2012 vykonával službu ako veliteľ hliadky spolu s členom hliadky npor. E. O.. Počas služby vykonávali meranie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľnici D1 v úseku Horná Streda - Trenčín na služobnom motorovom vozidle, ktoré je vybavené cestným radarovým rýchlomerom 7 MM. V čase o 22,31 hod bolo radarovým rýchlomerom namerané prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 12 km/hod u vozidla Honda, ev. č. J.. Z uvedeného dôvodu vozidlo zastavili predpísaným spôsobom na výjazde z diaľnice D1 na Rakoľuby a Nové Mesto nad Váhom, v smere od Bratislavy na Žilinu. Po
zastavení vozidla vyzval vodiča na predloženie dokladov potrebných na prevádzku a vedenie vozidla a oznámil vodičovi prekročenie rýchlosti. Vodič asi päť minút hľadal doklady, pričom povedal, že celú peňaženku aj s dokladmi zabudol doma. Počas komunikácie s vodičom si všimol, že vodič má problém so správnou artikuláciou a jeho správanie nasvedčovalo, že je pod vplyvom omamných látok. Z jeho dychu bolo cítiť alkoholické nápoje. Vodiča vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol. Na otázku, či posledných 15 minút nepoužil nejakú ústnu vodu alebo niečo, čo by mohlo ovplyvniť dychovú skúšku uviedol, že nie, ale berie lieky na tlak. Vykonaná dychová skúška bola u vodiča pozitívna, s hodnotou 0,64 mg/l. Vodič uviedol, že pred jazdou nepil a nameraná hodnota musí byť z liekov. Po vykonaní prvej dychovej skúšky oznámili obžalovanému, že je dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Nakoľko obžalovaný bol vo vozidle sám, oznámili mu, aby si zabezpečil niekoho, kto príde pre jeho vozidlo. Na to obžalovaný niekomu telefonoval a oznámil policajtom, že pre auto príde jeho priateľka z Nového Mesta nad Váhom, a že chce ísť na odber krvi do nemocnice. Auto obžalovaného odviezol príslušník PZ na požiadanie pani Z., ktorá na miesto prišla za obžalovaným. Vodič bol vyzvaný na podrobenie sa opakovanej dychovej skúške, bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky, a na tretí pokus mu bola nameraná hodnota 0,57 mg/l po 25 minútach od prvej dychovej skúšky. Obžalovaný záznam o dychovej skúške odmietol podpísať. Alcotest, ktorý bol použitý bol riadne certifikovaný. Kontrola týchto testov sa vykonáva pravidelne. V rámci rozhovoru na mieste mu mal obžalovaný uviesť, že v ten večer bol na firemnej akcii. Odber krvi obžalovaného bol vykonaný v Novom Meste nad Váhom, bola tam prítomná aj priateľka obžalovaného A. Z.. Svedok Z. uviedol, že pani Z. sa v ordinácii doktora H.. H. sa správala tak, že toto prostredie dobre pozná. Doktor H.. H. H. sa hrubo a arogantne správal k príslušníkom PZ a s krikom policajtov opýtal, že čo obžalovaný spravil. Potom začal doktor H.. H. H. vypisovať Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, kde mal H.. H. H. uviesť, že obžalovaný nejaví známky požitia alkoholu, čo bola podľa svedka Z. hlúposť. Vzorku krvi obžalovaného podľa jeho vyjadrenia zamenil doktor so sestričkou vo vedľajšej miestnosti. Tvrdili, že idú rozmeniť peniaze za odber krvi. Keď sa vrátili doktor dal pokyn sestričke, aby vzala krv, vložila do obálky, zapečatila a odovzdala. Došlo k zámene vzorky krvi, čo bolo preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/94/2015. Následne bol obžalovaný predvedený na DO-PZ Trenčín za účelom zistenia totožnosti, keďže pri sebe nemal žiadne doklady a bol prepustený po tom, ako bolo s dozorujúcim prokurátorom dohodnuté, že sa nebude vo veci konať konanie podľa § 204 Trestného poriadku, nakoľko nefungoval register trestov na Generálnej prokuratúre a nebolo možné do 48 hodín predložiť všetky potrebné doklady sudcovi. Svedok uviedol, že medzi ním a obžalovaným nedošlo k žiadnemu konfliktu.
