Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-319-2017.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/319/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Csp/29/2017-70 zo dňa 25. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur ako primerané zadosťučinenie m e n í tak, že v tejto časti žalobu žalobcu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania v častiach o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie. IV. V časti konania o určenie neplatnosti právnych úkonov m á žalovaný proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovanému zaplatiť v sume určenej súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov
- Dohody o poskytovaní služby uzavretej v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26. 01. 2015 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500100184 zo dňa 26. 01. 2015, uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, povinnosť poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur, ako primerané zadosťučinenie, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie, pri ktorom zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500100184 podpísanej žalobcom dňa 21.01.2015 zistil, že žalobca v bode 5. požiadal žalovaného o poskytnutie úveru za podmienok: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní, ak bude uzavretá) bol 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 2.142,06 eur. V bode 5. sa nachádza i údaj o predpokladanej RPMN za úver 26,17 %, o ročnej úrokovej sadzbe
úveru 18,08 % a priemernej RPMN za úver 36,30 %. Žalovaný podpísal uvedenú žiadosť/zmluvu dňa 26.01.2015 s tým, že v bode 6. doplnil údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nasledovne: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní, ak bude uzavretá) 81,99 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru) 2.142,06 eur, údaj o predpokladanej RPMN za úver 25,90 %, o ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,08 % a priemernej RPMN za úver 36,30 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 14. zmluvy) boli Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) vyhotovené ako formulár a obsahujúce základné ustanovenia, ustanovenia o uzatvorení zmluvy a čerpaní úveru, celkovej výške úveru a RPMN, revolvingu, úrokoch za poskytnutie úveru a revolvingu, ustanovenia o zabezpečení úveru, prílohách, právach a povinnostiach dlžníka, neuskutočnení revolvingu - výpoveď, započítaní, ďalej obsahujú čestné prehlásenia dlžníka, ustanovenia o oznamovaní a doručovaní, porušení zmluvy, službách, predčasnom splatení úveru a záverečné ustanovenia. V čl. 2. bode 2.1., bode 2.2. a bode 2.3 zmluvných dojednaní je uvedené, že vyplnená Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorá zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a 1 rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ poskytne schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom úvere v deň nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere. V čl. 7, bod 7.1 zmluvných dojednaní je uvedené, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sú prílohy, okrem iných i oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi podľa čl. 2, bod 2.2 zmluvy obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že žalobcovi bola schválená výška úveru 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 01.03.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.08.2018. Výška mesačnej splátky predstavovala 47,43 eur z toho istina 35,71 eur a úrok 11,72 eur a výška celkovej platby na úhradu, teda mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby 81,99 eur. RPMN úveru bola v oznámení uvedená 25,90 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 %, ročná úroková sadzba 18,08 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 2.142,06 eur. Medzi stranami sporu bolo nesporné (žalobca toto tvrdil a žalovaný jeho tvrdenia nepoprel), že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, pričom na daný úver žalobca zaplatil sumu 1.721,79 eur. Dňa 26.01.2015 strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500100184, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu vykonáva od 2/2016 zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 81,99 eur. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporné, že uzavreli i Dohodu o poskytovaní služby v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že v danom prípade došlo medzi žalobcom ako dlžníkom - spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom - dodávateľom k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a Dohody o poskytovaní služby v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015. Vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu sú tieto zmluvy spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úverová zmluva tiež aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že vo všetkých prípadoch sa jedná o typové spotrebiteľské zmluvy (hoci ani jedna zo strán sporu síce nepredložila súdu dohodu o poskytovaní služby, je zrejmé, že táto súvisela s úverovou zmluvou). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Dané zmluvy túto charakteristiku spĺňajú, žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a keďže z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca ako fyzická osoba konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotných zmlúv je ďalej zrejmé, že žalobca nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Strany sporu uzavreli i Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500100184 zo dňa 26.01.2015, ktorá
