Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-114-2015.pdf
PDF · 123.64 KB
No categories available
5C/114/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: RNDr. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. T., J. XX/XX, zastúpeného Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom v Trenčíne, Jilemnického 2, proti žalovanému: Mgr. E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., B. Vl. B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom v Prievidzi, G. Švéniho 8, o zaplatenie 3.894,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a mi e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.702,32 eur s prísl.. Žalobu zdôvodnil tým, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 16.1.2014 s Mgr. Q. E.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomne bez zbytočného odkladu. Uvedená pohľadávka predstavuje škodu spôsobenú žalovaným, ktorý bezdôvodne a nezákonne zadržiaval jeho právnej predchodkyni osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, EČV: H ktoré je vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne. V dôsledku toho bola nútená zapožičať si náhradné vozidlo a suma 1.702,32 eur predstavuje finančné prostriedky, ktoré bola nútená vynaložiť na zaplatenie nájmu za zapožičanie motorového vozidla v priebehu roku 2013. Nájomné právna predchodkyňa žalobcu uhradila dňa 30.12.2013. Žalobca uviedol, že jeho právna predchodkyňa zapožičané vozidlo používala výhradne pre spoločné potreby s jej maloletou dcérou F., ktorá jej je zverená do osobnej starostlivosti. Vozidlo používala na cestu na dovolenky s maloletou, na jej prepravu na záujmové krúžky, k psychológom, lekárom a na rôzne spoločné výlety, na nákupy, návštevy rodinných príslušníkov a dopravu do školy. Poukázal na to, že náklady za prenájom vznikli len v prípade, že vozidlo jeho právna predchodkyňa reálne používala, keďže nájomné bolo počítané podľa počtu najazdených kilometrov. Žalovaný bol na úhradu pohľadávky vyzývaný listom zo dňa 14.4.2014, ale bezvýsledne. V priebehu konania žalobca žalobu rozšíril o sumu 2.191,68 eur s prísl. s tým, že túto pohľadávku nadobudol od právnej predchodkyne Mgr. Q. E. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 3.10.2016. Táto pohľadávka predstavuje nájomné, ktoré musela jeho právna predchodkyňa uhradiť za nájom iného osobného motorového vozidla v roku 2015, nakoľko žalovaný naďalej znemožňoval právnej predchodkyni žalobcu ako spoluvlastníčke používať predmetné osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane. Prenájom iného vozidla sa realizoval v období od januára do septembra 2015 a suma 2.191,68 eur predstavuje úbytok na majetku Mgr. E., ktorý by nebol vznikol, ak by žalovaný neporušoval jej spoluvlastnícke práva k osobnému motorovému vozidlu Renault Megane EČV: H tým, že jej ho znemožnil užívať. Tento úbytok na majetku je škodou, ktorá vznikla právnej predchodkyni žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Žalobca listom zo dňa 18.11.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky 2.191,68 eur, na výzvu však žalovaný nereagoval. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný a aj Mgr. E. ako spoluvlastníci vozidla
boli podľa § 137 Občianskeho zákonníka oprávnení vozidlo užívať rovnakou mierou. Medzi nimi nebola uzavretá žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, ktorá by oprávňovala užívať vozidlo výhradne žalovaného. Pokiaľ teda žalovaný nerešpektoval právo právnej predchodkyne žalobcu vyplývajúce z § 137 Občianskeho zákonníka, konal v rozpore so zákonom, t.j. protiprávne. Poukázal na to, že proces rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou nemôže prebehnúť len na základe rozhodnutia majoritného spoluvlastníka bez toho, aby mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa na rozhodovacom procese. Také rozhodnutie je absolútne neplatným právnym úkonom. Uviedol tiež, že ak sa spoluvlastníci nemôžu dohodnúť na spôsobe užívania, má právo spoluvlastník žiadať náhradu škody, ktorá mu z tohto dôvodu vznikla.