Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-5-2021.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Pc/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, B., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Hlavná 44, Trnava proti povinnému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, B., o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Povinný j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi výživné v sume 300 eur mesačne s účinnosťou od 25.02.2021 do 19.11.2021 a vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa od 20.11.2021 k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Nedoplatok povinného na zročnom výživnom za obdobie od 25.02.2021 do 28.04.2022 vo výške 2.152,23 eur sa povinnému povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 60 eur splatných ako bežné výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 16.02.2021 domáhal proti povinnému rodičovi určenia výživného výške 400 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci k jeho rukám s odôvodnením, že navrhovateľ je žiakom 2. ročníka J. Z. Š. L. (4-ročné štúdium s maturitou). Rodičia navrhovateľa sa rozviedli a navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti povinného rodiča, ako otca. Matke navrhovateľa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 70 eur mesačne, ktorú si plnila do plnoletosti navrhovateľa riadne k rukám otca. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo narušené, povinný rodič je na navrhovateľa veľmi tvrdý, vulgárny a vyhodil ho z domu. Ako východisko videl navrhovateľ ísť bývať k priateľke, s čím jej matka súhlasila. Povinný rodič od júla 2020 až do plnoletosti navrhovateľa poberal výživné, avšak navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyživoval a ani nevyživuje. Matka navrhovateľa si v tom čase plnila v zmysle súdneho rozhodnutia svoju vyživovaciu povinnosť k rukám povinného rodiča, ako otca a podľa svojich možností sa snažila prispievať aj priamo navrhovateľovi. Výdavky navrhovateľa sú spojené s jeho stravovaním, oblečením, hygienickými potrebami, školskými potrebami a učebnicami, okuliarmi, cestovným do školy, desiatou v škole, mimoškolskými záujmovými aktivitami, športom v období mimo opatrení proti covid-19, kreditom a nákladmi na bývanie a internet. Tieto výdavky predstavujú čiastku 787 eur. Navrhovateľ predpokladá, že príjem povinného rodiča je na úrovni 1.800 eur mesačne a zároveň jeho majetkové pomery umožňujú platenie požadovaného výživného. Keďže povinný rodič odmieta platiť na navrhovateľa, ktorý sa ako plnoletý naďalej pripravuje denným štúdiom strednej školy na budúce povolanie, akékoľvek výživné,
výživa navrhovateľa je ohrozená a je dôvodný zásah súdu bezodkladnou úpravou pomerov nariadením neodkladného opatrenia, preto žiadal súd, aby neodkladným opatrením nariadil povinnému rodičovi povinnosť platiť navrhovateľovi výživné vo výške 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Okresný súd Piešťany návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením vydaným 10. marca 2021, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením vydaným 12. mája 2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému nariadil platiť navrhovateľovi výživné vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Povinný rodič sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne dňa 06.06.2021 a uviedol, že je ako otec pracujúci SZČO - zámočník s priemerným čistým platom 369,41 eur, čo preukazuje daňové priznanie za rok 2020. Žije s dcérou v nájomnom byte pre sociálne slabšie rodiny v obci B.. Do augusta 2020 žil s ním v spoločnej domácnosti aj navrhovateľ. Tu mal stabilné zázemie, bolo o neho patrične postarané, mal k dispozícii počítač na dištančnú výučbu, internet a mobilné príslušenstvo. On ako otec dbal na jeho riadnu a pravidelnú výuku. Po svojvoľnom opustení stabilného zázemia sa navrhovateľov prospech v škole rapídne zhoršil a dištančnú výučbu začal vynechávať, čo pravidelne otec riešil s triednou učiteľkou navrhovateľa. Nespočetne veľakrát mu dohováral cez sociálne siete aj telefonicky a po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti už nie je nikým dostatočne vedený k príprave na výkon povolania. Navrhovateľ riešil odchod z domu ako účelový. Podľa jeho informácií navrhovateľ poberá výživné od svojej matky v sume 70 eur, začal holdovať alkoholu a hazardným hrám. Bola mu poskytnutá práca formou dlhodobej brigády T. J..S..Z.., z ktorej po dvoch týždňoch odišiel bez vážneho dôvodu. Povinný otec bol v minulom roku zasiahnutý covidovou vlnou, čo sa odzrkadlilo na znížení jeho príjmu a na zvýšení výdavkov a nákladov v domácnosti. V decembri mal pracovný úrad utrpel zlomeninu prsta na ruke a jeho príjem pozostával z nemocenskej dávky v januári vo výške 106,70 eur, vo februári vo výške 267,4 eur, v marci vo výške 198,40 eur plus poisťovania NN vo výške 20 eur, teda spolu príjem 592,50 eur. Jeho bežné výdavky tak, ako ich špecifikoval vo svojom vyjadrení predstavujú čiastku cca 1.700 eur. Tieto výdavky mu pomáhajú sčasti platiť aj rodinný príslušníci, mama a brat C. v rámci svojich finančných možností.
