Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-320-2015.pdf
PDF · 77.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/320/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, C., proti žalovanej: Z. A., nar. XX.X.XXXX, hláseným pobytom Z. K., o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.000,- Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny vo výške 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 20.8.2013 až do zaplatenia a zároveň ho zaviazal na náhradu trov predmetného konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.8.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu vo výške 5.000,- Eur v hotovosti s dobou vrátenia do jedného roku od podpisu zmluvy, t.j. ku dňu 20.8.2013. Žalovaná zapožičanie finančnej hotovosti dôvodila žalobcovi tým, že je vo finančnej tiesni a nemá na splátky pôžičky, ktorú má poskytnutú od banky. Žalovaná sama vychovávala svoje maloleté dieťa, údajne prišlo zamestnanie. Za jej spoľahlivosť sa zaručili aj jej rodičia, resp. jej matka, ktorá osobne prehlásila, že v prípade ak žalovaná nevráti žalobcovi požičanú sumu riadne a včas, urobia tak oni za svoju dcéru. Žalobca mal v tom čase priateľský vzťah a preto nemal dôvod, prečo by žalovanej v tejto nepriaznivej situácii nepomohol zapožičaním 5.000,- Eur. Po čase však žalovaná ukázala svoj pravý charakter tým, že žalobcovi odcudzila a následne použila bankovú platobnú kartu, za čo bola právoplatne odsúdená. Žalovaná však ani svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke v dohodnutej dobe nesplnila. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval telefonicky i písomne na splnenie záväzku, navštívil aj matku žalovanej, ktorá uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde je jej dcéra, ktorá sa dokonca prestala starať o svoje maloleté dieťa. Žalobca dňa 20.2.2015 zaslal žalovanej predžalobnú výzvu, v ktorej ju vyzval na vrátenie sumy 5.000,- Eur a zároveň ju upozornil na skutočnosť, že ak svoj záväzok v lehote troch dní od doručenia predžalobnej výzvy nesplní, uplatní si svoj nárok na súde. Žalovaná, hoci vedomá si svojho dlhu voči žalobcovi, mu dlhované peniaze do podania žaloby nevrátila. So zaplatením dlhu je žalovaná v omeškaní počnúc dňom 20.8.2013, preto si žalobca uplatnil aj nárok na 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.000,- Eur odo dňa 20.8.2013 do zaplatenia.
2. Súd v danej veci rozhodol v skrátenom konaní a dňa 1.6.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 15C/320/2015-8, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, nakoľko táto sa toho času nachádza na neznámom mieste, pričom jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani prostredníctvom
vykonaného šetrenia. Preto súd uznesením č.k. 15C/320/2015-33 zo dňa 31.1.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci nariadil na deň 16.11.2017 a následne na deň 6.2.2018 pojednávanie.
3. Podaná žaloba spolu s prílohami bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená žalovanej, ktorá sa k nej však žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovanú pohľadávku nijako nerozporovala a ani nepoprela.
4. Po otvorení pojednávania konaného dňa 6.2.2018 súd zistil, že na pojednávanie sa osobne dostavil len žalobca, ktorý k podanej žalobe doplnil, že sumu 5.000,- Eur žalovanej odovzdal po častiach, pričom následne došlo k spísaniu zmluvy. Žalovaná odôvodňovala, že peniaze potrebuje vrátiť matke a na splácanie iných pôžičiek. Na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Rovnako nereagovala ani na jeho ústne a telefonické urgencie. Už asi tri roky so žalovanou nie je v žiadnom kontakte. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluva o pôžičke zo dňa 20.8.2012, predžalobná výzva zo dňa 20.2.2015, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalobca so žalovanou dňa 20.8.2012 uzatvoril v písomnej forme zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 5.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala svoj dlh zaplatiť jednorazovo v hotovosti do 20.8.2013. Žalovaná však svoj záväzok v lehote splatnosti nesplnila, a to aj napriek výzvam, urgenciám a upozorneniam zasielaných jej zo strany žalobcu. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažnej povinnosti, žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 %, teda výška úrokov z omeškania činí 8,50 % ročne.
9. Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka upravujú zmluvu o pôžičke. Táto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo i konkludentne, pričom jej podstatnou náležitosťou je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy ďalej musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo priamym odovzdaním.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 20.8.2012, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej finančné prostriedky v sume 5.000,- Eur. Uvedené žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala. Splatnosť dlhu bola zmluvne dojednaná ku dňu 20.8.2013, napriek tomu však žalovaná svoj záväzok riadne a včas v lehote splatnosti nesplnila, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko bola podaná dôvodne a zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 5.000,- Eur.
11. Keďže sa žalovaná dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, je povinná v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania, výška ktorých je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (t.j. 20.8.2013) bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálou bankou vo výške 0,50 %. 12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný,
trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.