súvisí s úverovou zmluvou. Žalobca sa v jednom konaní domáhal viacerých samostatných nárokov, a to neplatnosti 2 právnych úkonov - dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o poskytovaní služby, tiež vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy a povinnosti zaplatiť primerané zadosťučinenie. Keďže sa jednoznačne jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca teda inicioval spotrebiteľský spor v zmysle § 290 C.s.p. Žalobca teda mal na výber podať žalobu buď na všeobecný súd žalovaného, alebo podľa § 19 písm. d) C.s.p. - teda podľa adresy trvalého pobytu žalobcu, ktorý je spotrebiteľ. Súd sa z tohto dôvodu nestotožnil s argumentáciou žalovaného, keď namietol miestnu nepríslušnosť pri svojom prvom úkone a žiadal postúpiť vec na Okresný súd Bratislava I. Súd o tejto námietke podľa § 42 C.s.p. nerozhodoval a vec prejednal a rozhodol. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov - dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka a dohody o poskytovaní služieb - skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie o týchto nárokoch zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 druhá veta C.s.p. Predmetom sporu teda zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia. Zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 ods. 2 podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade, že by takáto zmluva neobsahovala čo i len jednu z náležitostí tam vymenovaných, malo by to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Prakticky to znamená, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi len to, čo si požičal, resp. len to, čo mu veriteľ poskytol. Po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že daná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve je uvedený len údaj o splatnosti úveru (počte splátok) 42. Podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne (dátume) ukončenia splácania svojho úveru. Podľa názoru súdu nestačí uvedenie údaju „splatnosť úveru /počet splátok/: 42“ ako to bolo v tomto prípade. Hoci termín konečnej splatnosti (dátum splatnosti poslednej splátky úveru) vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru dlžníkovi, súd poukazuje na to, že tento údaj absentuje v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil žalobca, a teda zmluva s takouto náležitosťou nebola dohodnutá. Tento údaj žalovaný jednostranne oznámil žalobcovi, a teda nemôže byť ani súčasťou zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov (keďže zmluva o úvere je v dôsledku absencie náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov) mal teda žalovaný právo na vrátenie sumy, ktorú žalobcovi skutočne poskytol. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.500,- eur a žalobca mu vrátil sumu 1.721,79 eur, žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 221,79 eur (1.721,79 eur mínus 1.500,- eur), nakoľko žalobca plnil žalovanému túto sumu bez právneho dôvodu. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie danej sumy žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa ďalej domáhal vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur. Súd mal za to, že i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Je nepochybné, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobcu. Žalobcovi aj napriek tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi i sumu 200,- eur, ktorá suma sa súdu javí ako primeraná. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že žalobca zobral žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti 2 právnych úkonov (2 samostatných nárokov) späť bez uvedenia dôvodu, a teda má sa za to, že zavinil zastavenie konania o týchto nárokoch, pričom bol úspešný čo do vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, má súd za to, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je rovnaký, a preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tomuto rozsudku do výrokov o povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 221,79 eur a poskytnúť žalobcovi sumu 200 eur ako primerané zadosťučinenie podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie pri svojom závere o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru z dôvodu absencie údaja o termíne konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia otázky, čo tvorí ustanovenia zmluvy. Samotnú zmluvu netvoria len ustanovenia listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typy/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 týchto zmluvných dojednaní potom vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru. Samotný deň splatnosti poslednej splátky úveru je potom uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Termín konečnej splatnosti úveru je tak v zmluve riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Z tohto dôvodu neobstojí záver
súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie, toto rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalovaný mal žalobcovi zasiahnuť do jeho práv, mal voči nemu používať nekalé praktiky a že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec úveru. Ani jedna z týchto skutočností však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a závery súdu sú tak predčasné. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je možné spotrebiteľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy ak došlo zo strany predávajúceho k porušeniu povinnosti podľa uvedeného zákona alebo podľa osobitného predpisu. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, porušenie akej povinnosti zo strany žalovaného mal súd za preukázané a čím. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je okrem tejto otázky nepreskúmateľné aj v otázke výšky priznaného zadosťučinenia. Nie je jasné na základe akých konkrétnych skutočností súd túto výšku určil a prečo túto výšku považuje za primeranú. Na základe týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, prípadne ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je riadne e vyčerpávajúco odôvodnený a odvolanie žalovaného je len účelové. Zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným nemá údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktorý má tento údaj obsahovať bolo vyhotovené až následne žalovaným po podpise zmluvy a v čase uzatvorenia zmluvy ho nemal žalobca k dispozícii. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru ako aj na to nadväzujúce rozhodnutie o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie sú preto v súlade so zákonom a vecne správne. Čo sa týka priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, žalobca si v tomto konaní uplatnil na súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa. Keďže boli zo strany žalovaného ako podnikateľa porušené práva žalobcu vo vzťahu k jednotlivým zmluvným dojednaniam, má žalobca právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného. Žalobca pritom podľa zákona nemal za povinnosť preukazovať, že mu konaním žalovaného vznikla aj reálna ujma. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP /zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť a v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur ako primerané zadosťučinenie podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť. 5. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, tu odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva nasledovné: 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodného obohatenia na tom právnom závere, že zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver na jej základe poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov a suma 221,79 eur, o ktorú žalobca istinu poskytnutého úveru žalovanému preplatil je bezdôvodným obohatením, ktoré musí žalovaný žalobcovi vydať. Tieto závery súd prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí, zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)/. 7. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj obsahujú čl. 4 bod
4.5 zmluvného dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy, toto sa nezakladá na pravde. Samotná zmluva uzatvorená medzi stranami v podstate zahŕňa dve zmluvy. Jednak zmluvu o úvere, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť do sumy 1.500,- eur a žalobca sa čerpaný úver zaviazal splácať v 42- splátkach po 47,43 eur, tu sa žiadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru neuvádza. Potom je tu zmluva o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi revolvingový úver vo výške 1.500,- eur za splnenia dojednaných podmienok. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie potom vyplýva, že medzi stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu úveru vo výške 1.500,- eur a nie ďalšieho revolvingového úveru a bezdôvodné obohatenie, ktoré súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobcovi je práve preplatením istiny tohto úveru 1.500,- eur. 8. Ustanovenia zmluvných dojednaní, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval v súvislosti s jeho námietkou, že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti úveru sa pritom týkajú len revolvingového úveru a aj samotný čl. 4 je nazvaný revolving, ktorý žalovaný žalobcovi neposkytol a žalovaný ho nečerpal. Tieto ustanovenia zmluvných dojednaní teda nič nemenia na závere, že zmluva o úvere 1.500,- eur neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Rovnako na závere, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nič nemení ani ďalšie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru zmluva obsahuje oznámenie veriteľa o schválení úveru. Z dokazovania, ktoré vykonal v spore súd prvej inštancie vyplýva, že kontraktačný proces predmetnej zmluvy bol taký, že žalobca v návrhu zmluvy o predpripravenom vo forme formulára žalovaným vyplnil údaje o úvere, revolvingovom úvere, o ktorý mal záujem a takýto návrh dňa 21.01.2015 podpísal. Žalovaný návrh zmluvy podpísal dňa 26.01.2015, pričom do predtlačeného formulára návrh žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uviedol údaje o schválenom úvere a schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa zhodujú s údajmi vyplnenými žalobcovi v jeho návrhu zmluvy. Podľa čl. 13 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvy o revolvingovom úvere, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti všetkými zúčastneným stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. V zmysle čl. 2 zmluvných dojednaní, zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, vyplnená a dlžníkom podpísaná je návrhom na uzatvorenie zmluvy a tá je uzatvorená dňom podpisu dlžník a veriteľa. Z tohto je potom zrejmé, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyhotovené žalovaným 26.01.2015 nebolo súčasťou návrhu žalobcu na uzatvorenie zmluvy, ktorý návrh žalovaný akceptoval. A nie je teda výsledkom konsenzuálneho dojednania medzi stranami zmluvy, ale len jednostranným úkonom žalobcu, ktorý nemôže byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami. 9. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že zmluva o úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Túto skutočnosť potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalobcom od žalovaného a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 221,79 eur, o ktorú žalobca istinu poskytnutého úveru žalovanému preplatil a ktorá je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a preto mu ho musí vydať. 10. Čo sa týka povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie 200,- eur, v tejto časti odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nie je správny a je potrebné ho zmeniť, a žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť. 11. Žalobca odôvodnil svoj uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia tým, že žalovaný porušil jeho práva ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah žalovaného do jeho práv a neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Poukázal aj na to, že neustále výzvy a navyšovanie dlžnej sumy značne nepriaznivo pôsobili na jeho zdravotný a psychický stav. 12. Podľa § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 13. Súd prvej inštancie odôvodnil v uvedenej časti svoj rozsudok tým, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobcu. Žalobcovi aj napriek tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv a preto patrí žalobcovi od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci musí konštatovať, že tak žalobca v podanej žalobe ako aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedli aké konkrétne práva žalobcu ako spotrebiteľa
žalovaný porušil, resp. akú svoju povinnosť stanovenú na ochranu spotrebiteľa žalovaný porušil. Súd prvej inštancie naviac nad rámec podanej žaloby konštruoval skutkový dôvod, pre ktorý patrí žalobcovi finančné zadosťučinenie, keď uviedol, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv. Takýto skutkový dôvod svojho uplatneného práva žalobca vo svojej žalobe a ani neskôr v priebehu sporu netvrdil. Keďže okrem všeobecného konštatovania o porušení práv žalobcu zo strany žalovaného išlo o jediný skutkový dôvod, ktorým súd prvej inštancie odôvodnil žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie, je zrejmé, že v tomto smere súd prvej inštancie prekročil žalobu žalobcu a uplatnené právo mu priznal z iného skutkového dôvodu, než z ktorého sa ho žalobca domáhal /§ 216 CSP/. Pokiaľ ide o konkrétne skutkové dôvody, ktorými žalobca v žalobe odôvodnil uplatnené právo na primerané finančné zadosťučinenie / popri všeobecnom konštatovaní o porušení svojich práv spotrebiteľa/, teda tvrdenia o neprimeraných praktikách žalovaného pri vymáhaní úveru, jeho neustále výzvy a navyšovanie dlžnej sumy, tak žalobca tieto tvrdenia nijako v spore nepreukázal, na ich preukázanie ani nepredložil, či neoznačil žiadny dôkaz. Tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani dokazovaním, ktoré by bez jeho návrhu vykonal v spore súd prvej inštancie. Na rozdiel od súdu prvej inštancie preto odvolací súd musí konštatovať, že v tejto časti podanej žaloby žalobca dôvodnosť uplatneného nároku nepreukázal a je preto nutné v tejto časti jeho žalobu zamietnuť. 15. Odvolací súd preto na základe uvedených záverov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 221,79 eur podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 200,- eur ako primerané zadosťučinenie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 16. Keďže odvolací súd v časti zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to tak na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom súde. Pretože v predmetnom spore žalobca uplatnil viaceré samostatné nároky /nárok na určenie neplatnosti právnych úkonov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie, nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia/ bolo pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania potrebné posudzovať výsledok konania pri každom z uplatnených nárokov samostatne, nie vo vzťahu ku konaniu ako celku / pozri napríklad nálezy Ústavního soudu České republiky sp.zn. I. ÚS 2717/08 zo dňa 30.08.2010 alebo sp. zn. II.ÚS 3070/14 zo dňa 17.01.2017, prípadne Škárová, M. in Winterová, A. a kol. Občanský soudní řád s vysvětlivkami a judikaturou. 3. vydání. Praha: Linde Praha, a.s., 2007, s. 315; Putna, M. in Drápal, L. - Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 979-980/. Vychádzajúc z uvedeného možno uviesť, že žalobca bol plne procesne úspešný vo veci uplatneného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane žalovaný zasa vo veci uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Obom veciam možno prisúdiť z hľadiska náhrady trov konania rovnaký význam a preto sa nároky oboch strán na náhradu trov konania v týchto veciach de facto "vykrátili" a žiadna zo strán by nemala mať v týchto častiach konania právo na náhradu trov konania. K rozhodnutiu potom zostáva potom len náhrada trov konania vo veci nároku žalobcu na určenie neplatnosti právnych úkonov, v ktorej časti vzal žalobca svoju žalobu späť. V tejto časti konania žalobca späťvzatím svojej žaloby procesne zavinil zastavenie konania a žalovaný má tak v tejto časti podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania /pričom pôjde len o trovy konania pred súdom prvej inštancie, keď táto vec nebola predmetom konania na odvolacom súde/. 17. Odvolací súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v častiach o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie a v časti konania o určenie neplatnosti právnych úkonov má žalovaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný žalovanému zaplatiť v sume určenej súdom prvej inštancie. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).