4. Navrhovateľ v replike z 15.07.2021 poprel tvrdenia povinného v súvislosti s platením výživného a dôrazne poprel jeho údajne holdovanie alkoholu, príp. hazardným hrám. U svojho otca nemal vytvorené riadne podmienky pre štúdium a nie je pravdou, že by svojvoľne opustil domáce prostredie. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo narušené, otec bol na neho veľmi tvrdý, vulgárny, vyhodil ho z domu a teda navrhovateľ nemal na výber a nejednalo sa o žiadne účelové a už vôbec nie dobrovoľné konanie. Navrhovateľ sa svojho otca bojí. Osoba povinná platením výživného prezentuje, že má príjem 369,41 eur, pričom svoje výdavky prezentuje minimálne sumou vo výške viac ako 1.500 eur mesačne, čo je takmer štvornásobok tvrdeného príjmu. Čo sa týka platieb brata povinného, nejedná sa o žiadnu pomoc s platením výdavkov, ale o prostriedky za nájom garáže v ktorej brat povinného pracuje.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným 28. októbra 2021 dovolanie povinnej osoby odmietol s odôvodnením, že dovolateľ nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom, preto bol daný dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 447 písm. e) CSP bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením obsahom súdneho spisu, vyjadreniami účastníkov, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, výsluchom účastníkom a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z rodného listu, ako aj zo zhodných výpovedi účastníkov vyplýva, že navrhovateľ je synom povinného rodiča (otca).
8. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplýva, že je študentom 3. ročníka J. Z. Š. L. R. Q., odbor s maturitou. Uviedol, že býva u starých rodičov v B. v ich rodinnom dome, starí rodičia sú dôchodcovia, sem tam mu prispievajú na školu, živia ho a stravuje sa u nich. Býva tam cca pol roka. Predtým býval v C. A. u bývalej priateľky a jej mamy. Matka mu prispieva výživným 70 eur mesačne, od otca by mal dostávať 100 eur, od decembra mu však otec nič neposlal a v marci 2022 mu poslal 40 eur. Predtým mu
platil po 100 eur, a to od vydania uznesenia o neodkladnom opatrení cca do júna. Pred podaním návrhu mu výživné neplatil vôbec a prvýkrát mu zaplatil až na základe uznesenia. Má mesačné výdavky spojené s cestovným do školy 40 eur, kredit na telefón 100 eur, desiata v škole 60 eur, 1x ročne musí vymeniť okuliare, čo je cca 120 eur, ďalej má mesačné výdavky spojené s hygienickými potrebami 15-20 eur, ročné výdavky na školské potreby predstavujú čiastku 100 eur, ročný výdavok na topánky a oblečenie je cca 300 eur, zváračský kurz v rámci školy predstavuje čiastku 120 eur. Nevedel uviesť v akej výške platia jeho starí rodičia energie a aké majú výdavky s chodom domácnosti, platí sa tam mesačne 20 eur internet a min. 100 eur za energie. Uviedol, že je zdravý a zvýšené nároky na svoju výživu v tejto súvislosti nemá. Zo svojho otca má strach, nestretáva a s ním a nemajú moc dobrý vzťah. Otec mu napísal, že keď ho zbadá tak ho zbije.
9. Povinný rodič na pojednávaní uviedol, že 20.11.2021 mal ťažkú autohaváriu a mal rôzne zranenia (poškodená oblička, odtrhnutý stehenný kĺb na panve, ochrnutie ľavej dolnej končatiny atď.). Od tejto nehody zostal práceneschopný, poberá nemocenské dávky cca vo výške 250 - 270 eur mesačne, čo je jeho jediný príjem. V dôsledku poškodenia ciev a pretrhnutých nervov a šľachy na nohe je imobilný a pripútaný k vozíku. Dňa 22.02.2022 uzatvoril manželstvo v Chtelnici, o čom predložil sobášny list, pričom jeho manželka musela kvôli jeho nehode prerušiť štúdium na vysokej škole, pretože sa o neho stará. Keďže prerušila štúdium bolo jej odňaté sirotské a rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 21.02.2022 jej nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Spolu so svojou manželkou a mal. dcérou bývajú v nájomnom byte pre sociálne slabšie rodiny. Dcéra má 15 rokov, je žiačkou 8. ročníka ZŠ a keďže tiež bola účastníčkou dopravnej nehody, má tiež zdravotné ťažkosti, chodia na pravidelné kontroly každý mesiace. Dopláca za lieky cca 30 - 40 eur mesačne a nakoľko má dcéra problémy s dýchaním, má nábeh na astmu a má rôzne alergie musí jej kupovať lieky, inhalátor a podobne. Pred dopravnou nehodou pracoval ako SZČO - ako zvárač vo firme T. J..S..Z... Jeho príjem bol okolo 1.500 až 1.700 eur v hrubom. V prípade potreby mu finančne pomáha brat. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Domnieva sa, že výdavky navrhovateľa sú vysoké, pričom navrhovateľ pravidelne do školy nechodí, hygienické potreby sa dajú kúpiť aj lacnejšie, namietal výšku výdavkov navrhovateľa na oblečenie a obuv, taktiež aj nákup okuliarov 1x ročne a výdavky na desiatu v škole. V súvislosti s finančnou výpomocou svojej rodiny uviedol, že pri platení úhrad na úrade sa rodičia striedajú a mesačná čiastka sa pohybuje cca vo výške 1.200 eur, pričom na tieto výdavky sa skladajú rodičia aj spolu s jeho najstarším a prostredným bratom.
10. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu a žiadala zohľadniť vážnosť situácie povinného rodiča, pričom poukázala na to, že nemôže byť na úkor navrhovateľa skutočnosť, že povinný platí rôzne výdavky, ktoré podľa jej názoru nemusí vynakladať a pokiaľ je pravdou, že mu vypomáha rodina, môže zabezpečiť aj potreby navrhovateľa. Náklady povinného sú premrštené, neprimerané a pokiaľ reálne povinný vynakladá takmer 1.500 eur mesačne, je možné aby prispel adekvátne aj navrhovateľovi, pokiaľ si zníži iné výdavky. Platba poistného na maloletú za danej situácie nie je nevyhnutný výdavok. Uviedla, že povinný zavádza v tom, aký mal príjem, pretože podľa daňového priznania mu vychádzal príjem asi 400 eur, avšak následne uviedol, že jeho príjem predstavoval príjem 1.500 eur v hrubom a preto navrhla, aby do nehody povinného súd vychádzal z výdavkov povinného ktoré vyčísľoval vo svojich podaniach tak, že tieto výdavky zohľadňovali jeho príjem a tieto vedel uhrádzať.
11. Povinný v záverečnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, ktorú má platiť, pretože aktuálne nie je adekvátne jeho finančnému stavu. Pred dopravnou nehodou to zvládal, aktuálne to však možné nie je.
12. Z lekárskych správ, ktoré predložil povinný vyplýva, že povinný potom, čo utrpel zranenia v dôsledku dopravnej nehody pravidelne navštevuje lekárske vyšetrenia u špecialistov. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím z 4. januára 2022 priznala povinnému nárok na nemocenské z nemocenského poistenia za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 4,15 eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,14 eur na deň.
13. Zo sobášneho listu bolo zistené, že povinný dňa 22.02.2022 uzatvoril manželstvo s S. U.. Podľa potvrdenia o pobyte manželka povinného bola prihlásená na prechodný pobyt od 18.03.2022 do 17.03.2027 na I. B., P. XXX/XX. Podľa rozhodnutia K. J.. B. I. E. R. Q., fakulta E. P. zo dňa 13.01.2022 bolo manželke povinného prerušené štúdium od 10.01.2022 do 31.08.2022. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne - ústredie z 15.02.2022 bol nárok manželky povinného na sirotský dôchodok odňatý a jeho výplata zastavená. Sociálne poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím z 21.02.2022 rozhodla, že manželka povinného nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
14. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
22. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
23. Zmysel § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.) v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
24. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide o vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov väčší význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.
25. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
26. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.
27. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa voči povinnému bol podaný dôvodne. Navrhovateľ je plnoletým synom povinného, ktorý sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na strednej škole, s čím sú spojené odôvodnené mesačné výdavky jednak s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, ale aj s bývaním, stravovaním, cestovaním i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod.. Navrhovateľ je teda plne odkázaný na výživu svojich rodičov, ktorí sú zo zákona povinní mu túto zabezpečovať a uspokojovať jeho bežné existenčné potreby.
28. Navrhovateľ sa domáha určenia výživného spätne od podania návrhu, teda od 16.02.2021. V konaní mal súd preukázané, že povinný v čase podania návrhu dosahoval príjem zo zárobkovej činnosti, avšak v dôsledku dopravnej nehody jeho schopnosť dosahovať tento príjem zanikla, pretože zostal odkázaný na pomoc štátu v podobe nemocenských dávok, bolo potrebné na túto okolnosť prihliadnuť a rozdeliť relevantné obdobie na dva časové úseky, a to pred nehodou povinného a po nej.