Svedok E. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania. Uviedol, že je príslušníkom Policajného zboru, v čase skutku zaradený na Diaľničnom oddelení Krajského dopravného inšpektorátu Trenčín. Dňa 15.12.2012 v čase od 19,00 hod do 7,00 hod dňa 16.12.2012 vykonával službu v veliteľom hliadky npor. L.. H. Z.. Počas služby vykonávali meranie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľnici D1 v úseku Horná Streda - Trenčín na služobnom motorovom vozidle, ktoré je vybavené cestným radarovým rýchlomerom 7 MM. V čase o 22,31 hod. bolo radarovým rýchlomerom namerané prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 12 km/hod. u vozidla Honda, ev. č. J.. Z uvedeného dôvodu vozidlo zastavili predpísaným spôsobom na výjazde z diaľnice D1 na Rakoľuby a Nové Mesto nad Váhom, v smere od Bratislavy na Žilinu. Po zastavení vozidla vyzval vodiča na predloženie dokladov potrebných na prevádzku a vedenie vozidla a oznámil vodičovi prekročenie rýchlosti. Vodič asi päť minút hľadal doklady, pričom povedal, že celú peňaženku aj s dokladmi zabudol doma. Vodiča vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol prístrojom Dräger 7410. V čase o 22,40 hod bola vykonaná dychová skúška bola u vodiča - obžalovaného a táto bola pozitívna, s hodnotou 0,64 mg/l. Na otázku, či pred jazdou nepoužil nejakú ústnu vodu alebo niečo, čo by mohlo ovplyvniť dychovú skúšku uviedol, že nie, ale berie lieky na tlak. Vodič uviedol, že pred jazdou nepil a nameraná hodnota musí byť z liekov. Na vodičovi boli badať známky požitia alkoholu. Zjavné to bolo z jeho rozprávania, toto bolo ťažkopádne, jeho reč bola čiastočne bez artikulácie. Pri rozprávaní svedok O. cítil z dychu obžalovaného alkohol. Po vykonaní prvej dychovej skúške oznámili obžalovanému, že je dôvodne podozrivý zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Nakoľko obžalovaný bol vo vozidle sám, oznámili mu, aby si zabezpečil niekoho, kto príde pre jeho vozidlo. Na to obžalovaný niekomu telefonoval a oznámil policajtom, že pre auto príde jeho priateľka z Nového Mesta nad Váhom, a že chce ísť na odber krvi do nemocnice. Vodič bol vyzvaný na podrobenie sa opakovanej dychovej skúške, bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky, a na tretí pokus mu bola nameraná hodnota 0,57 mg/l po 25 minútach od prvej dychovej skúšky. Obžalovaný záznam o dychovej skúške odmietol podpísať. Alcotest, ktorý bol použitý bol riadne certifikovaný. Kontrola týchto
testov sa vykonáva pravidelne. On sa nikdy nestretol s tým, že by test zle nameral hodnoty alkoholu v dychu. Auto obžalovaného odviezol príslušník - svedok O.Č. na požiadanie pani Z., ktorá na miesto prišla za obžalovaným. V rámci rozhovoru na mieste mu mal obžalovaný uviesť, že v ten večer bol na firemnej akcii. Odber krvi obžalovaného bol vykonaný v Novom Meste nad Váhom, bola tam prítomná aj priateľka obžalovaného A. Z.. Tá po príchode do ambulancie prosila lekára, aby s tým niečo urobil, že rodina bude brať obžalovanému krv. Doktor H.. H. H. komunikoval s policajtmi so zvýšeným hlasom. Svedok O. nemal celý čas v dohľade vzorku krvi odobratú obžalovanému. Došlo k zámene vzorky krvi, čo bolo preukázané v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/94/2015. Následne bol obžalovaný predvedený na DO-PZ Trenčín za účelom zistenia totožnosti, keďže pri sebe nemal žiadne doklady a bol prepustený po tom, ako bolo s dozorujúcim prokurátorom dohodnuté, že sa nebude vo veci konať konanie podľa § 204 Trestného poriadku. Svedok uviedol, že medzi ním a obžalovaným nedošlo k žiadnemu konfliktu.
Svedok H.. H. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že si pamätá len to, že obžalovaný bol zastavený na diaľnici, bol do ordinácie privedený políciou, nakoľko mal nafúkať alkohol. On na obžalovanom v ordinácii nevidel známky požitia alkoholu. Sestra mu potom odobrala vzorku krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Odber krvi robí vždy sestrička. Tá má na starosti aj platbu za odber krvi a zdravotné záznamy. Tá vzorka sa dala do obálky a odovzdala policajtom. V ordinácii sa v ten večer nachádzala aj pani Z., tá bola dosť hysterická. Nevie, prečo tam bola aj pani Z., tá nie je vedená u nich v evidencii pacientov. Sestra C. R. robila na pohotovosti, aktuálne tam už nepracuje.