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v konaní absentuje dôkaz o tom, že by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré musí byť v prípade náhrady škody zavineným konaním a že v dôsledku takéhoto konania mala vzniknúť Mgr. E. škoda. Podľa názoru žalovaného nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Vozidlo Renault Megane EČV: H patrilo do podielového spoluvlastníctva žalovaného a právnej predchodkyne žalobcu, žalovaný ako aj Mgr. E. majú k vozidlu rovnaké práva. Nesúhlasil s tvrdením, že výkon práva jedného zo spoluvlastníkov možno považovať za protiprávne konanie. Z jeho strany bola vôľa dohodnúť sa na spôsobe užívania veci, resp. na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby práva ani jedného zo spoluvlastníkov neboli poškodené. Stav, ktorý vznikol, bol dôsledkom konania oboch spoluvlastníkov a v nemožnosti dohodnúť sa na spôsobe užívania veci. Uviedol, že pokiaľ sa právna predchodkyňa žalobcu cítila jeho konaním ako podielového spoluvlastníka poškodená, mala zo zákona možnosť domáhať sa prostredníctvom žaloby, aby súd rozhodol o spôsobe užívania veci. Takto však nepostupovala a svoje práva uplatňovala žalobou na vydanie veci, čo súd označil za nedôvodné. Poukázal na to, v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 16C/5/2012 právna predchodkyňa žalobcu jednoznačne uviedla, že sa nechce stať výlučnou vlastníčkou predmetného vozidla a v roku 2015, po právoplatnosti rozsudku vo veci sp.zn. 16C/5/2012, podala návrh na vykonanie predaja vozidla prostredníctvom súdneho exekútora. Žalovaný tiež poukázal na to, že v konaní na Okresnom súde Považská Bystrica sp.zn. 6P/8/2014 Mgr. E. predložila zmluvu o výpožičke motorového vozidla Toyota Avensis EČV: Q z ktorej vyplýva, že vozidlo mala bezplatne požičané na dobu do 26.5.2014 do 23.6.2015. Pokiaľ malo dôjsť k ukončeniu zmluvy skôr, podľa znenia zmluvy o výpožičke bolo možné túto zmluvu meniť len písomne dodatkami podpísanými oboma stranami a akékoľvek ústne dojednania, ktoré menia obsah zmluvy, sú neplatné.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámení obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2006, rámcovej zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 1.1.2013, preberacích a odovzdávacích protokolov počas roku 2013, faktúry č. 2013002 a dokladu o úhrade sumy 1.702,32 eur, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.1.2014, výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 14.4.2014, odporu žalovaného voči platobnému rozkazu, odpovede žalovaného na oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5.2.2014, odpovede žalovaného na výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.4.2014, zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Považská Bystrica sp.zn. 6P/8/2014 zo dňa 2.6.2014, návrhu na predbežné opatrenie zo dňa 22.2.2013 v konaní sp.zn. 16C/5/2012 vedenom na tunajšom súde, výzvy na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaného zo dňa 25.8.2011, odpovede Mgr. E. zo dňa 12.9.2011, uznesenia OO PZ Považská Bystrica ČVS: ORP-954/PB-PB-2011 zo dňa 26.1.2012, vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.4.2015, rozšírenia žaloby zo dňa 5.1.2017, zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 21.1.2015, faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2016, výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 18.11.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.2.2017, výzvy na prevzatie vozidla zo dňa 24.2.2014, pokusu o zmier zo dňa 18.2.2015, výpisu z obchodného registra spoločnosti JumpPark SK s.r.o., Antares Slovakia s.r.o., Antares Risk s.r.o., zmluvy o výpožičke zo dňa 23.5.2014, odpovede žalovaného zo dňa 17.10.2016 a 5.12.2016, evidenčnej karty vozidla Toyota Avensis EČV: H stanoviska Mgr. E. zo dňa 7.5.2014, osvedčení o evidencii vozidla, dokladov o úhradách nájomného za užívanie vozidla, čestného prehlásenia Mgr. E. zo dňa 2.2.2018, listu žalovaného zo dňa 27.7.2011, trestného oznámenia žalobcu na žalovaného zo dňa 19.9.2011, znaleckého posudku Ing. M. č. 15/2015, exekučného príkazu JUDr. E. R. v konaní EX 3/2015-23, oznámenia o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 28.10.2015, oboznámením obsahu pripojených spisov Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16C/5/2012 a 15Er/218/2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2006, uzavretej medzi spoločnosťou Antares Risk s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ako predávajúcim a Mgr. Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom H., Na P. XXX/XX-XX, ako kupujúcou, došlo k prevodu vlastníctva osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, rok výroby 2000, VIN:R EČV: Q na Mgr. E..