29. Povinný je SZČO, vykonáva činnosť: opracovanie a povrchová úprava kovov. V čase podania návrhu (16.02.2021) bol povinný práceneschopný do 24.02.2021 v dôsledku zlomeniny prsta na ruke. Podľa daňového priznania dosahoval v roku 2020 príjem v priemere 369,41 eur a v roku 2021 bol jeho príjem
v priemernej výške 378,65 eur. Na pojednávaní však uviedol, že jeho mesačný príjem dosahoval sumu 1500 - 1700 eur v hrubom. 20.11.2021 mal ťažkú autohaváriu, v dôsledku ktorej utrpel množstvo vážnych zranení a odvtedy je nepretržite práceneschopný, pričom jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky. Povinný žije so svojou manželkou a maloletou dcérou v nájomnom byte a výdavky s tým spojené predstavujú sumu 200 eur (nájomné). Manželka povinného je nezamestnaná, avšak povinnému poskytuje každodennú starostlivosť. Dcéra povinného má 15 rokov, navštevuje základnú školu a má zvýšené výdavky na výživu v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na uvedené okolnosti, pričom posúdil výšku výdavkov prezentovaných povinným a posúdil i potreby navrhovateľa a dospel k záveru, že je dôvodné určenie vyživovacej povinnosti povinného otca voči navrhovateľovi, ktorý sa riadnym štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie. Vychádzajúc z príjmu otca navrhovateľa 1500 eur, ktorého výšku nepochybne potvrdil na pojednávaní, súd vo výroku I. rozsudku určil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v sume 300 eur od 25.02.2021, teda od dátumu kedy povinný ukončil práceneschopnosť (fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti na č.l. 101). Podľa názoru súdu suma mesačného výživného 300 eur je suma adekvátna vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa a plne zodpovedajúca pomerom povinného v čase keď vykonával riadnu zárobkovú činnosť, keď takto určená výška výživného nemohla v tom čase ohroziť životnú úroveň povinného, ktorého povinnosťou bolo v prvom rade uspokojiť potreby navrhovateľa, keď výživné má jednoznačne prednosť pred inými výdavkami ( § 62 ods. 5 Zákona o rodine).
30. Vzhľadom na už konštatovanú okolnosť súvisiacu so znížením príjmu povinného, súd v druhom časovom úseku rozhodol o výške výživného tak, že určil povinnému zákonnú minimálnu výšku výživného v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa s účinnosťou od 20.11.2021, teda od začiatku práceneschopnosti povinného, ktorá aktuálne pretrváva. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že povinný sa od 20.11.2021 v dôsledku objektívnych okolností zo zdravotných dôvodov ocitol v hmotnej núdzi a na túto skutočnosť bolo potrebné prihliadnuť.
31. S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti výšky výživného a dátumu začiatku vyživovacej povinnosti povinného zamietol vo výroku II. tohto rozsudku.
32. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. Určením výživného spätne od 25.02.2021 vznikol povinnému na zročnom výživnom nedoplatok za obdobie od 25.02.2021 do 19.11.2021. V uvedenom období povinný nezaplatil žiadnu sumu a od mája bol zaviazaný platiť výživné v sume 100 eur neodkladným opatrením vydaným Krajským súdom v Trnave. Za 4 dni v mesiaci február 2021 predstavuje výška zameškaného výživného sumu 42,88 eur (10,72 eur x 4). Za mesiace marec a apríl zameškané výživné predstavuje sumu 600 eur. Od mája 2021 sa povinný dostal do omeškania s úhradou výživného v celkovej sume 1.400 eur (200 eur x 7 mesiacov), keďže mal právoplatným rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení určenú výšku výživného 100 eur. Nakoľko splatnosť výživného bola uznesením o neodkladnom opatrení určená k 15- temu dňu, povinný má zameškané výživné aj v mesiaci november 2021. Od decembra 2021 do dňa vyhlásenia rozsudku (28.04.2022) by zameškané výživné predstavovalo sumu 149,35 eur (minimálne výživné 29,87 eur x 5 mesiacov), nakoľko však povinný navrhovateľovi uhradil sumu 40 eur v mesiaci marec 2022, túto čiastku bolo potrebné odpočítať a zameškané výživné za toto obdobie predstavuje čiastku 109,35 eur. Celkom teda zameškané výživné predstavuje sumu 2.152,23 eur. S prihliadnutím na súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu povinného, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd povolil povinnému nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach
vo výške 60 eur, ktoré budú splatné s bežným výživným až do úplného zaplatenia zročného výživného, s tým, že pokiaľ povinný neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa zročným celé plnenie (výrok III.).
36. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
37. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.