Zo Zápisu o dychovej skúške a opakovanej dychovej skúške zo dňa 15.12.2012 vyplýva, že obžalovanému Z. H., nar. XX.XX.XXXX v P. bola vykonaná dychová skúška dňa 15.12.2012 o 22,40 hod a opakovaná dychová skúška dňa 15.12.2012 o 23,05 hod. Pri prvej dychovej skúške bola obžalovanému nameraná hodnota 0,64 mg/l alkoholu v dychu. Pri opakovanej dychovej skúške bola obžalovanému nameraná hodnota 0,57 mg/l alkoholu v dychu. Na predmetný Alcotest 7410 bol v čase vykonania dychových skúšok vydaný Certifikát o overení č. 1216/260/45/12 zo dňa 18.07.2012.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. Norberta Moravanského, PhD., ev. č. 914018 č. 26/2013 zo dňa 30.07.2013 bolo zistené, že liečivá, ktoré mal obžalovaný v čase spáchania trestného činu podľa vyjadrenie jeho všeobecného lekára užívať, a to lieky Carvedilol, Dicartil, Tensiomin či Carvadigamma, neobsahujú alkohol a ich požitie nemôže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Carvedigamma je obchodný názov rovnakého liečiva ako Carvedilol od iného výrobcu. Ani kombinácia uvedených substancií nemôže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Lieky Carvedilol, Dicartil, Tensiomin či Carvadigamma, nemajú žiadny vplyv na zrýchlenie metabolizmu alkoholu v ľudskom organizme a ani tento metabolizmus neovplyvňujú. Bolo zistené, že ani kombinácia uvedených liečiv nemôže spôsobiť, že sa nameraná hladina alkoholu v dychu v danom časovom úseku od vykonania dychovej skúšky po odber krvi zníži účinkom liekov. Znalec nevylúčil manipuláciu so vzorkou krvi obžalovaného.
Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Slovenská Ľupča, ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 zo dňa 01.10.2013 bolo zistené, že z predložených vzoriek krvi, tieto boli vhodné na vykonanie DNA, z výsledkov analýzy DNA znakov na pohlavnom chromozóme Y vyplýva, že v analyzovaných vzorkách nebola zistená prítomnosť biologického materiálu mužského pôvodu. Z predložených krvných vzoriek bola izolovaná DNA ženského pôvodu a analyzovaný biologický materiál bol zmiešaným biologickým materiálom pochádzajúcim od dvoch osôb ženského pohlavia, ktoré sú pôvodcami vzoriek.
Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/94/2015 bolo zistené, že A. Z. a H.. C. R. boli právoplatne odsúdené pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 140 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že v doposiaľ presne nezistenom čase do cca 24,00 hodiny dňa 15.12.2012 v ambulancii Lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) v Novom Meste nad Váhom, použili svoju odobratú krv na zámenu s krvnou vzorkou Z. H., X.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádzala z odberu vykonaného dňa 15.12.2012 v čase od 23,45 hod. do 23,48 hod. lekárom LSPP H.. H. H., pre účely trestného konania vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého bol Z. H. dôvodne podozrivý tak, že potom čo im bola krv doposiaľ presne nezisteným spôsobom odobratá, vložili ju do skúmavky na krvné odbery, ktorú následne H.. C. R. vymenila so skúmavkou s krvou Z. H. tak, že krv
Z. H., ktorá bola po odbere položená na stolíku a ktorá bola v zornom poli príslušníkov polície vzala, predstierajúc jej prípravu na odovzdanie orgánom činným v trestnom konaní, následne sa príslušníkovi polície H. Z. otočila chrbtom, aby tak stratil skúmavku z dohľadu, skúmavky vymenila a následne príslušníkom polície odovzdala skúmavku s vlastnou krvou a krvou A. Z., pričom toto konanie uskutočnili z dôvodu zakrytia alkoholickej intoxikácie Z. H., ktorej vyšetrovanie bolo predmetom trestného konania v evidovanom na DO KDI KR PZ Trenčín pod číslom ČVS:KRP-23/TN-DI-2012. Odsúdenej Z. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe, povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Odsúdenej R. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, so skúšobnou dobou osemnásť mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe, povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň jej súd uložil trest zákazu činnosti vykonávať povolanie zdravotnej sestry vo výmere dvanásť mesiacov.
Zo správy o povesti Mesta J. zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že obžalovaný je ženatý, má dve deti, býva v byte na adrese J., G. R. XX, ktorý má v osobnom vlastníctve. Obžalovaný pracuje ako finančný manažér v spoločnosti E. Z. K. R..K..S.. v L.. Nie je problémový.