5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.2.2014 č.k. 16C/5/2012-309 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 10.12.2014 č.k. 5Co/275/2014-341 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovaného a Mgr. Q. E. k motorovému vozidlu Renault Megane BA0W05, rok výroby 2000, VIN: R EČV: H a nariadil predaj tohto motorového vozidla s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi účastníkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. u každého v rozsahu jednej polovice. Zároveň bol návrh navrhovateľky Mgr. E., v časti o vydanie motorového vozidla Renault Megane T EČV: H zamietnutý, žalovaný bol zaviazaný zaplatiť Mgr. E. sumu 20,08 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.10.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti bol návrh Mgr. E. zamietnutý, rovnako ako aj vzájomný návrh žalovaného. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 16C/5/2012 bolo zistené, že Mgr. Ľubica E. ako žalobkyňa sa domáhala vydania predmetného motorového vozidla z dôvodu, že vozidlo je jej vlastníctvom a žalovaný jej ho neumožňuje užívať, užíval ho len pre svoje potreby a jeho rodičov, aktuálne v čase podania žaloby (t.j. 12.12.2011) už mal mať zakúpené iné vozidlo. Žalovaný v danom konaní od počiatku tvrdil, že vozidlo je v ich podielovom spoluvlastníctve, toto bol Mgr. E. ochotný vydať, ale žiadal, aby sa s ním vyporiadala, t.j. aby mu vyplatila jeho amortizovaný podiel, a preto v konaní podal vzájomný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vozidlu a uplatnil si aj nárok na zaplatenie sumy 887,- eur za opravy a údržbu vozidla. Vydanie vozidla, za predpokladu vyplatenia sumy zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu 1-ica, vyplýva aj z podaní žalovaného zo dňa 27.7.2011, 25.8.2011, 5.10.2011.
6. V priebehu konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 16C/5/2012 splnomocnený zástupca Mgr. E. na pojednávaní dňa 14.2.2013 uviedol, že za predpokladu, ak by vozidlo patrilo do podielového spoluvlastníctva Mgr. E. a žalovaného, Mgr. E. nesúhlasí , aby auto bolo prikázané do jej vlastníctva, navrhol vozidlo prikázať do vlastníctva žalovaného, ktorý by Mgr. E. vyplatil primeranú náhradu, resp. navrhol, aby v prípade, že vozidlo nebude prikázané ani jednému zo spoluvlastníkov, súd postupoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Následne Mgr. Q. E. podala dňa 1.3.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia (podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku), ktorým sa domáhala, aby jej, príp. jej splnomocnenému zástupcovi bolo umožnené každý piatok v párny týždeň v čase od 19.00 hod. do 19.15 hod. vizuálne skontrolovať motorové vozidlo Renault Megane EČV: H a overiť jeho funkčnosť uvedením motora vozidla do chodu bez toho, aby uviedla vozidlo do pohybu, a kontrolou funkčnosti svetiel a smeroviek vozidla s tým, že žalovanému by bola uložená povinnosť najneskôr do 24 hodín vopred oznámiť jej, kde sa vozidlo bude v danom čase nachádzať, a umožní jej, poskytnutím kľúčov od vozidla a sprístupnením vozidla v určenom čase, tieto kontroly vykonať. V návrhu Mgr. E. okrem iného uviedla, že v súčasnosti nemá záujem o inú dočasnú úpravu hospodárenia so spoločnou vecou. Následne listom zo dňa 1.7.2013 navrhla žalovanému ukončenie sporu zmierom tak, že žalovaný sa stane vlastníkom vozidla a jej vyplatí sumu 800,- eur.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15Er/218/2015 vyplýva, že Mgr. E. podala dňa 23.1.2015 návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16C/5/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.1.2015. Tunajší súd vydal dňa 25.3.2015 poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie uloženej povinnosti na predaj motorového vozidla Renault Megane BA0W05, rok výroby 2000, EČV: H Dňa 5.5.2016 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky dňa 20.4.2016. Žalobca v konaní súdu predložil znalecký posudok Ing. E. M. č. 15/2015, ktorý bol vypracovaný pre potreby exekučného konania a z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla bola 539,08 eur, bolo 4 roky nejazdené a nepojazdné.
