Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-74-2017.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletého Š. Y., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky R. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. D. Q. XXX, a otca Š. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. C. T. XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom so sídlom Partizánske, Februárová 1608 5/A, o zvýšenie výživného otca k maloletému na návrh matky maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/106/2012-59 z 19.10.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému Š.P. Y., L.. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 120,-€ mesačne na sumu 166,-€ mesačne, ktorú je povinný platiť otec maloletého k rukám matky maloletého vždy do 15 dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 07.11.2017.
II. Otec maloletého je povinný zaplatiť zročné výživné k maloletému Š. Y., L.. XX.XX.XXXX v sume 270,80-€ za obdobie od 07.11.2017 do 28.02.2018 do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 07.11.2017 sa matka maloletého domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému Š. zo sumy 120,-€ na sumu 250,-€ mesačne s účinnosťou od 01.09.2017.
(2) Návrh odôvodnila tak, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zásadnej zmene pomerov, pretože syn nastúpil na štúdium na Stredné odborné učilište v Prievidzi, kde sa zvýšili náklady na jeho štúdium, ako aj z dôvodu jeho fyzického rastu. V škole si platí stravné, cestovné aj internát.
(3) Otec maloletej sa k návrhu vyjadril písomne dňa 01.02.2018 ako aj na súdnom pojednávaní. Uviedol, že matka nešpecifikuje výšku jednotlivých nákladov, preto nemožno posúdiť oprávnenosť nároku. Otec je murár so základnou mzdou na úrovni 1,2 násobku minimálnej mzdy. Jedná sa o sezónne práce a jeho mzdy kolíše od 400 do 600,-€. Žije sám pričom jeho náklady vyčíslil: výživné na syna 120,-€/ mesačne, plyn 54,-€/ mesačne, drevo na kúrenie 300,-€/ ročne, el. energia 28,-€ mesačne, voda 11,-€/ mesačne, daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad cca 6,76-€/mesačne, konces. poplatok 4,64-€/mesačne, TV 12,-€/mesačne, mobilný telefón 30,-€/mesačne, náklady na stravu 150,-€/mesačne, hygienické potreby 10,-€/mesačne, náklady na ošatenie a obuv 30,-€/mesačne, iné cca 10,-€, spolu cca 491,40-€ mesačne. Jeho príjem tak len s ťažkosťami pokrýva mesačné náklady. Súhlasil však so zvýšením výživného na sumu 150,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku.
(4) Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
(5) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, výsluchom matky, otca a oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov zistil nasledovný skutkový stav.
(6) Vyživovacia povinnosť otca k synovi bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/106/2012-59 z 19.10.2012, tak že bola určená vo výške 120,-€ mesačne. V čase tejto úpravy bola matka invalidná dôchodkyňa, poberajúca invalidný dôchodok vo výške 257,90-€. Otec bol zamestnaný s príjmom 21 121-Kč (cca 837-€), pracoval v ČR, domov chodil na víkendy. Maloletý bol žiakom 4. ročníka ZŠ. V konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1P/158/2014 bolo rozsudkom z 23.01.2015 rozhodnuté o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného k maloletému, pričom v čase rozhodnutia bol otec maloletého nezamestnaný, býval s družkou, jeho posledný príjem pred tým ako stratil prácu bol cca 500,-€ mesačne. Matka bola invalidná dôchodkyňa, maloletý žiak 6. ročníka ZŠ.
(7) Matka na pojednávaní uviedla, že okrem splátky za mobilný telefón nie je úverovo zaťažená. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, nad rámec výživného neprispieva. So synom sa nestretáva. S nákladmi na domácnosť jej nikto nevypomáha. Syn nenavštevuje žiadne mimoškolské platené aktivity. Nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Syn od novembra neštuduje v Prievidzi, ale v Partizánskom, od januára jej bol zvýšený invalidný dôchodok o sumu 7,50 €. Otec výživné za január zaplatil vo výške 120 €, za február doposiaľ nezaplatil. Otec nedodržuje termín splatnosti 15. deň v mesiaci, výživné v decembri poslal až koncom decembra.
(8) Otec na pojednávaní uviedol, že v rodinnom dome žije sám. Družka už s ním nebýva, rozišli sa. Pracuje stále v spoločnosti Thermal+ s.r.o., výplatné pásky k dispozícii nemá, firma sa zaoberá zatepľovaním budov. Najmä počas zimných mesiacov je práca závislá na počasí. V decembri mal výplatu cca 450 €. V mesiacoch máj, jún, júl má výplatu cca 600 €. Pracuje najmä v Partizánskom a okolí. V súvislosti s jeho zdravotným stavom nemá mimoriadne výdavky. Nevlastní motorové vozidlo. Vlastní rodinný dom v jednej polovici s bratom, je rozdelený na dve časti. Samostatnú časť prenajíma brat. Ide o 4-izbový rodinný dom. Náklady, ktoré uviedol, sú len náklady na ním obývanú časť domu, majú samostatné kúrenie. Voda, plyn a elektrina sú samostatne pripojené. V obytnej časti prenajímanej bratom býva jeho bývalá priateľka, tá si hradí náklady sama.
