Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/877/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkyne: F.. H. I., Q., A. XXXX/ XX, B., D.: XX XXX XXX proti žalovanému: Ú. X. Q. V. T. J., Q. Q. V. X/A, B., D.: XX XXX XXX, o zaplatenie 330,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/78/2014-88 zo dňa 24.06.2014, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 09.04.2013 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 330,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 13.05.2010 do zaplatenia, z titulu náhrady finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyni bola s účinnosťou od 04.02.2010 priznaná zmena postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska spočívajúca v zmene adresy prevádzky na F. X, XXX XX B.. Žalovaný poskytol žalobkyni na základe jej žiadosti zo dňa 12.04.2010 nenávratný finančný príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, podľa § 60 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) za 1. štvrťrok 2010 (01.01.2010 až 31.03.2010) vo výške 503,61 eur. Príspevok pozostával z refundácie oprávnených nákladov za nájomné a služby spojené z nájmom vo výške 495,67 eur a administratívne náklady vo výške 7,94 Eur. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi stranami. Sporným v konaní bol príspevok na dopravu vo výške 330,- eur, ktorý žalovaný žalobkyni nepriznal.

3. Súd prvej inštancie ďalej z listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa zadala dodávateľovi

- obchodnej spoločnosti K. Q., Q..J..H.. zákazku na prepravu materiálu, pričom predmetná preprava sa realizovala dňa 27.03.2010. Za prepravu tovaru dodávateľ vystavil žalobkyni G. Č.. XXXXXXXX na sumu 330,- eur dňa 30.03.2010, z ktorej vyplýva, že fakturovaná suma 330,- eur je „za prepravu tovaru vykonanú dňa 27.03.2010“. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27.03.2010 uhradila spoločnosti K. Q., Q..J..H.. za dopravu sumu 330,- eur v hotovosti. Z čestného vyhlásenia

žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 05.05.2010 vyplýva, že doprava materiálu zo Š. B. L. B. zahŕňala drevo - guľatinu, rôzne drevené dosky, drôty, lanká, plech a sklo, kože, sušený a živý rastlinný materiál, košíky, prútené výrobky a iný rôzny materiál pre živnostenské podnikanie, na ktoré dostala príspevok podľa §57 zákona o službách zamestnanosti. Z Úradného záznamu z kontroly vykonanej v prevádzke žalobkyne na F. R.. Č.. X dňa 05.05.2010 za účelom zistenia dodržiavania ustanovení §57 a §60 zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že žalobca sa k preprave materiálu zo Š. B. L. B. vyjadril tak, že sa jedná o „materiál uložený a zhromaždený na činnosť prevádzky pôvodne zriadenej v Š. B.. Nejednalo sa o žiadny materiál zakupovaný ako tovar, ale išlo o zhromaždené kmene stromu, drevené dosky, rastliny sušené i živé, drôty, lanká, kože, plech, keramiku, sklo, vymenovaný materiál sa nachádza v domácnosti F.. I..

4. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie nárok žalobkyne podľa § 60, §70 a nasl. zákona o službách zamestnanosti, v znení účinnom k vzniku nároku na príspevok. V zmysle uvedených ustanovení príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada. V zmysle § 60 ods. 3 citovaného zákona za prevádzkové náklady, na ktoré sa príspevok poskytuje, sa považujú aj náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov. Na poskytnutie príspevku v zmysle § 60 zákona o službách zamestnanosti sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Z.b. o správnom konaní. Poskytnutie príspevku, resp. činnosť žalovaného v tomto smere nie je preskúmateľná v rámci správneho súdnictva. Príspevok je však nárokovateľný. Nie je však možné v zmysle predchádzajúceho vylúčiť právomoc súdu na konanie o návrhu žalobkyne a to z dôvodu, že nemožno určiť iný orgán, do ktorého právomoci vec spadá, preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že v záujme zachovania práva žalobcu na súdnu ochranu je potrebné o tomto nároku rozhodnúť v občianskom súdnom konaní a to v konaní o žalobe na plnenie. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené daný vzťah posúdil ako záväzkovo právny (majetkový) vzťah medzi fyzickou osobou a orgánom štátnej správy.

5. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobkyne na doplatenie príspevku 330,- eur spolu s príslušenstvom, na základe výsledkov dokazovania, dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepredložil žiaden dôkaz osvedčujúci dôvodnosť ňou uplatneného nároku. Uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že splnila zákonné podmienky na priznanie sumy 330,- eur ako príspevku na úhradu prevádzkových nákladov súvisiacich prepravou tovaru zo Š. B. L. B. dňa 27.03.2010. V účtovných dokladoch vzťahujúcich sa na túto prepravu nie je špecifikovaná trasa prepravy, počet najazdených km, ani špecifikácia tovaru, ktorý sa mal dňa 27.03.2010 prepraviť, rovnako právny titul nadobudnutia tohto materiálu a obdobie kedy ho mala nadobudnúť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z úradného záznamu spísaného z miesta kontroly dňa 05.05.2010 podpísanom aj žalobcom vyplýva, že tovar, ktorý bol predmetom prepravy, sa má nachádzať u nej v domácnosti. Nenachádzal sa teda v čase kontroly v chránenej dielni v mieste prevádzky. Z tohto zistenia súd prvej inštancie vyvodil, že prepravený materiál slúžil žalobkyni ako súkromnej fyzickej osobe, nie ako podnikateľovi pre účely činnosti chránenej dielne.

6. Nakoľko teda žalobkyňa nepreukázala, že vzniknutý náklad vo výške 330,- eur je oprávneným nákladom v zmysle §60 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok v konaní je nedôvodný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., avšak žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v konaní neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

8. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň žiadala odvolací súd na zaviazanie žalovaného na zaplatenie trov konania a všetkých súvisiacich nákladov. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Namietala tiež prejednanie veci v jej neprítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko riadne a včas ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní elektronicky a neskôr aj písomne a požiadala z dôležitých dôvodov, ktorých existenciu preukázala až v odvolaní priloženými listinnými dôkazmi, o zrušenie nariadeného