8. Z rámcovej zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 1.1.2013, uzavretej medzi spoločnosťou Antares Risk s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Rozmarínova 8, ako prenajímateľom a Mgr. Q. E. ako nájomcom, vyplýva, že spoločnosť Antares Risk s.r.o. prenajala Mgr. E. vozidlo zn. Toyota Avensis 2,2 D-Cat, EČV: Q na obdobie od 1.1.2013 do 28.12.2013. Cena za prenájom vozidla bola dohodnutá za najazdený kilometer v sume 0,24 eur s DPH vrátane havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia. V zmluve bolo dohodnuté, že nájomné bude uhradené na základe vystavenej faktúry po skončení zmluvy a vozidlo bude odovzdávané a preberané na základe preberacieho a odovzdávacieho protokolu. Z
predložených preberacích a odovzdávacích protokolov v čase od 2.1.2013 do 27.12.2013 vyplýva, že vozidlom bolo najazdených 7093 km. Spoločnosť Antares Risk s.r.o. vystavila Mgr. E. za prenájom uvedeného vozidla dňa 30.12.2013 faktúru č. XXXXXXX na zaplatenie sumy 1.702,32 eur s dátumom splatnosti 9.1.2013. Z výpisu z účtu Mgr. E. zo dňa 30.12.2013 vyplýva, že suma 1.702,32 eur bola odoslaná na účet uvedený vo faktúre č. XXXXXXX.
9. Listom zo dňa 17.1.2014 E.. E. oznámila žalovanému, že pohľadávku vo výške 6.028,32 eur, ktorá predstavuje škodu, ktorá jej vznikla v období od 15.7.2011 do 27.12.2013 v súvislosti s bezdôvodným a protiprávnym zadržiavaním vozidla Renault Megane, H zo strany žalovaného a nutnosťou zapožičať si náhradné vozidlo s tým, že za rok 2013 je táto pohľadávka vo výške 1.702,32 eur, postúpila na žalobcu. Listom zo dňa 14.4.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 6.028,32 eur do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá bola odoslaná dňa 16.4.2014. Žalovaný listami zo dňa 5.2.2014 (adresovaný Mgr. E.) a 23.4.2014 (adresovaný žalobcovi) uviedol, že žiadna pohľadávka neexistovala ani neexistuje, preto nebolo čo postupovať.
10. Dňa 21.1.2015 došlo medzi spoločnosťou JumpPark SK s.r.o., Hroznová 4727/15, Pezinok, ako prenajímateľom a Mgr. Q. E. ako nájomcom k uzavretiu zmluvy o nájme hnuteľnej veci, predmetom ktorej bolo prenechanie osobného motorového vozidla zn. Toyota Avensis 2,2 D-CAT EČV: H na dočasné užívanie Mgr. E.. Zmluva bola dohodnutá do 31.12.2015 a cena za prenájom bola určená vo výške 0,24 eur za 1 km s DPH, pričom v cene bolo zahrnuté aj havarijné poistenie a povinné zmluvné poistenie, príp. iné poplatky. Prenajímateľ za každý mesiac vystavil Mgr. E. faktúry za užívanie vozidla. Za mesiac január 2015 to bola suma 91,68 eur za 382 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac február 2015 suma 144,- eur za 600 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac marec 2015 suma 220,80 eur za 920 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac apríl 2015 suma 100,80 eur za 420 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac máj 2015 suma 204,- eur za 850 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac jún 2015 suma 552,- eur za 2300 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac júl 2015 suma 216,- eur za 900 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac august 2015 suma 540,- eur za 2250 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX), za mesiac september 2015 suma 122,40 eur za 510 najazdených kilometrov (faktúra č. XXXXXXX). Z výpisov z účtu spoločnosti JumpPark SK s.r.o. za obdobie od februára 2015 do októbra 2015 vyplýva, že uvedené sumy boli na účet spoločnosti uhradené z účtu č. J
11. Listom zo dňa 3.10.2016 Mgr. E. oznámila žalovanému, že pohľadávku vo výške 2.191,68 eur, ktorá predstavuje škodu, ktorá jej vznikla v období od 21.1.2015 do 30.9.2015 v súvislosti s bezdôvodným neumožnením užívania vozidla Renault Megane, H zo strany žalovaného a nutnosťou zapožičať si náhradné vozidlo, postúpila na žalobcu. Listom zo dňa 18.11.2016 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 2.191,68 eur do 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.11.2016. Žalovaný listami zo dňa 17.10.2016 (adresovaný Mgr. E.) a 5.12.2016 (adresovaný žalobcovi) uviedol, že žiadna pohľadávka neexistovala ani neexistuje, preto opäť nebolo čo postupovať.