Z lustrácie sociálnej poisťovne ohľadom obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný v období od 01.04.2012 do 31.07.2015 pracoval v spoločnosti R. H. O. D. R..K..S.., kde bol jeho priemerný mesačný zárobok v hrubom vo výške X.XXX,XX eur. Od XX.XX.XXXX pracuje v spoločnosti E. Z. K. R..K..S.., kde je jeho priemerný mesačný zárobok v hrubom vo výške X.XXX,XX eur, a to za obdobie od júna 2016 do decembra 2017.
Z lustrácie registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil dňa 12.07.2014 priestupku na úseku cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.
Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti.
Obžalovaný Z. H. bol zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčený výpoveďou svedkov H. Z. a E. O., nepriamo znaleckým dokazovaním, pričom výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní korešpondovali ich výpovediam z prípravného konania. Obrana obžalovaného bola týmito svedeckými výpoveďami vyvrátená. Vinu obžalovaného potvrdzujú tak vykonané výsluchy svedkov ako aj záznamy o dychovej skúške, závery znaleckých posudkov a ostatné listinné dôkazy. Súd nemal dôvod neveriť či spochybňovať svedecké výpovede svedkov, ktorí zhodne popísali spáchanie skutku uvedeného v skutkovej vete obžalovaným. Výpovede svedkov spolu so záznamom o dychovej skúške, znaleckým dokazovaním spolu s ostatnými listinnými dôkazmi vytvára ucelenú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.
Výpoveďou svedkov bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného. Obžalovaný sa snažil svoju nevinu preukázať tvrdeniami, že hladinu alkoholu v dychu mohli ovplyvniť lieky, ktoré bral, no táto jeho obrana bola vyvrátená závermi znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. Norberta Moravanského, PhD. č. 26/2013 zo dňa 30.07.2013. Skutočnosť, že došlo k zámene odobratej krvi obžalovaného bola preukázaná znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Slovenská Ľupča, ČES:PPZ-KEU-SL- EXP-2013/2846 zo dňa 01.10.2013 a právoplatne aj v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 1T/94/2015. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že nebol účastníkom zámeny vzoriek jeho krvi je irelevantná. Tvrdenia obžalovaného o tom, že predmetný skutok nespáchal sú účelové, vyvrátené
svedeckými výpoveďami svedkov Z. a O., záznamami o dychovej skúške, či závermi znaleckého dokazovania a ostatnými listinnými dôkazmi. Príslušníci polície postupovali v súlade so zákonom, mali povinnosť dať vykonať opakovanú dychovú skúšku po cca 20 minútach od prvej dychovej skúšky, čo aj urobili a obžalovanému urobili dychovú skúšku až po 25 minútach. V oboch prípadoch bola u obžalovaného nameraná hodnota alkoholu nad stanovenú hranicu, ktorá potvrdzovala prítomnosť alkoholu v takej hodnote, kedy sa jednalo nie o priestupok, ale o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Trestného zákona. O tomto boli upovedomené aj nadriadené orgány službukonajúcich príslušníkov. Príslušníci tak postupovali v súlade so zákonom a platnými internými nariadeniami. Súd poukazuje na skutočnosť, že z medicínskeho hľadiska, akceptovaného trestnoprávnou praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu (hladina 1 promile alkoholu v krvi). Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že v jeho dychu nemohol byť alkohol v danom prípade neobstojí. Súd tvrdenia obžalovaného považoval za účelové. Obžalovaný Ladislav Molnár nebol v minulosti súdne trestaný. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že dňa 12.07.2014 sa obžalovaný dopustil priestupku na úseku cestnej premávky.
Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho posúdil ako dokonaný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný Z. H. preukázateľne vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom trestného činu je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný Z. H. nebol doposiaľ súdne trestaný a dopustil sa jedného priestupku.
Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na nezistenie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona ani žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, súd uložil obžalovanému trest podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ako aj s poukazom na majetkové pomery obžalovaného, a to peňažný trest vo
výmere 3.000 (tritisíc) eur a podľa §57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní. Uložený trest zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky, keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa obžalovaný dopustil ako vodič dopravného prostriedku. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti. Skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný a vodičské oprávnenie potrebuje pre svoju prácu nepovažuje súd za mimoriadne okolnosti prípadu. Trest zákazu činnosti v trvaní tri roky pritom nie je podľa súdu voči obžalovanému neprimerane prísny. Súd pritom poukazuje aj na to, že obžalovaný sa dňa 12.07.2014 dopustil priestupku na úseku cestnej premávky.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody, tzv. adhézne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).