pojednávania. Žiadala, aby sa v jej neprítomnosti nepojednávalo a zároveň, aby bola na nasledujúce pojednávanie zabezpečená účasť pracovníčky Ú., D.. P. Š.. Žalobkyňa uviedla, že bola uvedená do omylu a bola toho názoru, že súd akceptoval jej ospravedlnenie, keďže ju súd bezodkladne neinformoval, ako jej návrh na odročenie pojednávania posúdil. Ďalej nesúhlasí s obsahom úradného záznamu z kontroly chráneného pracoviska zo dňa 05.05.2010, spísaného pracovníčkou Ú., D.. P. Š.. Namieta, že skutočnosti v úradnom zázname sú nepravdivé ako aj dodatočne dopísané. Podstatná námietka sa týka informácie, že materiál, v súvislosti s prepravou ktorého si žalobkyňa uplatňovala u žalobcu nárok na nenávratný príspevok na prevádzkové náklady chránenej dielne, sa nachádzal v čase kontroly prevádzky v domácnosti žalobkyne. Žalobkyňa uvádza, že predmetný materiál bol obstaraný darovacou zmluvou a nachádzal sa okrem bytu žalobkyne a prenajatej záhrady aj v prevádzke chráneného pracoviska. Svoje tvrdenia preukázala v odvolaní čestnými vyhláseniami F. P.Z., E. X., J. I., ktorí zhodne uvádzajú, že na jar 2010 doviezla firma K. žalobkyni materiál, ktorý bol zložený jednak v byte žalobkyne, v záhrade ako aj na jej pracovisku na F. X, B.. Uviedli, že na pracovisku mala zložené drevo a iný materiál. Žalobkyňa preto nesúhlasí s obsahom úradného záznamu z kontroly prevádzky, v ktorom sa uvádza, že materiál dovezený zo Š. B. určený na použitie na podnikateľské účely, tak ako je špecifikovaný v úradnom zázname, sa v čase kontroly nachádzal v domácnosti žalobkyne. Namieta právne dôvody žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe, ktoré viedli k nepriznaniu finančného príspevku žalovaného v tomto konaní, a to konkrétne, že nebol preukázaný pôvod prepravovaného materiálu, keď žalobkyňa uviedla, že predložila žalovanému pri kontrole prevádzky darovaciu zmluvu. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobkyne súdu prvej inštancie túto skutočnosť zamlčal ale naopak tvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe, že žalobkyňa nepredložila relevantný doklad preukazujúci pôvod materiálu,... darovaciu zmluvu na živnosť a nie na fyzickú osobu. Ozrejmila, že materiál bol darovaný otcom na základe darovacej zmluvy. Rovnako nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že nepredložila doklad preukazujúci ohodnotenie materiálu a následné zaúčtovanie majetku do účtovníctva, nakoľko plánovala materiál použiť na podnikateľské účely. Materiál získala bezodplatne na základe darovacej zmluvy a v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, sa takýto majetok oceňuje reprodukčnou obstarávacou cenou. V zmysle uvedeného sa o ňom účtovalo iba v cene dopravy, ktorá sa započítava do obstarávacej ceny materiálu. Materiál účtovala žalobkyňa priamo do spotreby a tak ho neevidovala na skladových kartách. Všetky uvedené dôvody na nepriznanie žalobkyňou nárokovaného finančného príspevku na prevádzkové náklady pritom podľa vyjadrenia žalobkyne uviedol žalobca až vo svojom vyjadrení k žalobe, a nikde dovtedy sa o nedostatkoch, resp. nesplnení podmienok na priznanie príspevku, nevyjadril. Neurobil tak ani v následnej finančnej kontrole vrátane kontrole účtovníctva, a naopak, v správe z kontroly uviedol žalovaný, že žalobkyňa dodržala všetky podmienky určené v Dohode č. 6, o poskytnutí príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Dôvody, na základe ktorých nebol uznaný náklad na dopravu materiálu 330,- eur, uvedené až vo vyjadrení žalovaného k žalobe, sa nenachádzajú v žiadnom z dokumentov vystavených žalovaným, ktoré sa týkali žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku žalobkyne.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyni bol Ú. poskytnutý finančný príspevok v súlade s ustanovením § 60 a nasl. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príslušnej Schémy pomoci de minimis na podporu zamestnanosti L. X/XXXX, komplexu dotknutých právnych noriem v danej oblasti a samotných dokladov preukazujúcich oprávnené náklady na chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Výdavok žalobkyne v časti dopravy materiálu vo výške 330,- eur bol kvalifikovaný ako neoprávnený z dôvodov nepreukázania pôvodu (nadobudnutia) materiálu, absencie ohodnotenia materiálu a jeho zaúčtovania podľa zákona o účtovníctve - podnikateľským subjektom, zistených závažných skutočností Oddelením kontroly podľa úradného záznamu zo dňa 05.05.2010 (materiál sa nenachádzal v prevádzke chráneného pracoviska, materiál bol nazbieraný z prírody a nebol „zakúpeným tovarom“, obdobie nadobudnutia materiálu pred samotným vznikom chráneného pracoviska).

10. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.02.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.

15. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zriadených občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, okrem nájomného za bytovú jednotku a nákladov na služby spojené s týmto nájomným, b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím, c) náklady na palivo a energiu, d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu, e) náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov, f) náklady na úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní občan so zdravotným postihnutím, i) náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

16. V zmysle ods. 7 citovaného ustanovenia, príspevok poskytuje príslušný úrad na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odsekov 2 až 5 za príslušný štvrťrok najviac vo výške 25% zo súm ustanovených v odseku 6, a to do konca druhého mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada.

17. Žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti za obdobie 1. štvrťroka 2010 v celkovej výške 908,71 eur.

18. Žalovaný priznal žalobkyni príspevok vo výške 503,61 eur ako refundáciu oprávnených nákladov v členení: nájomné 495,67 eur, administratíva 7,94 eur. Náklady na prepravu materiálu vo výške 303,- eur neboli žalovaným uznané. Žalovaný kvalifikoval výdavok žalobkyne v časti dopravy materiálu ako neoprávnený z dôvodu nepreukázania pôvodu materiálu, nezaúčtovania materiálu a zistenia skutočnosti, že materiál sa nenachádzal v prevádzke chránenej dielne.