12. V čestnom prehlásení zo dňa 2.2.2018 Mgr. Q. E. uviedla, že v júni 2011 opustila spoločnú domácnosť, v ktorej so žalovaným žila, a odišla ku svojim rodičom do Považskej Bystrice. Žalovaný si vtedy prisvojil kľúče, doklady a tiež motorové vozidlo Renault Megane H V prehlásení uviedla, že v čase, keď jej žalovaný odmietal umožniť užívať vozidlo Renault Megane, ona vozidlo pre seba a dcéru potrebovala, chodili na krúžky, návštevy, k psychológom, na dovolenky, prípadne výlety, na súdne pojednávania, vozidlo využívala pri hľadaní si zamestnania. Auto využívala len na nutné prípady. Vzhľadom k tomu, že požičovne boli drahé, prijala ponuku žalobcu, ktorý je jej bratom. Nájomné za vozidlo mohla hradiť vďaka pomoci svojej rodiny a prenajímala si ho do doby, kým nebolo právoplatne začaté exekučné konanie o odpredaji vozidla Renault Megane. Poukázala na to, že auto malo podľa znaleckého posudku v októbri 2011 hodnotu 2.333,- eur, bolo pojazdné, v októbri 2015 podľa znaleckého posudku malo hodnotu len 539,08 eur a bolo nepojazdné, čo svedčí o starostlivosti žalovaného o auto.
13. Žalovaný v konaní uvádzal, že vozidlo nebolo v roku 2012, 2013 a ani v roku 2015 z administratívnych dôvodov spôsobilé jazdiť po cestných komunikáciách, pretože Mgr. E. zrušila povinné zmluvné poistenie vozidla a toto nemalo ani platnú technickú kontrolu. On nemohol ísť s autom na technickú a emisnú kontrolu, keďže nebolo poistené a pokiaľ by sa cestou náhodou niečo stalo, všetko by bolo na ňom. Poukázal na to, že vo februári 2014 Mgr. E. vyzval na prevzatie vozidla Renault Megane a úhradu polovice nákladov za garážovanie, čo však odmietla. Okrem toho ju po rozhodnutí súdu vyzýval aj k
dohode na spôsobe predaja vozidla tak, aby s tým boli spojené čo najnižšie výdavky. Poukázal na to, že Mgr. E. mala uzatvorenú zmluvu o výpožičke zo dňa 23.5.2014 so spoločnosťou Antares Risk s.r.o., podľa ktorej mala poskytnuté vozidlo zn. Toyota Avensis EČV: Q v čase od 26.5.2014 do 23.6.2016 do bezodplatného užívania, a preto jej v období roku 2015 nevznikla potreba disponovať s ďalším vozidlom odplatne. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že meniť a dopĺňať ju je možné len písomnými dodatkami, a preto akékoľvek dojednania, ktoré menia obsah zmluvy, sú neplatné.
14. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 23.5.2014, uzavretej medzi spoločnosťou Antares Risk s.r.o. a Mgr. E. vyplýva, že spoločnosť Antares Risk s.r.o. poskytla Mgr. Marčekovej vozidlo Toyota Avensis EČV: Q k bezplatnému užívaniu na obdobie od 26.5.2014 do 23.6.2016. V článku VI si zmluvné strany dohodli, že pred uplynutím dohodnutej doby je možné zmluvu ukončiť dohodou zmluvných strán, ako aj to, že meniť a dopĺňať zmluvu je možné písomne dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami. Z osvedčenia o evidencii vozidla EČV: Q VIN: J vyplýva, že vlastníkom vozidla bola spoločnosť Antares Risk s.r.o. od 17.6.2013 a dňa 13.1.2015 došlo k zmene údajov o vlastníkovi vozidla. Z osvedčenia o evidencii č. PC XXXXXX bolo zistené, že vozidlo EČV: H VIN: J je evidované na vlastníka JumpPark SK s.r.o., so sídlom v Pezinku, a to od 21.1.2015. Žalobca v konaní uviedol, že zmluva o výpožičke bola v priebehu roku 2014 s p. E. zrušená dohodou. Vozidlo bolo 13.1.2015 predané spoločnosti JumpPark s.r.o. a, pokiaľ zmluva o výpožičke nezanikla predtým, zanikla v dôsledku predaja vozidla.