(9) Zo správy o šetrení pomerov v rodine a ostatných listinných dôkazov vyplýva, že matka je poberateľkou plného invalidného dôchodku aktuálne vo výške 296,40-€ mesačne, poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie v sume 37,03-€ mesačne a prídavok na dieťa v sume 34,78-€ mesačne. Matka so synom býva v 3-izbovom malometrážnom obecnom nájomnom byte, kde uhrádza nájom v sume 166,-€ mesačne, plyn v sume 50,-€ mesačne, el. energiu v sume 26,-€ mesačne, vodu v sume 10,10-€ mesačne, internet 9,36-€ mesačne, telefón 6,-€ mesačne, poplatok za odvoz komunálneho odpadu 30,-€ ročne. V súvislosti s jej zdravotným stavom má zvýšené náklady na stravovanie a za lieky v sume 7,95-€, mesačne. Mal. Š. je žiak 1. ročníka Strednej odbornej školy v Partizánskom. Doprava do školy si vyžaduje mesačné náklady cca 18,-€, stravuje sa v domácom prostredí. Matka spláca zakúpený mobilný telefón pre syna v sume splátky 10,-€/mesačne a platí mu kredit 5,-€. Otec maloletého býva v 2- podlažnom rodinnom dome, kde vlastní 4-izbovú samostatnú bytovú jednotku.
(10) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(11) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(12) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(13) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(14) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(15) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(16) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(17) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(18) Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov dieťaťa. Súd upravoval výživné naposledy, keď dieťa navštevovalo základnú školu, v čase posledného návrhu na zníženie výživného 6. ročník. Hoci dieťa prestúpilo na strednú školu do mesta bližšie k miestu bydliska a nebýva na internáte, je zrejmé, že ide o dospievajúce dieťa, pri ktorom sú výdavky nie len na školské pomôcky, cestovanie do školy, ale prirodzene na určitú sumu vreckového a najmä zvýšené náklady na ošatenie, stravu a hygienu. Majetkové pomery matky sa nijako výrazne nezmenili, poberá len invalidný dôchodok, jej možnosti privyrobiť si sú vzhľadom k zdravotnému stavu výrazne obmedzené. Pre diagnostikovanú celiakiu sú zvýšené výdavky na stravovanie kompenzované len príspevkom. Jej celkový príjem bez prídavku na dieťa a bez výživného je cca. 333,43-€. Ak súd vyčísli len náklady na bývanie matky so synom tak ide o sumu cca 260-€ vrátane poplatku za internet.
(19) Otec maloletej inak ako výživným na dieťa neprispieva. Uviedol, že má príjem cca 400-600,-€ mesačne, potvrdenie o vyplácanej mzde však súdu nepredložil, s poukazom na vymeriavací základ ako vyplýva z lustrácie Sociálnej poisťovne 450-522-€, má súd za to, že žiadosťou zamestnávateľovi, by súd zrejme skutočný príjem nezistil. Rovnako otec vyčíslil náklady na živobytie, kde okrem iného na stravu uvádza sumu 150,-€ mesačne, na mobilný telefón 30,-€ mesačne. Vyživovacia povinnosť rodiča na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča, ktoré je povinný vynaložiť. Zásadou, ktorou sa súd pri určovaní výživného riadi je to, že životná úroveň rodiča by sa mala rovnať životnej úrovni dieťaťa, pričom súd prihliada na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Takto súd prihliadol na to, že matkin príjem je fixovaný na invalidný dôchodok. Výživné nekryje len výdavky na stravu, ošatenie dieťaťa, hygienu, či školské pomôcky, ale aj náklady na bývanie. Pretože, matka obýva s dieťaťom byt, ktorého náklady na bývanie sú cca 260,-€ súd náklady na bývanie dieťaťa vyčíslil v polovici teda 130,-€, mesačne. Pokiaľ otec vyčíslil náklady na stravu svojej osoby na 150,-€ mesačne a ošatenie a obuv 30,-€ mesačne, nebude neprimerané ak mesačne náklady na stravu dieťaťa a ošatenie budú 100,-€ + 20,-€. Zvyšné náklady na cestovné a telefón dieťaťa môžu byť kryté rodinným prídavkom na dieťa, ktorý poberá matka. Takto vyššie uvedené výdavky na dieťa 250,-€ možno považovať za oprávnené výdavky na maloleté dieťa, zodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Pretože matka je invalidná dôchodkyňa, jej príjem je výrazne nižší ako u otca a jej možnosti privyrobiť si sú obmedzené, možno považovať za spravodlivé, pokiaľ otec bude uhrádzať 2/3 z výdavkov uvedených vyššie (250,-€), teda platiť výživné v sume 166,-
€ mesačne. Hoci ide cca o 1/3 čistého príjmu otca (pokiaľ by tento mal priemerný príjem 500,-€), suma 80,-€ mesačne, ktorú by mala vynakladať matka, pri jej príjme cca 333,43-€, predstavuje cca ? príjmu, a prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky o dieťa a jej vplyv na výživné (§62 ods. 4 Zákona o rodine), tak možno považovať určené výživné za rovnako ovplyvňujúce životnú úroveň rodičov a primerané.
(20) Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému odo dňa podania návrhu, a nie začiatku školského roka, pretože neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, berúc na zreteľ doposiaľ určenú výšku výživného 120,-€, prečo by malo byť výživné určené spätne. Aj doposiaľ určené výživné bolo postačujúce na úhradu základných potrieb dieťaťa, hoci neodzrkadľovalo rovnakú životnú úroveň dieťaťa a otca. Súd tak určil zameškané výživné od 07.11.2017 do 28.02.2018, keďže výživné sa platí mesačne vopred. Otec zaplatil na výživnom za mesiace november 2017 až január 2018 spolu 360,-€. Od 07.11.2017 do 28.02.2018 by mal zaplatiť 3x166-€ + 132,80-€ (november 166/30x24), teda spolu 630,80- €. Preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu nedoplatku vo výške 270,80-€, pričom lehotu splatnosti určil na 2 mesiace od právoplatnosti výroku o zročnom výživnom.
(21) Súd zmenil výrok o výživnom zo skoršieho rozsudku.
(22) Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(23) O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.