19. Príspevok v zmysle § 60 zákona o službách zamestnanosti je právne nárokovateľný, avšak povinnosťou žalobkyne bolo preukázať oprávnenosť nákladov, ktoré majú byť refundované, najmä v danom prípade čo sa týka súvisu s projektom, na ktorý bol príspevok žiadaný. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia žalovaného pritom súd prvej inštancie zistil najmä skutočnosť, že kontrolou na mieste prevádzky chránenej dielne žalovaný zistil, že materiál, ktorého doprava mala byť refundovaná, sa nenachádzal v prevádzke chránenej dielne, ale podľa vyjadrenia žalobkyne, bol umiestnený v jej domácnosti. Úradný záznam z kontroly bol podpísaný žalobkyňou. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nepoprela ani v odvolaní, keď uviedla, že materiál sa nachádzal okrem iného aj v byte žalobkyne a prenajatej záhrade. Z predložených dokladov pri žiadaní o príspevok na prevádzkové náklady a nakoniec

ani v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia v otázke oprávnenosti nákladov súvisiacich s prepravou materiálu.

20. Finančná kontrola, ktorá nezistila žiadne nedostatky, na ktorú žalobkyňa poukazuje v odvolaní, a ktorou argumentuje, že jej žalovaný nevytkol žiadne nedostatky, bola zameraná na dodržiavanie ustanovení § 57 zákona o službách zamestnanosti a podmienok Dohody č.6/§57/2009/NP II, a nie na dodržiavanie podmienok na poskytnutie štátneho príspevku v zmysle § 60 uvedeného zákona. Okrem toho predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy pri poskytovaní nenávratného príspevku na prevádzku chránenej dielne, nakoľko na daný vzťah sa nevzťahuje . Súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť žaloby na plnenie a žalobkyňa v prvom rade bola zaťažená povinnosťou tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení o jej nároku na zaplatenie príspevku. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu; iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Súd preto v prípade neunesenia vyššie uvedeného bremena tvrdenia a jeho preukázania bude vychádzať zo skutkového stavu, kedy nie je preukázané buď právo žalobcu, alebo nie je preukázaná obrana žalovaného, čo znamená procesný neúspech tej ktorej strany v spore.

21. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobkyňou uplatnený nároku voči žalovanému na zaplatenie 303,- eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobkyňa domáhala titulom nevyplatenia nenávratného finančného príspevku v zmysle § 60 zákona o službách zamestnanosti nie je dôvodný. Žalovaný v konaní preukázal skutočnosti, že prepravovaný materiál, ktorý podľa vyjadrenia žalobkyne mal slúžiť na jej podnikateľské účely, sa pri kontrole prevádzky nenachádza v priestoroch chránenej dielne. Neuznal preto nárok žalobkyne. Uvedené skutočnosti neboli vyvrátené žalobkyňou ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zhodne konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno tým, že nepreukázala oprávnenosť svojho nároku voči žalovanému. Žalovaný naopak predložil dôkazy svedčiace o skutočnosti, že postupoval v zmysle zákona o službách zamestnanosti a podmienok stanovených v rámci príslušnej Schémy pomoci de minimis na podporu zamestnanosti L. X/XXXX, a nakoľko žalobkyňa nepredložila v rámci žiadosti náležité doklady preukazujúcich oprávnenosť nákladov na prevádzku chránenej dielne, nebol jej v tejto časti vyplatený príspevok. Predmetom súdneho konania však nebolo preskúmavanie zákonnosti postupu žalovaného.

22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou a zamietnutí žaloby ako nedôvodnej. Túto skutočnosť nezmenili ani podstatné tvrdenia žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávnych skutkových zistení z nedostatočného dokazovania). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného a najmä preukázaného stranami v konaní. Dôkazné bremeno tvrdených skutočnosti spočívalo pritom na žalobkyni, ktorá ako konštatuje v závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie, neuniesla dôkazné bremeno.

23. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom 24.06.2014 bez jej prítomnosti a neodročil pojednávanie. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania (podľa vtedy účinného § 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2006, sp. zn. 3 Cdo 294/2006; zo dňa 24.11.2008, sp. zn. 3 Cdo 181/2008; zo dňa 22.8.2007, sp. zn. 5 Cdo 53/2007; a zo dňa 19.5.2010, sp. zn. 5 Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.5.2013, sp. zn. 3 Cdo 203/2012). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom podaní, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní pre práceneschopnosť nepredložila

potvrdenie o práceneschopnosti, súd prvej inštancie nepochybil, keď v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodoval v neprítomnosti žalobkyne.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).