15. Z listu zo dňa 24.2.2012, nachádzajúceho sa v spise tunajšieho súdu sp.zn. 16C/5/2012, ktorý zaslala Mgr. E. právnemu zástupcovi žalovaného, vyplýva, že Mgr. E. žiadala, aby jej žalovaný vydal originálne doklady k vozidlu Renault Megane z dôvodu, že je potrebné uzavrieť novú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný e-mailom zo dňa 2.3.2012 požiadal Mgr. E., aby sa dostavila do Prievidze, kde vozidlo spolu poistia a on zaplatí polovicu sumy poistného. Mgr. E. e-mailom zo dňa 4.3.2012 odmietla prísť do Prievidze kvôli poisteniu vozidla.
16. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Antares Risk s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Hurbanova 42, vyplýva, že žalobca je jedným zo spoločníkov uvedenej spoločnosti a zároveň jedným z jej konateľov. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Antares Slovakia s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Hurbanova 42, vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je žalobca. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti JumpPark SK s.r.o., so sídlom v Pezinku, Hroznová 4727/15, vyplýva, že jedným zo spoločníkov spoločnosti je Antares Slovakia s.r.o. a žalobca je jej prokuristom.
17. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný ako aj Mgr. E. minimálne do času začatia exekučného konania v r. 2015 boli ako podieloví spoluvlastníci oprávnení rovnakou mierou užívať vozidlo Renault Megane EČV: H t.j. každý z nich mal právo motorové vozidlo užívať rovnakou mierou a každý mal i povinnosť umožniť užívanie druhému spoluvlastníkovi rovnakou mierou. Medzi žalovaným a Mgr. E. nebola uzavretá žiadna dohoda o hospodárení s vozidlom a žalovaný nerešpektoval právo p. E. vyplývajúce z § 137 Občianskeho zákonníka, konal v rozpore so zákonom, teda protiprávne, čím poškodil p. E. v jej právach, ktorá potrebu užívania motorového vozidla, vplyvom správania žalovaného, bola nútená riešiť prenájmom iného vozidla. V konaní uviedol, že z celkovo 51 mesiacov, počas ktorých žalovaný bezdôvodne a nezákonne zadržiaval predmetné vozidlo, mala Mgr. E. náhradné vozidlo v prenájme iba 18 mesiacov, teda ani nie polovicu toho času, ktorý na ňu pripadal. Prostriedky, ktoré boli Mgr. E. vynaložené na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, považuje žalobca za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným postupom žalovaného, a teda boli naplnené podmienky vzniku škody, t.j. protiprávne konanie, škoda samotná ako úbytok na majetku vo forme nájomného a kauzálna súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním.
18. Žalovaný považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Podľa neho nebolo preukázané, že by sa dopustil protiprávneho konania, ani jeho zavinenie, či príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Výkon práva jedného zo spoluvlastníkov nemôže byť považované za protiprávne konanie a stav, ktorý vznikol, bol zapríčinený oboma spoluvlastníkmi, ktorí sa nedokázali dohodnúť na spôsobe užívania veci. Poukázal na to, že právna predchodkyňa žalobcu mala možnosť domáhať sa, aby súd rozhodol o spôsobe užívania veci, čo však neurobila.
19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
21. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
22. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že vozidlo zn. Renault Megane L.: H patrilo do podielového spoluvlastníctva žalovaného a právnej predchodkyne žalobcu Mgr. Q. E.. Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6.2.2014 č.k. 16C/5/2012-309 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 10.12.2014 č.k. 5Co/275/2014-341. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaný a Mgr. E. v minulosti žili v spoločnej domácnosti až asi do júna 2011, kedy Mgr. E. zo spoločnej domácnosti odišla ku svojim rodičom. Vyplýva to z čestného prehlásenia Mgr. E., ako aj z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C/5/2012. Sporným nebolo ani to, že od odchodu zo spoločnej domácnosti Mgr. E. už vozidlo Renault Megane neužívala, toto vozidlo mal u seba žalovaný. Mgr. E. sa súdnou cestou domáhala voči žalovanému vydania vozidla, tunajší súd však vyššie citovaným rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. V konaní si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy celkom 3.894,- eur s prísl. ako náhrady škody, ktorá vznikla Mgr. E. (jeho právnej predchodkyni) v súvislosti s tým, že uvedenú sumu musela uhradiť za nájom iného motorového vozidla v období od 1.1.2013 do 28.12.2013 a od 21.1.2015 do 30.9.2015, keďže žalovaný jej ako spoluvlastníčke bezdôvodne neumožňoval užívať vozidlo Renault Megane. Podľa názoru žalobcu žalovaný tým, že Mgr. E. svojvoľne vylúčil z užívania vozidla, konal v rozpore so zákonom a poškodil ju v jej právach.
24. V danej veci však nemožno hovoriť o spôsobení škody zo strany žalovaného, nakoľko u neho nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, najmä absentuje protiprávne konanie žalovaného. Keďže vozidlo bolo v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a Mgr. E., bol žalovaný oprávnený vozidlo užívať rovnako ako Mgr. E., a preto pokiaľ mal vozidlo u seba, nejde z jeho strany o protiprávne konanie. Medzi žalovaným a Mgr. E. ako spoluvlastníkmi však vznikol rozpor pri hospodárení so spoločnou vecou. Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielu. V prípade, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, spoluvlastník sa môže domáhať, aby o hospodárení s touto vecou rozhodol súd.
25. Žalovaný v konaní namietal, že Mgr. E. nemala záujem o užívanie vozidla, pretože sa žiadnym spôsobom nedomáhala úpravy hospodárenia so spoločnou vecou. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C/5/2012 súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcu mala záujem len o vydanie vozidla ako svojho výlučného vlastníctva a v prípade, že by vozidlo malo patriť do spoluvlastníctva so žalovaným, o vozidlo záujem nemala, čo uviedla na pojednávaní dňa 14.2.2013 prostredníctvom svojho zástupcu. Zároveň v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.2.2013 výslovne uviedla, že nemá záujem o inú dočasnú úpravu hospodárenia so spoločnou vecou okrem tej, ktorej sa domáhala, t.j. aby jej bolo umožnené každý piatok v párnom týždni vizuálne skontrolovať vozidlo, overiť jeho funkčnosť uvedením motora do chodu bez uvedenia vozidla do pohybu a kontrolou funkčnosti svetiel a smeroviek. Z toho je zrejmé, že Mgr. E. v období, za ktoré si jej právny nástupca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.894,- eur s prísl., nemala záujem vozidlo užívať ako podielová spoluvlastníčka. Z konania sp.zn. 16C/5/2012 vyplýva, že Mgr. E. mala záujem vozidlo od žalovaného získať len ako jeho výlučná vlastníčka, ako podielová spoluvlastníčka oň záujem neprejavovala. V konaní nebolo preukázané, že by sa Mgr. E. snažila so žalovaným dohodnúť, ako budú vozidlo ako spoluvlastníci užívať. Ako už bolo uvedené, výslovne sa vyjadrila, že nemá záujem o inú dočasnú úpravu hospodárenia so spoločnou vecou okrem tej, ktorej sa domáhala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a ako podielová spoluvlastníčka nemala záujem vozidlo získať do svojho výlučného vlastníctva, rovnako ako aj žalovaný, a preto súd podielové spoluvlastníctvo k vozidlu vyporiadal tak, že nariadil jeho predaj.
26. V zmysle ust. § 137 Občianskeho zákonníka v prípade, že spoluvlastník veci je zo strany iného spoluvlastníka z užívania veci vylúčený, resp. jeden zo spoluvlastníkov užíva vec nad
rámec zodpovedajúci jeho podielu, vylúčenému spoluvlastníkovi patrí (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak) náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. V prípade, ak spoluvlastník užíva bez právneho dôvodu (bez rozhodnutí väčšiny spoluvlastníkov, bez ich dohody alebo rozhodnutia súdu) spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takým užívaním obohatil, ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ).
27. V danej veci medzi žalovaným a Mgr. E., t.j. právnou predchodkyňou žalobcu, ako podielovými spoluvlastníkmi vznikol rozpor o hospodárení so spoločnou vecou. Právna predchodkyňa žalobcu si neuplatnila nárok na úpravu hospodárenia s vozidlom, ako už bolo uvedené, o takúto úpravu nemala záujem. Pokiaľ ide o nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, tento vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol.
28. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 16C/5/2012 je síce zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu nemala prístup k vozidlu, ktoré bolo v jej podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, ale o užívanie vozidla ako podielová spoluvlastníčka ani neprejavila záujem. Bolo tiež zistené, že hoci žalovaný vozidlo mal vo faktickej držbe, minimálne od roku 2012 ho ani on vôbec neužíval a vozidlo ani nebolo spôsobilé jazdiť po pozemných komunikáciách, nakoľko nemalo platnú technickú a emisnú kontrolu a nebolo tiež povinne zmluvne poistené. Tento stav nastal v dôsledku nezhôd medzi spoluvlastníkmi.
29. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko jeho právna predchodkyňa o užívanie vozidla, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalovaným, ako podielová spoluvlastníčka nemala záujem už na začiatku roku 2013 a žalovaný vozidlo v tomto období ani neužíval. Žalobca si uplatňoval nárok voči žalovanému aj za obdobie od 21.1.2015 do 30.9.2015. V tom čase však už bolo tunajším súdom právoplatne rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k vozidlu, a to jeho predajom a prebiehalo exekučné konanie predajom vozidla z podnetu právnej predchodkyne žalobcu. Z toho je tiež zrejmý nezáujem právnej predchodkyne žalobcu o vozidlo a jeho užívanie. Okrem toho súd uvádza, že právna predchodkyňa žalobcu mala na obdobie od 26.5.2014 do 23.6.2016 uzavretú zmluvu o výpožičke motorového vozidla, na základe ktorej mala možnosť užívať iné motorové vozidlo bezodplatne a nebol dôvod, aby v súvislosti s týmto vozidlom uzatvárala na obdobie od 21.1.2015 do 31.12.2015 odplatnú nájomnú zmluvu. Podľa názoru súdu zmenou vlastníka vozidla (zo spoločnosti Antares Risk s.r.o. na spoločnosť JumpPark SK s.r.o.) nedošlo k zániku zmluvy o výpožičke a nový vlastník nastúpil do právneho postavenia pôvodného požičiavateľa, keďže povinnosť vec vrátiť v prípade zmeny vlastníka veci z ustanovenia § 662 Občianskeho zákonníka nevyplýva a takáto povinnosť nebola dojednaná ani v zmluve o výpožičke. Ukončenie zmluvy dohodou v konaní preukázané nebolo, keďže podľa zmluvy je možné zmluvu meniť a dopĺňať iba písomne dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami. Hoci žalobca v konaní uviedol, že zmluva bola s Mgr. E. ukončená dohodou, žiadna písomná dohoda o ukončení zmluvy predložená nebola. Na základe uvedených skutočností preto súd uzatvára, že Mgr. E. (právna predchodkyňa žalobcu) mala možnosť vozidlo Toyota Avensis 2,2 D-CAT EČV: Q (neskôr H v období od 21.1.2015 do 30.9.2015 užívať bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 23.5.2014 a nebol dôvod uzatvárať k tomu istému vozidlu odplatnú zmluvu o nájme. Aj s poukazom na tieto skutočnosti súd nárok žalobcu, uplatnený vo výške zaplateného nájomného v období od 21.1.2015 do 30.9.2015, nepovažoval za opodstatnený.
30. Žalobca v konaní navrhol vykonať dokazovanie na výšku bežnej ceny za nájom motorového vozidla. Vykonanie takéhoto dokazovania, vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, súd nepovažoval za potrebné, nakoľko by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.
31. Na základe všetkých uvedených dôvodov považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu, a preto vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o konkrétnej výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.